Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci sporu žalobcu: Platiť sa oplatí, s. r. o., IČO: 45 684 618, so sídlom Košická 56, Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava proti žalovanej: Z. K.Á., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/B, E., o zaplatenie 150,25 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 105,66 Eur a

- 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 31,62 Eur od 10.05.2014 do zaplatenia,

- 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,64 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia,

- 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,64 Eur od 10.07.2014 do zaplatenia,

- 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,64 Eur od 12.08.2014 do zaplatenia,

- 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,12 Eur od 10.09.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,64 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd mailom dňa 22.03.2017, doplnenou v písomnej forme dňa 24.03.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 150,25 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 31,62 eur od 10.05.2015 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 23,63 eur od 10.06.2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 38,44 eur od 10.07.2014 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 18,64 eur od 12.08.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne zo sumy 37,92 eur od 10.09.2014 do zaplatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 4.9.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby, pričom išlo o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie, pričom neuhradenými zostávajú faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 31,62 eur, splatná dňa 09.05.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 23,63 eur, splatná dňa 09.06.2014, faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 38,44 eur,

splatná dňa 09.07.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 18,64 eur, splatná dňa 11.08.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 37,92 eur, splatná dňa 09.09.2014.

3. Spolu s nárokom na istinu si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.05.2013, Pokus o zmier zo dňa 24.09.2013, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.05.2013, Tlačivo na fotodokumentáciu identifikačných dokladov účastníka.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 22Csp/79/2017-26 zo dňa 22.11.2017, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému, a preto ho súd uznesením č.k. 22Csp/79/2017-36 zo dňa 10.07.2018 v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zrušil.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 31.07.2018 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k tejto sa nevyjadril.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako poskytovateľ (podnik) a žalovaný ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 20.05.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len “Zmluva”), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému dátové služby ku SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Súčasne právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Dodatok k Zmluve zo dňa 20.05.2013, predmetom ktorého bolo okrem iného poskytnutie zľavneného mobilného zariadenia žalovanému k zvolenému programu služieb. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 31,62 eur, splatná dňa 09.05.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 23,63 eur, splatná dňa 09.06.2014, faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 38,44 eur, splatná dňa 09.07.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 18,64 eur, splatná dňa 11.08.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 37,92 eur, splatná dňa 09.09.2014 (v rámci ktorých si žalobca uplatňuje i poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie v sume 16,50 eur, s DPH 19,80 eur a poplatok za upomienku v sume 4,99 eur). Z oznámenia právneho predchodcu žalobcu žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 má súd preukázané, že pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr boli postúpené na žalobcu Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 4.9.2015. Žalovaný podľa nesporného tvrdenia žalobcu do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytovaných verejných elektronických komunikačných služieb ako aj žalobcom uplatňovaných poplatkov žalovaným.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2). Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20130201> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.05.2013 súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je tak zmluvou spotrebiteľskou. Obsah Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

11. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým predloženými faktúrami bolo preukázané, že na základe predmetnej Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dátové služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 31,62 eur, splatná dňa 09.05.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 23,63 eur, splatná dňa 09.06.2014, faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 38,44 eur, splatná dňa 09.07.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 18,64 eur, splatná dňa 11.08.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 37,92 eur,

splatná dňa 09.09.2014 (ktorých súčasťou je i poplatok za prerušenie služby pre neplatenie v sume 16,50 eur, s DPH 19,80 eur).

12. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok z vyššie uvedených faktúr, vzhľadom na to, že poskytovanie dátových služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami, a to v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 31,62 eur, splatná dňa 09.05.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 23,63 eur, splatná dňa 09.06.2014, faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 38,44 eur, splatná dňa 09.07.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 18,64 eur, splatná dňa 11.08.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 37,92 eur, splatná dňa 09.09.2014t. j. celkom v sume 112,26 eur, za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

13. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške - 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 31,62 Eur od 10.05.2014 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,64 Eur od 10.06.2014 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 21,94 Eur od 10.07.2014 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 18,64 Eur od 12.08.2014 do zaplatenia, 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 21,42 Eur od 10.09.2014 do zaplatenia, teda vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd mu priznal nárok v ním uplatnenej výške.

14. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby v sume 19,80 eur s DPH (faktúra č. XXXXXXXXXX) a za prerušenie v sume 19,80 eur s DPH (faktúra č. XXXXXXXXXX), ako aj za upomienku v sume 4,99 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX), v tejto časti súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi stranami v Zmluve výslovne individuálne dohodnuté. Zo žalobcom predložených dôkazov právo právneho predchodcu žalobcu na fakturovanie a úhradu takýchto poplatkov žalovaným nevyplýva. Predmetné poplatky boli pravdepodobne súčasťou Cenníka právneho predchodcu žalobcu, ktorý však nebol žalobcom predložený, žalobca nepreukázal, že takýto Cenník by bol súčasťou uzatvorenej Zmluvy, že by bol podpísaný žalovaným, teda že by medzi stranami došlo k individuálnej dohode o obsahu tohto Cenníka, a teda aj o predmetných poplatkoch, a že by tento Cenník vôbec bol žalovanému pri podpise Zmluvy odovzdaný, alebo s ním bol žalovaný oboznámený. Zároveň pokiaľ ide o poplatok za upomienku oneskorenej platby, súdu neboli preukázané skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by právnemu predchodcovi žalobcu mohol vzniknúť nárok. Podľa znenia žaloby sa žalobca domáhal úhrady faktúr za žalovanému poskytnuté služby. Prerušenie služby, obmedzenie služby a zaslanie upomienok nemožno však podľa názoru súdu zahrnúť pod poskytované služby, pretože v uvedenom prípade nimi neposkytuje žalobca, resp. právny predchodca žalovanému žiadnu službu, a už vôbec nie službu elektronickej komunikácie, ako ani službu, ktorá by žalovanému prinášala akýkoľvek prospech, a za ktorú by bol povinný platiť. Z povahy prerušenia služieb a ich obmedzenia má súd za to, že vzhľadom k tomu, že obmedzením poskytovaných služieb a prerušením ich poskytovania sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v zostávajúcej časti uplatňovaných poplatkov za upomienku, za prerušenie a obmedzenie služby pre neplatenie, v sume celkom 44,59 eur zamietol (výrok II. rozsudku). Keďže žalobcovi právo na ich zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm ako príslušenstvo.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 150,25 eur, pričom mu bola priznaná suma istiny 105,66 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 70,32%, čomu zodpovedá úspech žalovaného 29,68% (100%-70,32%), a teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 40,64%. Súd tak vo výroku III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).