Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Er-2453-2007.pdf
PDF · 66.1 KB
Case nature
Subarea
57Er/2453/2007
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: J & G 21, s.r.o., Československých tankistov 214, Bratislava, IČO: 35 910 461, pre vymoženie 176,96 euro istiny a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Viera Kučerová, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Martina 9, Holíč, v zastúpení JUDr. Jany Dobiašovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Martina 9, Holíč, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 23.07.2007 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 027161 pod sp. zn. 57Er/2453/2007 na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-0310112106-GC04/06 zo dňa 18.07.2006. 2. Dňa 19.12.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko zanikla vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2006 a vykonateľnosť dňa 19.09.2006. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,34 euro. 3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbR/450/2014 zo dňa 30.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2016, súd zrušil obchodnú spoločnosť J & G 21, s.r.o. a povinný bol dňa 02.12.2016 ex offo vymazaný z obchodného registra. 4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo zrušené alebo sa stalo neúčinným. 6. Podľa § 147 ods. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 147 ods. 3 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 8. V priebehu exekučného konania došlo k strate účinnosti exekučného titulu - k uplynutiu prekluzívnej lehoty, po ktorej nie je možné exekúciu vykonať. Inštitút preklúzie možno charakterizovať ako právny inštitút, v rámci ktorého v dôsledku neuplatnenia práva v zákonom ustanovenej lehote dochádza k zániku
tohto práva zo zákona. Súd exekučné konanie zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) EP, nakoľko má preukázané, že došlo k zániku vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. 9. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. V exekučnom konaní platí zásada, že trovy exekúcie hradí povinný. Vo výnimočných prípadoch môže súd zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Pritom musí zvážiť, či mohol oprávnený pri zachovaní náležitej opatrnosti predvídať, že môže nastať dôvod pre zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. činnosť súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania (ako uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6MCdo/4/2013, 6MCdo/2/2013, 4MCdo/3/2013, 2MCdo/3/2013, 3MCdo/19/2011, 7MCdo/14/2011). 11. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie, nakoľko trovy exekúcie v danom prípade mal znášať povinný, ktorý bol zrušený bez likvidácie a vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu a stratil v zmysle Civilného sporového poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto ho súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd nemohol zaviazať na ich úhradu ani oprávneného, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie bolo prekludovanie uplatneného práva až v priebehu exekučného konania, z čoho je zrejmé, že oprávnený si uplatnil svoje právo riadne a včas a z procesného hľadiska nezavinil zastavenie exekúcie. Súd znáša trovy exekúcie iba v prípade, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. 12. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko exekúcia bola zastavená rozhodnutím súdu a žiadny z účastníkov konania nezavinil zastavenie exekúcie, a preto žiadnemu z nich súd neuložil povinnosť náhrady trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne, trojmo. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)