Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-14-2017.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Subarea
8Ek/14/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PRIMÁTOR a.s., so sídlom Dobrošovská 130, 547 01 Náchod, Česká republika, IČO: 47 468 661, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Spálom, advokátom so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 42 165 253, proti povinným: 1/ Rücon, a.s., so sídlom Bratislavská 2806/5, 921 01 Piešťany, IČO: 36 718 831, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. G. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie 1 931 849,00 CZK s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Rácikom, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 2535EX 47/17, o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/14/2017 zo dňa 14. augusta 2017, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/14/2017 zo dňa 14. augusta 2017 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhmi povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie v sume 354,17 eur.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 8Ek/14/2017 zo dňa 14. augusta 2017 návrhy povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol podľa §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník vecne odôvodnil tým, že súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou, pričom formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, a materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Povinní odôvodnili návrhy na zastavenie exekúcie podaním dovolania proti exekučnému titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové, č. k. 47Co308/2016 - 315 zo dňa 24.01.2017. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Vyšší súdny úradník zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Aj v prípade, že by povinní predložili súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia
(exekučného titulu), nebolo by dôvodné, aby súd vyhovel návrhu a exekúciu zastavil, bol by to dôvod na podanie žiadosti súdnemu exekútorovi na odklad exekúcie.
2. V danom prípade mal exekučný súd konajúci vyšším súdnym úradníkom preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinným peňažný nárok v sume 1 931 849,00 CZK s príslušenstvom, priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom dospel teda k záveru, že oprávnený sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul a keďže v návrhoch na zastavenie exekúcie povinní nepreukázali žiadne iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, návrhy povinných na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/14/2017 zo dňa 14. augusta 2017 podal povinný 1/ v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej rovnako ako v návrhu na zastavenie exekúcie argumentoval tou skutočnosťou, že dňa 24.04.2017 podal dovolanie voči Rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 47Co308/2016 zo dňa 24.01.2017, nakoľko tento exekučný titul považujú povinní za nesprávny v celom rozsahu. Napriek tomu, že Najvyšší súd Českej republiky ku dňu podania sťažnosti nepovolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia, je pravdepodobné, že exekučný titul bude zrušený, pričom neoprávnená exekúcia na majetok povinného 1/ by mohla mať nezvratné dôsledky, ktoré by mohli viesť k zániku podnikateľskej činnosti povinného 1/. Povinný 1/ ďalej uviedol, že súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie vôbec nezvažoval, či medzi zastavením exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu (t. j. záujmu na právnej istote) existuje proporcionalita, nezaoberal sa možnými dôsledkami tohto rozhodnutia v prípade, ak by došlo k zrušeniu exekučného titulu Najvyšším súdom Českej republiky a rozhodol formalisticky bez riadneho posúdenia majetkovej situácie oprávneného a povinných. Povinný 1/ má za to, že súd vo svojom uznesení neuviedol relevantné a dostatočné dôvody pre tak závažné rozhodnutie akým je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný 1/ má za to, že dovolacie konanie vedené na Najvyššom súde Českej republiky je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Z uvedeného vyplýva, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný 1/ preto navrhuje, aby súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8Ek/14/2017 zo dňa 14.08.2017 v zmysle § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku zrušil, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekučného konania povinnému 1/.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného 1/ proti nemu tak logicky za nedôvodnú.
12. Primárne súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 250 ods. 1 CSP, keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným 1/ uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek presne opačnému názoru povinného 1/ súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom na podporu ním zvoleného postupu v napadnutom uznesení. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného 1/ súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.
13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. K námietke povinného 1/, že exekučný titul považuje za nesprávny v celom rozsahu, súd uvádza, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. skúmať vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, ale skúma len to, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Relevancia uvedenej námietky povinného 1/ tak skončila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia, na podklade ktorého je vedená voči povinnému exekúcia.
15. Súd z obsahu spisu zistil, že poverený súdny exekútor doručil dňa 18.10.2017 súdu uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 32 Cdo 2909/2017-355 zo dňa 25.09.2017, ktorým súd zamietol dovolanie povinného 1/ proti Rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 47Co308/2016 zo dňa 24.01.2017. S poukazom na uvedené je argumentácia povinného 1/, že dovolacie konanie vedené na Najvyššom súde Českej republiky je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, právne irelevantná. Súd však pre úplnosť veci uvádza, že aj keby nemal preukázanú skutočnosť, že dovolanie povinného 1/ bolo Najvyšším súdom Českej republiky uznesením č. k. 32 Cdo 2909/2017-355 zo dňa 25.09.2017 zamietnuté, nebol by to dôvod na zrušenie sťažnosťou napadnutého uznesenia, pretože tak ako aj správne poukázal v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník (v bode 15.) podanie dovolania voči exekučnému titulu nie je bez ďalšieho dôvodom zastavenia exekúcie, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004).
16. Ako správne v napadnutom uznesení konštatoval vyšší súdny úradník (v bode 15.), dôvodom na zastavenie exekúcie by nemohlo byť ani samotné povolenie odkladu vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko exekučný titul ani v tom prípade nestráca vlastnosť vykonateľnosti, len nastupuje prekážka, v dôsledku ktorej nie je možné exekúciu vykonať. V značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Zastavenie
exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ide najmä o situáciu, ak v dovolacom konaní nedôjde k zrušeniu napadnutého právoplatného rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená. V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu postavenia oprávneného. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného 1/ považoval za nedôvodnú a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. V zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z .z.") základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
24. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
27. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
28. Oprávnený okrem trov právneho zastúpenia, vyčíslených vo vydanom poverení na vykonanie exekúcie (v sume 354,17 eur), si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za vyjadrenie k návrhom na zastavenie exekúcie a za návrh na zriadenie exekučného záložného práva spolu v sume 708,36 eur (2 x 1 z 572,61 eur + 2 x 8,84 eur + 20% DPH).
29. Ustanovenie § 199a ods. 1 Exekučného poriadku upravuje taxatívne trovy exekúcie oprávneného, na náhradu ktorých má od povinného nárok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že trovami exekúcie oprávneného sú: a) výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie b) výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, c) výdavky na zaplatený súdny poplatok a d) hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený si uplatnil aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - návrh na zriadenie exekučného záložného práva, v sume 354,17 eur, súd mu takúto náhradu nemohol priznať, nakoľko výdavok na takýto úkon právnej služby nie je zaradený medzi trovy exekúcie, na náhradu ktorých má oprávnený v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku nárok. Súd tak po preskúmaní uplatnených trov v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal oprávnenému len náhradu trov právneho zastúpenia súvisiacich s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie a to za úkon - vyjadrenie sa k návrhom na zastavenie exekúcie v sume 354,17 eur (výška odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. sumu 286,31 eur + 1 x režijný paušál á 8,84 eur + 20% DPH v sume 59,02 eur). Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia. Súd len pre úplnosť veci uvádza, že povinní s poukazom na ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku nemajú nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s ich návrhmi na zastavenie exekúcie, keďže súd v danom prípade exekúciu nezastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.