Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/26/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom L. práce sociálnych vecí a rodiny O., so sídlom B. X/A, O., dieťa rodičov - matky: Q.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, O. a otca: H.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. 2, O., v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. W. z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči mal. H. S., nar. XX.XX.XXXX počnúc mesiacom február XXXX z doterajšej sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy vopred do XX. dňa v mesiaci k rukám matky. II. P. na zročnom výživnom za obdobie mesiacov február XXXX až august XXXX v celkovej výške XXXX eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. H.. I. sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. IV. G. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletej H. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne.

X. Návrh bol odôvodnený tým, že od poslednej úpravy náklady spojené s výživou maloletej podstatne vzrástli, keď od septembra XXXX začala navštevovať materskú školu, s ktorou sú spojené náklady na stravu cca XX eur mesačne v závislosti od počtu dní poskytovania stravy a XXX eur ročne na príspevok na G.. R. toho v centre voľného času navštevuje krúžok výtvarnej výchovy za X eur mesačne, ďalej tanečnú školu s úhradou XX eur za polrok. Q. náklady na sezónne oblečenie, topánky a hygienické potreby matka vyčíslila na cca XXX eur. maloletú zaujalo lyžovanie, s ktorou aktivitou boli spojené výdavky vo výške cca XXX eur s tým, že matka zakúpila iba opotrebované komponenty, resp. niektoré zapožičala, pričom maloletej pobyt na čerstvom vzduchu a táto pohybová aktivita značne prospieva. Q. býva cca raz za dva mesiace chorá, kedy matka musí zostať doma, nakoľko maloletú v čase podania návrhu vychovávala sama a v O. nemala rodinu, ktorá by jej mohla byť nápomocná, čím sa však znižoval jej zárobok. K. na lieky, vitamíny a hygienické potreby v tomto čase matka vyčíslila na cca XX eur. R. maloletej viac krát informovala o zdravotnom stave maloletej a výdavkoch na lieky, ktoré však ignoroval. Q. náklady na dopravu do materskej školy a zamestnania matka vyčíslila na XX eur, ďalšie náklady má spojené s bývaním - XXX eur splátku hypotekárneho úveru, XXX eur zálohy za služby spojené s užívaním bytu, XX,XX eur za elektrickú energiu, X,XX eur za W. a X eur za káblovú televíziu. Od júla XXXX jej otec maloletej začal dobrovoľne prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne, čo odôvodňoval tým, že sa „dožil švajčiarskeho dôchodku“, aby si dopriali a mali aj na koláči a aby dcére kúpila všetko potrebné, aby jej nič nechýbalo. I. gesto matku prekvapilo a bola zaň veľmi vďačná. Z peňazí zaplatila sebe a dcére dovolenku v D. a zimnú lyžovačku, časť peňazí použila na zabezpečenie potrebných výdavkov, nakoľko v tomto roku začala maloletá navštevovať materskú školu. K. mala v úmysle vyplatiť

z príspevku otca aj časť dlhu na hypotekárnom úvere, viaznucom na byte, ktorý s maloletou užívali, ktorý by mal patriť dcére. R. sa správa nevyspytateľne, po období záujmu sa prejaví absolútnym nezáujmom, odmlčaním slovne útočí. O dcéru sa sám osobne nikdy nezaujímal ani ju nekontaktoval, od mája XXXX ju nevidel, čo odôvodňoval svojim zdravotným stavom (hepatitída C), hoci týmto ochorením trpí dlhé roky. Z iniciatívy matky sa stretli až XX.XX.XXXX a stretávali sa po dobu asi troch mesiacov, avšak po tom, čo sa otec od maloletej dozvedel, že má matka priateľa, dcére sa neozval a od mesiaca august XXXX matke na výživu maloletej prestal prispievať sumou XXX eur, ale ďalej prispieval iba sumou XXX eur podľa ostatného rozhodnutia súdu.

X. Otec s návrhom nesúhlasil a trval na zachovaní doterajšej sumy výživného s poukazom na jeho zdravotný stav. T., že po vyliečení sa z hepatitídy C novou liečebnou metódou sa mu vyskytli iné zdravotné problémy, keď vo februári XXXX absolvoval urologickú operáciu. V., že na výživu maloletej platil v matkou uvedenom čase sumu XXX eur a to z úspor, rovnako ako v troch častiach platbu sumy XX.XXX eur, čo mal byť príspevok na súkromnú materskú školu. V., že by mal švajčiarsky dôchodok, keď vo B. iba stážoval. Vo vlastníctve má iba chatu v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, ktorú využíva ako rekreačnú chatu. H. o chalupu o výmere XXX mX zastavanej plochy, avšak bez vody. V O. býva v byte svojej dcéry, ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke, ktorej prispieva na bývanie sumou XXX eur.

X. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov, potvrdeniami o výške ich príjmov a výdavkov ako aj potvrdeniami vzťahujúcimi sa k nákladom na výživu maloletej, ďalej listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery otca, oboznámil sa s podstatným obsahom spisov R. súdu O. V sp. zn. XXP/XX/ XXXX a XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci.

X. Rozsudkom R. súdu O. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá H. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu počnúc mesiacom apríl XXXX sumou XXX eur mesačne a to vždy vopred do XX. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej s tým, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od apríla XXXX do októbra XXXX v celkovej výške XXX,- eur sa zaviazal zaplatiť matke spolu s bežným výživným za mesiac november XXXX t.j. do XX.XX.XXXX. V. schvaľovaní rodičovskej dohody súd vychádzal W. pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal na strane otca z jeho schopnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa určenou sumou, keď otcovi maloletej nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške XXX eur zanikol v novembri XXXX, z dôvodu svojho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bol v čase rozhodovania pracovne neschopný, od XX.XX.XXXX mal priznaný predčasný starobný dôchodok vo výške XXX,XX eur. U matky súd vychádzal z toho, že bola na rodičovskej dovolenke s priznaným rodičovským príspevkom vo výške XXX,XX eur mesačne.

X. Rozsudok tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol matke maloletej udelený súhlas na podanie žiadosti na príslušný právny orgán o zmenu priezviska maloletej na priezvisko S..

X. Od ostatného rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca uplynula do podania návrhu na zvýšenie výživného doba viac ako X,X roka, do rozhodovania o návrhu matky doba bez mála X rokov. S otcom sa od posledného rozhodnutia stretávala sporadicky, s iniciatívy matky maloletej pravidelnejšie v období od mája do augusta XXXX, od kedy však opätovne k ich vzájomným kontaktom nedochádza.

X. Maloletá v septembri XXXX nastúpila do materskej školy. K. tomu, že v školskom roku XXXX/XXXX navštevovala predškolskú prípravu, vzhľadom na povolený odklad nástupu do základnej školy povinnú školskú dochádzku začne plniť až v šk. r. XXXX/XXXX. Q. okrem nákladov na jej výživu vyčíslených v návrhu na začatie konania spojených s návštevou materskej školy a ďalšou bežnou výživou deklarovala výdavky na maloletú XX eur na športovú prípravu, XX eur na hodiny anglického jazyka, XX eur na plavecký kurz a XX eur na tanečnú prípravu.

X. Matka dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s Y. J., z ktorého manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra s ťažkým zdravotným postihnutím.

XX. Zamestnávateľa matka nezmenila. Po ukončení rodičovskej dovolenky naďalej pracuje na Q. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka W. republiky, kde za obdobie mesiacov marec XXXX až apríl XXXX

dosiahla priemerný mesačný príjem cca XXX eur netto. Od XX.XX.XXXX zostala matka v dôsledku rizikového tehotenstva práceneschopná, pričom jej vznikol nárok na nemocenské dávky vo výške XX,XX eur denne. Od XX.XX.XXXX jej vznikol nárok na materské vo výške XX,XX eur denne po dobu trvania nároku XX týždňov. K. počnúc mesiacom máj XXXX zostala odkázaná na rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur s tým, že má súčasne nárok na rodinné prídavky na dve deti spolu vo výške XX,XX eur mesačne. V. manžela matky je priemerne cca X.XXX eur netto.

XX. Q. vlastní nehnuteľnosť, ktorý spoločne s maloletou užívajú, v súvislosti s nadobudnutím ktorého naďalej spláca hypotekárny úver. Q. uviedla, že jej v priebehu konania zomrela matka, pričom spoločne s XX ročným zdravotne postihnutým bratom odkázaným na jej starostlivosť sú dedičmi nehnuteľnosti - trojizbového bytu v E..

XX. Y. č.k. XXC XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené manželstvo otca maloletej s Q. B..

XX. Otec je poberateľom starobného dôchodku, do XX.XX.XXXX mu bol vyplácaný vo výške XXX,XX eur, od XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur. I., že sa v dôsledku novej liečebnej metódy vyliečil z chronickej hepatitídy C. V priebehu konania preukázal, že sa podrobuje liečbe ďalšieho ochorenia - zhubného nádoru močového mechúra. I., že v priebehu konania v mesiacoch február a máj XXXX absolvoval v tejto súvislosti operácie a začiatkom mesiaca august XXXX si zlomil X prsty na nohe, čo malo vplyv na jeho mobilitu. T., že fajčí už iba málo, asi škatuľku za mesiac, keďže si kvôli zdraviu nemôže dovoliť viac riskovať. V konaní nebolo preukázané, že by otcovi maloletej vzniklo právo na dôchodkové zabezpečenie zo B., keď podľa potvrdenia W. poisťovne bol evidencii W. poisťovne evidovaný ako platiteľ poistného výlučne u slovenských zamestnávateľov.

XX. P. XX.XX.XXXX bola na účet otca vedený v W. sporiteľni, a.s. pripísaná suma XX.XXX,XX eur titulom výhry v K. lotériovej spoločnosti I., pričom od uvedeného mesiaca začal na výživu maloletej dobrovoľne prispievať sumou XXX eur mesačne a to až do mesiaca júl XXXX, čo otec súčasne preukázal aj výpisom z jeho účtu. Q. účastníkmi nebolo sporné, že otec matke maloletej v súvislosti s výhrou poskytol ďalšiu sumu XX.XXX eur pôvodne otcom určenú ako príspevok na súkromnú materskú školu, resp. na prilepšenie nad rozsah bežného výživného.

XX. V konaní bola ďalej preukázaná skutočnosť namietaná matkou, že otec maloletej relatívne krátko po jej narodení spoločne so svojou vtedajšou manželkou Q. B. previedol darovaním vlastnícke právo k bytu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na O. ul. č. X v O. do výlučného vlastníctva staršej plnoletej dcéry Q.. Denisy B., nar. v r. XXXX so zriadením vecného bremena práva doživotného užívania v prospech manželky otca maloletej. R. uviedol, že vo svoj prospech na takomto práve netrval, keď v byte nemieni žiť a ani dožiť. B. vlastníckeho práva v prospech obdarovanej bol povolený dňom XX.XX.XXXX. Z. na začiatku konania otec tvrdil, že v predmetnom byte býva a dcére prispieva na bývanie sumou XXX eur, neskôr v konaní uvádzal, že sa v ňom zdržiava len občas, pričom svoje aktuálne bytové podmienky a náklady na bývanie nešpecifikoval a nezdokladoval. Q. maloletej namietala, že staršia dcéra otca nie je na byt odkázaná, keďže spolu s rodinou žije v V., ktorú skutočnosť otec maloletej nepoprel a nevyvrátil. V. bytu výlučne v prospech prvorodenej dcéry pochádzajúcej z manželstva po dohode s manželkou pred rozvodom odôvodnil tým, že to bolo v čase, kedy nevedel ako sa bude vyvíjať jeho zdravotný stav v dôsledku ktorého bol fakticky v ohrození života. R. naďalej vlastní v režime bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou rekreačnú chatu v katastrálnou území Q. J. v okrese I.. V. jeho udania ide o nehnuteľnosť o výmere XXX mX zastavanej plochy, avšak bez vody.

XX. S. opatrovník považoval za dôvodný návrh matky na zvýšenie výživného výživné vzhľadom na plynutie času a zvyšovanie potrieb maloletej, pričom odporučil s poukazom na okolnosti prípadu zvýšenie na sumu XXX eur mesačne.

XX. Podľa § 62 ods. X G. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

XX. Podľa § 6X ods. 2 G. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. P. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

XX. Podľa § 62 ods. X G. o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. V. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XX. Podľa § 75 ods. X G. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

XX. Podľa § 77 ods. X G. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Q. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. B. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Podľa § 26 G. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

XX. Podľa § 78 ods. X a X G. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. R. výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V. zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

XX. Podľa § 121 zákona č. XXX/XXXX Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len D.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

XX. Podľa § 2X7 ods. 1 veta prvá zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporového poriadku (ďalej len D.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

XX. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 D. sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. X zákona č.XX/XXXX G.. D. sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). G. však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 D. mimosporového poriadku). B. umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. H. o zásadu „rebus sic stantibus“.

XX. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. I. zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. V. všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. V. iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

XX. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. U. len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. K. len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. V. by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. V. rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj

nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V. relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

XX. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. K. sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

XX. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej H. je dôvodný, avšak len čiastočne. K. na výživu maloletej sa oproti ostatnej úprave, kedy bola v útlom veku s minimálnymi nárokmi na výživu podstatne zvýšili jednak s poukazom na prirodzený rast nákladov spojených s plynutím času, ale tiež v súvislosti so začatím návštevy materskej školy a pribudnutím množstva záujmových aktivít dieťaťu, ktoré má právo na ich rozvoj v rámci dbania na jej zdravý psychický a fyzický vývin. Z. otec naďalej trpí závažným ochorením (po preliečení hepatitídy C v súčasnosti nádorovým ochorením močového mechúra), v konečnom dôsledku sa jeho zhoršený zdravotný stav od poslednej úpravy v zásade nezmenil, keď rovnako nemá vplyv na jeho zárobkové schopnosti a možnosti ako starobného dôchodcu a ani na jeho majetkové pomery, ktoré súd musel zohľadňovať, vrátane vzdania sa vlastníckeho práva k X- izbovému bytu v O. v prospech prvorodenej dcéry pochádzajúcej z jeho manželstva, ku ktorému síce došlo ešte pred predchádzajúcou úpravou, ktorou bola schválená rodičovská dohoda, avšak vzhľadom na rastúce potreby dieťaťa súd v súčasnosti musel vychádzať z ust. § 75 ods. X veta druhá G. o rodine. Na majetkové pomery otca mala zásadný vplyv aj výhra v lotérii v sume XX.XXX,XX eur, po ktorej sám dobrovoľne začal na výživu maloletej prispievať sumou XXX eur mesačne, čím deklaroval svoju schopnosť platiť výživné v tejto výške. W. však zohľadnil aj ďalšiu platbu v značnej výške XX.XXX eur, ktorou prispel maloletej nad rozsah bežného výživného. Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, s prihliadnutím na jej vek a zdravotný stav, ako aj schopností a možností otca súd za primeranú výšku výživného považoval sumu XXX eur mesačne. W. vo svojej úvahe vychádzal predovšetkým z práva maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uvedená suma zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a oprávneným potrebám maloletej, ktoré matka vyčíslila v zásade objektívne, nakoľko zodpovedajú bežným nákladom, primeraným veku a potrebám maloletej - t.j. bežným výdavkom na bývanie (alikvótna čiastka), stravu, hygienu, ošatenie a obuv, cestovné, náklady na materskú školu, vzdelávacie, záujmové a športové aktivity atp., v štandarde zodpovedajúcom životnej úrovni rodičov, potrebám a veku predškolskému maloletej. W. pritom vychádzal zo zásady, že rodičia sa podieľajú na výžive svojich detí obaja podľa svojich schopností a možností. W. pritom prihliadal aj na nárok na rodinné prídavky na maloletú, určené na zabezpečenie časti potrieb dieťaťa. Za zohľadnenia matkou deklarovaných a preukázaných výdavkov na výživu maloletej v celkovej výške cca XXX eur mesačne, má súd za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je uhrádzať cca X z týchto nákladov a to i za zohľadnenia podielu matky na výžive maloletej, a to napriek jej osobnej starostlivosti o maloletú, ktorou čiastočne dochádza ku kompenzácii jej vyživovacej povinnosti, avšak s prihliadnutím na jej o niečo vyšší príjem v porovnaní s dôchodkovými dávkami otca maloletej. Z. matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k ťažko zdravotne postihnutému dieťaťu a vzhľadom na materskú a následne rodičovskú dovolenku sa jej značne znížil príjem, na túto skutočnosť vzhľadom na príjem manžela matky a jeho vyživovaciu povinnosť tak voči spoločnému dieťaťu ako aj manželke súd nemohol prihliadať a tým nespravodlivo prenášať celú ťarchu vyživovacej povinnosti voči mal. H. na jej otca, nakoľko k uvedenému obmedzeniu na strane matky došlo výlučne z jej subjektívneho rozhodnutia založiť si novú rodinu.

XX. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že každé dieťa má prirodzene právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorej má zodpovedať rozsah výživného vo finančnom vyjadrení tohto ktorého rodiča. Na strane každého z rodičov maloletej H. teda súd s poukazom na uvedené nemohol vychádzať z ich vykazovaného príjmu, ale z ich schopností a možností, majetkových pomerov a životnej úrovne, keď na strane otca, ktorý pred podaním návrhu dokonca po istú dobu prispieval na výživu dieťaťa sumou XXX eur, mal súd za to, že je v jeho schopnostiach prispievať na výživu maloletej v určenom rozsahu, stanovenom nielen na základe výšky jeho dôchodku, ale aj ostatných majetkových pomerov, ktoré súd musel brať do úvahy, keď musel zohľadňovať aj skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva, hoci

nebolo preukázané, že by mu bolo v kontaktoch s maloletou zo strany matky akýmkoľvek spôsobom bránené.

XX. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

XX. K zvýšeniu výživného súd pristúpil počnúc mesiacom február XXXX, kedy bol súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného.

XX. R. za obdobie od februára XXXX do augusta XXXX vznikol na výživnom zročný dlh vo výške X.XXX eur (XXX eur - XXX eur = XX eur rozdiel; XX mesiacov x XX eur = X.XXX eur). B. nedoplatok na dlžnom výživnom súd otca zaviazal v súlade s ust. § 2X2 D. v spojení s ust. § 2 ods. X D. uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 D., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

XX. G. súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie L. súdu SR, sp. zn. H.. ÚS XXX/XXXX) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. W. teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.