Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-42-2018.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Hurbanova XXXX/X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Trtílkom, so sídlom M., J. C. XX, proti žalovaným 1/ E. M., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Róbertom Škarítkom, nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. M. XXXX/XX, 2/ V. M., nar. XX.X.XXXX, 3/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, žalovaní 1/ až 3/ bytom E. C. XX, o vypratanie nehnuteľností, na základe odvolania žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/187/2015-53 zo dňa 12. novembra 2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 21C/187/2015-109 zo dňa 16. novembra 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ až 3/ (v danom čase označovaným ešte podľa terminológie vtedy účinného procesného predpisu - Občianskeho
súdneho poriadku - ako odporcovia) povinnosť vypratať nehnuteľnosti v obci E. C., zapísané na LV č. XXX totožného katastrálneho územia, a to rodinný dom súpisné č. 2. XX a pozemky parc. č. 375/1 a 379 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa (označovaná ešte ako navrhovateľka) je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a žalovaní tieto (predovšetkým rodinný dom) užívajú bez právneho dôvodu. Výkon vlastníckeho práva žalobkyne nepovažoval okresný súd za „nemorálny"; naopak, za také označil správanie žalovaných, ktorým žalobkyňa chcela pomôcť pri riešení ich bytovej situácie, za ktorým účelom si požičala v banke pomerne vysokú sumu 135.700 eur a z týchto peňazí odkúpila predmetný dom od P. R.. Navyše, žalobkyňa od žalovaných nežiadala, aby platili nájomné; so žalovanou 1/ sa dohodla tak, že bude splácať dotknutú hypotéku, ktorý záväzok však žalovaná 1/ nesplnila. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným ich náhradu v sume 294,38 eur, ktorú výšku trov konkrétne zdôvodnil; vrátane čiastočného zníženia výšky náhrady oproti rozsahu uplatnenému žalujúcou sporovou stranou.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali (spoločne) odvolanie žalovaní 1/ až 3/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nepopierali, že nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka odkúpila v roku 2012 žalobkyňa, ale táto nehnuteľnosti nezískala za účelom užívania a „de facto nemala záujem na ich nadobudnutí". Jej konanie smerovalo len k pomoci žalovaným získať do užívania nehnuteľnosti, ktoré pôvodne boli ich vlastníctvom, avšak
„neuváženými finančnými rozhodnutiami" o ne prišli. Odvolatelia tvrdili, že žalobkyňa si v čase brania úveru bola vedomá ich situácie, vrátane toho, že i splácanie bežných splátok vysokého úveru môže časom predstavovať pre nich problém. 5. Potvrdili, že v roku 2014 sa dostali do omeškania s platením splátok úveru. Zdôrazňovali však dohodu so žalobkyňou, ktorá im umožnila užívať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Odvolatelia postup okresného súdu označili za „príliš formalistický" a v jeho duchu by napríklad bolo v poriadku, ak by žalobkyňa v poslednom roku splácania úveru požiadala žalovaných o vysťahovanie. Konanie žalobkyne, ktorá si po 3 rokoch rozmyslela svoje rozhodnutie pomôcť žalovaným, pričom značnú časť hypotéky za ňu títo zaplatili, nemôže - pre rozpor s dobrými mravmi - požívať právnu ochranu.
6. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalovaní svoje odvolacie tvrdenia nepreukazujú žiadnymi dôkazmi,; pričom všetky svoje tvrdenia mali dokázať do skončenia dokazovania na okresnom súde. Doplnila, že okolnosti financovania nadobudnutia dotknutých nehnuteľností a platenia záväzkov žalovanými písomne uznanými, nie je predmetom konania v súdenej veci. Žalobkyňa poukázala na to, že protistrana opomína skutočnosť, že v dohode o vyrovnaní záväzkov z 21.1.2015 sa žalovaná 1/ zaviazala splatiť dlžobu v dohodnutých splátkach a pre prípad ne(s)plnenia mala žalobkyňa možnosť podať návrh na vypratanie nehnuteľností.
7. Na predmetné vyjadrenie už žalovaní nereagovali.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 OSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. V súdenej veci je nesporné, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie E. C., a to rodinného domu súpisné č. XX a pozemkov parc. č. 375/1 a 379. Strany nespochybňovali ani motiváciu pri nadobudnutí dotknutých nehnuteľností od predchádzajúceho vlastníka pána R., ktorou bola snaha žalobkyne pomôcť žalovaným, aby mohli zostať bývať v rodinnom dome, ktorý bol pôvodne ich vlastníctvom. Predmetná motivácia žalobkyne, ku ktorej prispela najmä aktivita jej matky (v určitom čase kolegyne žalovanej 1/), však nemá žiadny osobitný právny význam. Zo všetkých súvislostí (osobitne kúpnej zmluvy a s ňou spojenou hypotekárnou zmluvou) je zrejmé, že prejav vôle žalobkyne jednoznačne smeroval k nadobudnutiu vlastníctva. Neobstojí teda tvrdenie (aj to skôr len naznačované) odvolateľov, že by sa nemalo jednať o prejav vôle vykonaný vážne.
10. Súčasťou oprávnení vlastníka je - okrem iného - tiež prenechať predmet svojho vlastníctva do užívania tretím osobám, čo žalobkyňa v konkrétnostiach súdenej veci i učinila. Uvedené vyplýva aj z dohody o vyrovnaní záväzku z 22.1.2015, ktorú uzavrela žalobkyňa (a tiež jej matka) so žalovanou 1/. V dotknutej dohode boli jednak vymedzené lehoty splatnosti (celkovo päť splátok; s tým, že posledná bola splatná 31.5.2015) záväzkov žalovanej 1/, ako i oprávnenie žalobkyne podať návrh na vypratanie nehnuteľností, pokiaľ sa žalovaná 1/ ocitne v omeškaní, čo i len s jednou splátkou. 11. Žalovaní v odvolaní len všeobecne hovoria o nejakej údajnej dohode, ktorú žiadnym spôsobom bližšie nevymedzujú. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nemali návrh na doplnenie dokazovania a taktiež k odvolaniu (bez ohľadu na prípustnosť takéhoto dôkazu v zmysle § 366 CSP) žiadny dôkaz nepripájajú. Práve skutočnosť, že žalovaní (osobitne žalovaná 1/, ktorá pomoc zo strany žalobkyne dojednala s jej matkou) nedodržala pôvodné dojednania o splácaní úveru, ktorým žalobkyňa zafinancovala kúpu rodinného domu, viedlo k uzavretiu následnej písomnej dohody z 22.1.2015. Vo vzťahu k tejto dohode bolo už v čase pojednávania okresného súdu (12.11.2015) zrejmé, že žalovaná 1/ z nej vyplývajúce povinnosti nesplnila, z ktorého dôvodu žalobkyňa opodstatnene pristúpila k využitiu v danej zmluve predpokladanej a deklarovanej konzekvencie - k podaniu žaloby o vypratanie.
12. Osobitne nie je významné ani to, či žalobkyňa mala podrobné informácie o sociálnej situácii žalovaných v čase, keď na doporučenie svojej matky kúpila dom (v podstate vyrovnala predchádzajúce dlhy žalovaných), v ktorom ostali bývať žalovaní. Je nepochybné, že tak učinila s úmyslom zachrániť pre žalovaných bývanie v dome, ktorý im pôvodne vlastnícky patril, samozrejme, pod podmienkou, že žalovaní svoje povinnosti (najmä splácanie súvisiaceho hypotekárneho úveru) budú riadne plniť. Ako potvrdila žalovaná 1/ na pojednávaní pred okresným súdom, dostala sa opakovane do omeškania s
jednotlivými splátkami, na ktorú situáciu bolo reagované uzavretím zmluvy z 22.1.2015, pričom však žalovaná 1/ nedodržala ani povinnosti zadefinované touto (následnou) dohodou.
13. Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že správanie žalobkyne nevykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v dôsledku neuvážených finančných transakcií, ktorú skutočnosť opakovane potvrdili i v samotnom odvolaní, prišli o vlastný dom, resp. vlastné nehnuteľnosti. Žalobkyňa zaťažila seba niekoľko desaťtisícovým hypotekárnym úverom, aby nehnuteľnosti odkúpila a umožnila ich žalovaným naďalej bezplatne užívať. Pokiaľ aj žalovaní platili nejaké peňažné čiastky žalobkyni, neplatili ich za bezprostredné užívanie dotknutých nehnuteľností, ale v podstate postupne splácali cenu rodinného domu a súvisiacich pozemkov, ktoré sa žalobkyňa zaviazala po vyrovnaní jej pohľadávky previesť na žalovanú 1/, resp. na tretie osoby ňou označené. V popísaných súvislostiach teda nemožno
hovoriť o tom, že by správanie žalobkyne malo predstavovať výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
14. Žalovanými tvrdený prílišný formalizmus, ktorý demonštrovali na hypotetickom prípade, neobstojí, keďže absolútne nekorešponduje s realitou - skutkovým stavom - v súdenej veci. Problémy žalovaných s rešpektovaním ich povinností voči žalobkyni, ktorá na úkor vlastného nemalého (nielen finančného) zaťaženia pre nich „zachraňovala" rodinný dom, o ktorý sa pripravili vlastným neuváženým konaním, sa totiž prejavili veľmi krátko po tom, čo žalobkyňa dom odkúpila a umožnila žalovaným v ňom bezplatne naďalej bývať. Navyše, pri aplikácii inštitútu dobrých mravov sú vždy určujúcimi konkrétne okolnosti a nie hypotetické (i časovo veľmi vzdialené) súvislosti.
15. Len na okraj krajský súd poznamenáva, že obsah zápisnice z pojednávania z 12.11.2015 je len veľmi stručným (občas aj nie úplne presným) zachytením priebehu dotknutého procesného úkonu súdu. Autentický - zvukový záznam z pojednávania, ktorý si odvolací súd/senát vypočul, v plnej miere korešponduje s vyššie vyslovenými východiskami a závermi.
16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 17. Žalovaní odvolaním síce napadli „celý" rozsudok, ale jeho výrok o náhrade trov prvoinštančného konania výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a pri výpočte výšky náhrady trov konkrétne posúdil jednotlivé nárokované úkony právnej pomoci.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobkyňa voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.