Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3P/26/2018

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X.. M.R. Y. X/XX, K. a J. C., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, pravdepodobne na adrese V. P. R. 1, XXXXX D., X. o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc a konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.7.2018 žiadala matka mal. dieťaťa upraviť výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, keď žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu výživným mes. po 150 EUR, od 01.09.2016, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého bude matka. Stretávanie otca so synom sa neupravuje.

2. V odôvodnení podaného návrhu matka uviedla, že s otcom mal. nie sú manželia, žili spolu v spoločnej domácnosti na Cypre do roku 2016. Otcovstvo k maloletému bolo uznané na ambasáde na Cypre. Pokiaľ bývali spolu, tak otec maloletého riadne prispieval na výživu syna a o jeho výchovu sme sa starali spoločne. Asi po 11 rokoch sa ich spolužitie narušilo, druh si našiel priateľku a odišiel do Nemecka. Ešte predtým uzatvorili rodičovskú dohodu ústnu, kde sľúbil, že na syna bude prispievať výživným mesačne po 150 EUR, pričom toto výživné zaplatil len dva krát. Uviedla, že sa snažila na Cypre zistiť údaje, kde sa nachádza, ale nepodarilo sa jej to, preto sa rozhodla vycestovať na Slovensko, aby si mohla vybaviť na súde úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V súčasnej dobe sa zdržuje spolu so synom na Slovensku, chce sa však vrátiť späť na Cyprus, nakoľko tam syn chodí do štvrtého ročníka základnej školy. Uviedla, že na Cypre bola zamestnaná, teraz sa prihlásila na úrad práce v Ružomberku a pokiaľ by sa vrátila späť na Cyprus, tak má možnosť sa znova zamestnať. Na Cypre býva so synom v prenájme, na Slovensku má trvalé bydlisko u otca, zdržuje sa však na adrese J. XX/X, K. u svojej matky A. B..

3. Z odôvodnenia podaného návrhu, osobitne zo skutočností tvrdených matkou mal. dieťaťa vyplynulo, že konanie má väzbu s iným štátom Európskej únie, preto bolo potrebné sa zaoberať skúmaním právomoci tunajšieho súdu na konanie o podanom návrhu.

4. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na

povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 1 ods. 2 „Nariadenia“ záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä: opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Podľa čl. 8 „Nariadenia“ súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa čl. 9 „Nariadenia“ keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Podľa čl. 10 „Nariadenia“ v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 1 „Nariadenia“ súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa čl. 12 ods. 3 „Nariadenia“ súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

Podľa čl. 1 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

Podľa čl. 3 písm. a), b) NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa čl. 3 písm. a), b) NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa čl. 3 písm. d) NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

5. Z podaného návrhu mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa žili spolu v spoločnej domácnosti na Cypre do roku 2016. Po odchode otca dieťaťa zo spoločnej domácnosti, matka s maloletým ďalej zotrvala so synom v prenájme na Cypre, keď vzhľadom na to, že sa jej nepodarilo skontaktovať sa s otcom maloletého, vycestovala na Slovensko, aby si mohla vybaviť na súde úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Uvedené „vycestovanie“ nemožno považovať za trvalú zmenu pomerov, na základe ktorých by súd mohol založiť svoju právomoc na konanie, naviac keď z tvrdení matky uvádzaných v návrhu mal súd dostatočne preukázané, že matka sa chce s maloletým vrátiť späť na Cyprus, nakoľko tam syn chodí do štvrtého ročníka základnej školy, teda súd mal dostatočne preukázané väzby maloletého na členský štát Cyprus. Trvalý pobyt matky na Slovensku má výlučne evidenčný charakter, na mieste trvalého pobytu (u svojho otca) sa matka v čase pobytu na Slovensku ani nezdržiava, býva u svojej matky, preto obvyklý pobyt maloletého dieťa, na základe ktorého sa určuje právomoc súdu vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťa, nie je v obvode tunajšieho súdu. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola). Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého dieťaťa, je to miesto, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Obvyklý pobyt je miesto, v ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte, ktorá prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter má pobyt dieťaťa odzrkadľovať istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, pričom pri skúmaní miery začlenenia dieťaťa, treba zohľadniť najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte, musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti, ktoré vzhľadom na to, že maloletý sa od svojho narodenia zdržiaval na Cypre, kde sa mieni vrátiť, svedčia o právomoci daného štátu na konanie, dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 vo veci Barbara Mercredi/Richard Chaffe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. Súd poukazuje, že Súdny dvor EÚ nepovažuje kritérium štátneho občianstva, či dĺžky pobytu na území členského štátu za výsostne určujúce faktory, ktoré by mali pri určovaní skutočného miesta pobytu osoby rozhodujúci význam, preto v tomto prípade je irelevantné štátne občianstvo účastníkov konania a tiež, že matka s maloletým dočasne vycestovala na Slovensko. Vo vzťahu k dĺžke pobytu je nevyhnutné odlíšiť medzi

príležitostným pobytom a skutočným úmyslom osoby vytvoriť si v danom štáte zázemie, ktoré trvalé zázemie v obvode tunajšieho súdu, súd preukázané nemal. „V prípade presunu obvyklého pobytu z jedného členského štátu do iného Súdny dvor EÚ upresnil, že okrem fyzickej prítomnosti osoby v členskom štáte musia aj iné ďalšie skutočnosti nasvedčovať tomu, že táto prítomnosť nemá len dočasný, či príležitostný charakter (C-523/2007, bod 33, 38). Ani štátna príslušnosť osoby nemôže sama o sebe bez ďalšieho postačovať na to, aby bolo možné označiť tento členský štát za miesto jej obvyklého pobytu v zmysle Nariadenia Brusel IIa (pozri C-499/15, bod 63).“

6. Súd sa v ďalšom zaoberal aj ust. článkov 9, 10 a 12 Nariadenia, keď podľa čl. 9 Nariadenia si súd pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa zachová právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní dieťaťa, pokiaľ sa dieťa oprávnene presťahuje do iného členského štátu a v novom členskom štáte nadobudne obvyklý pobyt. V tomto prípade súd konštatuje, že v predmetnej veci nemožno uvedené ustanovenie Nariadenia aplikovať, nakoľko nedošlo k presťahovaniu dieťaťa, išlo len o dočasné vycestovanie a maloletý sa spolu s matkou mieni vrátiť do miesta svojho obvyklého pobytu, preto sa súd ods. 2 uvedeného nariadenia nezaoberal. Čl. 10 nariadenia upravuje neoprávnené premiestnenie mal. dieťaťa, kedy si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, keď súd rovnako konštatuje, že v tomto prípade sa nejedná ani o neoprávnené premiestnenie, nakoľko dieťa sa tu nemieni zdržiavať trvalo, úmyslom je vrátiť sa do miesta obvyklého pobytu. Podľa čl. 12 Nariadenia sa upravuje právomoc súdu, ktorý má právomoc v konaní o rozvod manželov - rodičov dieťaťa, pričom v tomto prípade rodičia dieťaťa nie sú manželia, preto uvedené ustanovenie nemožno na daný prípad aplikovať, pričom súd nemal preukázanú ani podstatnú väzbu s členským štátom Slovenskej republiky a splnené podmienky podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia.

7. Podľa čl. 13 „Nariadenia“ ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Odsek 1 sa vzťahuje aj na deti utečencov a deti, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.

Podľa čl. 17 „Nariadenia“ ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl. 10 NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 2 ods. 1 Z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

8. V tomto konkrétnom prípade mal súd dostatočne preukázané, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa možno určiť, preto ani na základe čl. 13 „Nariadenia“ si nemôže tunajší súd založiť právomoc na konanie v predmetnej veci, a to ani na konanie vo veci zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ani na určenie výživného podľa čl. 3 písm. a), b) NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, keď súd mal preukázané, že obvyklý pobyt oprávneného nie je v obvode tunajšieho súdu, ani nemal preukázaný obvyklý pobyt povinného, ani si nemohol založiť právomoc podľa čl. 3 písm. d) NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008, keďže nemá právomoc na konanie v spojenej veci. Nakoľko mal súd dostatočne preukázané, že nemá právomoc na konanie v predmetnej veci, s poukazom na vyššie uvedené a cit. zákonné ustanovenia, rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a v zmysle čl. 17 „Nariadenia“ a čl. 10 NARIADENIA RADY (ES) č. 4/2009 vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.