Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/183/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: ELA CAR s.r.o., so sídlom Bratislavská 153/7124, 921 01 Piešťany, IČO: 36220329, zastúpený Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36866598, proti žalovanému: Colonnade Insurance S.A., Rue Jean Piret 2350, Luxemburg konajúci prostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Moldavská cesta 8 B, 042 80 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50013602, o zaplatenie 18.187,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. -222 zo dňa 3.7.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. -222 zo dňa 3.7.2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 18.187,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.187,07 € od 18.12.2019 do zaplatenia. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.187,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.187,07 eur od 18.12.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, z titulu nároku na zaplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.8.2012 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Poistnú zmluvu č. 8813-0028324, ktorou sa právny predchodca žalovaného zaviazal v zmluve v dojednanom rozsahu poskytnúť zmluvne dojednané poistné plnenie v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou. Žalobca sa zaviazal platiť dojednané poistné. Predmetom poistenia boli okrem iného hnuteľné a nehnuteľné veci špecifikované v oddiele B poistnej zmluvy proti krádeži, lúpeži, vandalizmu, za čo sa žalobca zaviazal platiť žalovanému poistné vo výške 815,73 eur ročne. Dňa 5.9.2019 bolo v zabezpečenom areáli žalobcu odcudzené osobné motorové vozidlo značky Renault Megan, druh karosérie AC combi, kategória M1 neznámym páchateľom, čím bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 20.207,86 eur. Dňa 6.9.2019 bolo začaté trestné stíhanie podľa a za prečin krádeže podľa , . Predmetnou škodovou udalosťou došlo v zmysle oddielu B uzavretej poistnej zmluvy a dodatku ku škode na predmete poistenia, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie podľa

zmluvy. Škoda bola žalobcom vyčíslená na sumu 20.207,86 eur. Listom zo dňa 20.11.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že predmetnú škodovú udalosť uzatvára bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko neboli splnené podmienky predpokladané poistnou zmluvou na jeho poskytnutie. Žalovaný pritom poukázal na bod 2 Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám QIE 335/11/06, článok 6, podľa ktorého sa krádežou vlámaním rozumie prípad, kedy sa páchateľ zmocnil poistenej veci spôsobom, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky, alebo opatrenia chrániace poistenú vec pred krádežou. Za preukázateľné prekonanie prekážky sa považuje vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom, kedy páchateľ použije nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu, prípadne do miesta poistenia vnikne iným spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Žalobca naopak v rámci svojej argumentácie poukázal na priebeh trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave pod ČVS: ORP-1725/ PN-TT-2019, podľa ktorého bolo preukázané, že došlo k spáchaniu trestného činu krádeže vlámaním, pri ktorom došlo ku vzniku škody na predmete poistenia. Páchateľ trestného činu vnikol do miesta poistenia, keď preukázateľne prekonal prekážku - uzamknutú vchodovú bránu. Páchateľ trestného činu použil na vniknutie do objektu miesta poistenia nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu, nakoľko nepoužil kľúč od brány, ktorá bola riadne uzamknutá a časť vstupnej brány vypáčil. Páchateľ trestného činu vnikol do objektu spôsobom, pri ktorom zostali evidentné stopy mechanického poškodenia objektu, nakoľko jedna z dvoch častí vstupnej brány bola povytiahnutá z koľajnice. Žalobca poukázal na obsah vyšetrovacieho spisu, predovšetkým na obsah výpovedí svedka A. B., C. A., D. E. a F. G.. Podľa výpovede D. E., ktorý v čase od 1.12.2012 do 30.9.2019 pracoval pre žalobcu ako nočný vrátnik a v rámci svojej činnosti zabezpečoval ochranu vonkajších priestorov oploteného a uzamknutého areálu. Do služby nastupoval vždy okolo 20.00 hod. a končil o 6.00 hod. nasledujúceho dňa a pracoval vždy sám. Dňa 5.9.2019 nastúpil o 20.00 hod. do práce, skontroloval areál a sám uzamkol vchodovú bránu na visiaci zámok. Išlo o posuvnú dvojdielnu bránu v koľajniciach. Ako vrátnik mal vyčlenený priestor pri vchode do predajne, počas nočných hodín spravil v areáli asi tri obhliadky, inak sa zdržiaval na stanovišti v predajni. Počas služby nespal. Zo stanovišťa nevidel na vchodovú bránu do areálu. V čase asi o 4.30 hod. dňa 6.9.2019 prišiel k areálu dovozca náhradných dielov, od ktorého vrátnik preberal tovar. Po jeho príchode mu išiel otvoriť bránu, keď zistil, že jedna časť brány je povytiahnutá z koľajnice, pritom visiaci zámok bol riadne uzamknutý. Napadlo ho, že si toto povytiahnutie z koľajnice večer nevšimol. Bránu nahodil späť do koľajnice, odomkol a vpustil šoféra dnu do areálu. V nasledujúci deň o 9.00 hod. mu telefonoval konateľ žalobcu a informoval ho o tom, že z areálu bolo odcudzené predvádzacie motorové vozidlo značky Renault Megan Grand tour. Svedok počas služby v areáli nezachytil žiadny pohyb ani nič podobné.

3.1. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že mu nepochybne vznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko poistenie dojednané poistnou zmluvou sa vzťahovalo aj na škody na poistených veciach spôsobené krádežou vlámaním. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave o začatí trestného stíhania pre prečin krádeže podľa a . V predmetnom trestnom konaní boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa skutok stal, avšak nepodarilo sa zistiť skutočnosti, ktoré by viedli k zisteniu totožnosti páchateľa. Z uvedených dôvodov bolo trestné konanie prerušené, nie zastavené. Žalobca považuje polemiku, či došlo ku krádeži vlámaním za absolútne neprípustnú, nakoľko táto otázka bola záväzným spôsobom vyriešená orgánmi činnými v trestnom konaní. Nakoľko trestné konanie bolo vedené podľa pre spáchanie trestného činu vlámaním, je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní mali za preukázané, že páchateľ vnikol do uzavretého priestoru prekonaním uzamknutia alebo zabezpečovacej prekážky. Je pritom nevyhnutné rozlišovať medzi tým, že páchateľ odcudzil motorové vozidlo nezisteným spôsobom a evidentnými stopami mechanického poškodenia objektu. Je pravdou, že spôsob odcudzenia motorového vozidla sa v trestnom konaní nepodarilo bližšie objasniť, vyšlo však preukázateľne najavo, že po páchateľovi zostali evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. V uznesení o začatí trestného stíhania je konštatované, že páchateľ vnikol do objektu nezisteným spôsobom, vstupná brána v čase ohliadky miesta činu dňa 6.9.2019 o 10.15 hod. nebola poškodená. Výsluchom nočného vrátnika i ostatnými dôkazmi a okolnosťami bolo preukázané, že páchateľ prekonal uzamknutú bránu, po čom zostali evidentné stopy mechanického poškodenia objektu, a to brána povytiahnutá z koľajníc. Podľa článku 6 bod 2 zmluvných dojednaní evidentná stopa mechanického poškodenia objektu nemusí byť trvalá. V prípade, že nočný strážnik mechanicky poškodenú bránu opravil, nemení to nič na skutočnosti, že po krádeži vlámaním boli na mieste poistenia evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Pretože mechanizmus otvárania a zatvárania brány je konštruovaný

tak, že nie je možné zavrieť, ale ani otvoriť časť brány, ak by jedna časť bola mimo vodiacich koľajníc, je zrejmé, že v takomto prípade ide o zrejmé mechanické poškodenie.

3.2. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že pri predmetnej poistnej udalosti bolo nepochybne preukázané, že páchateľ použil nástroje, ktoré nie sú určené k riadnemu otvoreniu brány a že do objektu miesta poistenia vnikol spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Žalobca poukázal nato, že tieto predpoklady nemusia byť splnené zároveň. Aj v prípade ak by nedošlo k mechanickému poškodeniu objektu, čo žalobca popiera, by mu vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia. Ak by žalobca akceptoval žalovaného výklad zmluvných dojednaní, poistenec by sa nachádzal v stave právnej neistoty, kedy by vznik jeho nároku na poistné plnenie závisel výlučne na skutočnosti, či páchateľ trestného činu zanechá za sebou mechanické poškodenie objektu, ktorý bol riadne zabezpečený a uzamknutý. Žalobca uviedol, že došlo k mechanickému poškodeniu objektu, keď páchateľ 80 kg vážiacu bránu otvoril za pomoci použitia nástrojov, ktoré nie sú určené na jej otvorenie. Páchateľ vypáčil časť brány z vodiacich koľajníc nástrojom, ktorý nenechal na mieste činu, pretože vypáčiť bránu holými rukami, vzhľadom na technické parametre, nie je možné. Výšku uplatneného nároku žalobca odôvodnil tak, že pri škodovej udalosti došlo k odcudzeniu motorového vozidla v celkovej hodnote 20.207,86 eur s DPH. Po zohľadnení zmluvných dojednaní žalobca ponížil túto sumu o 10 % z dôvodu spoluúčasti pri predmete poistenia. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha zaplatenia istiny vo výške 18.187,07 eur.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď v podanom odpore poprel uplatnený nárok. Poukázal na to, že poistnou zmluvou mal žalobca v zmysle oddielu B, strana 4 poistnej zmluvy poistený majetok proti krádeži, lúpeži a vandalizmu. Poistenie majetku proti krádeži, lúpeži a vandalizmu sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami, Zmluvnými dojednaniami pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám, Zmluvnými dojednaniami o spôsobe zabezpečenia poistných motorových vozidiel pre prípad odcudzenia a klauzulou Poistné na prvé riziko. Dňa 9.9.2019 doručil žalobca žalovanému oznámenie o škode spôsobenej krádežou dňa 6.9.2019. Spolu s oznámením o škode žalobca doručil aj potvrdenie o oznámení trestného činu krádeže podľa . Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany uznesením zo dňa 6.9.2019 ČVS:ORP-1725/ PN-TT-2019 začalo trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa , , , . Dňa 30.10.2019 Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany vydalo uznesenie ČVS:ORP-1725/PN-TT-2019, že trestné stíhanie prerušuje, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie vo veci. Žalovaný vykonal šetrenie oznámenej škodovej udalosti a stanoviskom ku škodovej udalosti informoval žalobcu, že škodovú udalosť uzatvára bez poistného plnenia, nakoľko neboli splnené podmienky poistnej udalosti predpokladané poistnou zmluvou a jej neoddeliteľnou súčasťou Zmluvnými dojednaniami pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám. Citoval , podľa ktorého poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenia, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Podľa oddielu B poistenie majetku proti krádeži, lúpeži a vandalizmu sa poistenie dojednáva pre poistné nebezpečenstvá v rozsahu článku 6, bod 1 Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám. Podľa článku 6, bod 1 týchto zmluvných dojednaní, pokiaľ je v zmluve dohodnuté poistenie v rozsahu proti krádeži a lúpeži, poistenie sa vzťahuje na vecné škody na poistených veciach spôsobené podľa písm. a) krádežou vlámaním. Podľa článku 6, bod 2 zmluvných dojednaní, krádežou vlámaním sa rozumie prípad, kedy sa páchateľ zmocnil poistenej veci spôsobom, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace poistenú vec pred krádežou. Za preukázateľné prekonanie prekážky sa považuje vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom, kedy páchateľ použije nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu, prípadne do miesta poistenia vnikne iným spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Ako z oznámenia o škode, tak aj zo žalobcom priložených dokumentov vyplýva, že k škodovej udalosti žalobcu došlo tak, že z riadne zabezpečeného areálu bolo nezisteným spôsobom odcudzené riadne uzamknuté motorové vozidlo, pričom vrátnik -zamestnanec žalobcu si všimol, že brána do areálu je mimo koľajničiek, avšak nebola poškodená, pritom visiaci zámok bol riadne zamknutý a vrátnik ju nahodil späť do koľajníc. Keďže nebolo preukázané, že by došlo ku zmocneniu sa veci motorového vozidla žalobcu spôsobom, pri ktorom páchateľ preukázateľne prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace poistenú vec pred krádežou, žalovaný uzatvoril šetrenie škodovej udalosti s tým, že nedošlo k náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve. Preto žalobcovi v súlade s poistnými podmienkami poistné plnenie nevyplatil. Žalobca uviedol, že nebolo ničím potvrdené žalobcovo tvrdenie, že páchateľ vypáčil časť brány z vodiacich koľajníc nástrojom a po vypáčení a odsunutí časti brány bolo vozidlo ukradnuté

z priestorov firmy. Neboli zistené ani zdokumentované žiadne stopy, ktoré by naznačovali poškodenie vstupnej brány do objektu miesta poistenia. Vstupná brána do objektu bola po poistnej udalosti plne funkčná bez poškodení a bez nutnosti opráv. Poškodenie vstupnej brány nebolo konštatované ani policajným zborom, ani konateľom žalobcu pri oznámení trestného činu, ba ani podrobným popisom vzniku a priebehu škody v oznámení žalobcu o škode spôsobenej krádežou dňa 6.9.2019. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že po vytiahnutí vozidla páchateľ bránu len oprel o stĺp, na ktorého vrchnej časti sú vodiace kolesá, tým fingovali vizuálny dojem, že brána je na svojom mieste. Z dokazovania naopak vyplýva, že brána nebola poškodená, vrátnik „nahodil“ bránu späť na koľajnice, odomkol ju, pustil dovozcu náhradných dielov, diely vyložil a dovozca odišiel. Následne vrátnik bránu za sebou zamkol. Žalovaný uviedol, že ak by boli na otvorenie vstupnej brány použité nástroje, ktoré nie sú určené k jej riadnemu otvoreniu, nevyhnutne by na vstupnej bráne museli zostať evidentné stopy mechanického poškodenia. Nie je reálne, aby po vypáčení, odsunutí časti brány nebolo na vstupnej bráne evidentné stopy mechanického poškodenia. 4.1. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že je neprípustná polemika o tom, či ku krádeži došlo vlámaním podľa , nakoľko táto otázka bola údajne orgánmi činnými v trestnom konaní vyriešená. Žalovaný naopak uviedol, že vyšetrovateľ v uznesení o prerušení trestného stíhania konštatuje, že páchateľ vnikol do zabezpečeného areálu spoločnosti, no v žiadnom prípade nekonštatuje, že by k spáchaniu trestného činu došlo vlámaním, teda spôsobom uvedeným v . Naopak v uznesení sa uvádza, že do zabezpečeného areálu spoločnosti vnikol nezisteným spôsobom. Aj v prípade, že by vyšetrovateľ v uznesení o začatí trestného stíhania, alebo v uznesení o prerušení trestného stíhania uviedol, že trestný čin krádeže bol spáchaný vlámaním podľa , ani tak by nedošlo k splneniu podmienok pre vyplatenie poistného plnenia a naplneniu znakov poistenej udalosti v zmysle poistnej zmluvy, ku ktorej dôjde krádežou vlámaním. Kvalifikácia trestného činu a jeho definícia v nie je totožná s definíciou, ktorá je obsiahnutá v poistných podmienkach. Kvalifikácia trestného činu sa môže v priebehu trestného konania meniť. Začatie trestného stíhania vo veci samo o sebe nedokazuje, že sa skutok stal tak, ako je kvalifikovaný v uznesení. Poistiteľ nie je viazaný kvalifikáciou trestného činu v uznesení o začatí trestného stíhania. Ak by ku škodovej udalosti došlo tak, že by páchateľ spáchal trestný čin krádeže vlámaním, nemuselo k vniknutiu do priestorov dôjsť nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily, ale k vniknutiu mohlo dôjsť aj iba ľsťou. Poistné podmienky žalovaného nekryjú poistnú udalosť krádeže, pri ktorej bola využitá lesť páchateľa. V takom prípade by skutok síce naplnil znaky trestného činu spáchaného vlámaním, no nenapĺňal by znaky poistnej udalosti dojednanej v poistnej zmluve. Žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie len vtedy, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. V poistnej zmluve je poistná udalosť označená nasledovne: krádežou vlámaním sa rozumie prípad, kedy sa páchateľ zmocní poistenej veci spôsobom, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace poistenú vec pred krádežou. Za preukázateľné prekonanie prekážky sa považuje vniknutie do objektu v mieste poistenia spôsobom, kedy páchateľ použije nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu, prípadne do miesta poistenia vnikne iným spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu, že páchateľ trestného činu vnikol do miesta poistenia, keď preukázateľne prekonal prekážku - uzamknutú vchodovú bránu. Prekonanie prekážky v podobe uzamknutej vchodovej brány sa v trestnom konaní nepreukázalo. Žalobca účelovo stotožňuje povytiahnutie časti brány s evidentnou stopou mechanického poškodenia, avšak žiadne mechanické poškodenie preukázané v konaní nebolo. 4.2. Žalovaný tiež poprel tvrdenie, že páchateľ použil na vniknutie do miesta poistenia nástroj, nakoľko táto informácia a v žiadnom z dokumentov a rozhodnutí vydaných v trestnom konaní neuvádza. Žalovaný naopak tvrdí, že brána, ktorá váži 80 kíl môže byť zodvihnutá jedným páchateľom bez použitia nástrojov za pomoci vlastnej ľudskej sily, nehovoriac o prípade, že by páchateľov bolo viac. Počet páchateľov v trestnom konaní nebol preukázaný. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že páchateľ vnikol do miesta poistenia spôsobom, pri ktorom zostali evidentné stopy mechanického poškodenia. V žiadnom z uznesení z trestného konania sa akékoľvek stopy mechanického poškodenia vstupnej brány neuvádzajú. Žalobca nesprávne považuje vykoľajenie, ktoré vo svojej výpovedi spomína svedok H. D. E. za evidentné poškodenie vstupnej brány. Naopak, toto tvrdenie vyvracia svedok A. B. konateľ žalobcu, kde v potvrdení o oznámení trestného činu uvádza, že škoda nevznikla, nakoľko brána poškodená nebola. V uznesení o začatí trestného stíhania je tiež uvedené, že nezistený páchateľ v čase od 20.00 hod. dňa 5.9.2019 do 8.00 hod. dňa 6.9.2019 z areálu žalobcu bez poškodenia vstupnej brány odcudzil nezisteným spôsobom riadne uzamknuté osobné motorové vozidlo. Rovnako v uznesení o prerušení trestného stíhania je uvedené, že na mieste činu bola dňa 6.9. vykonaná ohliadka

miesta činu, bol spracovaný náčrtok a vyhotovená fotodokumentácia z miesta činu. Neboli zistené, ani zaistené žiadne upotrebiteľné stopy. Z uvedeného žalovaný odvodzuje, že je preukázané, že na vstupnej bráne neboli evidentné stopy mechanického poškodenia. K tvrdeniu žalobcu, že takouto stopou je vykoľajenie, žalovaný uviedol, že ak je možné uzamknutú vstupnú bránu prekonať takým spôsobom, že ju páchateľ zodvihne z koľajničiek, aby cez ňu prešiel a následne ňou vyjde aj s odcudzeným motorovým vozidlom, takúto bránu nie je možné považovať za dostatočné zabezpečenie vstupných otvorov v zmysle bodu 1.3 Zmluvných dojednaní o spôsobe zabezpečenia poistenej veci pre prípad odcudzenia. Týmto by bola zároveň porušená povinnosť dodržiavať bezporuchový a funkčný dohodnutý spôsob zabezpečenia poistených vecí podľa článku 16 písm. d) Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám. Ak je možné bránu zodvihnúť napriek tomu, že je uzamknutá a následne vrátiť na pôvodne miesto, nie je možné takúto bránu považovať za dostatočné zabezpečenie vstupných otvorov v zmysle bodu 1.3 Zmluvných dojednaní o spôsobe zabezpečenia poistenej veci pre prípad odcudzenia. Žalovaný ďalej uviedol, že konštrukčné riešenie takto uzamknutej brány nedovoľuje bránu posunúť smerom do alebo z areálu ani v jednom zo smerov jej otvárania. Samotným vyskočením jedného krídla brány z koľajnice príde k jej miernemu vychýleniu spodnej časti, čím však v žiadnom prípade nevznikne na bráne otvor, cez ktorý by do objektu mohol vniknúť páchateľ a následne by z neho vyšiel s motorovým vozidlom. Žalovaný uviedol, že ku krádeži motorového vozidla nemohlo dôjsť k prekonaniu vstupnej brány takým spôsobom, ako opisuje žalobca bez toho, aby na bráne ostali evidentné stopy mechanického poškodenia. 5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, oboznámením sa s videozáznamom predloženým žalobcom), zistil skutkový stav, podľa ktorého: 5.1. Sporové strany uzatvorili dňa 16.8.2012 Poistnú zmluvu č. 8-813-0028324, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal v dojednanom rozsahu poskytnúť poistné plnenie v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou a žalobca sa zaviazal platiť dojednané poistné vo výške 815,73 eur ročne. Poistnou zmluvou je podľa oddielu B strana 4 poistnej zmluvy poistený v zmluve vymedzený majetok žalobcu proti krádeži, lúpeži a vandalizmu. Poistenie majetku proti krádeži, lúpeži a vandalizmu sa riadi aj Všeobecnými poistnými podmienkami, Zmluvnými dojednaniami pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám, Zmluvnými dojednaniami o spôsobe zabezpečenia poistných motorových vozidiel pre prípad odcudzenia a klauzulou - Poistenie na prvé riziko. V zmluve sa strany dohodli na spoluúčasti poisteného vo výške 10%, minimálne vo výške 330 eur pre motorové vozidlá a 165 eur na ostatné predmety poistenia.

5.2. Súčasťou zmluvy bolo aj osobitné Dojednanie o spôsobe zabezpečenia poistených motorových vozidiel pre prípad odcudzenia, v zmysle ktorých bol poistený povinný zabezpečiť, aby poistné motorové vozidlá boli uzamknuté, aby poistené motorové vozidlá boli zabezpečené továrensky montovaným elektrickým zabezpečovacím systémom v aktívnom stave, aby poistené motorové vozidlá boli zabezpečené mechanickým zabezpečovacím prvkom, aby v čase mimo prevádzky od 20.00 hod. do 6.00 hod. skladovacia plocha v objektoch bola strážená strážnou službou alebo vrátnikom, ktorý v čase mimo prevádzky má povinnosť strážnej služby alebo elektronickým zabezpečovacím systémom s vývodom na PCO, aby v čase mimo prevádzky motorové vozidlá nachádzajúce sa na voľnej ploche boli funkčne oplotené (súvislé oplotenie s minimálnou výškou 180 cm) a v noci alebo za tmy nepretržite osvetlené a strážené strážnou službou alebo vrátnikom, ktorý v čase mimo prevádzky má povinnosť strážnej služby s pravidelnými obchôdzkami. Za funkčné oplotenie sa považuje, ak je objekt oplotený súvislým plotom s minimálnou výškou 180 cm a s uzamknutými vstupnými otvormi a aby kľúče od poistených motorových vozidiel boli zabezpečené v zmysle bodu 2 ZD-O.

5.3. Zároveň zistil, že podľa článku 6, bod 1 Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám, pokiaľ je v poistnej zmluve dohodnuté poistenie v rozsahu proti krádeži a lúpeži, poistenie sa vzťahuje na vecné škody na poistených veciach spôsobené krádežou vlámaním, lúpežným prepadnutím a poškodením, zničením alebo stratou poistenej veci pri pokuse o spáchanie činov uvedených pod písmenom a) a b) tohto bodu. Súčasne podľa článku 6, bod 2 Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám sa krádežou vlámaním rozumie prípad, kedy sa páchateľ zmocnil poistenej veci spôsobom, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred krádežou. Za preukázateľné prekonanie prekážky sa považuje vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom, kedy páchateľ použije nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu, prípadne do miesta poistenia vniknú iným spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu.

5.4. Uviedol, že Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany uznesením zo dňa 6.9.2019 ČVS:ORP-1725/PN-TT-2019 začalo trestné stíhanie za prečin krádeže podľa , , , preto, že doposiaľ nezistený páchateľ v čase od 20:00 hod. dňa 5.9.2019 do 8:00 hod. dňa 6.9.2019 z areálu žalobcu bez poškodenia vstupnej brány, odcudzil nezisteným spôsobom riadne uzamknuté opísané osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, spôsobil škodu vo výške 20.207,86 eur, ďalej odcudzil 2 ks evidenčných čísiel A. XXX I., z popísaného osobného vozidla zn. Renault Trafic a spôsobil nezistenú škodu.

5.5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 9.9.2019 žalobca doručil žalovanému oznámenie o škode spôsobenej krádežou, že dňa 30.10.2019 Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany uznesením ČVS:ORP-1725/PN-TT-2019 trestné stíhanie prerušilo z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a že dňa 20.11.2019 žalovaný po šetrení poistnej udalosti stanoviskom žalobcu informoval, že škodovú udalosť uzatvára bez poistného plnenia, nakoľko neboli splnené podmienky poistnej udalosti predpokladané poistnou zmluvou a jej neoddeliteľnou súčasťou Zmluvnými dojednaniami pripoistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám.

5.6. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie tiež zistil, že vstupná brána do areálu žalobcu je konštruovaná tak, že ju tvoria dve kovové krídla vysoké 2 metre a široké 3,5 metra, pričom brána sa otvára zasunutím do ľavej (pri pohľade zvonku) strany. Pohyb krídel po zemi je zabezpečený osadenými kolieskami po koľajnici, ktorá je pevne uchytená na ceste. Brána bola v čase škodovej udalosti uzamknutá visiacim zámkom na pravej (pri pohľade zvonku) strane. Z výpovede svedka H. D. E. na pojednávaní dňa 5.6.2023 súd zistil, že svedok pracoval pre žalobcu ako nočný strážnik. Dňa 6.9.2019, teda v čase, keď malo dôjsť k odcudzeniu motorového vozidla, mal nočnú službu. Niekedy o druhej-tretej v noci si všimol, že ľavá (pri pohľade zvonku) časť brány je vysunutá z koľajníc. Všimol si to, keď chcel otvárať bránu dodávateľovi náhradných dielov a táto časť brány na neho skoro spadla. Dodávateľ mu ju pomohol nasadiť naspäť na koľajnice. Brána bola opretá o stĺpy veľmi blízko pri koľajniciach, takže toto vysunutie nebolo badateľné na prvý pohľad. Podľa svedka je brána masívna a ťažká, a preto vysunutie z koľajníc nie je jednoduché. Páchateľ musel bránu poznať a musel poznať aj systém jeho práce. Svedok uviedol, že v nočných hodinách, teda od 20.00 hod. do 6.00 hod. vykonáva ohliadku objektu zhruba v hodinových intervaloch. Pri ohliadke kontroluje celý areál, vrátane interiéru budov. Počas ohliadky interiéru budov a exteriéru, v čase, keď sa nachádza za budovou, svedok bránu nevidí. Medzi ohliadkami sa svedok nachádzal na stanovišti, ktoré je vzdialené od brány asi 50 m, odtiaľ má svedok na bránu výhľad, ale tento nie je ideálny. Bránu mal svedok pod kontrolou po celú dobu vykladania tovaru - náhradných dielov, keď bola brána otvorená. Zmiznutie auta si v noci svedok nevšimol, o jeho odcudzení sa dozvedel až po ukončení služby na základe telefonátu konateľa žalobcu. Po odcudzení motorového vozidla došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi svedkom a žalobcom, nakoľko sám sa v práci necítil dobre a navrhol žalobcovi, aby si za neho našiel náhradu. Pokiaľ došlo k nájdeniu tejto náhrady, u žalobcu pracoval ešte asi týždeň. Svedok má za to, že pri nočnej službe neporušil žiadnu povinnosť. Areál je v noci osvetlený, preto sú motorové vozidlá dobre viditeľné. Svedok uviedol, že odchádzajúce auto z areálu v nočných hodinách by nepočul iba v čase, keď sa nachádzal vnútri v budove. Čas, keď svedok nevidí na bránu trvá cca 5 minút, keď sa nachádza za budovou alebo 10-15 minút, keď sa nachádza vnútri v budove. Odcudzené motorové vozidlo bolo skúšobným autom a zrejme sa nachádzalo blízko brány.

5.7. Nakoniec súd prvej inštancie konštatoval, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že:

- Právny predchodca žalovaného a žalobca uzatvorili dňa 16.8.2012 poistnú zmluvu č. 8813-0028324. Dňa 24.11.2013 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve. Podľa zmluvy boli predmetom poistenia hnuteľné a nehnuteľné veci špecifikované v oddiele B Poistnej zmluvy, ktoré boli poistené proti krádeži, lúpeži a vandalizmu za vopred dohodnutých podmienok.

- Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany uznesením zo dňa 6.9.2019 ČVS:ORP-1725/PN- TT-2019 začalo trestné stíhanie za prečin krádeže osobného motorového vozidla zn. Renault Megane podľa , , , a uznesením ČVS:ORP-1725/ PN-TT-2019 zo dňa 30.10.2019 trestné stíhanie vo veci prerušilo z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

- Odcudzené motorové vozidlo značky Renault Megane bolo predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej sporovými stranami.

- Dňa 20.11.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetnú škodovú udalosť uzatvára bez poskytnutia poistného plnenia, pričom medzi sporovými stranami bolo sporné, či k odcudzeniu motorového vozidla došlo spôsobom predpokladaným poistnými podmienkami.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , právna úprava rozsah pôsobnosti, , , právna úprava poistná zmluva, , právna úprava poistenie majetku, , , právna úprava niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, , právna úprava rokovanie o uzavretí zmluvy, , právna úprava základné princípy, , právna úprava viazanosť súdu inými rozhodnutiami, , , a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie najskôr zdôraznil, že pri posudzovaní sporu nie je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov činných v trestnom konaní o začatí trestného stíhania a o jeho prerušení, nakoľko podľa je pre súd záväzný výlučne právoplatný rozsudok súdu vyhlásený v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Súd preto považoval za nesprávny žalobcom vyslovený názor, že polemika o spáchaní trestného činu krádeže vlámaním je neprípustná, nakoľko v predmetnej veci súd vinu konkrétneho páchateľa v trestnom konaní vôbec neposudzoval. Zároveň zdôraznil, že poistné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvného vzťahu sporových strán, obsahujú vlastnú definíciu krádeže vlámaním, ktorá sa odlišuje od definície obsiahnutej v . Ako vysvetlil žalovaný, je tomu tak z dôvodu ochrany žalovaného pred poisťovacími podvodmi. Pre rozhodnutie o oprávnenosti výplaty poistného plnenia nie je preto rozhodujúce naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu tak ako je vymedzená v , ale to, či k odcudzeniu motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom, ktorý predvídajú poistné podmienky. Pod poistné podmienky žalovaného možno pritom subsumovať užší počet prípadov ako pod skutkovú podstatu trestného činu. 6.2. Následne uviedol, že podľa článku 6, bod 2 Zmluvných dojednaní pre poistenie majetku proti vymenovaným nebezpečenstvám sa krádežou vlámaním rozumie prípad, kedy sa páchateľ zmocnil poistenej veci spôsobom, pri ktorom preukázateľne prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec pred krádežou. Za preukázateľné prekonanie prekážky sa považuje vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom:

- kedy páchateľ použije nástroje, ktoré nie sú určené k jeho riadnemu otvoreniu,

- prípadne do miesta poistenia vniknú iným spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu.

6.3. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie na tvrdenie žalobcu, že páchateľ do jeho areálu vnikol tak, že vypáčil jednu časť brány, pričom vzhľadom na veľkosť a váhu brány pri jej vypáčení musel použiť nástroj, ktorý na mieste činu nenechal. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca v konaní predložil videozáznam s ním predpokladaným priebehom krádeže. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobcu súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemožno odvodiť, že k vniknutiu páchateľa do areálu došlo skutočne s použitím nástroja. Ide len o jeden z možných spôsobov, ktorý nebol v konaní žalobcom nepochybne preukázaný. Uvedený záver podľa súdu podporuje aj v konaní nesporná skutočnosť, že k vráteniu brány do koľajníc došlo bez použitia nástroja, len za použitia ľudskej sily. 6.4. Ďalej mal súd za to, že predloženým videozáznamom žalobca účinne vyvrátil tvrdenie žalovaného, že vykoľajenie brány nevytvorí dostatočný priestor na prechod páchateľa a prechod vozidla alebo že otvorenie brány po vykoľajení len jednej časti nie je vôbec možné. Súd po vykonanom dokazovaní prehratím predloženého videozáznamu uzavrel, že otvorenie brány po vykoľajení jednej z jej častí je možné a dokáže vytvoriť dostatočný priestor pre prechod osobného motorového vozidla. Zároveň súd vychádzal zo skutočnosti, že poistné podmienky za preukázateľné prekonanie prekážky okrem použitia nástroja považujú aj vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Žalovaný v konaní argumentoval, že z trestného oznámenia ako aj z uznesení Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany vyplynulo, že brána po odcudzení motorového vozidla zostala nepoškodená. Súd však prisvedčil argumentácií žalobcu, že mechanickým poškodením brány je aj vykoľajenie časti brány z koľajníc, ktoré malo len dočasný charakter. 6.5. Zo svedeckej výpovede H. E., ktorý v rozhodnom čase pracoval pre žalobcu ako nočný vrátnik súd zistil, že v noci z 5. na 6.9.2019, keď došlo k odcudzeniu motorového vozidla z areálu žalobcu, pri otváraní brány dodávateľovi náhradných dielov zistil, že jedna časť brány je povytiahnutá z koľajníc a opretá o konštrukciu. Bránu následne s pomocou dodávateľa nasunul naspäť na koľajnice. V konaní pritom nebolo popreté tvrdenie žalobcu, že brána v čase príchodu vrátnika do práce nebola vykoľajená, nakoľko

by tento nemohol vstúpiť do areálu. Takto popísaným spôsobom vykoľajenú vstupnú bránu považoval súd prvej inštancie za mechanicky poškodenú, nakoľko takáto brána je nefunkčná a nemôže plniť svoj účel. Toto mechanické poškodenie v danom prípade nebolo trvalé a bolo odstránené svedkom, keď s pomocou tretej osoby bránu nasunul späť do koľajníc. Z uvedeného dôvodu v čase ohliadky objektu príslušníkmi Policajného zboru vstupná brána už nejavila znaky poškodenia. Aplikujúc zásadu contra proferenten, súd konštatoval, že poistné podmienky neformulovali požiadavku, že pre vznik nároku na poistné plnenie musí byť mechanické poškodenie objektu trvalé alebo preukázané konkrétnym dôkazným prostriedkom. 6.6. K odchýlkam vo výpovedi svedka v civilnom sporovom konaní a v prípravnom konaní, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že tieto sa netýkajú zásadných otázok a môžu byť spôsobené dlhým časovým odstupom od predmetnej udalosti. 6.7. Nakoniec vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že ak bolo možné bránu jednoducho vyvesiť a otvoriť jedno jej krídlo, nejednalo sa o riadne uzamknutý uzatvorený vstupný otvor do objektu, súd uviedol, že je medzi stranami nesporné, že areál žalobcu bol v čase poistnej udalosti zabezpečený rovnakou bránou ako v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Poistiteľ pri dojednaní poistných podmienok spôsob zabezpečenia areálu nenamietal a poznajúc toto zabezpečenie poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel. Zabezpečenie areálu zodpovedalo požiadavkám formulovaným v bode 1.3 Zmluvných dojednaní o spôsobe zabezpečenia poistenej veci pre prípad odcudzenia. 7. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa , v spojení s Nariadenia vlády SR č. , keď konštatoval, že žalovaný sa dostal nevyplatením poistného plnenia do omeškania, preto priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania v zákonnej výške 8% ročne počnúc dňom 18. 12.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dátume určenom vo výzve žalobcu na úhradu poistného plnenia, pri základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania vo výške 0,00%.

8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v a . Odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko nespĺňa náležitosti a a je preto nepreskúmateľný a nezákonný. 9.1. Žalovaný v odvolaní prvotne vytýkal súdu prvej inštancie, že sa bez právneho odôvodnenia stotožnil s tvrdením žalobcu, že mechanickým poškodením brány je aj vykoľajenie časti brány z koľajníc a zároveň uviedol, že neodôvodnil ani svoj právny názor v otázke, ktorá bola sporná, či za vniknutie do objektu miesta poistenia spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia sa považuje aj vykoľajenie brány a pridŕžal sa iba názoru, ktorý žalobca uviedol v žalobe a vo svojich vyjadreniach.

9.2. Ďalej odvolateľ uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie súdu prvej inštancie, že poistné podmienky neformulovali požiadavku, že pre vznik nároku na poistné plnenie musí byť mechanické poškodenie objektu trvalé alebo preukázané konkrétnym dôkazným prostriedkom, nakoľko podľa žalovaného poistné podmienky jasne formulujú, že evidentné stopy mechanického poškodenia musia na objekte poistenia zostať, z čoho úplne zreteľne vyplýva, že musia byť evidentné a musia zostať. Žalovaný tvrdí, že požiadavka trvalosti mechanického poškodenia objektu je jednoznačne a bez pochýb v poistných podmienkach vyjadrená slovami „ zostanú evidentné “ stopy mechanického poškodenia.

9.3. Súčasne žalovaný vyslovil názor, že tvrdenie svedka že „ mechanické poškodenie bolo ním odstránené, keď pomocou tretej osoby bránu nasunul späť do koľajníc“, je nedôveryhodné a svedkovi bolo toto tvrdenie jednoznačne účelovo „vtlačené“ žalobcom. V tomto smere poukázal na a konštatoval, že formalizácia tvrdenia žalobcu, či zamestnanca ( pred orgánom verejnej moci, napr. políciou alebo súdom ), nemôže byť sama o sebe považovaná za jediný dôkaz, obzvlášť ak sa jedná o krivú výpoveď a výpovede jedného zamestnanca v dvoch rôznych konaniach sú vo vzájomnom rozpore. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie ani neodôvodnil, na základe čoho sa domnieva, že odchýlky vo výpovediach svedka sa netýkajú zásadných vecí a aj v tejto časti označil rozhodnutie súdu ako arbitrárne, bez odôvodnenia.

9.4. Nakoniec žalovaný v odvolaní uviedol, že rovnako nie je správny záver súdu prvej inštancie, že zabezpečenie areálu zodpovedalo požiadavkám formulovaným v bode 1.3 Zmluvných dojednaní

o spôsobe zabezpečenia poistenej veci pre prípad odcudzenia, pretože poistiteľ „nekontroluje“ pri uzatváraní poistnej zmluvy „správne zabezpečenie areálu“, ale dojednáva povinnosti poisteného chrániť poistený majetok, okrem iného i pred odcudzením, pričom tieto povinnosti je povinný poistený žalobca plniť, čo mu vyplýva jednak z a jednak z poistných podmienok. Podľa žalovaného teda ako poistiteľ pri uzatváraní poistných zmlúv nemá dôvod „kontrolovať spôsob zabezpečenia majetku“, keďže je podstatné, aby toto zabezpečenie bolo funkčné a v súlade s poistnými podmienkami v čase škodovej udalosti (nielen pri uzatváraní poistnej zmluvy).

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

10.1. Súčasne žalobca poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní uvádza viaceré skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas a zároveň sú novotami odvolacieho konania. Navrhol, aby súd na tieto tvrdenia žalovaného neprihliadal, a to aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania (prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas), ako i zákonnú koncentráciu konania (súd neprihliada na novoty odvolacieho konania). V ďalšom žalobca označil tvrdenia žalovaného, na ktoré by už podľa neho odvolací súd prihliadať nemal.

10.2. K spochybňovaniu výpovede svedka žalobca uviedol, že ani on, ani žiadna iná osoba so svedkom nekomunikovala o spôsobe ako má vypovedať a žalobcovi ani nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný uvedené tvrdenia predkladá. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že svedok sa dopustil trestného činu krivej svedeckej výpovede, žalobcovi nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný uvádza takto zásadné tvrdenia. Žalobca zároveň uviedol, že má dôvodnú obavu, že uvedené konanie žalovaného môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia podľa a z uvedeného dôvodu podal vo veci trestné oznámenie, ktoré súčasne doložil, a z ktorého vyplýva, že bolo podané na Generálnu prokuratúru SR listom datovaným k 10.8.2023.

11. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike, v podstatnom zotrvali na tvrdeniach uvádzaných v doterajšom priebehu konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje ( ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

19. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:

20. Odvolací súd primárne poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie ako zásadné pre rozhodnutie správne vymedzil posúdenie, či k odcudzeniu predmetného motorového vozidla došlo spôsobom predpokladaným v článku 6 bod 2 Zmluvných dojednaní, konkrétne vniknutím do miesta poistenia spôsobom, pri ktorom zostanú evidentné stopy mechanického poškodenia objektu. Súd prvej inštancie v tomto smere mal za preukázané, že v zmysle uvedených zmluvných dojednaní došlo k preukázateľnému prekonaniu prekážky a to vykoľajením časti brány z koľajníc, ktoré malo dočasný charakter, keď vychádzal z videozáznamu predloženého žalobcom a z výpovede svedka (bývalý nočný strážnik v areáli žalobcu), ktorý s pomocou tretej osoby nasunul vykoľajenú časť brány späť na koľajnicu. V uvedenom kontexte, rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného tak v priebehu konania, ako aj v samotnom odvolaní, že požiadavka trvalosti stopy mechanického poškodenia objektu je explicitne vyjadrená slovným spojením „zostanú evidentné“ a dospel so súdom prvej inštancie k zhodnému záveru, že mechanickým poškodením objektu je aj jeho dočasné poškodenie (vyňatie časti brány) práve pre čas, ktorý má slúžiť na vniknutie do daného objektu.

20.1. Zároveň odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, vytýkaným žalovaným v odvolaní, že odchýlky vo výpovedi svedka v civilnom sporovom konaní a v prípravnom konaní, sa netýkajú zásadných otázok. Z hľadiska skutkového bola zásadná otázka vykoľajenia brány a jej spätného nasunutia do koľajnice a v tomto smere bola výpoveď svedka v oboch konaniach konzistentná, nemajúca v sebe rozpor. V tomto smere odvolací súd odmieta i tvrdenie žalovaného v odvolaní, ktorý výpoveď svedka, len z titulu jeho vtedajšieho zamestnania u žalobcu, považuje za účelovú. Len uvedená skutočnosť nemôže bez ďalšieho daný dôkaz diskvalifikovať, pričom je nutné vychádzať zo skutočnosti, že prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že súd takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či správa sama o sebe je svojim obsahom pravdepodobná, alebo nie a až následne súd pristupuje k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Iba na dôvažok odvolací súd poukazuje i na trestné oznámenie adresované žalobcom, v priebehu odvolacieho konania, Generálnej prokuratúre SR datované k 10.8.2023 a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia, ktorého sa mohol dopustiť vedúci pobočky

žalovaného tým, že žalobcu v podanom odvolaní nedôvodne obvinil z navádzania svedka v predmetnom konaní na krivú výpoveď.

21. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. (ust. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).