Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoCsp-2-2022.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Subarea
2CoCsp/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému N. G., T.. X.X.XXXX, H. Y., Z. U. XXXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 3.765,65 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I 34Csp/159/2020-181 zo dňa 16.9.2021
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.765,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.703,82 € od 2.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania skutkovo dôvodiac, že dňa 12.12.2016 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 5.000 €. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť v 84 pravidelných splátkach po 104,56 €. Predpísané splátky však žalovaný neuhrádzal riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením svojich zmluvných povinností. Napriek opakovaným výzvam na úhradu dlžných splátok, tieto neuhradil, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17.10.2019. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovo len sumu 3.447,24 €, preto ostávajúci dlh žalovaného žalobca eviduje ešte vo výške 3.765,65 €. Žalovaný poprel dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu a namietal neplatnosť zmluvy pre absenciu podpisu a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesprávne uvedenej RPMN. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
3. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 16.9.2021, na ktoré sa žalobca nedostavil, pričom bol naň riadne a včas predvolaný, a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Predvolanie s poučením o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bolo žalobcovi doručené do dátovej schránky dňa 15.4.2021. Žalovaný, ktorý bol na pojednávaní prítomný, žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v súlade s § 278 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
4. Vychádzajúc z § 278, § 279 a § 137 písm. a/ CSP súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobu zamietol. Skonštatoval, že nečinnosťou žalobcu, ktorý sa bez riadneho a včasného ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené súdom, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní výslovne poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, boli naplnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku. Podotkol, že doterajšia aktivita žalobcu v spore nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní v zmysle § 278 CSP rozhodujúca. Ak potom za danej situácie žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, bolo povinnosťou súdu taký rozsudok vydať. V súlade s § 275 CSP v odôvodnení rozhodnutia uviedol len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 356 písm. b/ CSP. Kontumačné rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedôvodné a formalistické. Mal za to, že počas celého priebehu sporu bol procesne aktívny a jeho správanie neodporovalo zásade ,,vigilantibus iura scripta sunt“ (,,práva patria len bdelým“). Tvrdil, že svoju neúčasť písomne ospravedlnil dňa 8.12.2020 a dal súhlas na uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti ako aj neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Poukázal tiež na to, že v deň konania pojednávania (16.9.2021) zaslal písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu účasti na pojednávaniach na Okresnom súde Michalovce. Toto ospravedlnenie spolu s doručenkou priložil k podanému odvolaniu. Žalobca zastával názor, že rozhodne je namieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana v neprospech, ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku spravodlivý. Je totiž rozdiel posudzovať náležitosti tohto efektívneho nástroja v prípade, ak sa jedná o žalobcu, ktorý sa iba svojim obštrukčným konaním in fraudem legis snaží oddialiť možné nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej, v porovnaní s prípadom, keď skutočne aktívny žalobca sa z racionálnych dôvodov, ktoré uviedol v ospravedlnení svojej neúčasti, nedostaví na pojednávanie, ako v tomto prípade. Podľa žalobcu prioritou v súdnom konaní musí zostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí na súdnom konaní chcú aktívne participovať, nakoľko hlavným poslaním súdneho konania je zaisťovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, v sporných a hraničných prípadoch ako je tento, nie je jeho vydanie na mieste, keďže žalobca počas celého konania poskytol súčinnosť, ospravedlnil svoju neúčasť a dal súhlas aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil predmetný rozsudok pre zmeškanie, keďže neboli splnené podmienky na jeho vydanie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že súd prvej inštancie zvolil správny postup a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že rozsudok pre zmeškanie žalobcu má predstavovať sankciu za pasivitu žalobcu, teda iba v prípade, ak sa sporová strana vo veci nevyjadrí alebo neospravedlní svoju neúčasť na pojednávaní vôbec. Citoval znenie § 278 CSP a skonštatoval, že pre možnosť prakticky výnimočného použitia citovaného postupu zákonodarca stanovil pomerne rozsiahle, oklieštené a striktné podmienky, výlučne za splnenia ktorých je možné, aby súd uvedený postup zvolil, pričom k aplikácii uvedeného ustanovenia nemôže dôjsť kedykoľvek, či akokoľvek, svojvoľne z popudu súdu, bez riadneho preskúmania všetkých tam uvedených podmienok. Poukázal na to, že písmeno b) citovaného ustanovenia upravuje až dve kumulatívne podmienky, pričom každá z nich musí byť splnená samostatne. Ak by sa vychádzalo len z podmienky včasnosti ospravedlnenia sa na pojednávanie, sporové strany by sa nikdy nemuseli dostaviť na pojednávanie, bez ohľadu na okolnosti, ktoré ich k tomu viedli, stačilo by sa len ospravedlniť a protistrana by nemala v rukách žiaden prostriedok, ktorým by sa napríklad domohla vypočutia protistrany, či konfrontácie s protistranou. Domnieval sa, že aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý zákonodarca v citovanom ustanovení vtesnal aj druhú z kumulatívnych podmienok, ktorej splnenie je rovnako dôležité ako včasnosť ospravedlnenia. Zdôraznil, že pred nariadením pojednávaním sa tak vo fyzickom spise, ani v elektronickom spise, nenachádzalo podanie predstavujúce ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní, pričom je v prvom rade záujmom sporovej strany dostaviť sa na pojednávanie alebo včas a vážnymi okolnosťami ospravedlniť svoju neúčasť. Podľa názoru žalovaného žalobca konal nedbanlivo, keď na predvolanie na pojednávanie, ktoré súd doručoval stranám sporu ešte v apríli 2021 (cca 5 mesiacov pred pojednávaním) reagoval až v samotný deň pojednávania, pričom okolnosti, ktorými svoju neúčasť mal ospravedlňovať neboli závažné a rozhodne neboli také, ktoré by súdu nemohol oznámiť skôr, dávno pred konaným pojednávaním. Žalobcovi nič nebránilo urobiť úkon „promptnejšie“ aj za pomoci urgentnej mailovej správy, alebo svoje podanie doplniť telefonicky a teda včasne, pred tým, ako súd bude vo veci
pojednávať. Uvedené však žalobca neurobil a súd v čase pojednávania nedisponoval ospravedlnením žalobcu, pričom v tejto súvislosti nie je podľa názoru žalovaného podstatné, či žalobca poslal súdu ospravedlnenie minútu, či hodinu pred pojednávaním, nakoľko o potrebe včasnosti ospravedlnenia a následku vydania kontumačného rozsudku bol zo strany súdu upozornený. Aspekt včasnosti v tomto prípade totiž nemožno posudzovať tak, že úkon je „včasný“ na strane žalobcu ak je uskutočnený pred pojednávaním, ale je potrebné skúmať, či bol „včasný“ pre súd, či sa s týmto úkonom mal možnosť oboznámiť pred pojednávaním, najneskoršie na samotnom pojednávaní. V prvom rade je vecou strany dbať na včasnosť svojho podania a nie je povinnosťou súdu dožadovať sa a dohľadávať, či náhodou takýto úkon zo strany žalobcu nebol urobený, ak sa takéto podanie v čase pojednávania nenachádza v dispozícii súdu. Okrem uvedeného zastával názor, že zo strany žalobcu nedošlo ani k splneniu podmienky vážnosti okolností, pre ktoré sa strana pojednávania nezúčastní. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 4Cdo 184/2009 pritom vyplýva, že z účelu a povahy rozsudku pre zmeškanie možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného (či žalobcu) nastali neočakávane (t.j. neboli mu vopred známe) a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť. O to viac táto skutočnosť platí pri rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ktorý je práve tou stranou v spore, ktorú ťaží dôkazné bremeno, ktorej pasivitu nemožno odmeniť. Za takéto okolnosti rozhodne nemožno považovať hospodárnosť konania, či „nenavyšovanie“ trov, ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe a nejde o okolnosti, o ktorých nemohol žalobca súd informovať už skôr. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie je potrebné skúmať, či v priebehu celého konania bola strana aktívna alebo nie, nakoľko k uvedenému zaujal stanovisko v jednom zo svojich posledných rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 31.08.2020), ktorý skonštatoval, že rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky, pričom nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Zákon v tomto smere nezohľadňuje, v akom štádiu sa súdne konanie nachádza, prípadne v akom rozsahu už súd vykonal dokazovanie. Vzhľadom na uvedené dôvody tak žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
7. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
8. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa najskôr skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania žalobcu, a to predovšetky ´m jeho prípustnosťou, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie je potrebné ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
9. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a odvolací dôvod nebol naplnený. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalobcu, tento vydal v rozpore s § 278 CSP a teda, že by na vydanie kontumačného rozsudku neboli splnené procesné podmienky.
11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami urobil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
12. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
13. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Z tohto dôvodu procesná právna úprava normuje dva druhy kontumačného rozsudku, v neprospech žalobcu a v neprospech žalovaného. Z hľadiska štádia konania, v ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vo fáze pred pojednávaním vo veci samej, resp. vydanie kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom takto možno rozhodnúť rozsudkom len pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak napriek uznesením uloženej povinnosti vyjadriť sa k žalobe a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, pričom bol o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie, poučený a uznesenie mu bolo doručené do vlastných rúk. Vo fáze po nariadení pojednávania právna úprava zakotvuje povinnosť súdu vydať kontumačný rozsudok priamo na pojednávaní, a to v prípade, že sa niektorá zo strán sporu na pojednávanie nedostaví, napriek tomu, že bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, v predvolaní poučená o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami a strana, ktorá sa na pojednávanie dostavila navrhne rozhodnúť vo veci kontumačným rozsudkom. Rozsudkom pre zmeškanie vydaným na pojednávaní možno rozhodnúť v neprospech tak žalobcu, ako aj žalovaného.
14. Žalobca je subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu. Z povahy veci je možné rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydať iba na nariadenom pojednávaní, a iba na návrh žalovaného. Rozsudkom pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalobca sa na toto pojednávanie nedostavil. V takom prípade je však na procesnej ostražitosti žalovaného, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku - bez procesnej iniciatívy žalovaného nemožno k vydaniu tohto rozsudku prikročiť. Súd nie je oprávnený žalovaného o tejto možnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil jednu sporovú stranu, suplovaním aktivity druhej sporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti zbraní. Kontumačný rozsudok podľa § 278 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.
15. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sú zakotvené v § 278 CSP a § 280 CSP. V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP), žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a žalovaný, prítomný na pojednávaní, podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
16. Podľa doslovného textu zákona sa dá vysloviť názor, že žalobca musí byť takto poučený v každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, akou sa vykoná. Nestačí teda urobiť poučenie len pri jednom predvolaní. Žalobca by nebol riadne predvolaný, ak by v predvolaní absentoval údaj o adrese súdu, o miestnosti, kde sa má pojednávať, alebo o termíne pojednávania, resp. ak by tieto údaje neboli správne. Včasnosť predvolania na pojednávanie treba vykladať v súlade s § 178 ods. 2 CSP, t. j. predvolanie musí byť doručené žalobcovi, resp. jeho zástupcovi spravidla najmenej 5 dní vopred. Nezáleží na tom, koľké pojednávanie je vo veci nariadené. Znamená to, že aj keď sa žalobca (jeho zástupca) na predchádzajúcich pojednávaniach zúčastnil, avšak na ďalšom pojednávaní sa nezúčastní, je zákonný dôvod na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Takýto dôvod však existuje len na tom pojednávaní, na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Inak povedané, súd nemôže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie následne s odôvodnením, že sa žalobca na niektorom pojednávaní nezúčastnil, ani keby to žalovaný navrhoval. Rovnako nie je dôvod na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, ak sa žalobca síce nezúčastní na časti pojednávania, ale skôr ako súd vyhlási rozsudok pre zmeškanie, sa žalobca na pojednávanie dostaví. Podmienka, že sa žalobca riadne a včas neospravedlnil, musí byť splnená v čase, keď súd rozhoduje o vydaní rozsudku pre zmeškanie. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré mu v tej dobe neboli známe. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu musia byť splnené práve na tom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný (nezáleží, že boli splnené všetky podmienky pre jeho vydanie na inom pojednávaní, na ktorom súd takýto rozsudok nevydal). Ak by súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že by nebola splnená niektorá (ktorákoľvek) z týchto osobitných podmienok, existoval by zákonný dôvod na podanie odvolania. Okrem podmienok stanovených zákonom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu musia byť súčasne splnené aj všetky procesné podmienky. Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, musí súd takýto rozsudok vydať.
17. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.9.2021 o 9:00 hod. Predvolanie na pojednávanie s poučením o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.4.2021. Právny zástupca žalobcu dňa 16.9.2021 o 6:49 hod. doručil do podateľne Okresného súdu Košice I ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní, ktoré bolo pracovníčkou podateľne vytlačené a opatrené časovou pečiatkou o 9:30 hod. Na č. l. 158 spisu sa nachádza úradný záznam, podľa ktorého sa pred pojednávaním v podateľni tamojšieho súdu, ani v registri, nenachádzalo žiadne podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým by ospravedlnil neúčasť na tomto pojednávaní. V uvedenom podaní právny zástupca uviedol, že súhlasí, aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti, prípadne, aby súd v neprítomnosti žalobcu aj rozhodol. S ohľadom na hospodárnosť konania a účelovosť trov vynakladaných stranami sporu tak žiadal, aby vo veci konajúci súd ospravedlnil jeho neúčasť na nariadenom pojednávaní.
18. Zo zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru o neprípustnosti podaného odvolania, pretože podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu boli v danom prípade splnené. Žalobca neospravedlnil svoju neúčasť včas, nakoľko v čase uskutočnenia pojednávania vo veci konajúci súd nemal vedomosť o jeho ospravedlnení, a vážnymi okolnosťami, keďže v ospravedlnení navyše neuviedol žiaden, nie to ešte vážny dôvod, svojej neprítomnosti na nariadenom pojednávaní. V odvolaní žalobca uviedol, že pojednávania sa nemohol zúčastniť kvôli účasti na iných nariadených pojednávaniach na Okresnom súde Michalovce, ktoré sa konali v tom istom čase ako predmetné pojednávanie na súde prvej inštancie. V takom prípade mal však žalobca dostatok času na doručenie ospravedlnenia, nakoľko v zmysle § 178 ods. 2 CSP, musel o týchto pojednávaniach vedieť minimálne 5 dní vopred. Ak potom žalobca zaslal ospravedlnenie ráno v deň uskutočnenia pojednávania, bez toho, aby napríklad upovedomil vo veci konajúci súd aj telefonicky (nakoľko vzhľadom na povahu práce zamestnancov podateľne, je zrejmé, že títo sa k podaniu nedostanú hneď ako je doručené z dôvodu obrovského množstva prichádzajúcich podaní, ktoré je potrebné spracovať), neospravedlnil svoju neúčasť vážnymi okolnosťami (za ktoré je možné považovať napríklad chorobu, úraz, úmrtie v rodine a podobne) a žalovaný, ktorý bol na pojednávaní prítomný, navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd prvej inštancie správne postupoval, ak rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalobcu vydal.
19. V danom prípade boli podľa zistenia odvolacieho súdu na pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie dňa 16.9.2021 o 9:00 hod. splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko v danej veci sa jedná o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, boli splnené všetky ostatné podmienky upravené v ust. § 278 CSP, a žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tento nedisponoval žiadnym ospravedlnením žalobcu. Pretože v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, súd prvej inštancie bol povinný takýto rozsudok vydať.
20. Vzhľadom na zistené skutočnosti a dôvody, odvolací súd nemal inú možnosť než odvolanie žalobcu v súlade s § 386 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietnuť.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí v plnom rozsahu žalovanému.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).