Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Csp-8-2018.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: A. V., K.. XX. XX. XXXX, I. O. V. I. B. XXXX/X, O. Š., zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom: Námestie SNP 41, Zvolen, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby zamieta.
II. Žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnuté v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura, uzavretej medzi žalobkyňou a CETELEM SLOVENSKO a. s., dňa 27. 4. 2004.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 19. 1. 2018, domáhala určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach, uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., 27. 4. 2004 a zaplatenia trov konania.
2. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že so právnou predchodkyňou žalovaného (CETELEM SLOVENSKO a. s.) uzavrela zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura, uzavretej dňa 27. 4. 2004 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej požiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy. Žalobkyňa považuje dohodu o zrážkach zo mzdy od počiatku zmluvného vzťahu za neplatnú. Zamestnávateľovi žalobkyne bola predložená žiadosť žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy dňa 19. 12. 2017. Žalobkyňa uviedla, že v tomto konaní je spotrebiteľom a podľa nej dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou nebola ako so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a musela akceptovať uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej nebol poskytnutý úver, čo bolo vtedy v jej ťažkej životnej situácii neprípustné. Podľa tvrdení žalobkyne dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať majetkom žalobkyne a nespĺňa zákonom požadované kritériá podľa
ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Dohoda o zrážkach zo mzdy tiež nebola podľa žalobkyne individuálne dojednaná, pretože podľa jej názoru za individuálne dojednané a tým pádom aj platné sú zmluvné podmienky len v tom prípade, ak má spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto podmienky. Podľa žalobkyne predmetná dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v jej neprospech.
3. K uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Žalobkyňa dodáva, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorá jej bola predložená a bolo jej ukázané, kde sa má podpísať, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je osobitným dojednaním, ktoré musela akceptovať, aby jej konanie nemalo následky vo vzťahu k získaniu úveru. Podľa žalobkyne je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy od začiatku neplatná i preto, že nebola od začiatku správne poučená o dôsledkoch predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Žalobkyňa sa vo svojom podaní domáhala aj vydania neodkladného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 17. 4. 2018, č. k. 27Csp/8/2018-58, tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Rozhodnutie nasledovalo potom, ako skôr vydané uznesenie z 5. 2. 2018, Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením z 20. 3. 2018, č. k. 15Co/34/2018-49.
5. K žalobe bola pripojená zmluva, žiadosť žalovanej o vykonávanie zrážok zo mzdy z 19. 12. 2017 a rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v iných veciach týkajúcich sa dohody o zrážkach zo mzdy. 6. Žalovaný sa k obsahu žaloby vyjadril vo svojom podaní z 14. 3. 2018, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. Žalovaný pristúpil k uplatneniu dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že žalobkyňa neplnil svoj záväzok riadne a včas, čím sa dostala do omeškania s dlžnou sumou 1 187,12 €. Poukazuje taktiež na právnu úpravu, podľa ktorej sa zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy stalo v spotrebiteľských zmluvách neprípustným až odo dňa 1. 5. 2014, kedy nastala účinnosť ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. a na predmetný právny vzťah sa nevyťahujú, pretože zmluva bola uzatvorené ešte 27. 4. 2004. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam v súlade s § 551 ods. 1 OZ nemôžu presahovať zrážky pri výkone rozhodnutia. Taktiež poukazuje na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. nezakazoval zabezpečovať záväzky zo spotrebiteľských zmlúv dohodou o zrážkach zo mzdy, teda takýto inštitút v spotrebiteľských vzťahoch je prípustný. Taktiež nie je dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená ako neprijateľná zmluvná podmienka v § 53 ods. 4 OZ. V podaní z 20. 8. 2018 žalovaný navyše uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V prípade, že by bola žalobkyňa úspešná, určovací rozsudok nevytvorí pevný základ pre budúce vzťahy medzi sporovými stranami, preto žiada zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
7. Na pojednávaní dňa 23. 8. 2018 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby v tom, že žalobný návrh by znel tak, že žalovaný je povinný zdržať vykonávania práv a ostatná časť petitu pokračuje v pôvodnom znení. Takto upravený žalobný návrh považuje za presnejšie určenie, čoho sa žalobkyňa domáha. Podstata však ostáva rovnaká a tou je, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa vylučuje súdny prieskum pohľadávky, ktorá vznikla zo spotrebiteľského vzťahu. Žalovaný uviedol, že toho času sa zrážky zo mzdy nevykonávajú, žalobkyňa nie je ohrozená na svojich právach, ani nedošlo k ich porušeniu, preto považuje žalobu za nedôvodnú. Žalobkyňa k tomu poznamenala, že nevykonávanie zrážok zo mzdy je následkom neodkladného opatrenia súdu, nie konania zo strany žalovaného.
8. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Žalobkyňa uzavrela s právnou predchodkyňou žalovaného (CETELEM SLOVENSKO a. s.) zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úverového rámca vo výške 20 000 Sk, t. j. 663 € s mesačnou splátkou 1000 Sk, t. j. 33,19 € s uvedením úroku vo výške 2,39 % mesačne a ročnej miery nákladov podľa uvedeného príkladu vo výške 15,86 %.
10. Súčasťou predmetnej zmluvy okrem iného bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ, obsiahnuté v texte zmluvy v znení „Klient/ka uvedený/á v časti B) a CETELEM SLOVENSKO a. s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty takto: Klient/ka výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu/jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t. j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce mesačné splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva (t. j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO a. s. CETELEM SLOVENSKO a. s. s týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klienta/ky, ako aj na iné príjmy klientky, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené s vykonávaním zrážok zo mzdy nesie klient/ka.“. Na základe tejto dohody požiadal žalovaný dňa 19. 12. 2017 zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával v jeho prospech mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne za účelom umorenia jej dlhu vo výške 1 187,12 €.
11. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
14. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie..
16. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa..
17. Podľa § 551 ods. 1, 2 a 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
18. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela s právnou predchodkyňou žalovaného ako dodávateľom, spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsahovou súčasťou bola aj vopred naformulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej obsah ani odmietnutie žalobkyne nemala možnosť namietať.
19. Pokiaľ ide otázku naliehavého právneho záujmu, ktorého absenciu v podanej žalobe namietal žalovaný, súd konštatuje, že predmetná námietka nie je dôvodná. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý bol prebratý z ustanovenia skoršieho právneho predpisu z § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza. Len deklarovaným vyslovením, že žalovaný nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy z dôvodu neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy môže žalobca následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje, aby platiteľ mzdy vyplácal časť mzdy priamo veriteľovi momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany veriteľa. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Prostredníctvom zrážok zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobkyňa dlžná žalovanej. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
20. V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, súd nepripustil zmenu žalobu, ktorú navrhla žalobkyňa na pojednávaní. Na zmenu obsahu žaloby, konkrétne žalobného petitu súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod. Žalobný návrh bol v žalobe formulovaný správne, pretože ak súd posúdi dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bude to mať za následok, že takáto dohoda je absolútne neplatnou od počiatku (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Preto je správne, ak sa žalobkyňa domáha určenia, že žalovaný nemá právo (resp. nie je oprávnená) na výkon zrážok zo mzdy, pretože z absolútne neplatnej dohody mu nemôže byť priznané žiadne právo. Ak by sa žalobou domáhala zdržať sa výkonu práva, pripustili by sme, že právo z neplatnej dohody síce žalovaný má, ale súd mu prikazuje sa zdržať jeho výkonu, čo by vzhľadom na nižšie uvedené dôvody nebol správny záver.
21. Ako bolo uvedené vyššie v rámci zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru, bola zakomponovaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Okresný súd zistil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v rovnakom znení bola skorším právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V rozsudku z 21. 3. 2018 sp. zn. 20Csp/159/2017, Okresný súd Liptovský Mikuláš uviedol v podstatnom vo vzťahu k predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy, že „...Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Obsahom dohody bol súhlas dlžníka, spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákonné obmedzenie ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a inú výšku dohodnutých zrážok. Avšak výška pohľadávky ako vyplynulo zo všeobecných obchodných podmienok odkazuje na rôzne ostatné náklady a platby, ktorých výška mala byť uvedená v sadzobníku, ktorý si určuje sám dodávateľ bez akéhokoľvek súhlasu spotrebiteľa. Na viac žalovaný vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo)konajúcej osobe, žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba, žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, nakoľko žalobca so žalovaným nekomunikoval osobne. Nebolo preukázané, že by bol žalobca o význame o následkoch podpisovania dohody o zrážkach zo mzdy poučený, ale podpisoval ju ako súčasť zmluvy, teda nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby, žalobcu, vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej
a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, pričom na viac nie je uvedené číslo zákona len „Občianskeho zákonníka“ a na viac ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza, znechucuje, či znemožňuje dôslednejšie preštudovanie. Dohoda o zrážkach zo mzdy vpísaná priamo do textu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej môže žalovaný ako veriteľ vyžadovať od platiteľa mzdy dlžníka zrážky v nekontrolovanej a neobmedzenej výške nemôže obstáť. Dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú značnú´ nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňujú žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobcu plnenia, ktoré´ môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. S poukazom na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHSz 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.“
22. Vzhľadom na to, že ide o skorší právoplatný rozsudok súdu, ktorý vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že takto žalovaným formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bol žalovaný povinný zdržať sa jej ďalšieho používania v súlade s § 53a ods. 1 OZ, čo v danom prípade neurobil, navyše vo svojich písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní zastával názor, že ním používaná dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s právnymi predpismi, čo sa však ukázalo ako nesprávne a v rozpore s citovaným ust. § 53a ods. 1 OZ. Súd poukazuje na závery citovaného rozhodnutia a je povinný prihliadať na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedená v zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou, preto žalovanému nie je možné priznať právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 396 ods. 1 a 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. Rovnako bola žalobkyňa úspešná aj v odvolacom konaní, keď odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Preto súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho, ako aj prvoinštančného konania.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku II. až IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.