Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-3-2018.pdf
PDF · 110.53 KB
Case nature
Subarea
34C/3/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., proti žalovanému: Spoločnosť ľudí dobrej vôle, o.z., so sídlom Mäsiarska 425/13, 040 01 Košice, IČO: 00 695 246, o návrhu Slovenskej republiky, zastúpenej správcom pohľadávky štátu Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821 na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
I. Návrh Úradu vládneho auditu so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821 na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C/4/2017 o d m i e t a.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Úrad vládneho auditu doručil dňa 7.2.2018 súdu návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C/4/2017 v záhlaví označených sporových strán.
2. Návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že rozsudkom sp. zn. 13C/4/2017 zo dňa 14.7.2017 Okresný súd Košice I vylúčil osobné motorové vozidlo P. z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice pod spisovou značkou EX 4030/2012. Rozsudok sp. zn. 13C/4/2017 zo dňa 14.7.2017 Okresného súdu Košice I doručil dňa 19.1.2018 elektronicky Úradu vládneho auditu, pracovisko Košice, súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný (nástupca JUDr. Mgr. Andreja Dembického) spolu s výzvou, či ako oprávnený súhlasí s odblokovaním daného motorového vozidla aj v ďalších exekučných konaniach vedených voči združeniu Spoločnosť ľudí dobrej vôle. Žalobca podal dňa 3.2.2017 žalobu o vylúčenie vyššie uvedeného vozidla na Okresnom súde Košice I podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase podania žaloby) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku. V rozsudku sp. zn. 13C/4/2017 zo dňa 14.7.2017 Okresného súdu Košice I sa uvádza, že žalobca sa domáhal vylúčenia motorového vozidla P. z exekúcie predajom hnuteľných vecí vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým pod sp. zn. EX 4030/2012, preto podal žalobu podľa ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedeného je teda zrejmé, kto urobil podanie (tretia osoba preukazujúca právo na vec - F.), ktorej veci sa podanie týkalo (exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým pod sp. zn. EX 4030/2012) a čo sa ním sledovalo, resp. aký bol žalobný návrh (vylúčenie veci z exekúcie). Z merita veci preto vyplýva, že pri postupe žalobcu podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, môže byť žalovanou stranou v spore o vylúčenie veci z exekúcie výlučne oprávnený, nakoľko podľa § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú spôsobilosť ten, komu ju zákon priznáva (oprávnenému je táto procesná spôsobilosť priznaná Exekučným poriadkom). Podľa ust. § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň podľa ust. § 400 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, t.j. Slovenská republika v zastúpení Úradom vládneho auditu. V tomto prípade sú tu skutočnosti týkajúce sa strany v konaní - a to oprávneného v exekučnom konaní - ktorý bez svojej viny nebol stranou súdneho sporu, hoci ňou v súlade so zákonom mal byť. Oprávnený sa o právoplatnom rozhodnutí o vylúčení veci z exekúcie dozvedel až na základe oznámenia súdneho exekútora, ktorého žalobca vyzval na odblokovanie motorového vozidla. Oprávnený nemal možnosť do tohto súdneho konania žiadnym spôsobom zasiahnuť, uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môcť k nim vyjadriť svoje stanovisko. Uvedeným konaním bolo rozhodnuté v neprospech oprávneného, nakoľko z exekúcie bola vylúčená vec, ktorá mohla byť v exekučnom konaní speňažená a tak čiastočne uhradená pohľadávka oprávneného. V zmysle vyššie uvedeného nesprávne označil žalobca vo vylučovacej žalobe stranu sporu ako žalovaného združenie Spoločnosť ľudí dobrej vôle, čím neboli naplnené procesné podmienky žaloby v súlade s ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V tomto prípade súd nemohol právoplatne rozhodnúť o vylúčení veci z exekúcie, nakoľko nebola splnená ani len základná procesná podmienka, a to označenie strany v žalobe - a to že žalovaného, ktorý nemal procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku v prepojení na ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný v exekučnom konaní nemal procesnú subjektivitu byť žalovanou stranou v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, Okresný súd Košice I nemohol rozhodnúť vo veci a konanie malo byť v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku zastavené. V prípade, ak by bolo konanie vedené so žalovaným, ktorý je pre toto konanie pasívne legitimovaný, mohol by sa oboznámiť s dokumentmi, ktoré majú preukazovať vlastníckeho právo žalobcu k motorovému vozidlu a vyjadriť sa k nim. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 13C/4/2017 sa uvádza, že „žalovaný“ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.3.2017 nárok žalobcu uznával, pretože nemal znalosť o žiadnej skutočnosti, na základe ktorej by bolo možné vlastnícke právo žalobcu k predmetnému vozidlu spochybniť, neuznať alebo namietať. Zároveň v zmysle napadnutého rozsudku, „žalovaný“ súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V danom konaní sa však ako žalovaný vyjadroval ten, kto je povinným v exekučnom konaní a kto je s treťou osobou nejakým spôsobom spriaznený, a teda samozrejme nebude nič spochybňovať či namietať. Pokiaľ sa strany sporu zhodnú súd nemá dôvod postupovať inak ako v súlade s ust. § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V tomto prípade však pochybenie nastalo už na začiatku, v označení strán sporu a teda akákoľvek názorová zhoda strán je bezpredmetná. Podľa uznesenia sp. zn. 20Er/6605/2012 zo dňa 25.10.2017 vydaného Okresným súdom Košice I, v rovnaký deň, kedy podal žalobca na súd žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, podal tiež žalovaný združenie Spoločnosť ľudí dobrej vôle návrh na odklad exekúcie (teda skôr, ako sa mal možnosť byť súdom upovedomený o podanej žalobe, z čoho vyplýva, že tieto úkony boli realizované vo vzájomnej súčinnosti žalobcu a žalovaného). Úrad vládneho auditu, ako oprávnený v exekučnom konaní EX 4030/2012 len podotýka, že týmto uznesením Okresný súd Košice I rozhodol o povolení odkladu exekúcie vedenej pod sp. zn. 20Er/6605/2012, EX 4030/2012 do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Košice I, vedeného pod sp. zn. 13C/4/2017. V tomto prípade Okresný súd Košice I jednak rozhodol dňa 25.10.2017 o odklade exekúcie do právoplatného skončenia konania, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 5.9.2017 a tiež rozhodol o odklade exekúcie ako celku, nie len v rozsahu veci, o ktorej sa rozhodovalo (resp. už rozhodlo) v konaní o vylúčení veci z exekúcie. Úrad vládneho auditu ako oprávnený v exekučnom konaní EX 4030/2012, ktorý mal byť aktívne legitimovanou stranou vo veci vylúčenia motorového vozidla P. z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým z dostupných informácií, týkajúcich sa obstarania a vlastníctva tohto motorového vozidla, zistil nasledovné: V odôvodnení rozsudku sp. zn.: 13C/4/2017 sa uvádza, že združenie Spoločnosť ľudí dobrej vôle uzatvorilo dňa 15.4.2010 s EkoFond, neinvestičným fondom zriadeným obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu schváleného projektu „Kolesá, ktoré pomáhajú“. Podľa webovej stránky EkoFond, n.f. projekt s názvom „Kolesá, ktoré pomôžu“ bol schválený dňa 25.2.2010 a jeho predmetom bolo zakúpenie 5-miestneho vozidla s pohonom CNG pre občianske združenie, ktoré pomáha osamelým matkám s deťmi. Zakúpené vozidlo malo byť využívané na zabezpečenie bežných denných úkonov - prevoz klientov k lekárovi, zabezpečenie a nákup hygienických potrieb,
prevoz na vzdelávanie a iné aktivity. Vozidlo malo slúžiť aj na zabezpečenie prevozu potravín, ktoré občianske združenie každý týždeň získava od svojho sponzora pre sociálne slabšie rodiny. Z finančných prostriedkov malo byť zakúpené vozidlo, ktoré napĺňalo stanovené kritériá - jednalo sa o vozidlo - P. EVO XDV, EČV: KE XXXHC. K uvedenej schválenej žiadosti boli na webovej stránke poskytovateľa príspevku uvedené aj pravidlá poskytovania finančných príspevkov, podľa ktorých tento fond poskytuje podporu vo forme finančných príspevkov, v súlade so všeobecne prospešným účelom a podmienkami určenými vo vyhlásenom programe. Zároveň Zmluva o poskytnutí finančného príspevku v zmysle týchto pravidiel musela obsahovať okrem iného účel a názov projektu, časový harmonogram realizácie a ukončenia projektu, spôsob čerpania finančného príspevku, povinnosť príjemcu finančného príspevku doložiť vyúčtovanie využitia poskytnutého finančného príspevku na stanovený účel realizovaného projektu a v stanovenom termíne a tiež povinnosť príjemcu poskytnutého finančného príspevku vrátiť tento príspevok, pokiaľ nebude použitý v súlade s účelom na ktorý bol poskytnutý. Úrad vládneho auditu nemá k dispozícii Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 15.4.2010, ale z podstaty schváleného projektu vyplýva, že uvedené motorové vozidlo malo byť využívané občianskym združením na všeobecne prospešný účel (pravdepodobne v súlade s harmonogramom počas obdobia niekoľkých rokov) a nie darované fyzickej osobe v roku 2012. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v exekučnom konaní EX 4030/2012 bolo vydané dňa 30.4.2012 a k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle a F. malo dôjsť dňa 12.7.2012. Ak táto darovacia zmluva bola skutočne uzatvorená v roku 2012, prečo ju žalobca nepredložil už skôr, ale až v roku 2017. A rovnako, ak bola Zmluva o budúcej zmluve medzi združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle a F. uzatvorená dňa 25.6.2010 a za auto mal zaplatiť F. prečo potom vo výpise z dopravného inšpektorátu PZ SR (vyhotovenom k 07.01.2013) bolo vedené ako vlastník a tiež držiteľ motorového vozidla P. odo dňa 15.6.2010 občianske združenie Spoločnosť ľudí dobrej vôle. Existuje nejaký dôkaz, preukazujúci uzatvorenie Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy skutočne dňa 25.6.2010 a Darovacej zmluvy dňa 12.7.2012. Bolo vôbec v súlade so Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 15.4.2010 uzatvoriť takého zmluvy s inou fyzickou osobou? Pravosť darovacej zmluvy by mohla byť podporená nasledujúcimi úkonmi žalobcu a združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle: Malo dôjsť - 1. k odhláseniu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle, 2. k prihláseniu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte F. 3. k uzavretiu Zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla F.. Boli tieto úkony zrealizované do zablokovania motorového vozidla JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým v roku 2013? Podľa všetkého nie, a teda Úradu vládneho auditu ako oprávnenému v exekučnom konaní EX 4030/2012 nie je známa žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve a darovacej zmluvy medzi združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle a F. nemohlo dôjsť až v roku 2016 či 2017, a to účelovo po tom, ako súdny exekútor vyzval povinného na pristavenie motorového vozidla a chcel vykonať exekúciu predajom hnuteľnej veci. K uvedenému Úrad vládneho auditu len podotýka, že súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický v minulosti niekoľkokrát pristúpil k výkonu exekúcie vedenej voči povinnému Spoločnosť ľudí dobrej vôle predajom nehnuteľnosti, no k samotnej dražbe ani raz nedošlo, nakoľko vždy tesne pred termínom jej stanoveného konania bolo voči združeniu Spoločnosť ľudí dobrej vôle začaté konkurzné konanie, čím došlo ex offo k prerušeniu exekúcie a zrušeniu dražby. Následne však zakaždým došlo k späťvzatiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.
3. K žalobe o povolenie obnovy konania pripojil Úrad vládneho auditu výzvu JUDr. Stacha Chladného zo dňa 17.1.2018, žiadosť žalobcu o zrušenie blokácie motorového vozidla, rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 14.7.2017 vydaného pod sp. zn. 13C/4/2017, žiadosť žalobcu adresovanú Exekútorskému úradu JUDr. Mgr. Dembický Andrej zo dňa 10.11.2017 vo veci zrušenia blokácie motorového vozidla, uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 25.10.2017 vydaného pod sp. zn. 20Er/6605/2012.
4. Podľa ust. § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
5. Podľa ust. § 400 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa ust. § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7. Podľa ust. § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
8. Podľa ust. § 404 Civilného sporového poriadku za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
9. Podľa ust. § 409 Civilného sporového poriadku na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 410 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
11. Podľa ust. § 411 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
12. Podľa ust. § 411 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
13. Podľa ust. § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
14. Podľa ust. § 413 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/4/2017 súd zistil, že medzi sporovými stranami žalobcom F. proti žalovanému Spoločnosť ľudí dobrej vôle o.z. so sídlom Mäsiarska 13, Košice, IČO: 00 695 246 sa viedlo sporové konanie týkajúce sa vylúčenia veci z exekúcie.
16. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 14.7.2017 vydaným pod sp. zn. 13C/4/2017 rozhodol tak, že vylúčil osobné motorové vozidlo P. D. z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, Exekútorský úrad Košice pod sp. zn. EX 4030/2012 a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
17. Z výzvy súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného nástupcu JUDr. Mgr. Andreja Dembického adresovanej Úradu vládneho auditu so sídlom T. G. Masaryka 10, 961 01 Zvolen zo dňa 17.1.2018 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný požiadal oprávneného v exekučnom konaní Úrad vládneho auditu o zaslanie stanoviska akým procesným spôsobom má postupovať v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 21713/14 a EX 20367/16, t.j. či ako oprávnený súhlasí s odblokovaním motorového vozidla aj v konaní EX 21713/14 a EX 20367/16, resp. s odblokovaním nesúhlasí a využije možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku (vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 13C/4/2017 mal vystupovať ako žalovaný).
18. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 25.10.2010 vydaným pod sp. zn. 20Er/6605/2012 povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 20Er/6605/2012, EX 4030/2012 do právoplatného skončenia konania pred Okresným súd Košice I, vedeného pod sp. zn. 13C/4/2017.
19. Ustanovenie § 403 Civilného sporového poriadku upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, počas ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná. Objektívna lehota je trojročná a v jej rámci plynie trojmesačná subjektívna lehota. Civilný sporový poriadok ustanovuje tri výnimky z objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania ( ust. § 404 Civilného sporového poriadku).
20. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty v ust. § 403 Civilného sporového poriadku je odvodený od slova „mohol“. Lehota teda začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený subjekt, ktorý navrhuje obnovu konania mohol dozvedieť o dôvode obnovy (s prihliadnutím na okolnosti a pomery), t.j. kedy nastal stav, z ktorého mohol tento dôvod poznať alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, t. j., že už nastala situácia, z ktorej síce mohol poznať dôvod obnovy, ale z objektívnych dôvodov ho mohol uplatniť až neskôr. Ako to už bolo uvedené, trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v ust. § 404 Civilného sporového poriadku).
21. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/4/2017 vyplýva, že rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2017, teda nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna lehota na podanie návrhu.
22. Návrh na povolenie obnovy konania bol podaný dňa 7.2.2018, teda v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty závisí od subjektívnych skutočností, a to od času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje dozvedel o dôvodne obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Úrad vládneho auditu v žalobe na povolenie obnovy konania uviedol, že sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel z výzvy súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného zo dňa 17.1.2018. Z uvedených zistení možno uzavrieť, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný v lehote na podanie žaloby o obnovu konania.
23. Úrad vládneho auditu ako dôvod obnovy konania uviedol, že v spore vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13C/4/2017 žalobca F. nesprávne označil vo vylučovacej žalobe stranu sporu ako žalovaného združenie Spoločnosť ľudí dobrej vôle o.z., čím neboli naplnené procesné podmienky žaloby v súlade s ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, a teda súd mal povinnosť skúmať nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie.
24. Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu, aby mohla byť znova prejednávaná vec už právoplatne skončená, avšak len za zákonom stanovených podmienok.
25. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady za ktorých bol tento platobný rozkazu vydaný a proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier.
26. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich, v ktorej sa vec v súčasnosti nachádza, súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Skúma splnenie procesných podmienok uvedených v zákone, pričom návrhu na povolenie obnovy konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Podľa novej právnej úpravy je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť ( ust. § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, pričom v druhej fáze konania sa skúma skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu návrhu na obnovu.
27. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktorých sa zameriava súd v prvej fáze, je tvrdenie o existencii skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Procesná prípustnosť návrhu je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka nie je splnená ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôdnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel, resp. mal možnosť vedieť a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu, ktorého obnova sa navrhuje. Pre záver či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre stranu v spore priaznivejšie rozhodnutie vo veci stačí, ak sa javili pravdepodobným, že môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/57/2009). Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Úradom vládneho auditu vyšpecifikovaný dôvod návrhu na povolenie obnovy konania je vytýkanie nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý však nemožno považovať za dôvod pre povolenie obnovy konania. Zákonnosť, teda aj správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa je totiž možno preskúmavať iba prostredníctvom iných procesných inštitútov a nemožno ich preskúmavať v rámci konania o povolenie obnovy konania.
29. Treba uviesť, že z hľadiska ustanovenia § 397 Civilného sporového poriadku sú právne významné len tie dôvody obnovy konania, ktoré sú taxatívne vymenované v písmenách a) až f) tohto ustanovenia. Iné vady i keby k ním v konaní došlo a prípadne mali za následne nesprávne rozhodnutie vo veci nezakladajú prípustnosť návrhu na povolenie obnovy konania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých z dôvodov v zmysle ust. § 397 Civilného sporového poriadku, ktoré zakladajú prípustnosť povolenia návrhu na obnovu konania nie je pritom významný subjektívny názor sporovej strany, že v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Naviac žaloba na povolenie obnovy konania je neprípustná, pretože obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 397 Civilného sporového poriadku a žalobu na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy pripadne pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Vecná nesprávnosť rozsudku v konaní, ktorou sa obnova alebo odlišné právne posúdenie veci nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania v zmysle ust. § 397 Civilného sporového poriadku. O neprípustnosť návrhu na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne stanovuje zákon, a patria sem prípady ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobu a rozhodnutiam, ktoré však nie sú právoplatné, proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom alebo uzneseniu o schválení zmieru, právoplatnému platobnému rozkazu proti
tým rozhodnutiam ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z dôvodov uvedených v § 397 Civilného sporového poriadku.
30. Ďalším dôvodom na odmietnutie návrhu na povolenie obnovy konania bola skutočnosť, že tento návrh bol podaný neoprávnenou osobou, keďže Úrad vládneho auditu nevystupoval v spore vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13C/4/2017 ako sporová strana.
31. Z uvedeného vyplýva, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, keďže návrhom na povolenie obnovy konania môže napadnúť právoplatný rozsudok, ale aj právoplatné uznesenie o schválení zmieru, či právoplatný platobný rozkaz, len strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom Úrad vládneho auditu nebol stranou sporu, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13C/4/2017, ktoré navrhlo obnoviť.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že návrh Úradu vládneho auditu so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821 na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 13C/4/2017 z vyššie uvedených dôvodov odmietol.
33. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovi a žalovanému žiadne trovy nevznikli, nakoľko súd v prípade odmietnutia žaloby o obnovu konania nedoručuje žalobu ostatným subjektom na vyjadrenie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).