Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Hurbanova XXXX/X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Trtílkom, so sídlom M., J. C. XX, proti žalovaným 1/ E. M., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Róbertom Škarítkom, nar. XX.XX.XXXX, bytom O., X. M. XXXX/XX, 2/ V. M., nar. XX.X.XXXX, 3/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, žalovaní 1/ až 3/ bytom E. C. XX, o vypratanie nehnuteľností, na základe odvolania žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/187/2015-53 zo dňa 12. novembra 2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 21C/187/2015-109 zo dňa 16. novembra 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ až 3/ (v danom čase označovaným ešte podľa terminológie vtedy účinného procesného predpisu - Občianskeho

súdneho poriadku - ako odporcovia) povinnosť vypratať nehnuteľnosti v obci E. C., zapísané na LV č. XXX totožného katastrálneho územia, a to rodinný dom súpisné č. 2. XX a pozemky parc. č. 375/1 a 379 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa (označovaná ešte ako navrhovateľka) je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností a žalovaní tieto (predovšetkým rodinný dom) užívajú bez právneho dôvodu. Výkon vlastníckeho práva žalobkyne nepovažoval okresný súd za „nemorálny"; naopak, za také označil správanie žalovaných, ktorým žalobkyňa chcela pomôcť pri riešení ich bytovej situácie, za ktorým účelom si požičala v banke pomerne vysokú sumu 135.700 eur a z týchto peňazí odkúpila predmetný dom od P. R.. Navyše, žalobkyňa od žalovaných nežiadala, aby platili nájomné; so žalovanou 1/ sa dohodla tak, že bude splácať dotknutú hypotéku, ktorý záväzok však žalovaná 1/ nesplnila. 3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným ich náhradu v sume 294,38 eur, ktorú výšku trov konkrétne zdôvodnil; vrátane čiastočného zníženia výšky náhrady oproti rozsahu uplatnenému žalujúcou sporovou stranou.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali (spoločne) odvolanie žalovaní 1/ až 3/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nepopierali, že nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka odkúpila v roku 2012 žalobkyňa, ale táto nehnuteľnosti nezískala za účelom užívania a „de facto nemala záujem na ich nadobudnutí". Jej konanie smerovalo len k pomoci žalovaným získať do užívania nehnuteľnosti, ktoré pôvodne boli ich vlastníctvom, avšak

„neuváženými finančnými rozhodnutiami" o ne prišli. Odvolatelia tvrdili, že žalobkyňa si v čase brania úveru bola vedomá ich situácie, vrátane toho, že i splácanie bežných splátok vysokého úveru môže časom predstavovať pre nich problém. 5. Potvrdili, že v roku 2014 sa dostali do omeškania s platením splátok úveru. Zdôrazňovali však dohodu so žalobkyňou, ktorá im umožnila užívať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Odvolatelia postup okresného súdu označili za „príliš formalistický" a v jeho duchu by napríklad bolo v poriadku, ak by žalobkyňa v poslednom roku splácania úveru požiadala žalovaných o vysťahovanie. Konanie žalobkyne, ktorá si po 3 rokoch rozmyslela svoje rozhodnutie pomôcť žalovaným, pričom značnú časť hypotéky za ňu títo zaplatili, nemôže - pre rozpor s dobrými mravmi - požívať právnu ochranu.

6. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalovaní svoje odvolacie tvrdenia nepreukazujú žiadnymi dôkazmi,; pričom všetky svoje tvrdenia mali dokázať do skončenia dokazovania na okresnom súde. Doplnila, že okolnosti financovania nadobudnutia dotknutých nehnuteľností a platenia záväzkov žalovanými písomne uznanými, nie je predmetom konania v súdenej veci. Žalobkyňa poukázala na to, že protistrana opomína skutočnosť, že v dohode o vyrovnaní záväzkov z 21.1.2015 sa žalovaná 1/ zaviazala splatiť dlžobu v dohodnutých splátkach a pre prípad ne(s)plnenia mala žalobkyňa možnosť podať návrh na vypratanie nehnuteľností.

7. Na predmetné vyjadrenie už žalovaní nereagovali.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 OSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. V súdenej veci je nesporné, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie E. C., a to rodinného domu súpisné č. XX a pozemkov parc. č. 375/1 a 379. Strany nespochybňovali ani motiváciu pri nadobudnutí dotknutých nehnuteľností od predchádzajúceho vlastníka pána R., ktorou bola snaha žalobkyne pomôcť žalovaným, aby mohli zostať bývať v rodinnom dome, ktorý bol pôvodne ich vlastníctvom. Predmetná motivácia žalobkyne, ku ktorej prispela najmä aktivita jej matky (v určitom čase kolegyne žalovanej 1/), však nemá žiadny osobitný právny význam. Zo všetkých súvislostí (osobitne kúpnej zmluvy a s ňou spojenou hypotekárnou zmluvou) je zrejmé, že prejav vôle žalobkyne jednoznačne smeroval k nadobudnutiu vlastníctva. Neobstojí teda tvrdenie (aj to skôr len naznačované) odvolateľov, že by sa nemalo jednať o prejav vôle vykonaný vážne.

10. Súčasťou oprávnení vlastníka je - okrem iného - tiež prenechať predmet svojho vlastníctva do užívania tretím osobám, čo žalobkyňa v konkrétnostiach súdenej veci i učinila. Uvedené vyplýva aj z dohody o vyrovnaní záväzku z 22.1.2015, ktorú uzavrela žalobkyňa (a tiež jej matka) so žalovanou 1/. V dotknutej dohode boli jednak vymedzené lehoty splatnosti (celkovo päť splátok; s tým, že posledná bola splatná 31.5.2015) záväzkov žalovanej 1/, ako i oprávnenie žalobkyne podať návrh na vypratanie nehnuteľností, pokiaľ sa žalovaná 1/ ocitne v omeškaní, čo i len s jednou splátkou. 11. Žalovaní v odvolaní len všeobecne hovoria o nejakej údajnej dohode, ktorú žiadnym spôsobom bližšie nevymedzujú. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nemali návrh na doplnenie dokazovania a taktiež k odvolaniu (bez ohľadu na prípustnosť takéhoto dôkazu v zmysle § 366 žiadny dôkaz nepripájajú. Práve skutočnosť, že žalovaní (osobitne žalovaná 1/, ktorá pomoc zo strany žalobkyne dojednala s jej matkou) nedodržala pôvodné dojednania o splácaní úveru, ktorým žalobkyňa zafinancovala kúpu rodinného domu, viedlo k uzavretiu následnej písomnej dohody z 22.1.2015. Vo vzťahu k tejto dohode bolo už v čase pojednávania okresného súdu (12.11.2015) zrejmé, že žalovaná 1/ z nej vyplývajúce povinnosti nesplnila, z ktorého dôvodu žalobkyňa opodstatnene pristúpila k využitiu v danej zmluve predpokladanej a deklarovanej konzekvencie - k podaniu žaloby o vypratanie.

12. Osobitne nie je významné ani to, či žalobkyňa mala podrobné informácie o sociálnej situácii žalovaných v čase, keď na doporučenie svojej matky kúpila dom (v podstate vyrovnala predchádzajúce dlhy žalovaných), v ktorom ostali bývať žalovaní. Je nepochybné, že tak učinila s úmyslom zachrániť pre žalovaných bývanie v dome, ktorý im pôvodne vlastnícky patril, samozrejme, pod podmienkou, že žalovaní svoje povinnosti (najmä splácanie súvisiaceho hypotekárneho úveru) budú riadne plniť. Ako potvrdila žalovaná 1/ na pojednávaní pred okresným súdom, dostala sa opakovane do omeškania s

jednotlivými splátkami, na ktorú situáciu bolo reagované uzavretím zmluvy z 22.1.2015, pričom však žalovaná 1/ nedodržala ani povinnosti zadefinované touto (následnou) dohodou.

13. Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že správanie žalobkyne nevykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní v dôsledku neuvážených finančných transakcií, ktorú skutočnosť opakovane potvrdili i v samotnom odvolaní, prišli o vlastný dom, resp. vlastné nehnuteľnosti. Žalobkyňa zaťažila seba niekoľko desaťtisícovým hypotekárnym úverom, aby nehnuteľnosti odkúpila a umožnila ich žalovaným naďalej bezplatne užívať. Pokiaľ aj žalovaní platili nejaké peňažné čiastky žalobkyni, neplatili ich za bezprostredné užívanie dotknutých nehnuteľností, ale v podstate postupne splácali cenu rodinného domu a súvisiacich pozemkov, ktoré sa žalobkyňa zaviazala po vyrovnaní jej pohľadávky previesť na žalovanú 1/, resp. na tretie osoby ňou označené. V popísaných súvislostiach teda nemožno

hovoriť o tom, že by správanie žalobkyne malo predstavovať výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

14. Žalovanými tvrdený prílišný formalizmus, ktorý demonštrovali na hypotetickom prípade, neobstojí, keďže absolútne nekorešponduje s realitou - skutkovým stavom - v súdenej veci. Problémy žalovaných s rešpektovaním ich povinností voči žalobkyni, ktorá na úkor vlastného nemalého (nielen finančného) zaťaženia pre nich „zachraňovala" rodinný dom, o ktorý sa pripravili vlastným neuváženým konaním, sa totiž prejavili veľmi krátko po tom, čo žalobkyňa dom odkúpila a umožnila žalovaným v ňom bezplatne naďalej bývať. Navyše, pri aplikácii inštitútu dobrých mravov sú vždy určujúcimi konkrétne okolnosti a nie hypotetické (i časovo veľmi vzdialené) súvislosti.

15. Len na okraj krajský súd poznamenáva, že obsah zápisnice z pojednávania z 12.11.2015 je len veľmi stručným (občas aj nie úplne presným) zachytením priebehu dotknutého procesného úkonu súdu. Autentický - zvukový záznam z pojednávania, ktorý si odvolací súd/senát vypočul, v plnej miere korešponduje s vyššie vyslovenými východiskami a závermi.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 17. Žalovaní odvolaním síce napadli „celý" rozsudok, ale jeho výrok o náhrade trov prvoinštančného konania výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a pri výpočte výšky náhrady trov konkrétne posúdil jednotlivé nárokované úkony právnej pomoci.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto má žalobkyňa voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.