Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/211/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom C. ulica XX, XXX XX C., o zaplatenie 463,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/348/2015-66 zo dňa 27. marca 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 27. marca 2018 (v poradí druhým) zamietol žalobu (prvý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 60,42 % trov konania od žalovanej (druhý výrok). 1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny 463,03 eur s úrokom 28 % ročne od 04. júna 2013 do zaplatenia titulom nepovoleného debetu na bežnom účte. Rozsudok okresného súdu č. k. 10C/348/2015-40 zo dňa 22. novembra 2016 (prvý v poradí) sa stal právoplatným vo výroku, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 371,38 eur (prvý výrok) a v časti štvrtého výroku, ktorým pod stratou výhody splátok povolil priznanú istinu uhradiť v 20,- eur mesačných splátkach, splatných do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa rozsudok stane právoplatným. V časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (druhý výrok), v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) a v časti štvrtého výroku o povolení splácania trov konania v splátkach bol rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/69/2017-54 zo dňa 18. júla 2017. Okresný súd konštatoval, že predmetom konania zostal úrok v kapitalizovanej sume spolu 46,65 eur a v sadzbe 28 % ročne zo sumy 463,03 eur od 04.06.2013 do zaplatenia a poplatky za upomienky v sume 45,- eur. 1.2 Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany sporu dňa 16.03.2012 uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej aj „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovanú účet č. 1325185001/5600. Ku dňu 03.06.2013 bol na tomto účte záporný zostatok 463,03 eur, zložený z úrokov v sume spolu 46,65 eur (2,36 eur za december 2012, 5,86 eur za január 2013, 9,48 eur za február 2013, 9,37 eur za marec 2013, 8,79 eur za apríl 2013, 10,08 eur za máj 2013 a 0,71 eur za jún 2013), poplatkov za upomienky v sumách 30,- eur a 15,- eur, poplatkov za vedenie účtu 3,90 eur mesačne (6 x za mesiace december 2012 - máj 2013) a sumy skutočne čerpaných finančných prostriedkov (označené ako výber z bankomatu alebo platba kartou). Z dôvodu záporného zostatku na účte žalobca od zmluvy o bežnom účte listom zo dňa 17.05.2013 odstúpil. Podľa článku IV. 5. zmluvy sa práva a povinnosti strán, ktoré nie sú výslovne upravené v zmluve, riadili Obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu, a ak niektoré otázky nebolo možné takto riešiť, riadili sa Všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca poukazoval na bod 23, časť III Všeobecných obchodných podmienok, ktorý sa ale v ním predložených Všeobecných obchodných podmienkach nenachádza. Nepovolené prečerpanie bolo upravené v bode

3.12 predložených Obchodných podmienkach tak, že pri nepovolenom prečerpaní bol klient povinný platiť úrok. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie bola spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Sadzbu úroku pri nepovolenom prečerpaní určil žalobca v listine Úrokové sadzby produktov platnej od 01.10.2015 na 28 %. 1.3 Zmluvu o spolupráci po poskytovaní bankových produktov a služieb súd prvej inštancie právne posúdil ako zmluvu o bežnom účte uzatvorenú podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citoval aj § 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch definujúceho prekročenie, na ktoré sa vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch uvedené v jeho § 1 ods. 5. Náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) však ust. § 1 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. jeho výkladom a contrario neupravuje. Okresný súd uviedol, že podľa článku 18 ods. 1 Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „smernica“) v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti článku 6 ods. 1 písm. e/ smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky jej uplatňovania, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica pri úprave prekročenia bola transponovaná neúplne, vnútroštátny súd ju nemôže priamo aplikovať na horizontálne vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektami, ale je povinný vykladať vnútroštátne právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Marleasing C-106/89). Vychádzajúc z definície spotrebiteľského úveru uvedenej v § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. okresný súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je osobitným zmluvným typom, ale ide vždy o zmluvu o úvere, pôžičke, alebo iný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, alebo inom zákone, prípadne o inominátnu alebo zmiešanú zmluvu s prvkami niektorého z týchto zmluvných typov, pričom tieto zákony obsahujú aj podstatné náležitosti uvedených zmlúv, bez ktorých nemôže dôjsť k ich platnému uzatvoreniu. Absencia niektorej z náležitostí upravených v § 9 ods. 2 a § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale osobitnú sankciu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru). 1.4 Okresný súd uviedol, že prekročenie predstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte, čomu najviac zodpovedá právna úprava § 710 Obchodného zákonníka, pričom práva a povinnosti zmluvných strán sa s odkazom na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka spravujú zmluvou o úvere. Súd prvej inštancie potom na základe analógie dospel k záveru, že prekročenie je potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere poskytnutom prostredníctvom bežného účtu. Pre jej platné uzatvorenie je potrebné dohodnúť sumu, do akej sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom, čím je dosiahnutý eurokonformný výklad zákona, so zachovaním zmyslu a účelu prekročenia, stanoveného smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe jeho faktického umožnenia a určenia si úrokovej sadzby a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z. z., ako to žalobca urobil. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti a zásadou rovnakého postavenia strán, keďže jedna strana by takto nanútila druhej strane zmluvný obsah. Poukázal na to, že úrokové sadzby produktov nie sú súčasťou zmluvy, neboli do nej inkorporované, ide o jednostranný úkon žalobcu. Predložené Úrokové sadzby produktov sú účinné od 01.10.2015, nemohli byť súčasťou zmluvy o bežnom účte, uzatvorenej 16.03.2012. Okresný súd potom pre absenciu dohody strán o úroku dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak žalobca umožnil čerpanie prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte žalovanej, ide o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu a žalobcovi požadovaný úrok ako zmluvné plnenie nepatrí, čo je dôvod zamietnutia žaloby. 1.5 Poplatky za výzvy si podľa okresného súdu zmluvné strany nedohodli ani v zmluve o bežnom účte, ani vo Všeobecných obchodných podmienkach a Úrokových sadzbách produktov. V bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok je zakotvená povinnosť platiť poplatok v súvislosti s nepovoleným prečerpaním, jeho výška (15,- eur a 30,- eur požadovaných žalobcom) však upravená nie je. Pokiaľ žalobca (v prvom odvolaní) uvádzal, že ide o skutočne vynaložené náklady (mzdové náklady, náklady na informačné systémy, dátové, telekomunikačné, poštovné, na budovy a prevádzkové priestory a iné), ich vynaloženie a výšku nepreukázal. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá aj v časti poplatkov 45,- eur. 1.6 Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) okresný súd vychádzal z úspechu žalobcu v konaní v časti 80,21 % (371,38 eur priznaných pôvodným rozsudkom z celkovo žalovaných 463,03 eur) a z úspechu žalovanej 19,79 %. Čistý procesný úspech žalobcu ako rozdiel jeho úspechu a úspechu žalovanej predstavuje 60,42 %, preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu tejto pomernej časti trov konania od žalovanej O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“); ako jeho dôvod označil § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. tvrdiac, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 2.1 Súdu prvej inštancie vytkol, že pokiaľ považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., resp. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v čase jeho účinnosti. Keďže zákon súdu nedáva fakultatívnu možnosť takto postupovať, žalobcovi odňal možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv (súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania), čo sú vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b/ C .s. p.. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18. januára 2018. 2.2 Odvolateľ ďalej argumentoval, že právny vzťah strán sporu sa spravuje ustanoveniami zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, Sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb, na ktoré zmluva o bežnom účte odkazuje a s ktorými sa žalovaný podľa svojho vyhlásenia v zmluve o bežnom účte v celom rozsahu oboznámil, ďalej zmluvou o poskytovaní služby povolené prečerpanie (zmluva o PP), ktorej podstatné náležitosti sú priamo v texte zmluvy, a tiež ustanoveniami o prekročení zák. č. 129/2010 Z. z.. 2.3 Poplatky účtované na bežnom účte žalovanej sa podľa odvolateľa týkali výlučne prevádzky bežného účtu a žiaden z nich priamo nesúvisel s poskytovaním úverového rámca formou povoleného prečerpania. Úroková sadzba povoleného prečerpania bola upravená priamo v zmluve o povolenom prečerpaní. Spotrebiteľská zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre N.. Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj keď ich nepodpísal. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby predstavujú dojednanie o cene plnenia v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení, nejde o neprijateľné podmienky. 2.4 Zmluvné strany po uzatvorení zmluvy o bežnom účte uzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní dňa 18.07.2012. Na jej základe žalobca pre žalovanú zriadil limit povoleného prečerpania, ktorý sa mohol na základe žiadosti žalovanej meniť; výška aktuálneho limitu je uvedená v jednotlivých výpisoch z účtu. Na základe zmluvy o povolenom prečerpaní je podľa Všeobecných obchodných podmienok potrebné rozlišovať povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 16,9 % ročne. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Žalovaná prekračovala povolený limit povoleného prečerpania, čím porušovala zmluvu a na základe čoho žalobca pristúpil k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 17. mája 2013 (v zmysle článku T. bod 8. Všeobecných obchodných podmienok). 2.5 Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa jej dlh navyšoval z právneho titulu prekročenia, upraveného zák. č. 129/2010 Z. z. a bodom 3.12 Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu zníženia limitu na 0,- eur. Podľa odvolateľa vychádzajúc z § 2 písm. f/ a § 18 ods. 1 tejto právnej úpravy by sa aj bez osobitných ustanovení o zmluve o bežnom účte prekročenie spravovalo ustanoveniami zákona o prekročení, pričom zmluva ako obligatórnu náležitosť nemusí obsahovať údaj o výške úroku. Postačujúce je, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, čo žalobca robil zverejňovaním Všeobecných obchodných podmienok, Sadzobníkov poplatkov a výšky úrokových sadzieb, ako aj vo výpisoch z účtu žalovanej. Podľa odvolateľa je nárok na úrok z prekročenia viazaný na vrátenie finančných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, pretože by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v odseku 2 písm. c/ citovaného zákona, umožňujúca dohodnúť výšku tohto úroku ako úroku zmluvného. Poukázal na bod 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok ku dňu zániku limitu povoleného prečerpania (t. j. vzniku prekročenia). 3. Žalovaná nevyužila možnosť vyjadriť sa k odvolaniu (§ 373 ods. 3 C. s. p.). 4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) spor prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c/ C. s . p. a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s . p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody. 5. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. 6. Podstatné obsahové náležitosti podania vyplývajú z § 127 ods. 1 C. s. p. a náležitosti žaloby z § 132 ods. 1 C. s. p.. Musí z nej byť zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná. Žaloba musí obsahovať aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (tzv. žalobná narácia) a označenie dôkazov na ich preukázanie. Stanovením týchto náležitostí má byť zabezpečené splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Súdna prax rozhodujúcimi skutočnosťami rozumie údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 456/2000 z 13.02.). Žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje (v žalobnom petite) svoj nárok, a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu (nezameniteľnosť s iným skutkom). Neznamená to povinnosť žalobcu v žalobe uviesť správnu právnu kvalifikáciu žalovaného nároku. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vynesenie rozhodnutia nepriaznivého pre stranu sporu, ktorá svoju procesnú povinnosť nesplnila. Odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9Co/513/2013 zo dňa 28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. 7. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol o neurčitej žalobe. Žaloba je síce stručná, ale opis rozhodujúcich skutkových okolností je dostatočný. Konkrétne žalobca uviedol, že so žalovanou dňa 16.03.2012 uzatvorili zmluvu č. 1325185001, na základe ktorej žalobca pre žalovanú ako majiteľku účtu zriadil a viedol bežný účet s rovnakým číslom. Ďalej uviedol, že vzhľadom na porušenie zmluvy žalovanou tým, že sa na účte dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny a nevyrovnala ho ani na výzvu, žalobca v súlade so zmluvou a VOP od zmluvy odstúpil, príslušný účet žalovanej zatvoril a vyzval ju na zaplatenie dlhu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 03.06.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ďalej uviedol, že v súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p. a.. Súd prvej inštancie preto správne zameral dokazovanie na preukázanie týchto skutkových tvrdení, vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov. V súlade s právnou úpravou účinnou v čase začatia konania (14.10.2015) do 30.06.2016 okresný súd žalobcu uznesením zo dňa 09.11.2015, ktoré mu bolo doručené 16.11.2015, poučil o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane poučenia o dokazovaní v zmysle § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Na pojednávaní, ktoré bolo následne určené na deň 22.11.2016, sa žalobca nezúčastnil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil vážnymi dôvodmi. Rovnako postupoval aj po zrušení rozsudku zo dňa 22.11.2016 odvolacím súdom, nezúčastnil sa pojednávania konaného 27.03.2018. Skutkové a právne závery, ku ktorým okresný súd dospel na základe žalobných tvrdení a predložených listinných dôkazov nepredstavujú zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces tak, ako k jeho porušeniu nedošlo ani procesným postupom súdu prvej inštancie. Dôkaznú aktivitu strany sporu nemôže nahrádzať súd, pretože by porušil zásadu rovnosti strán sporu. Ak žalobca tvrdil, že súčasťou zmluvy o bežnom účte uzatvorenej 16.03.2012 sú Úrokové sadzby produktov, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložil listinný dôkaz účinný od 01.10.2015, neuniesol dôkazné bremeno. 8. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolateľom namietaný nesprávny procesný postup znamenajúci porušenie žalobcovho práva na spravodlivé súdne konanie nezistil. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď neaplikoval ustanovenie §

129 ods. 1 C. s. p. a žalobcu nevyzýval na doplnenie žaloby obsahujúcej stručný opis rozhodujúcich skutočností. Žaloba bola zamietnutá pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). 10. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci musí odvolací súd v prvom rade zdôrazniť, že žalobca až v poradí druhom odvolaní uviedol, že jeho právny vzťah medzi so žalovanou sa nespravuje len ustanoveniami zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 16.03.2012 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, ako tvrdil v žalobe, ale aj Sadzobníkom poplatkov a výveskou úrokových sadzieb a zmluvou o poskytnutí služby povolené prečerpanie zo dňa dňa 18.07.2012 ako spotrebiteľského úveru, ktoré podstatné náležitosti sú priamo v texte samotnej zmluvy. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nejde o prípad, kedy by dokazovanie bolo potrebné doplniť alebo zopakovať (§ 383 C. s. p.) tieto tvrdenia považoval za novoty v odvolacom konaní, ktoré žalobca mal a mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Až v druhom odvolaní odvolateľ tvrdil, že sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte zrušením povoleného prečerpania bankou a neuhradením dlhu. V žalobe iba tvrdil, že žalovaná zmluvu porušila tým, že sa na účte dostala do nepovoleného debetu. Z hľadiska odvolacieho konania sú preto irelevantné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu zániku limitu povoleného prečerpania, kedy, podľa odvolacích tvrdení žalobcu, vzniká prekročenie. Aj zmluvu o povolenom prečerpaní z 18.07.2012 žalobca pripojil až k v poradí druhému odvolaniu. Právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odvolaním napadnutom rozsudku odvolateľ inak ako uvedením novôt v odvolacom konaní nespochybnil. 11. Záver okresného súdu, že bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok zakotvuje povinnosť platiť poplatok v súvislosti s nepovoleným prečerpaním bez uvedenia jeho výšky odvolateľ nespochybnil tak, ako nespochybnil záver okresného súdu, že odvolateľ v prvom odvolaní síce uvádzal, že ide o skutočne vynaložené náklady (mzdové náklady, náklady na informačné systémy, dátové, telekomunikačné, poštovné, na budovy a prevádzkové priestory a iné), ich vynaloženie a výšku ale nepreukázal. 12. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania uvedením konkrétnych odvolacích dôvodov nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj odvolaním nedotknutý výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli nijaké trovy odvolacieho konania, odvolací súd jej ich nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).