Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-5-2018.pdf
PDF · 114.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: T.. R.W. C., T.., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX, XXX XX Q., právne zast.: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, proti žalovanému: H.P. IMOBILIA, s.r.o., so sídlom Súmračná 22 , 821 02 Bratislava, IČO: 35 898 046 právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín 911 40, IČO: 36 837 857 o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.2.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.2.2017 v I. výroku určil, že pohľadávky žalobcu T.. R. C. T.., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX, XXX XX Q., ktoré boli prihlásené žalobcom v konkurze na majetok úpadcu M. L.V., W.. X.X.XXXX, F. Z. XXX/XX/, XXX XX L. vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX v celkovej výške pohľadávok 93.795,18 Eur, a ktoré sú zapísané v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým č. 11 - 28 sú nesporné, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a sú zistené v celom rozsahu. II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2016 domáhal tohto, aby súd určil, že jeho pohľadávky, ktoré boli ním prihlásené v konkurze na majetok úpadcu M. L., W..: XX.XX.XXXX, F. Z. XXX/XX, XXX XX L., vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX, v celkovej výške pohľadávok 93.795,18 Eur a ktoré sú zapísané v konečnom zozname pohľadávok pod por. č. 11 až 28, sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva a sú zistené v celom svojom rozsahu. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia.
3. Žalobu odôvodnil tým, že v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: M. L., W.. XX.XX.XXXX, F. Z. XXX/XX, XXX XX L., vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.: XK/XX/ XXXX si v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky v celkovej výške 93.795,18 €. Pohľadávky žalobcu vznikli titulom zmlúv o pôžičke zo dňa 03.11.2013, 26.11.2013, 02.12.2013, 09.12.2013, 17.12.2013, 18.12.2013, 20.12.2013, 02.01.2014, 13.01.2014,
16.01.2014, 24.01.2014, 14.02.2014, 22.02.2015, 30.06.2015, 24.07.2015, 20.08.2015, 21.09.2015 a 23.10.2015. Úpadca svoj dlh uznal Notárskou zápisnicou W. XXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, W. XXXXX/ XXXX zo dňa 19.11.2015. Predmetné pohľadávky boli zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 20.12.2013 v znení dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 14.02.2014 a dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 23.10.2015. Dňa 08.03.2016 bolo žalobcovi od správcu doručené oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 03.03.2016 zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovými číslami 11 až 28 zo strany žalovaného. Žalovaný ako popierajúci veriteľ popretie všetkých pohľadávok žalobcu uskutočnené:
- čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky odôvodnil a/ spriaznenosťou popretého veriteľa s úpadcom (svokor), b/ úpadcovou nemožnosťou nakladania s nehnuteľnosťou v čase podpísania záložnej zmluvy pre prebiehajúcu exekúciu a c/ fiktívnosťou pohľadávky,
- čo do výšky 71.973,- € odôvodnil a/ spriaznenosťou popretého veriteľa s úpadcom (svokor), b/ úpadcovou nemožnosťou nakladania s nehnuteľnosťou v čase podpísania záložnej zmluvy pre prebiehajúcu exekúciu a c/ fiktívnosťou pohľadávky,
- čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom odôvodnil a/ neplatnosťou záložnej zmluvy, b/ spriaznenosťou popretého veriteľa s úpadcom (svokor) a c/ nemožnosťou popretého veriteľa disponovať potrebnými prostriedkami pre invaliditu.
4. Žalobca ako popretý veriteľ mal za to, že popretie uskutočnené žalovaným ako popierajúcim veriteľom je účelové. Uvedené tvrdenie zdôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:
a) v čase vzniku peňažných pohľadávok popretého veriteľa (v čase uzatvárania vyššie špecifikovaných zmlúv o úvere) bola úpadcovou družkou (nie manželkou) plnoletá dcéra neskoršej manželky popretého veriteľa (teda nie dcéra popretého veriteľa). Vo všeobecnosti nemožno konštatovať ani len to, že svokor by bol osobou spriaznenou s úpadcom, v danom prípade je celkom zrejmé, že žalobca nie je svokrom úpadcu. Žalobca preto rozhodne nie je osobou spriaznenou s úpadcom, nakoľko nie je jeho príbuzným v priamom rade, súrodencom ani manželom, pričom jeho ujmu by žalobca nepociťoval ako ujmu vlastnú. V tejto súvislosti žalobca poukázať na skutočnosť, že spriaznenosť ako taká nie je dôvodom pre spochybnenie existencie právneho dôvodu vzniku pohľadávky a ani jej výšky, pričom v danom prípade navyše nie je zrejmé ani to, prečo by mala daná skutočnosť zakladať pochybnosť o existencii pohľadávky práve vo výške 71.973,- € (z celkovej sumy 93.795,18 €). Žalobca mal za to, že prípadná (aj keď v danom prípade bezo sporu neexistujúca spriaznenosť žalobcu s úpadcom) by mohla byť dôvodom jedine popretia poradia uspokojenia pohľadávok navrhovateľa. K takémuto popretiu však nedošlo.
b) prebiehajúca exekúcia na majetok úpadcu nespôsobuje neplatnosť zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi úpadcom (ako dlžníkom) a žalobcom (ako veriteľom), pričom navyše žalovaný nijakým spôsobom ním všeobecne tvrdenú skutočnosť o prebiehajúcich exekúciách nešpecifikoval. Samotnému žalobcovi nie je známa skutočnosť, či v čase uzatvárania vyššie uvádzaných zmlúv o pôžičke prebiehala voči úpadcovi ako povinnému exekúcia.
c) žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil jeho tvrdenie o fiktívnosti pohľadávok žalobcu. Žalobca poskytol úpadcovi peňažné prostriedky tvoriace istiny jeho pohľadávok na účely rekonštrukcie bytu úpadcu, ktorý tvorí zároveň predmet zabezpečovacieho práva (záloh) vo vzťahu k poskytnutým pôžičkám. Prebiehajúca rekonštrukcia bytu úpadcu je teda aj dôvodom, prečo došlo k uzatváraniu ďalších a ďalších zmlúv o pôžičke. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že pohľadávky žalobcu úpadca uznal vyššie spomínanou notárskou zápisnicou, pričom toto uznanie má charakter riadneho exekučného titulu. O reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov žalobcom úpadcovi svedčia aj výpisy z bežného účtu žalobcu.
d) žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil jeho tvrdenie o neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalobcom, preto sa k uvedenému tvrdeniu žalobca nevie vyjadriť. Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 20.12.2013 v znení dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného
práva na nehnuteľnosť zo dňa 14.02.2014 a dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 23.10.2015 však žalobca považuje bez akýchkoľvek pochybností za platne uzatvorenú. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe neuznal uplatnený nárok a navrhol žalobu zamietnuť.
5. Súd prevedeným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.12.2015 sp. zn. XK/XX/XXXX došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu: M. L., W.. X.X.XXXX, F. Z. XXXXX/, XXX XX L.. Týmto uznesením došlo zároveň k ustanoveniu správcu: R.. K.. T. Ž. T.., so sídlom kancelárie L. X, XXX XX T. - Y.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 8.12.2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2015. Žalobca v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky v celkovej výške 93.795,18 Eur. Úpadca svoj dlh uznal notárskou zápisnicou W., W., W. zo dňa 9.11.2015. Predmetné pohľadávky boli zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 20.12.2013 v znení dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 14.2.2014 a dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 23.10.2015. Žalobcovi dňa 8.3.2016 od správcu bolo doručené oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 3.3.2016 zapísaný v zozname pohľadávok pod poradovým č. 11-28 zo strany žalovaného. Žalovaný poprel predmetné pohľadávky čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky, čo do výšky 71.973,- Eur a čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť. Správca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.1.2017 uviedol, že popretie žalovaného je neúčinné, lebo na to, aby bolo popretie pohľadávok účinné, bolo potrebné splniť zákonné podmienky, okrem iného aj podmienku pripísania kaucie, ktorou je peňažné plnenie vo výške 350,- Eur (a to samostatne pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou), ktoré musí byť urobené kvalifikovane s uvedením č. pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu. Žalovaný nesplnil zákonnú podmienku uvedenia č. pohľadávok zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu a to aj napriek tomu, že o tejto podmienke bolo zverejnené poučenie v Obchodnom vestníku. Ako dôkaz tejto skutočnosti správca doložil do súdneho spisu výpis platieb žalovaného. Zistený skutkový stav súd právne uzatvoril poukázaním na ust. § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), § 32 ods. 2 ZKR, § 32 ods. 3 ZKR, § 32 ods. 5 ZKR, § 32 ods. 7 ZKR, § 32 ods. 9 ZKR, § 32 ods. 15 ZKR a uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu. Súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené, popretie pohľadávok žalobcu prihlásených v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu bolo nedôvodné. Žalovaný neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali popretie predmetných pohľadávok, nepreukázal spriaznenosť popretého veriteľa s úpadcom, fiktívnosť pohľadávok, či neplatnosť záložnej zmluvy ako ani ďalšie ním tvrdené skutočnosti, ktoré by mali zakladať dôvody na popretie pohľadávok. Stotožnil sa s názorom správcu, že popretie pohľadávok je neúčinné, lebo pre účinné popretie neboli splnené požiadavky v zmysle ZKR. Žalovaný nezložil pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, samostatnú kauciu. Neuviedol čísla pohľadávok zo zoznamu pohľadávok ako variabilný symbol pri platbe kaucie. Preto rozhodol tak ako to uviedol vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v konaní úspešný.
6. Následne Okresný súd Prešov vydal opravné uznesenie č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.4.2018, ktorým opravil II. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.2.2017, ktorý správne znie: „Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa 15.2.2017 podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že v bode 19. napadnutého rozhodnutia súd presne nešpecifikoval, ktoré dôvody popretia považoval za nedôvodné a prečo, ale iba konštatuje, že je to tak. Neuvádza, ktorými tvrdeniami strán sporu sa zaoberal a ktoré považoval za sporné a ktoré za nesporné. Uviedol len, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu. Z toho dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za absolútne nezrozumiteľné a nepresvedčivé a v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP. Namietal, že účastník konania má právo na určitú kvalitu súdneho konania, jej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jeden z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy ako právo podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (K.. Ú. XXX/XX); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.7.2012 sp. zn. XCDo/XXX/XXXX). Ďalej poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. K. Ú. XX/XX a judikatúru Európskeho súdu v tejto súvislosti.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ak by malo byť odvolanie dôvodné, žalovaný mal v rámci jeho odôvodnenia presne uviesť, s ktorými navrhovanými dôkazmi sa súd nevysporiadal, aké tvrdenie nevzal súd do úvahy a v čom konkrétne súd prvej inštancie v konaní pochybil, keď vo veci rozhodol tak ako rozhodol. Poukázal na to, že žalovaný sa v priebehu konania nezúčastnil ani na jednom z nariadených pojednávaní, pričom sa z ich neprítomnosti ani neospravedlnil resp. nežiadal súd, aby sa pojednávanie v jeho neprítomnosti neuskutočnilo. Aj táto skutočnosť svedčí o značnej pasivite žalovaného v samotnom súdnom konaní, čo podľa základných princípov, na základe ktorých stojí civilné sporové konanie, by mal mať za následok, že takáto strana sporu nemôže byť v konaní úspešná. Zdôraznil, že samotné popretie pohľadávok žalobcu uskutočnené žalovaným trpelo vadami, ktoré majú ex lege za následok, že popretie pohľadávok je neúčinné. Túto skutočnosť navyše súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne zdôvodnil, keď konštatoval, že „Žalovaný nezložil pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, samostatnú kauciu. Žalovaný neuviedol čísla pohľadávok zo zoznamu pohľadávok ako variabilný symbol pri platbe kaucie.“ Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a jeho odôvodnenie s poukazom na pasivitu žalovaného v priebehu celého súdneho konania, za dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je pravdou, že sa osobne nezúčastňoval nariadených pojednávaní a to z dôvodu procesnej ekonomiky ako aj z dôvodu, že všetko podstatné bolo už vymedzené samotným popretím „fiktívneho veriteľa - žalobcu“ v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s nepriaznivými následkami takéhoto správania sa žalovaného na úspech/ neúspech v konaní vo veci samej. Odmietol pasivitu v konaní a poukázal na email zo dňa 14.2.2017, 9:45hod., podanie žalovaného zo dňa 18.10.2016 a uviedol, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov spočíva na základe vykonaných dôkazov na nesprávnom právom posúdení veci. Zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd podľa § 389 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 1.4.2016 bola súdu prvej inštancie doručená žalobca o určenie popretej pohľadávky v celkovej výške 93.795,18 Eur. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.12.2015 sp. zn. XK/XX/XXXX došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu: M. L., W.. X.X.XXXX, F. Z. XXXXX/, XXX XX L.. Týmto uznesením došlo zároveň k ustanoveniu správcu: R.. K.. T. Ž. T.., L. L. V. L. X, XXX XX T. - Y.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2015 zo dňa 8.12.2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2015 V právnej veci vyhláseného konkurzom na majetok úpadcu: M. L., vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XK/XX/XXXX došlo k základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok zo strany žalobcu k prihláseniu jeho zabezpečených pohľadávok v celkovej výške 93.795,18 Eur. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.1.2016 došlo k ustanoveniu nového správcu R.. Y. V. so sídlom kancelárie Q. XX, XXX XX T.. Veriteľom H.P. IMOBILIA s.r.o., so sídlom Súmračná 22, 821 02 Bratislava - žalovaným došlo dňa 18.2.2016 k popretiu pohľadávok pod č. 11-28 do výšky 71.973,- Eur z dôvodu, že „p. C.Š. je spriaznená osoba úpadcu. Svokor. Úpadca bol v čase podpisovania záložnej zmluvy u notára v exekúcii a nemohol nakladať s nehnuteľnosťou. Ide o fiktívne pohľadávky. Pohľadávka nebude zapísaná na liste vlastníctve, ani nie zapísaná na liste vlastníctva.“ Ďalej čo právneho dôvodu z dôvodu, že „p. C. je spriaznená osoba úpadcu -svokor. Úpadca bol v čase podpísania záložnej zmluvy u notára v exekúcii a nemohol nakladať s nehnuteľnosťou. Ide o fiktívne pohľadávky. Pohľadávka nebude zapísaná na liste vlastníctva ani nie je zapísaná na liste vlastníctva.“ a čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom v nasledovnom rozsahu: „záložná zmluva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Staré Mesto, obec Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísané v katastri vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, LV č. XXXX je v celom rozsahu neplatná. Úpadca nemohol v čase spísania
nakladať s nehnuteľnosťou. P. C. je spriaznená osoba, okrem toho invalid, ktorý poberá od štátu všetky príspevky. Nemôže disponovať s danými prostriedkami.“ Dňa 8.3.2016 správca doručil žalobcovi oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 3.3.2016 zapísaných v zozname pohľadávok pod poradovým č. 11-28 zo strany žalovaného. Z uvedených dôvodov pohľadávky navrhovateľa vznikli titulom zmlúv o pôžičke zo dňa 3.11.2013, 26.11.2013, 2.12.2013, 9.12.2013, 17.12.2013, 18.12.2013, 20.12.2013, 2.1.2014, 13.1.2014, 16.1.2014, 24.1.2014, 14.2.2014, 22.2.2015, 30.6.2015, 24.7.2015, 20.8.2015, 21.9.2015 a 23.10.2015. Úpadca svoj dlh voči tomuto veriteľovi uznal notárskou zápisnicou W. W., W. zo dňa 19.11.2015. Predmetné pohľadávky boli zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 20.12.2013 v znení dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 14.2.2014 a dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 23.10.2015. Žalobca si v rámci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu uplatnil pohľadávky z uvedených zmlúv o pôžičke príslušnými prihláškami pohľadávok u správcu riadne a včas v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom sa jedná o zabezpečené pohľadávky.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.4.2016 uviedol, že je zabezpečeným veriteľom úpadcu p. M. L., Z. XXX/XX, L., na ktorého ako fyzickú osobu bol vyhlásený konkurz dňa 8.12.2015, na základe jeho návrhu. Jeho spoločnosť H.P. IMOBILIA, s.r.o. odkúpila existujúcu pohľadávku podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. a teda na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 25/7702/2015 zo dňa 30.7.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou H.P. IMOBILIA, s.r.o. Pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 25/7702/2015 zo dňa 30.7.2015 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a oznamovateľom nebola riadne a včas splnená a stala sa splatnou, pristúpil záložný veriteľ k výkonu záložného práva k zálohu a to formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom splnomocnenej dražobnej spoločnosti Centrum finančnej konsolidácie, s.r.o. so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 47910402 a to na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.9.2015. Od dňa tohto oznámenia nie je vlastník nehnuteľnosti t.j. p. L. a p. L. oprávnení previesť nehnuteľnosť na iného vlastníka. Z dôvodu, že samotný konkurz bol vyhlásený na základe návrhu úpadcu a nie jeho veriteľov má za to, že celé konanie úpadcu je zjavne účelové s cieľom znemožniť odporcovi uspokojiť svoju existujúcu pohľadávku. V tomto konaní možno vidieť prvé náznaky konania záložcov s cieľom poškodiť veriteľa a zabrániť mu v uspokojení existujúcej pohľadávky zospeňaženia zálohu. Do konkurzného konania boli prihlásené viaceré pohľadávky evidované voči záložcovi p. L., kde titul jej vzniku je zmluva o pôžičke, pričom sa jedná o sumy v celkovej výške viac ako 600.000,- Eur. Podľa jeho názoru uvedené pohľadávky sú vo väčšinovej miere účelové resp. fiktívne s cieľom ovládnuť hlasovanie v rámci konkurzného konania. Napriek vedomosti záložcov o začatí výkonu záložného práva k zálohu sa záložca v spriaznenosti s osobou T.. R. C. T.., ktorý rovnako vystupuje ako prihlásený veriteľ v konkurze p. L. pokúsili založiť záloh v prospech p. C.. Jedná sa o úmyselné konanie zúčastnených osôb s cieľom poškodiť veriteľa. Poukázal na spriaznenosť p. C. s osobou záložcu p. L., nakoľko p. C. je manžel matky manželky p. L.Í.. Jedná sa o blízky príbuzenský vzťah. F. L. rod. I. je manželka úpadcu a dcéra p. F. I. v súčasnosti priezviskom C. a p. T. I., bývalého primátora mesta L.. Z toho dôvodu je možné domnievať sa, že sa jedná o účelové konania zúčastnených osôb, nakoľko p. C. vzhľadom na príbuzenský vzťah k p. L. určite vedel, že na nehnuteľnosť prebieha výkon záložného práva, o čom svedčí dátum zápisu obmedzujúcich poznámok na liste vlastníctva k zálohu, rovnako, že p. L. vyhlási na svoju osobu konkurz a teda neexistoval dôvod zaťažovať nehnuteľnosť, napokon svoju pohľadávku mohol p. C. uplatniť aj v občiansko-súdnom konaní resp. v následnom konkurze, čo po vyhlásení konkurzu aj urobil. Pohľadávka žalobcu voči úpadcovi je pohľadávka spriaznenej osoby a preto by mala byť v konkurze uspokojovaná ako pohľadávka nezabezpečeného veriteľa.
13. Na pojednávaní dňa 19. 10.2016 žalobca navrhol jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že p. M. L. na základe celkovo 18 písomných zmlúv uzatvorených v období od 13.11.2013 do 23.10.2015 požičal finančné prostriedky predstavujúce istiny prihlásených pohľadávok, pričom o tom, že žalobca tieto finančné prostriedky p. L.Í. skutočne požičal, svedčia okrem uzatvorených zmlúv aj výpisy z účtov žalobcu a v neposlednom rade tiež uznanie dlhu voči žalobcovi, ktoré p. L. vo forme notárskej zápisnice dňa 19.11.2015 uskutočnil. Finančné prostriedky p. M. L. požičal za účelom rekonštrukcie bytu a tieto pohľadávky boli riadne zabezpečené zmluvou o zriadení záložného práva, práve na túto nehnuteľnosť, teda na daný byt dňa 20.12.2012 v znení jej dvoch dodatkov. Po tom čo došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok p. L., žalobca si predmetné pohľadávky riadne prihlásil do daného konkurzu, pričom sa jednalo o 18 prihlášok pohľadávok. Nespornosť predmetných pohľadávok preukazuje aj skutočnosť, že nezávislý správca, ktorý bol súdom ustanovený, správca R.. Y. V. predmetné pohľadávky v lehote na popieranie
pohľadávok nepoprel, teda ich nepovažoval za nesporné. K popretiu predmetných pohľadávok došlo iba zo strany žalovaného ako veriteľa v danom konkurze a toto popretie žalovaný považuje za právne neúčinné. Poukázal na ust. § 32 ods. 7 ZKR, podľa ktorého popretie pohľadávky veriteľom je účinné iba vtedy, ak bolo podané na predpísanom tlačive a zároveň na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia vo výške 350,- Eur za každú popretú pohľadávku s uvedeným VS, ktorými poradové č. dané pohľadávky v zozname pohľadávok. To znamená na účinné popretie všetkých 18 pohľadávok žalobcu by musel žalovaný ako popierajúci veriteľ zaplatiť kauciu vo výške 18 x 350.- Eur s tým, že ako VS by uviedol poradové č. týchto pohľadávok v zozname pohľadávok, t.j. od 11-28. Zo správcovského spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný všetkých 18 pohľadávok poprel na jedinom tlačive, pričom z jeho strany došlo k zaplateniu jedinej kaucie vo výške 350,- Eur a to bez toho, aby uviedol správny VS a určil, ktorú pohľadávku žalobcu popiera. Z toho dôvodu navrhol, aby súd určil, že pohľadávky žalobcu zapísané do zoznamu pohľadávok pod č. 11-28 sú nesporné, čo do právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom ako aj poradia zabezpečovacieho práva a majú sa považovať za zistené v celom rozsahu a to aj s poukazom na uvedenú neúčinnosť daného popretia.
14. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
15. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
16. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
17. Podľa § 32 ods. 7 ZKR, popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
18. Základom argumentácie žalovaného v odvolaní je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov.
19. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 19 stotožnil s právnym názorom žalobcu a uviedol, že popretie pohľadávok žalobcu prihlásených v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu bolo nedôvodné a že žalovaný neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali popretie predmetných pohľadávok, odvolací súd uvádza, že z predloženého spisu vyplýva, že žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že nie je možné poprieť jeho pohľadávky pre nedôvodnosť a na neúčinnosť popierajúcehoo prejavu žalovaného s poukazom na ust. § 32 ods. 2 ZKR, § 32 ods. 5 ZKR, § 32 ods. 7 ZKR. Žalovaný v konaní, ani v odvolaní proti napadnutému rozsudku, argumentáciu žalobcu nevyvrátil. Žalobca dostatočne preukázal tvrdené skutočnosti, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť popierajúceho prejavu s poukazom na príslušné ustanovenia ZKR.
20. Podľa odvolacieho súdu sa s popierajúcim prejavom žalovaného súd prvej inštancie dostatočne podrobne vyporiadal v bode 19 napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd považuje za nadbytočné bližšie sa k nemu vyjadrovať. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že považuje napadnuté rozhodnutie za jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Odvolací súd považuje v prvom rade za podstatné poukázať na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.
22. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a preto odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).