Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8S-29-2017.pdf
PDF · 221.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Agro Mix, s. r. o., Michalovce, Štefánikova 76, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, AK Humenné, Štefánikova 17, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.04.2017, č. 100641452/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.06.2017, doručenou Krajského súdu v Košiciach 29.06.2017 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100641452/2017 zo dňa 18.04.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 100026866/2017 zo dňa 05.01.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 6 166,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 05.01.2017 potvrdil.
2. Žalovaný a Daňový úrad Košice ako správne orgány v oblasti daní vychádzali vo svojich rozhodnutiach z obsahu a záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 obsiahnutých v protokole č. 104359440/2016 zo 24.11.2016. Ako to vyplýva z obsahu uvedeného protokolu a ďalších listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, správca dane neuznal žalobcovi ním deklarovaný obchod podľa faktúry č. 2015047 s dátumom vystavenia 15.10.2015, zdaniteľné plnenie dňa 30.09.2015, celková faktúrovaná suma 36 999,60 eur, z toho základ dane 30 833,00 eur, DPH 20% 6 166,60 eur. Predmetná faktúra bola vystavená deklarovaným dodávateľom prác, spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., 072 44 Bunkovce, IČO: 46 195 572 za práce prevedené v mesiaci september 2015 na kaštieli Vinné. Dodávateľ prác vystavenou faktúrou prezentoval vykonanie búracích prác múrov budov, čistiace a upratovacie práce, realizácia vnútorných omietok, terénne práce, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu.
3. Daňový úrad Košice v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 05.01.2017 uviedol nasledovné dôkazné zistenia a z nich vyplývajúce právne názory:
„Opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane správca dane preveroval u dodávateľa služieb - stavebných prác, spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., 072 44 Bunkovce 48, IČO: 46195572, DIČ: 2023264595, IČ DPH: SK2023264595 na základe výzvy v mysle ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov č. 102692344/2015 zo dňa 09.03.2016, ktorá bola doručená daňovému subjektu dňa 14.3.2016. Na základe výzvy správca dane žiadal daňový subjekt o zapožičanie listín, dokladov a iných vecí. Za daňový subjekt HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. - dodávateľ služby pre kontrolovaný daňový subjekt k predmetnej výzve predložil dňa 24.3.2016 Y. K. ospravedlnenie o nepredložení požadovaných dokladov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, prílohou ktorého bola aj kópia lekárskej správy od všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 11.2.2016. Zamestnanci správcu dane v rámci preverovania reálnosti vykonania stavebných prác deklarovaných na faktúre vykonali dňa 12.5.2016 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. Bunkovce 48 - ÚZ č. 103796018/2016 z dôvodu preverenia sídla spoločnosti a preverenia obchodných vzťahov spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. v mesiaci september 2015 so spoločnosťou Agro Mix s.r.o. Miestnym zisťovaním správca dane zistil, že spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. na adrese sídla nebola označená. Ide o rodinný dom, ktorý bol oplotený. Na vstupnej bráne visela poštová schránka, ktorá nebola označená žiadnym názvom spoločnosti a ani menom. Na bráne nebola kľučka a ani zvonec. Počas výkonu miestneho zisťovania sa v objekte nikto nenachádzal. Brána bola zamknutá, nedala sa otvoriť. Správca dane nemohol preveriť obchodné vzťahy v spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. za mesiac september 2015 so spoločnosťou Agro Mix s.r.o..
Na základe iných zistení - Zápisnica o ÚP č. 21166204/2015 zo dňa 4.11.2015 správca dane vykonal ústne pojednávanie z dôvodu predloženia okrem iného aj daňových dokladov a evidencií za zdaňovacie obdobie september 2015. Splnomocnený zástupca žiadne doklady nepredložil. Dňa 19.11.2015 - Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 21261911/2015, sa zamestnanci správcu dane dostavili na adresu Bunkovce 48 za účelom preverenia účtovných operácií a vyžiadali od konateľa spoločnosti všetky účtovné doklady okrem iného aj za zdaňovacie obdobie r. 2015. L.. K. sa vyjadril, že nemá doklady, že doklady sú v Michalovciach. Adresu údajne nevie a nemá ani vizitku. Doklady odniesol do Michaloviec na ulicu Kpt. Nálepku účtovníčke. Číslo popisné presne nevie. Doklady na základe záverov prijatých pri miestnom zisťovaní v lehote do 8 dní nepredložiť.
Na základe zistených skutočností a z dôvodu, že daňový subjekt HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. nepredložil správcovi dane požadované doklady, správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt Agro Mix s.r.o. v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní na predloženie dôkazov z dôvodu správneho posúdenia nároku na odpočítanie dane výzvou č. 102930252/2016 zo dňa 13.04.2016. Daňový subjekt na výzvu reagoval, avšak nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že deklarované dodanie služby v septembri 2015 bolo aj skutočne dodané daňovým subjektom HUMAN BIT CONSULTING s.r.o..
Zoznam zamestnancov obchodnej spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., ktorí údajne vykonávali práce na renesančnom kaštieli v obci Vinné v období september 2015 vyvracia fakt na základe písomného vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 24.6.2016, kde bolo správcovi dane oznámené, že spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., nie je od 1.4.2014 vedená v registri ako zamestnávateľ.
V rámci reálnosti rekonštrukcie kaštieľa vo Vinnom správca dane dňa 28.10.2015 vykonal miestne zisťovanie v obci Vinné vo veci obhliadky kaštieľa a terénu v okolí budovy Úradný záznam č. 21111776/2015. Pri obhliadke zamestnanci správcu dane zistili nasledovné: Vstup do areálu kaštieľa bol uzamknutý - železná brána obviazaná reťazou a uzamknutá kladkou. V objekte kaštieľa neboli žiadne známky výkonu prác a ani pohybu osôb. Okolie kaštieľa bolo zarastené trávnatým porastom burinou.
V rámci ústneho pojednávania - Zápisnica č. 102385637/2016 zo dňa 19.1.2016, zamestnanci správcu dane vyzvali starostu obce Vinné, N.. T. T., aby sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam ohľadom
obnovy kaštieľa vo Vinnom a zároveň požiadali o predloženie všetkých dokumentov k projektu obnovy renesančného kaštieľa Vinné. K uvedenému sa starosta vyjadril: „Približne v septembri 2015 ma kontaktoval Y.. R. Š. vo veci kaštieľa vo Vinnom. Zároveň sa dostavil Y.. R. Š. na Obecný úrad Vinné, kde mi oznámil, že je novým nájomcom nehnuteľnosti kaštieľa Vinné a že chce na ňom vykonávať nejaké stavebné úpravy. V rámci uvedeného stretnutia som ho ako starosta obce upozornil, že pokiaľ plánuje vykonávať nejaké stavebné úpravy, musí mať k nim príslušné povolenia nielen od Obce Vinné, ale aj od príslušného pamiatkového úradu. Dňa 21.9.2015 prišiel za mnou na Obecný úrad Vinné Y.. G. X. a p. J. P. mene spoločnosti Intercontinental Company s.r.o., vo veci podania žiadosti o záväzné stanovisko k projektu obnova renesančného kaštieľa Vinné. V ten istý deň Obec Vinné vystavila k uvedenému záväzné stanovisko pre spoločnosť Intercontinental Company s.r.o, Štefánikova 76, Michalovce. Fotokópie obidvoch dokumentov vám predkladám. Po týchto udalostiach som telefonicky kontaktoval p. Y.. R. Š., aby zabezpečil pokosenie plôch okolo objektu kaštieľa. Až po druhej telefonickej urgencii p. Š., došlo približne v októbri 2015 k pokoseniu trávy a vysokých porastov. Dňa 30.11.2015 nám bolo zaslané na vedomie súhlasné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice vo veci obnovy národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľ Vinné s uvedením požiadaviek k rozsahu vykonávania stavebných prác a zároveň nutnosti predloženia stavebného povolenia. K dnešnému dňu Obec Vinné nevydala žiadne stavebné povolenie na predmetnú nehnuteľnosť. Daň z nehnuteľnosti za rok 2015 bola zaplatená vlastníkmi nehnuteľnosti. Občania obce ma ako starostu obce v mesiaci december 2015 upozornili, že na uvedenej nehnuteľnosti sa vykonávajú nejaké búracie práce. Uvedenú skutočnosť som hneď preveril a zistil som, že nejakí chlapi tam vykonávaniu búracie práce vedľajšej stavby stojacej pri kaštieli a výkopové práce pred kaštieľom. Následne som telefonicky kontaktoval p. Š. a vyzval som ho k pozastaveniu prác a doloženiu príslušných povolení k ich vykonávaniu. Zároveň sa pán Š. vyjadril, že na búracie práce majú povolenie z pamiatkového úradu. Následne som ho informoval, že na uvedenú činnosť musí byť vystavené povolenie od obce. K riešeniu uvedenej situácie sme dohodli spoločné stretnutie na deň 29.12.2015, na ktoré sa p. Š. nedostavil."
Reálnosť rekonštrukcie kaštieľa vo Vinnom /štátom chránenej pamiatky/ zamestnanci správcu dane preverovali aj z pohľadu povoľovacích konaní príslušných štátnych orgánov: Miestnym zisťovaním: Zápisnica o ÚP č. 102385637/2016 zo dňa 19.01.2016, na miestne príslušnom stavebnom úrade v obci Vinné bolo zistené, že až 21.9.2015 bola v súvislosti s projektom „Obnova renesančného kaštieľa Vinné" podaná Žiadosť o záväzné stanovisko k projektu avšak nie prezentovaným stavebníkom a kontrolovaným daňovým subjektom Agro Mix s.r.o., ale inou spoločnosťou - Intercontinental company s.r.o., Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, IČO: 47691271 /žiadosť podpisoval Y.. X., jeden z konateľov/. Vo svojej odpovedi dňa 21.09.2015 obec Vinné uviedla, že s predloženým projektom súhlasí, však „toto vyjadrenie nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy...". Rovnako na miestnom zisťovaní dňa 3.3.2016, Zápisnica č. 102653262/2016, ktoré zamestnanci správcu dane uskutočnili na Krajskom pamiatkovom úrade v Košiciach bolo zistené, že tento krát na základe žiadosti Y.. R. Š. (preukázal sa zamestnancovi KPÚ N.. H.. L.. V., ako zástupca vlastníkov nehnuteľnosti, len fotokópiu prvej strany Zmluvy o nájme kaštieľa, podľa vyjadrenia N.. V. tento „predpokladal", že predmetná Zmluva o nájme je riadne podpísaná a úplne opomenul skutočnosť, že na predloženej prvej strane sú uvedení len traja z celkom štyroch vlastníkov danej nehnuteľnosti) vydal KPU dňa 20.11.2015, čj. KPUKE 2015/18593-3/82925/HR, PS len záväzné stanovisko s upozornením, že „predloženú PD nepovažuje dotknutý orgán za projekt pre stavebné povolenie". N ďalšej časti tohto stanoviska /strana 2/ je vyslovene uvedené, že, je neprípustné zasahovať do autentických stavebných konštrukcii, a to najmä vybúravať nové dverné otvory, alebo vyburávať akékoľvek otvory do klenieb". V stanovisku KPÚ je opakovane uvedené, že žiadosť k predmetnej rekonštrukcii podali na dotknutý orgán prostredníctvom svojho zástupcu - Y.. R. Š. - všetci štyria vlastníci. Na základe písomného stanoviska jedného z nich, J. Š., ÚZ č. 102863215/2016 zo dňa 4.4.2016 bolo jednoznačne preukázané, že on ako jeden z menšinových spoluvlastníkov „neuzavrel žiadnu nájomnú zmluvu a neudelil žiaden súhlas s rekonštrukciou kaštieľa v obci Vinné“:
V zápisnici č. 103104415/2016 zo dňa 10.5.2016 sa správcovi dane Y.. R. Š. mimo iného vyjadril: na otázku finančného krytia projektu uviedol, že „investorom je Agro Mix s.r.o., zdroje financovania mi nie sú známe", na otázku kto zabezpečuje v tejto súvislosti nevyhnutné povoľovacie konania na rekonštrukciu nevedel odpovedať, prehlásil, že spoločnosť Agro Mix s.no. v kontrolovanom období, ako aj v súčasnosti realizuje rekonštrukciu kaštieľa, spoločnosť Intercontinental company s.r.o., v ktorej je jedným z dvoch konateľov/spoločníkov /druhým je Y.. X./ sa tohto podnikateľského zámeru nezúčastňuje. Dôvod, prečo
práve táto spoločnosť dňa 21.9.2015 žiadala na stavebnom úrade vo Vinnom záväzné stanovisko k tomuto projektu nedokázal vysvetliť.
V zápisnici č. 103212112/2016 zo dňa 25.52016 v rámci ústneho pojednávania sa zase Y.. G. X. vyjadril: na otázku aká je úloha spoločnosti Intercontinental company s.r.o. /IČO 47691271/ na uvedenom projekte - rekonštrukcia kaštieľa? /táto spoločnosť žiadala dňa 21.9.2015 obec Vinné o „záväzné stanovisko k projektu obnova renesančného kaštieľa Vinné. Uviedol, že „uvedená spoločnosť Intercontinental company s.r.o. je spoločnosť, kde som konateľom a majiteľom ja osobne spolu s p. Y.. R. Š.. Túto žiadosť sme žiadali skôr, ako začala spoločnosť Agro Mix s.r.o. vykonávať stavebné práce na budove kaštieľa. Pôvodne chcela rekonštrukciu vykonávať spoločnosť Intercontinental company s.r.o.- "/Predmetná žiadosť o „záväzné stanovisko k projektu obnova renesančného kaštieľa Vinné"/ bola podaná dňa 21.9.2015 a Zmluva o dielo uzavretá podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov medzi zmluvnými stranami Objednávateľom: Agro Mix, s.r.o. a zhotoviteľom HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. bola uzatvorená už 10.6.2015/. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatuje, že v mesiaci september 2015 neboli vykonané práce deklarované na faktúre číslo 2015047, interné číslo 15004 spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o..
Zhrnutie výsledkov dokazovania a vyhodnotenie zistených skutočnosti k dodávateľskej faktúre číslo. 2015047 /interné číslo 15004/:
- Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
- Pri daňovej kontrole sa správca dane so všetkými dokladmi. ktoré mal k dispozícii, dostatočne vysporiadal, preveroval ich pravdivosť a hodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Aj keď dokazovanie pri daňovej kontrole vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, nesie z toho následky.
- Na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt Agro Mix s.r.o. nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015.
- Nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie služby vykonanie rekonštrukcie kaštieľa v obci Vinné, ktoré mali byť vykonané spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. v mesiaci september 2015.
- Hodnotenia správcu dane vychádzajú z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov. Čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správca dane konštatuje, že k reálnemu dodaniu služby pre spoločnosť Agro Mix s.r.o. deklarovaného na vyššie uvedenej faktúre nedošlo, predmetné obchodné transakcie sa z pohľadu správcu dane javia ako účelové a správca dane konštatuje, že obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva.
- Kontrolovaný daňový subjekt Agro Mix s.r.o. v priebehu vykonávania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 predkladal listinné doklady, ktorými dôvodil, že k dodaniu služby došlo, ale rozsiahlym šetrením správcu dane sa tvrdenia daňového subjektu nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že k dodaniu služby - vykonanie deklarovaných stavebných prác skutočne došlo, čo znamená, že sa nepotvrdila pravdivosť údajov uvedených na faktúre.
- Zdokladované zistenie, že daňový subjekt HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. dostatočne nespolupracoval, vyhýbal sa predloženiu požadovaných dokladov správcom dane na základe výzvy, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o jeho pravosti a pravdivosti údajov v ňom uvedených. V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nespolupracujúceho subjektu.
- Daňový subjekt Agro Mix, s.r.o. síce predložil faktúru, avšak jej samotná existencia a zaúčtovanie / daňových dokladov/ v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných dodávok / tovarov a služieb / tak ako o tom pojednáva ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t.j. platiteľ dane si môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. To znamená, že zákonné
podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Uvedené preverovaný daňový subjekt Agro Mix s.r.o. nesplnil a teda nemohol splniť ani ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pretože platiteľ si odpočítal daň zo služby, pri ktorej nevznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania služby, ale len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Pre účely §49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.
- Správca dane dňa 25.5.2016 - Zápisnica o ÚP č. 103212112/2016, oboznámil splnomocneného zástupcu spoločnosti Agro Mix s.r.o. Y.. G. X. s priebehom kontroly, s predbežnými závermi správcu dane a predbežným výsledkom dokazovania. Zástupca spoločnosti Agro Mix s.r.o. Y.. G. X. sa vyjadril, že zistené skutočností správcu dane potrebuje prekonzultovať s konateľom spoločnosti Agro Mix s.r.o s p. P., nakoľko podľa jeho vedomosti a skutočnosti spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. dané práce vykonala v mesiaci september 2015. Pri ústnom pojednávaní v rámci prijatých opatrení a záverov, zamestnanci správcu dane vyzvali daňový subjekt, aby do 15 dní od ústneho pojednávania predložil všetky doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v zdaňovacom období september 2015. Daňový subjekt nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na predbežné závery správcu dane a predbežné výsledky dokazovania Správca dane na základe vyššie uvedených zistení neuznáva daňovému subjektu Agro Mix s r.o. právo na odpočítanie dane vo výške 6 166,60 EUR z prijatej faktúry číslo 2015047 interné číslo 15004 v kontrolovanom zdaňovacom období september 2015. "
4. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 20.01.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.01.2017 uviedol nasledovné odvolacie námietky:
„Proti zisteniam správcu dane uvedeným v rozhodnutí Daňového úradu Košice č.100026866/2016 zo dňa 05.01.2017 podávame odvolanie s nasledovným odôvodnením: Naša spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015, a to z faktúry č.2015047 C int.č. 15004) zo dňa 15.10.2015, so zdaniteľným plnením dňa 30.09.2015, základ dane 30.833,00 EUR, 20% daň 6.166,60 EUR od deklarovaného dodávateľa HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., Bunkovce 48,072 44 Bunkovce, IČO: 46 195 572, DIČ: 2023264595, IČ DPH: SK2023264595 za práce vykonané v mesiaci september 2015 na kaštieli Vinné v celkovej sume s DPH 36.999,60 EUR. Dodávateľ na faktúre deklaroval vykonanie týchto prác: búracie práce múrov budov, čistiace a upratovacie práce, realizácia vnútorných omietok, terénne práce, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu. Aj napriek tomu, že sme správcovi dane predložili všetky potrebné doklady a predloženými písomnosťami bola preukázaná reálnosť zdaniteľných plnení a že naša spoločnosť má právny nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, pretože práce boli reálne uskutočnené, ako to vyplýva aj zo všetkých predložených dokladov, správca dane vyvodil záver, že neuznáva našej spoločnosti odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov( ďalej len ,, zákon o DPH,,) v zmysle dodávateľskej faktúry č, 2015047, s dátumom vystavenia 15.10.2015, základ dane 30.833,00 EUR, 20% daň 6.166,60 EUR od deklarovaného dodávateľa HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., Bunkovce 48,072 44 Bunkovce, IČO: 46 195 572, DIČ: 2023264595, IČ DPH: SK2023264595 za práce vykonané na kaštieli Vinné v mesiaci september 2015. Trváme na tom, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, k vykonaniu prác reálne došlo o čom sme predložili faktúru vystavenú spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. a Zmluvu o dielo zo dňa 10.06.2015. Máme za to, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania v areáli kaštieľa dňa 12.05.2016 nemohlo byť náležite preukázané a teda správcom dane spochybnené nevykonanie fakturovaných prác, pretože tieto práce boli vykonané v mesiaci september 2015, pričom miestne zisťovanie bolo vykonané až v mesiaci máj 2016. Z tohto vyplýva, že správca dane nemôže hodnoverne preukázať skutočný stav týchto pozemkov v čase vykonania predmetných prác z dôvodu značného časového odstupu, ročného obdobia a teda založiť svoje tvrdenia na domnelých dôkazoch.
Vzhľadom na požiadavku zákonnosti daňovej kontroly a zákonnosti dokazovania je neprijateľné, aby správca dane rozhodnutie dôvodil skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, ale len z jeho tvrdení. Takto nie je možné preveriť vierohodnosť správcom dane tvrdených zistení, hoci získaných pri výkone jeho činnosti v rámci správy daní, ani zákonnosť postupu pri vykonaní predmetného dôkazu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k 3Sžf/137/2013 zo dňa 31.03.2015).
Nesúhlasíme preto so záverom správcu dane o tom, že k dodaniu služby od dodávateľa HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., teda spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre č. 2015047, ktorej originál bol aj správcovi dane predložený nedošlo, pretože podnikateľský zámer našej spoločnosti bol vytvorený za ekonomickým účelom, práce boli reálne vykonané, mali ekonomický charakter a boli predložené všetky doklady a dôkazy o skutočnom vykonaní predmetných prác v mesiaci september 2015. Konštatovanie správcu dane o tom, že nemohol preveriť obchodné vzťahy v spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. za mesiac september 2015 s našou spoločnosťou, pretože tento subjekt dostatočne nespolupracoval, nemôže byť našej spoločnosti na ťarchu. Naša spoločnosť si splnila povinnosť vyplývajúcu z ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a a z ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu ako kontrolovaného subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočnosti (rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, 5Sžf/6/2012) z čoho vyplýva, že správca dane nemôže pripísať na ťarchu našej spoločnosti konanie dodávateľa. S poukazom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípadoch C-354/03 Optigen, C 355/03 Fulstrumelektronics, C-484/03 Bond House systems, keď uvedené spoločnosti žiadali odpočty DPH, ktoré im neboli daňovou správou priznané, súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažené daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byt' posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, pričom dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov. Z uvedeného teda vyplýva, že právo platiteľa na odpočítanie DPH nemôže byt' ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú jeho plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa a ktoré je bez toho, aby platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. V tejto súvislosti opäť poukazujeme na ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH ako aj článok 67 Smernice o DPH, keď nárok na odpočet dane vzniká v okamihu vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s touto daňou. Z uvedeného vyplýva, že vznik daňovej povinností je základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane. Vznik daňovej povinnosti zákon o DPH viaže na dodanie tovaru alebo služby, pričom dodanie tovaru je definované ako prevod práva nakladať s hnuteľným, hmotným majetkom ako vlastník. Je teda nesporné, že zákon o DPH spája právo na odpočet dane s ekonomickou podstatou transakcie dodania tovaru, alebo služby, ku ktorej preukázateľne došlo. Zákon o DPH následne v ust. § 51 stanovuje vecné a časové podmienky na odpočítanie dane. Samotné zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady neutrality zdanenia a nie povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane nie súčasťou daňového podvodu (rozsudok ESD C-285/1 1).
Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu ( Rozsudok NSSR sp. zn. 894 6-7/2014). Z citovaného rozsudku ďalej poukazujeme na právny názor, podľa ktorého vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos dani ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
Správca dane v podstate celé svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania ustálil záver, že faktúra, ktorá bola predložená kontrolovaným subjektom, teda nami, a na základe ktorej si uplatňujeme odpočítanie dane, absentuje reálny základ. Toto konštatovanie správcu
dane je aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zavádzajúce, nepravdivé a založené na domnelých dôkazoch.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že v prejednávanom prípade správca dane nezákonne odoprel našej spoločnosti uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty ustanovené zákonom o dani z pridanej hodnoty, čím v rozpore s či. 59, ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR uložil zaplatiť daň, na ktorej zaplatenie nie je povinný. Tráme na tom, že sme dostatočne preukázali nárokovateľnosť vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Žiadam preto, aby nadriadený orgán preskúmal postup a zákonnosť Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce a rozhodnutie č. 100026866/2017 zo dňa 05.01.2017v celom rozsahu zrušil a priznal spoločnosti Agro Mix s.r.o., IČO: 46731342, DIČ: 2023546536, IČ DPH: SK2023546536, Štefánikova 76,071 01 Michalovce priznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume 6.166,60 EUR (slovom šest'tisícstošesťdesiattšesť eur a šesťdesiat eurocentov). "
5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 18.04.2017 po zhrnutí výsledkov a záverov vyplývajúcich z úkonov vykonaných Daňovým úradom Košice u žalobcu, reagujúc na jeho námietky uvedené v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, dospel k záveru, že prvostupňový orgán dospel k správnemu záveru a jeho rozhodnutie potvrdil.
6. Citujúc ustanovenia § 3 ods. 1,3,6 Daňového poriadku, § 19 ods. 2, 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v odôvodnení rozhodnutia uviedol:
„Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani, pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v §49 ods. 1 a ods. 2 písm. a ) v §51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane, pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje uvedené v preverovanej faktúre naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo, na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno, v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku použiť, všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Finančné riaditeľstvo SR s súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú preukázania nároku na odpočítanie dane poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesní postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno)rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt. t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a a skutočnosti, ktoré, je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukázaná hodnota. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a nevychádzal len z faktúry a z dokladov, predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturované práce od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.
Finančné riaditeľstvo SR námietku daňového subjektu, že správcom dane vykonané miestne zisťovanie v areáli kaštieľa dňa 12.05.2016 nemohlo náležite preukázať správcom dane spochybnené vykonanie faktúrovaných prác, keďže bolo vykonané v značnom časovom odstupe, považuje za neopodstatnenú, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 12.05.2016 správca dane nevykonával miestne zisťovanie v areáli kaštieľa vo Vínnom, ale v sídle spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.. Miestne zisťovanie týkajúce sa obhliadky kaštieľa vo Vinnom bolo vykonané zamestnancami správcu dane dňa 28.10.205 v rámci daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie (jún 2015), teda v podstatne kratšom časovom odstupe. Pri obhliadke kaštieľa vo Vinnom dňa 28.10.2015 zamestnanci správcu dane zistili, že vstup do areálu je zamknutý, v objekte kaštieľa neboli žiadne známky výkonu prác a ani pohybu osôb a okolie kaštieľu bolo zarastené trávnatým porastom (Úradný záznam č. 21111776/2015). Zistenia vyplývajúce z uvedeného miestneho zisťovania potvrdzujú závery správcu dane o tom, že práce fakturované spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. neboli reálne touto spoločnosťou vykonané.
Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu uvádza, že daňový subjekt v celom svojom odvolaní deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ale nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal skutočnosti a neoznačil a nepredložil konkrétne dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Daňový subjekt opakovane tvrdí, že predložil všetky potrebné doklady, ale zo spisového materiálu táto skutočnosť nevyplýva, pretože nepredložil správcom dane požadované dôkazy, ktorými by preukázal reálnosť a opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného obchodu a ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane ohľadne reálnosti uskutočnenia fakturovaných prác spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. (napr. súhlas kompetentných orgánov na rekonštrukciu kaštieľa vo Vinnom, evidencia odpadov zo stavby a doklady o ich zneškodnení za september 2015, doklad o úhrade dodávateľskej faktúry č. 2015047 a iné požadované správcom dane vo výzve č. 102930252/2016). Daňový subjekt síce predložil k daňovej kontrole nejaké doklady ako napr. Zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. zo dňa 10.06.2015, výpoveď tejto zmluvy zo dňa 05.09.2015, projektovú dokumentáciu k stavbe ,,Vinné obnova renesančného kaštieľa, tieto dôkazy však nepreukazujú, že fakturované práce boli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúre, pretože ide len formálne dôkazy, ktorým chýba materiálny základ. Výpovedná hodnota dôkazov predložených daňovým subjektom elektronicky dňa 08.06.2016 je spochybnená, keďže zoznam zamestnancov (mená 4 osôb), ako aj zoznam troch vozidiel, ktorých držiteľom je spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. a ich účasť a použitie pri prácach na kaštieli Vinné uvedenou spoločnosťou sa javia ako nevierohodné a nepravdivé v súvislosti so skutočnosťou, že uvedená spoločnosť, na základe odpovede zo Sociálnej poisťovne nie je od 01.04.2014 vedená v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ, tým pádom nemá zamestnancov, ktorí by uvedené vozidlá obsluhovali a vykonali uvedené práce (Odpoveď č. 1194405/2016).
Daňový subjekt citovaním názorov z rozsudkov Najvyššieho súdu SR (3Sžf/137/2013,8Sžf 6-7/2014), ale bez aplikácie na konkrétny prípad, všeobecne poukazuje na povinnosti daňových orgánov a na zásadu zákonnosti daňového konania, pričom neuvádza, ktoré povinnosti správca dane zanedbal, ktoré konkrétne zásady správy daní porušil, ktoré skutkové zistenia správcu dane nevyplývajú z obsahu spisu.
V súvislosti s námietkami daňového subjektu, ktoré sa týkajú dôkazného bremena Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho
tvrdení. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdiť a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť však nie je len povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré môže daňový subjekt využiť. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, ten predkladá dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ak správca dane pri preverovaní podkladov v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie o pôvodných dôkazoch správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k preneseniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Bolo preto na daňovom subjekte aby správcovi dane predložil jednoznačné a preveriteľné dôkazy o samotnej realizácii fakturovaných prác v zdaňovacom období september 2015, ako aj o realizácii týchto prác spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, a tiež aj ďalšie dôkazy preukazujúce opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je to daňový subjekt, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania služieb tak, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené.
Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že v danom prípade správca dane nepripísal na ťarchu daňového subjektu konanie jeho dodávateľa (ako to všeobecne namieta daňový subjekt v odvolaní, odvolávajúc sa na právne závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú dôkazného bremena správcu dane daňového subjektu), ale sám preveroval reálnosť a opodstatnenosť nároku daňového subjektu na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.. Daňový subjekt správcu dane nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu prác, ani aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.. Ustanovenie § 24 Daňového poriadku príkladmo vymenúva rôzne druhy a typy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom. Je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. s osobou znalou daňových predpisov zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole resp. v odvolacom konaní predloží. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu dane neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Správca dane v súlade so zásadou preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, nebral do úvahy len dôkazy predložené daňovým subjektom, ale sám vykonal dokazovanie za účelom získania objektívnych skutočností potrebných k posúdeniu preverovaných obchodných vzťahov.
Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že daňový subjekt počas daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy a neuviedol potrebné skutočnosti, ktorými by preukázal, že k dodaniu prác deklarovaných na faktúre č. 2015047 od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. reálne došlo touto spoločnosťou. Správca dane v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry a súvisiacich dokladov, ale preveroval, či predložené doklady odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti uvedenej ako dodávateľ, s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takejto faktúry. Predloženie faktúry ešte samo o sebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. Daňový subjekt vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní nepredložil nové dôkazy a neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 2015047 od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.. Daňový subjekt ničím relevantným nespochybnil závery správcu dane, ktorý vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovanom zdaniteľnom obchode. Iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonávaného dokazovania je zrejmé, že faktúre, z ktorej daňový subjekt odpočítal daň, absentuje reálny základ, pretože nebolo preukázané, že reálne došlo k dodaniu prác spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ. Na základe vyššie uvedeného Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky daňového subjektu za neopodstatnené aj čo sa týka jeho námietky ohľadom rozhodnutia Súdneho dvora, keďže v danom prípade nešlo o reťazový obchod. "
7. V žalobe zo dňa 28.06.2017 žalobca obsahovo zhodne s dôvodmi uvedenými v riadnom opravnom prostriedku zopakoval svoje žalobné námietky:
„Naša spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2015, a to z faktúry č. 2015047 (int.č. 15004) zo dňa 15.10.2015, so zdaniteľným plnením dňa 30.09.2015, základ dane 30.833,- eur, 20 % daň 6.166,60 eur od deklarovaného dodávateľa HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. Bunkovce 48, 072 44 Bunkovce, IČO: 46 195 572, DIČ: 2023264595, IČ DPH: SK2023264595 za práce vykonané v mesiaci september 2015 na kaštieli Vinné v celkovej sume s DPH 36.999,60 eur. Dodávateľ na uvedenej faktúre deklaroval vykonanie týchto prác: búracie práce múrov budov, čistiace a upratovacie práce, realizácia vnútorných omietok, terénne práce, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu.
Naša spoločnosť, už pri samotnom uplatnení nároku na odpočítanie dane predložila správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii a ktoré preukazujú skutočné vykonanie prác spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., teda že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu. Zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., teda osobou, ktorá je uvedená na faktúre č. 2015047 (int. č. FP15004), ktorej originál bol aj správcovi dane predložený. Za účelom zistenia oprávnenosti odpočítania dane správca dane vykonal aj ústne pojednávanie - zápisnica č. 102385637/2016 zo dňa 19.01.2016, výsluchom starostu obce Vinné, N.. T. T., ktorý sa vyjadril k rozhodným skutočnostiam. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Žalobca nemá vedomosť o tom, aby ho správca dane vopred informoval o tom, že bude vykonaný tento dôkaz. Keďže žalobcu o tomto procesnom úkone správca dane vopred neinformoval, žalobca nemal možnosť na ňom sa zúčastniť a využiť svoje právo v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Starosta obce Vinné vypovedal priamo k rozhodným skutočnostiam týkajúcich sa našich obchodných prípadov, a keďže išlo o výsluch, naša spoločnosť bola oprávnená svedkovi dávať otázky pri tomto ústnom pojednávaní. Máme za to, že zo strany správcu dane ide o také procesné pochybenie, ktoré súd nemôže ponechať bez povšimnutia. Týmto nesprávnym procesným postupom je daňové konanie zaťažené takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia. Správca dane celé svoje rozhodnutie, ktorým nepriznal našej spoločnosti nadmerný odpočet dane vo výške 6.166,60 eur odôvodnil tým, že dodávateľská firma, spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. so správcom dane dostatočne nespolupracuje, vyhýba sa predloženiu požadovaných dokladov správcom dane na základe výzvy, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov, čo odôvodňuje pochybnosti o jeho pravosti a pravdivosti údajov v ňom uvedených. Skutočnosť, že dodávateľ, spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. nespolupracuje so správcom dane. nemôže byt' pripisované na ťarchu našej spoločnosti. Našej spoločnosti, ako daňovému subjektu, zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesoch dodávateľov. Zastávame názor, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemôže vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje našu spoločnosť.
Správca dane mal preveriť súvislosti, ktoré vyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Správca dane skonštatoval, že sme nepreukázali, že sme prijali službu, ktorá v skutočnosti priamo a bezprostredne súvisí s celkovou hospodárskou činnosťou našej spoločnosti. Na základe predložených dokladov, zistených dôkazov a skutočností, ktoré sú podrobne rozpísané v rozhodnutiach, ktorých zákonnosť touto žalobou napádame, správca dane vyvodil záver, že v uvedenom prípade sme neuniesli dôkazné bremeno v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vykonané dôkazy - výsluch účastníkov konania, ako aj predložené doklady preukazujú reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť dodania zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre č. 2015047 (int. č. 15004) zo dňa 15.10.2015 od spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. V zmysle príslušných zákonných ustanovení právo odpočítať DPH z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi ľ deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Podľa §51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu ( Rozsudok NSSR sp. zn. 8Sžf 6-7/2014).
Z citovaného rozsudku ďalej poukazujeme na právny názor, podľa ktorého vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byt' v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinne zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane v podstate celé svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že samotná existencia faktúry vyhotovená platiteľom dane, na ktorej je uvedená daň z pridanej hodnoty, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania ustálil záver, že faktúra, ktorá bola predložená odvolávajúcim sa, teda nami, a na základe ktorej si uplatňujeme odpočítanie dane, je nepostačujúca. Toto konštatovanie správcu dane je zavádzajúce a nepravdivé. My sme dostatočným spôsobom preukázali, že tovar bol skutočne dodaný, že práce boli skutočne vykonané. Opätovne chceme poukázať aj na tú skutočnosť, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania v areáli kaštieľa dňa 12.05.2016 nemohlo byt' náležite preukázané a teda správcom dane spochybnené nevykonanie fakturovaných prác, pretože tieto práce boli vykonané v mesiaci september 2015, pričom miestne zisťovanie bolo vykonané až v mesiaci máj 2016. Z toho vyplýva, že správca dane nemôže hodnoverne preukázať skutočný stav týchto pozemkov v čase vykonania predmetných prác z dôvodu značeného časového odstupu, ročného obdobia a teda založiť svoje tvrdenia na domnelých dôkazoch.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že v prejednávanom prípade správca dane nezákonne odoprel našej spoločnosti uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty ustanovené zákonom o dani z pridanej hodnoty, čím v rozpore s čl. 59, ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR uložil zaplatiť daň, na ktorej zaplatenie nie je povinný. Máme za to, že sme dostatočne preukázali nárokovateľnosť vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2015 vo výške rozdielu v sume nadmerného odpočtu 6.166,60 eur. S poukazom na nami uvádzané skutkové tvrdenia, na procesné pochybenie správcu dane žiadame, aby Krajský súd v Košiciach preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia Daňového úradu Košice a zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. "
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2017 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky argumentoval nasledovne:
„Žalobca v podanej žalobe uvádza, že „toto“ rozhodnutie je nesprávne pre skutkové a právne vady, ako aj porušenie ustanovení o daňovom konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ďalej žalobca uvádza skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2015 a konštatuje, že pri uplatnení predmetného nároku predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a ktoré preukazujú skutočné vykonanie prác spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., teda že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre č. 2015047, t. j. spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. Žalobca ďalej namieta, že správca dane vykonal ústne pojednávanie výsluchom starostu obce Vinné, N.. T. T., ktorý sa vyjadril k rozhodným skutočnostiam, ktoré sa týkali obchodných prípadov žalobcu. Žalobca namieta, že správca dane ho neinformoval o vykonaní tohto dôkazu (výsluchu svedka), nemohol sa na vykonaní tohto dôkazu zúčastniť a využiť svoje právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Žalobca je toho názoru, že týmto procesným postupom je daňové konanie zaťažené takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ďalej namieta, že skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. nespolupracuje so správcom dane nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalobcu, keďže žalobcovi zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov dodávateľov a uvádza, že: „Zastávame názor, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemôže vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje našu spoločnosť.“
Žalobca je toho názoru, že správca dane mal preveriť súvislosti, ktoré vyplývajú z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci a že vykonané dôkazy - výsluch účastníkov konania, ako aj predložené doklady preukazujú reálnosť a ekonomickú
opodstatnenosť dodania zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúre č. 2015047. V ďalšom texte podanej žaloby žalobca citoval ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v skratke uviedol závery správcu dane uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach. Žalobca ďalej poukázal na právny názor vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžf 6-7/2014, podľa ktorého zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania v areáli kaštieľa dňa 12.05.2016 nemohlo byt' náležite preukázané a teda správcom dane spochybnené nevykonanie fakturovaných prác, pretože tieto práce boli vykonané v mesiaci september 2015, pričom miestne zisťovanie bolo vykonané až v mesiaci máj 2016, z čoho vyplýva, že správca dane nemôže hodnoverne preukázať skutočný stav týchto pozemkov v čase vykonania predmetných prác z dôvodu značného časového odstupu. Podľa názoru žalobcu je konštatovanie správcu dane o tom, že samotná existencia faktúry ešte nezakladá právo na odpočítanie dane, zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca je tiež toho názoru, že dostatočným spôsobom preukázal skutočné dodanie tovaru a skutočné vykonanie prác a že v prejednávanom prípade správca dane nezákonne odoprel žalobcovi uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, čím v rozpore s čl. 59 ods ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR uložil zaplatiť daň, na ktorej zaplatenie nie je povinný.
Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uvádza, že žalobca v podanej žalobe rovnako, ako v celom svojom odvolaní deklaruje svoj postoj nesúhlasu k záverom správcu dane a opakovane tvrdí, že práce boli reálne vykonané, avšak nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti a nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery správcu dane nie sú správne.
K tvrdeniu žalobcu, že výsluch účastníkov konania, ako aj predložené doklady preukazujú reálnosť dodania zdaniteľných plnení žalovaný uvádza, že v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103212112/2016 zo dňa 25.05.2016 je zaznamenané vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu, Y.. G. X., ktorý na otázku správcu dane ohľadne úlohy spoločnosti Intercontinental company s.r.o. (táto spoločnosť žiadala dňa 21.09.2015 obec Vinné o záväzné stanovisko k projektu obnova renesančného kaštieľa Vinné) na uvedenom projekte rekonštrukcie kaštieľa odpovedal, že: „Uvedená spoločnosť Intercontinental company s.r.o. je spoločnosť, kde som konateľom a majiteľom ja osobne spolu s Y.. R. Š.. Túto žiadosť sme žiadali skôr ako začala spoločnosť Agro Mix s.r.o. vykonávať stavebné práce na budove kaštieľa. Pôvodne chcela rekonštrukciu kaštieľa vykonávať spoločnosť Intercontinental company s.r.o." Z vyjadrenia Y.. X. je zrejmé, že spoločnosť Agro Mix s.r.o. (žalobca) minimálne do dňa 21.09.2015 nevykonávala stavebné práce na budove kaštieľa vo Vinnom, napriek tomu si uplatnila odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2015 z faktúry č. 2015047, ktorej predmetom boli práce na kaštieli Vinné. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na dodací list k faktúre č. 2015047, podľa ktorého mali byt' vykonané stavebné práce v značných objemoch, napr. odstránenie starej maľby 1200 m2, penetrácia stropov 1200 m2, cementový špric 1200 m2, omietka 1050 m2, stierkovanie stien a stropov 1200 m2, búracie práce múrov 150 m, úprava terénu pomocou traktora - báger 170 m2, odstránenie zeminy pomocou traktora - báger 80 m3 atď. viď dodací list k faktúre č. 2015047, ktorý tvorí súčasť dokumentov podaných žalobcom elektronicky dňa 08.06.2016. K preukázaniu reálneho vykonania fakturovaných prác predložil žalobca správcovi dane zoznam štyroch zamestnancov dodávateľskej spoločnosti HUMAN BIT CONSUTING s.r.o., ktorý mali vykonávať práce na renesančnom kaštieli v obci Vinné z odpovede Sociálnej poisťovne evidovanej pod č. 1194405/2016 je zrejmé, že spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. nie je od 01.04.2014 vedená v registri sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ) a zoznam troch automobilov (CITROEN JUMPER, CITROEN JUMPER a BMW X3), ktoré mali vstupovať do objektu renesančného kaštieľa v obci Vinné.
Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne nesprávneho procesného postupu správcu dane (ktorá nebola súčasťou žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane) uvádza, že v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku, každý, kto má písomnosti listiny a iné veci, ktoré môžu byt' dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať. V zmysle uvedeného vykonal správca dane v rámci daňovej kontroly dňa 19.01.2016 procesný úkon na Obecnom úrade v obci Vinné, predmetom ktorého bolo overenie skutočností ohľadom obnovy renesančného kaštieľa - Vinné a z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102385637/2016. Predmetného úkonu sa zúčastnil starosta obce Vinné, N.. T. T., ktorý ako zástupca obce vo vzťahu k štátnym orgánom predložil zamestnancom správcu dane kópie dokumentov súvisiacich s projektom „Obnova renesančného kaštieľa Vinné" (Kópia žiadosti o záväzné stanovisko k projektu „Obnova renesančného kaštieľa Vinné" spoločnosti Intercontinental Company s.r.o. Kópia záväzného stanoviska
Obce Vinné, Kópia záväzného stanoviska KPÚ Košice). K predmetným dokumentom starosta obce Vinné podal vysvetlenie, v rámci ktorého sa všeobecne vyjadril aj k priebehu komunikácie medzi obcou Vinné a fyzickou osobou Y.. R. Š., v súvislosti s projektom „Obnova renesančného kaštieľa - Vinné". Z obsahu vyjadrenia starostu obce Vinné nevyplýva, že by sa vyjadroval priamo k rozhodným skutočnostiam týkajúcich sa obchodných prípadov žalobcu, resp. k zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. Z predmetnej zápisnice je zrejmé, že táto zápisnica nemá znaky zápisnice o vypočutí svedka, (neobsahuje poučenie svedka, pomer svedka k prejednávanej veci, k daňovému subjektu, prípadne iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti, poučenie svedka o náhradách a ich uplatnení). Predmetná zápisnica nemá povahu zápisnice svedeckej výpovede, správca dane tak nemal povinnosť písomne vyrozumieť žalobcu o vypočutí svedka v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol o všetkých zisteniach z daňovej kontroly oboznámený prostredníctvom doručenia protokolu z daňovej kontroly č. 104359440/2016 a mohol sa k nim vyjadriť v rámci svojho Vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole, na podanie ktorého bol správcom dane vyzvaný a následne mohol svoje námietky so správcom dane prejednať. Žalobca toto svoje právo nevyužil. Žalovaný poukazuj e na skutočnosť, že s námietkou ohľadne miestneho zisťovania (str. 5, tretí odstavec podanej žaloby) sa dostatočne vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí. Napriek uvedenému žalovaný opakovane uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 12.05.2016 správca dane nevykonával miestne zisťovanie v areáli kaštieľa vo Vinnom, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, ale v sídle spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. Miestne zisťovanie týkajúce sa obhliadky kaštieľa vo Vinnom bolo vykonané zamestnancami správcu dane dňa 28.10.2015 v rámci daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie (jún 2015). Uvedené miestne zisťovanie bolo teda vykonané s odstupom 28 dní od posledného dňa mesiaca, v ktorom mali byt' vykonané práce deklarované na žalobcom predloženej faktúre č. 2015047. Pri obhliadke kaštieľa vo Vinnom dňa 28.10.2015 zamestnanci správcu dane zistili, že vstup do areálu je zamknutý, v objekte kaštieľa neboli žiadne známky výkonu prác a ani pohybu osôb a okolie kaštieľa bolo zarastené trávnatým porastom (Úradný záznam č. 21111776/2015). Žalobca v tejto súvislosti namieta, že: „správca dane nemôže hodnoverne preukázať skutočný stav týchto pozemkov v čase vykonania predmetných prác." Podľa žalovaného však nie je povinnosťou správcu dane preukazovať stav pozemkov, resp. vykonanie prác, naopak, je povinnosťou žalobcu, aby hodnoverne preukázal opodstatnenosť ním uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
Žalobca citovaním právnych názorov z rozsudku Najvyššieho súdu SR (8Sžf 6-7/2014), ale bez aplikácie na konkrétny prípad, všeobecne poukazuje na povinnosti daňových orgánov a na zásadu zákonnosti daňového konania, pričom okrem námietok, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v texte vyššie, žalobca neuvádza, ktoré povinnosti správca dane zanedbal a ktoré konkrétne zásady správy daní porušil. Žalovaný v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a s námietkami uvedenými v odvolaní sa vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku, a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Finančné riaditeľstvo navrhlo na základe týchto skutočností správnu žalobu zamietnuť."
9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.
10. Správny súd v konaní podľa § 177 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP a žalobu zamietol.
11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
12. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
13. Podľa § 3 ods. 6 cit. zákona, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
14. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
15. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
16. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
17. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytovaní súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.
18. Podľa § 37 ods. 2 cit. zákona miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vykoná a vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
19. Podľa § 19 ods. 2 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
20. Podľa § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
21. Podľa § 49 ods. 2 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
23. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
24. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH.
25. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH. V danom prípade nebolo preukázané, žeby obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o., boli uskutočnené spôsobom, deklarovaným predloženými faktúrami, preto nebolo možné tento nadmerný odpočet uznať. Splnenie podmienok pre nadmerný odpočet DPH bolo správcom dane vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, jednoznačne spochybnené a žalobca nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by závery správcu dane v tomto smere vyvrátili. Z vykonaných dôkazov nepochybne okrem iného vyplýva, že na realizáciu deklarovaných prác nebolo vydané žiadne povolenie, Krajský pamiatkový úrad považoval podklady, ktoré mu boli predložené za prípravnú dokumentáciu, ktorá môže slúžiť len ako podklad k dokladom pre vydanie príslušného stavebného povolenia tak, ako to vyplýva z jeho stanovísk, ako boli vyššie špecifikované. Rovnako z vyjadrenia starostu obce Vinné vyplýva, že predmetné práce neboli v mesiaci september realizované. Vychádzajúc z uvedených skutočností platiteľovi dane spoločnosti HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z fakturovaného dodania služieb.
26. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania v máji 2016 nemohlo byť náležite preukázané a spochybnené nevykonanie fakturovaných prác, ktoré mali byť vykonané v mesiaci september 2015, pretože je nesporné tak, ako to vyplýva z obsahu dokazovania a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, že daňová kontrola sa začala po uplynutí uvedeného zdaňovacieho obdobia, pričom predmetným miestnym zisťovaním boli zisťované skutočnosti týkajúce sa vykonania žalobcom deklarovaných stavebných úprav, prípadne ďalších prác. Uvedený dôkazný postup však nebol jediným dôkazom, o ktorý žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa opreli svoje rozhodnutia. Dôkazné bremeno v tomto konaní je na strane daňového subjektu, pričom správny orgán nie je povinný vyhľadávať dôkazy a skutočnosti, ktoré by mali preukázať tvrdenie žalobcu. Pokiaľ daňové orgány spochybnili uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia, bolo povinnosťou žalobcu preukázať reálny obsah tohto plnenia. Vychádzajúc z uvedených skutočností sa správny súd stotožňuje so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca predložením faktúry a príslušných dokladov nepreukázal dodanie služieb tak, ako boli špecifikované v predmetnej faktúre. Nepredložil také konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú uvedené na tejto faktúre. Správca dane za účelom preverenia reálnosti obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktoré boli fakturované spornou faktúrou vykonal rozsiahle dokazovanie, získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Využil aj poznatky, ktoré boli získané z daňových kontrol u tohto daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobia. Jeho záver, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako sú deklarované na predmetnej faktúre a následne preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry zodpovedá vykonaným dôkazom, nie je v rozpore s logickým myslením. Obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené a obsahujú všetky náležitosti vyplývajúce z § 63 daňového poriadku. Prijaté závery správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného v tomto prípade možno považovať za súladné aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
27. Ak teda správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby k predmetnému zdaniteľnému plneniu deklarovanému predloženou faktúrou, na základe ktorej si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie v skutočnosti došlo, takýto záver plne právne korešponduje s ustálenou judikatúrou
NS SR k problematike dane z pridanej lehoty. Napríklad v rozsudku č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.03.2011 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval:
„Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke sa dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.“
28. Krajský súd v Košiciach ďalej vo veci poukazuje na rozporuplné a vo viacerých konštatovaniach nepravdivé vyjadrenia zainteresovaných osôb konajúcich za žalobcu a ním deklarovaného dodávateľa HUMAN BIT CONZULTING. Dotazovanie vykonané správcom dane podľa názoru správneho súdu priamo vyvracia možnosť realizácie fakturovaných prác v prospech žalobcu v mesiaci september 2015, ako aj v ďalšom období na objekte kaštieľ v obce Vinné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v uznesení ÚS SR sp.zn. II.ÚS 784/2015-9 z 2.12.2015 týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. Ak Ústavný súd SR konštatoval, že „predloženie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na právnu ochranu“, z takéhoto konštatovania ÚS SR a zo stabilnej judikatúry NS SR k otázke rozloženia dôkazného bremena vo veciach daní možno jednoznačne vyvodiť nepriechodnosť nárokov na odpočítanie DPH za dôkaznej situácie zistenej v predmetnej veci. Vo výraznom dôkaznom nepomere v neprospech žalobcu sú totiž logické a presvedčivé zistenia správcu dane na jednej strane a tvrdenia neodrážajúce skutočnosť produkovanú žalobcom a jeho obchodným partnerom na strane druhej predstavujúce jednoznačné neunesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje napríklad aj na obsah rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 z 12.12.2017 (rekonštrukcia stavby
- neunesenie dôkazného bremena daňového subjektu).
29. Procesnoprávny rámec dokazovania daný v minulosti zákonom č. 511/1992 Zb. a v súčasnej dobe účinným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) rozlišujú pritom dve dôkazné línie vzťahujúce sa na dokazovanie vo veciach správy daní. Prvou z nich je dôkazná povinnosť daňového subjektu preukázať vlastné tvrdenia obsiahnuté v listinách predložených správcom dane (pri spochybnení deklarovaných obchodov správcom dane) a druhou je oprávnenie správcu dane vykonať dokazovanie v ním zvolenom rozsahu za účelom zistenia skutkového stavu veci a skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie (§ 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku). Aj správca dane je pritom povinný vlastné tvrdenia v prípade, že ich v rozhodnutí formuluje, popri vznesených pochybnostiach preukázať a nemá procesnoprávne oprávnenie požadovať od daňového subjektu preukázanie opaku.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku č.k. 1Sžf/61/2016 z 12.12.2017 konštatoval nasledovné:
„Neuniesť dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie dane vrátane daňovej kontroly znamená to, že daňový subjekt v zákonom stanovených časových intervaloch (napr. počas daňovej kontroly do jej ukončenia prerokovaním protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku) neeliminuje pochybnosti správcu dane týkajúce sa zistených skutočností o tvrdeniach daňového subjektu. Zákonným dôsledkom nie je nahradenie tejto procesnej pasivity dôkaznou aktivitou správcu dane (viď. § 24 ods. 2 a 3 v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku), ale naopak nepreukázanie splnenia základných vecných a formálnych požiadaviek (právnych skutočností), ktoré sú pre uplatnenie práva na odpočítanie dane najmä požadované v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.“
31. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane, žalobca ako daňový subjekt nepreukázal v rámci dokazovania žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že by dodávky fakturované vo faktúre č. 2015047 za zdaňovacie obdobie september 2015 od dodávateľa HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. vyjadrovali skutočnosť o vykonaných prácach. Malo ísť o práce typu: búracie práce múrov budov, čistiace a upratovacie práce, realizácia vnútorných omietok, terénne práce, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu.
32. Ako je to zrejmé z obsahu obsiahleho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, tak správca dane ako aj žalovaný sa podrobne pri odôvodnení rozhodnutí zaoberali vyhodnotením dôkazného stavu vyplývajúceho z dôkazov zadovážených správcom dane s primárnym zameraním sa na žalobcom deklarovaný právny vzťah medzi ním ako odberateľom a spoločnosťou HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. ako dodávateľom, čo má zásadný význam pre právne posúdenie preskúmavanej právnej veci správnym súdom. Správcovi dane pritom nemožno vytknúť, že vykonal dokazovanie v takej šírke, že z jeho obsahu možno vyvodiť aj dôkazné zistenia a závery o neexistencii reálnej dodávky fakturovanej služby medzi spoločnosťami HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.. a Agro Mix s.r.o.. Preto súd vyhodnotil ako nedôvodné tie žalobné námietky, ktoré žalobca formuloval ako nedostatky v administratívnom konaní týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci a vyhodnotenia nadobudnutých dôkazov.
33. Pokiaľ ide o námietky žalobcu poukazujúce na nezohľadnenie judikatúry Súdneho dvora EÚ , pri súčasnom poukázaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dotýkajúce sa predmetnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, správny súd poznamenáva, že právna hodnotiaca rovina opierajúca sa o žalobcom uvádzanú judikatúru ani nemohla nastať. Priechodnou by bola totiž iba v prípade, ak by boli splnené základné dôkazné podmienky na strane žalobcu pre preukázanie ním deklarovaných obchodov a zároveň nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k dodávateľovi HUMAN BIT CONSULTING s.r.o. pri realizácii fakturovaných dodávok. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH je totiž pozitívne poznačená požiadavkou zohľadniť také situácie a dôkazné stavy v prospech daňového subjektu, ktorým pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH nemožno pripísať negatívne zistenie, že daňový subjekt nevyvinul maximálne možné úsilie na preverenie obchodného partnera a v právnom vzťahu s ním, teda nemožno mu vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje Ústava SR v rámci realizácie práva na slobodné podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ide o právnu ochranu dobromyseľného obchodníka, ktorý nemôže znášať následky negatívnych zistení v konkrétnych dvojstranných alebo viacpočetných - reťazových obchodnoprávnych transakciách.
34. K predmetu administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania v predmetnej veci so zameraním sa na otázku dôkazného bremena daňového subjektu a možnosti rozloženia dôkaznej povinnosti medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd zároveň poukazuje popri hore uvedených dôvodoch vyplývajúcich okrem iného aj z rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 na rozsiahlu a nemennú judikatúru NS SR riešiacu otázku rozloženia dôkazného bremena. Najvyšší súd SR pritom permanentne kontinuitu svojej judikatúry v naznačenom smere potvrdzuje, ako tomu bolo napr. v rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na podstatné časti odôvodnenia rozsudkov NS SR č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011 a č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011. V rozsudku č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko aj k námietke poukazujúcej na rozpor postupu správneho súdu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C-80/11 Mahagében, rest. C-142/11 Dávid), v súvislosti s ktorými NS SR uviedol, že obidve rozhodnutia vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné, ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Nie je tak tomu v prípade, ak neboli splnené vecné podmienky, t.j. ak žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov.
35. Námietku žalobcu poukazujúcu na nesprávny procesný postup správcu dane v súvislosti s vypočutím starostu obce Vinné na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 102385637/2016 z 19.1.2016) vyhodnotil správny súd ako námietku nespôsobilú pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca totiž iba poukazuje na svoje oprávnenia vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku (...právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní...) tvrdil, že nebol vopred informovaný o vykonaní tohto dôkazu, bez toho, aby v administratívnom konaní alebo v žalobe namietal obsah zistení správcu dane zadovážených daným dôkazom. Žalobca nepodal námietky proti protokolu o daňovej kontrole (obsahujúcom okrem iných záverov aj dôkazné zistenia vyplývajúce z výsluchu starostu obce Vinné) a nenapadol obsah jeho výpovede ani v riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správcu dane z 05.01.2017 ani nežiadal v daňovom konaní zopakovanie tohto dôkazného úkonu.
36. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vzhľadom na zistenia správneho súdu uvedené v predchádzajúcom bode (35) odôvodnenia tohto rozsudku nevznikli citované právne dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, aj pri vytýkanom porušení procesného postupu správcu dane. Aj judikatúra Najvyššieho súdu SR k danej procesnoprávnej problematike (pred 1.7.2016 k § 250i ods. 3 O.s.p.) totiž vylučovala možnosť nariadiť zopakovanie administratívneho konania pre procesnoprávne pochybenie správneho orgánu takéhoto druhu, ak by takýto procesnoprávny autoritatívny postup správneho súdu znamenal iba formálno-právne vykonanie ďalšieho konania pred správnym orgánom, evidentne bez možnosti docielenia iných meritórnych záverov, t.j. odlišnému rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej oproti jeho pôvodnému rozhodnutiu.
37. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
39. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).