Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Sa-6-2018.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: R. B., bytom S. S. XXX, XXX XX G., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Tr. SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2018/2863/VAL zo dňa 12.03.2018, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2018/2863/VAL zo dňa 12. marca 2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 27.09.2017 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
2. O žiadosti rozhodol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodnutím č.: LC3/RPPnKŤZP/SOC/2017/45578-3 zo dňa 27.11.2017 tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP) žiadosti nevyhovel a nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
3. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal v odôvodnení rozhodnutia na komplexný posudok vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec č. LC1/OPPnKaPČ/ SOC/2017/45801, č.z. 2017/380515 zo dňa 20.11.2017 s tým, že podľa tohto posudku sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie zaradené do III. časti, bod 8, písm. a) prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať žiadaným peňažným príspevkom so zdôvodnením, že žalobkyňa je orientovaná, pohybuje sa samostatne s pomocou ortopedickej pomôcky - francúzskej barly. Žalobkyňa v oblasti mobility nie je limitovaná svojím ochorením, a preto nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2018/2863/VAL zo dňa 12. 03. 2018 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. Pre účely rozhodnutia o odvolaní žalobkyne bol žalovaným vypracovaný komplexný posudok č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2018/3080/BG zo dňa 05.03.2018, v zmysle ktorého bola určená u žalobkyne miera funkčnej poruchy vo výške 50% pre ochorenie zaradené do skupiny VIII.A, ods.8, písm. c) prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery funkčnej poruchy bola určená arteriálna hypertenzia 3. stupňa.
6. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a preto v zmysle § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP vykonal posúdenie bez prítomnosti žalobkyne. Pri posudzovaní zdravotného stavu boli zobraté do úvahy odborné nálezy, a to najmä vyšetrenie všeobecného lekára zo dňa 08.09.2017, interné vyšetrenie zo dňa 28.09.2017, správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení VšNsP Lučenec n. o. od 29.08.2017 do 04.09.2017, vrátane CT vyšetrenia a diabetologického vyšetrenia z novembra 2017.
7. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na rozdiel od posudkového lekára orgánu verejnej správy prvého stupňa, posudkový lekár žalovaného určil ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery funkčnej poruchy u žalobkyne arteriálnu hypertenziu 3. stupňa. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa lieči aj u diabetológa pre cukrovku 2. typu na perorálnej liečbe a inzulín, bez dokladovaných komplikácií. V auguste 2017 bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre oslabenie ľavostranných končatín, poruchy vízu a v úvode aj dezorientáciu. Pri príjme bola pri vedomí, orientovaná, reč bola artikulovaná, bez fatických porúch, prítomná bola hemianopasia ľavostranná, postoj I v norme, chôdza samostatná, pomalšia, naznačená paretická zľava. Po komplexnej terapii sa stav zlepšil. Popisovaná bola frustná ľavostranná symptomatológia, pretrváva ľavostranná hemianopsia. Lieči sa na dyslipidémiu.
8. Žalovaný ďalej odkázal na šetrenie sociálnych dôsledkov prvostupňovým orgánom verejnej správy so záverom, že žalobkyňa sa pohybuje s pomocou jednej francúzskej barly v sprievode inej osoby, v spoločnej domácnosti býva s manželom, pričom obývajú prízemie rodinného domu, na poschodí býva syn. Osobným motorovým vozidlom ju v prípade potreby vozí manžel alebo syn. Odvezú ju do kostola, na nákupy, na lekárske vyšetrenia.
9. Posudkový lekár žalovaného konštatoval (tento záver si osvojil žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne), že posudzovaná - žalobkyňa v zmysle lekárskych nálezov je orientovaná, postoj je v norme, chôdza je samostatná, je schopná prejsť väčšiu vzdialenosť, zvládne úkon nástupu do hromadných dopravných prostriedkov, ako aj výstup z neho. Nie sú dokumentované poruchy správania, kardiopulmonálna nedostatočnosť ťažkého stupňa alebo ťažká porucha sfinkterov, ani iné ochorenie, pre ktoré by nebola schopná zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. V zmysle uvedeného, preto podľa žalovaného nie je žalobkyňa odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nespĺňa základnú zákonom stanovenú podmienku pre nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Z týchto dôvodov podľa žalovaného nebol tento príspevok navrhnutý ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne, a preto považoval žalovaný prvostupňové rozhodnutie za správne.
10. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 18.04.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V správnej žalobe uviedla, že je trvale odkázaná na prepravu osobným motorovým vozidlom, čo potvrdila aj ošetrujúca lekárka. Na základe uvedeného žiadala, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a aby bolo jej návrhu vyhovené. K správnej žalobe doložila odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.12.2017, správu z neurologickej ambulancie O.. O. O., T. zo dňa 11.04.2018, komplexný posudok žalovaného zo dňa 05.03.2018 a fotokópiu rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.03.2018, rozhodnutie Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Lučenec zo dňa 27.11.2017 a komplexný posudok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 20.11.2017. V doplnení správnej žaloby zo dňa 28.05.2018 žalobkyňa uviedla, že žiada preskúmať rozhodnutie zo dňa 12.03.2018 s tým, že je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nie je schopná premiestňovať sa k vozidlám verejnej dopravy, nastupovať a vystupovať z nich a zvládnuť situáciu v nich.
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania a ďalej na to, že v rámci odvolacieho konania bol dňa 05.03.2018 vypracovaný komplexný posudok so záverom, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V ďalšom žalovaný uviedol rovnaké závery, ktoré sú uvedené aj v preskúmavanom rozhodnutí. K lekárskej správe o neurologickom vyšetrení zo dňa 11.04.2018 uviedol, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu a odporúčania iných lekárov, ktorý nemusia poznať kritériá dané zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP pre jednotlivé druhy kompenzácií, k priznaniu požadovaných peňažných príspevkov, nie sú pre posudkového lekára záväzné. Posudkový lekár vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov vrátane v čase rozhodovania aktuálnej prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení. Žiadne iné vyšetrenia neboli žalobkyňou žalovanému preložené. Neurologické vyšetrenie zo dňa 11.04.2018 bolo vykonané až po právoplatnosti rozhodnutia ústredia zo dňa 12.03.2018, výlučne z dôvodu podania žaloby, a preto podľa žalovaného aj s ohľadom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku naň nemožno prihliadať. V prípade, že sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil, môže podľa žalovaného opätovne požiadať o poskytnutie požadovanej formy kompenzácie a nové nálezy, ktoré neboli predložené v predmete konania o žiadosti zo dňa 27.09.2017, môže preukázať v súvislosti s novou žiadosťou.
12. Podľa žalovaného pred vydaním rozhodnutia bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, boli do úvahy brané dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti a podkladom pre rozhodnutie bol komplexný posudok. Podľa žalovaného rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne. Všetky aspekty zdravotného postihnutia boli pri posudzovaní odkázanosti na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP sú svojim charakterom dávky fakultatívne, a teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splní podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetenciu o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
13. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), nakoľko nezistil žiaden z dôvodov uvedený v § 107 ods. 1 SSP.
14. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov žaloby, a zároveň aj podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
15. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z toho všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
16. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu (1). Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (2).
17. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP; kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu (1). Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama (2). Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% (3). Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov (4).
18. Podľa § 14 ods. 6 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP; fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
19. Podľa § 38 ods. 1 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP; fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak a) na diétne stravovanie, b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. 20. Podľa § 38 ods. 11 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP; peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a ktorá a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.
21. Peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú fakultatívnymi dávkami a vyhodnotenie splnenia podmienok pre ich priznanie alebo nepriznanie je predmetom správnej úvahy príslušného orgánu verejnej správy. Pri správnej úvahe správny súd skúma, či orgán verejnej správy nevybočil z medzi a hľadísk správnej úvahy.
22. Podkladom pre rozhodnutie o žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je komplexný posudok, ktorý vychádza z lekárskeho posudku (hodnotenie medicínskej stránky) a zo sociálneho posudkového záveru (hodnotenie prejavov ťažkého zdravotného postihnutia v sociálnej oblasti). Posudky ako podklady pre rozhodnutie nie sú samostatne preskúmateľné správnym súdom, ale správny súd ich môže preskúmať z toho pohľadu, či sú úplné, logické a presvedčivé a či bolo dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu.
23. V prejednávanej veci sa posudkoví lekári, posudkový lekár pobočky (orgánu verejnej správy 1. stupňa) a posudkový lekár ústredia (žalovaného), nezhodli v závere o miere funkčnej poruchy u žalobkyne (70 % a 50 %), a zároveň ani v určení rozhodujúceho ochorenia. Zmena v určení rozhodujúceho ochorenia bola posudkovým lekárom žalovaného určená bez bližšieho odôvodnenia. Aj keď aj podľa záverov posudkového lekára žalovaného je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, teda nie je sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, podľa správneho súdu sú závery posudkových lekárov nepreskúmateľné, nie je zrejmé, ako konkrétne vyhodnotili lekárske nálezy, keď každý z nich dospel po vyhodnotení tých istých lekárskych nálezov k odlišnému záveru o rozhodujúcom zdravom postihnutí a o miere funkčnej poruchy.
24. Posudkový lekár ústredia vyhotovil lekársky posudok bez prítomnosti žalobkyne s tým, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov. Keďže posudkový lekár žalovaného vyhodnocoval tie isté lekárske nálezy a vyhodnotil ich odlišne ako posudkový lekár orgánu verejnej správy 1. stupňa (pobočky), podľa správneho súdu bolo potrebné podrobnejšie vysvetliť, prečo došlo k zmene v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorého dôsledky sa mali posúdiť pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na prípadné peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP, a aj k zmene v určení miery funkčnej poruchy. V takomto prípade, pri odlišnom vyhodnotení zdravotného stavu posudzovanej osoby posudkovým lekárom odvolacieho orgánu, na základe rovnakých podkladov, ktoré boli predložené posudkovému lekárovi orgánu verejnej správy 1. stupňa, je podľa správneho súdu na mieste vyhodnotiť zdravotný stav aj za prítomnosti posudzovanej osoby. Ak dvaja posudkoví lekári dospejú k podstatne odlišným záverom na základe tých istých lekárskych správ a nálezov, potom podľa názoru správneho súdu nie je posúdenie zdravotného stavu žiadateľa len na základe predložených lekárskych nálezov nesporné.
25. Pri vyhotovení komplexného posudku vychádzal tak prvostupňový a aj druhostupňový orgán z posudkového záveru sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 24.10.2017. Kým v komplexnom posudku prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 20.11.2017 je konštatované, že žalobkyňa sa pohybuje samostatne s pomocou ortopedickej pomôcky - francúzskej barly, v komplexnom posudku žalovaného zo dňa 05.03.2018 je konštatované, že sa pohybuje s pomocou jednej francúzskej barly a v sprievode inej osoby. Uvedené rozdielne konštatovania v komplexných posudkoch sú taktiež dôkazom o nejednoznačnosti v posúdení zdravotného stavu žalobkyne a v hodnotení sociálnych dôsledkov (obmedzení) jej zdravotného postihnutia.
26. Peňažný príspevok, o ktorý žalobkyňa žiadala je príspevkom kompenzujúcim obmedzenia v oblasti mobility. Žalobkyňa sa nepochybne pohybuje za pomoci ortopedickej pomôcky - francúzskej barly. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (aj orgánu verejnej správy prvého stupňa) podľa správneho súdu nevyplýva preskúmateľný záver o tom, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienku na žiadaný peňažný príspevok. Na jednej strane je s odkazom na lekárske závery konštatovaná samostatnosť chôdze s tým, že žalobkyňa je schopná prejsť väčšiu vzdialenosť, na druhej strane je konštatované, že sa pohybuje s pomocou francúzskej barly v sprievode inej osoby. V rozhodnutí preto podľa správneho súdu absentuje preskúmateľný záver o schopnosti žalobkyne zvládnuť cestu k prostriedku verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a doň a vystúpiť. Schopnosti žalobkyne v oblasti mobility vo vzťahu k žiadanému peňažnému príspevku je potrebné vyhodnotiť v kontexte lekárskeho a aj sociálneho posúdenia. V prejednávanej veci nie je zrejmé, čo je dôvodom používania ortopedickej pomôcky žalobkyne a či práve táto pomôcky kompenzuje oslabenie schopnosti žalobkyne v oblasti mobility a či za použitia tejto pomôcky je schopná používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy samostatne. Taktiež nie je zrejmé, či prejavy iných ochorení, ktoré boli u žalobkyne diagnostikované, nie sú prekážkou jej schopnosti používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy.
27. Správny súd nespochybňuje odbornú kompetenciu posudkových lekárov na hodnotenie zdravotného stavu žiadateľov o príspevky, ani odbornú kompetenciu zamestnancov žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa pre vypracovanie posudkových záverov a komplexných posudkov. Aj keď komplexný posudok tvorí podklad rozhodnutia, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia (najmä záverov posudkového lekára, na ktoré žalovaný poukazuje) ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo vzájomných súvislostiach a aby odpoveď na otázku, prečo peňažný príspevok nebol priznaný, bola preskúmateľná.
28. Napriek tomu, že posudky sú podstatným podkladom pre rozhodnutie, v rozhodnutí orgánov verejnej správy nemôže absentovať vlastná správna úvaha, skutkové vyhodnotenie veci a najmä jej právne posúdenie. Prejavy jednotlivých ochorení vo vzťahu k potrebe ich kompenzácie musia byť preskúmateľným spôsobom vyhodnotené, teda z rozhodnutia musí vyplývať preskúmateľný záver prečo ochorenie nie je potrebné kompenzovať žiadaným peňažným príspevkom.
29. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého opätovne rozhodne o odvolaní žalobkyne a s jej odvolacími námietkami sa vysporiada preskúmateľným spôsobom v novom rozhodnutí, pričom posúdenie zdravotného stavu vykoná v prítomnosti žalobkyne.
30. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej preto priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).