Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/80/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpenej spoločnosťou HKP Legal, s.r.o, Križkova 9, Bratislava, IČO: 36 727 334, proti manželovi E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, D., zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému F. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. -536 zo dňa 12.5.2022 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 12.5.2022 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 26.5.2012 v Topoľčanoch a z manželstva pochádzajúce maloleté dieťa – F. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca. Práva a povinnosti rodičov k maloletému ďalej upravil tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, stanovil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 250 eur mesačne a upravil jej styk s maloletým na každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a na každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod. Návrh matky súd vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol vyslovením, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa, okrem iného, konštatoval, že z hľadiska skutkových zistení bolo pre rozhodnutie o otázke rozvodu manželstva významné, že medzi manželmi nastal rozvrat manželstva. Medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám, ktoré vyústili do rozvratu manželstva. Navrhovateľka si našla mimomanželské známosti, po ktorých už nie je možné predpokladať obnovenie spolužitia a to aj so zreteľom na to, že navrhovateľ je veriaci a považuje to za nezlučiteľné so sviatosťou manželstva. Komunikujú len v súvislosti s maloletým, aj to len obmedzene. Intímne spolu nežijú, v spoločnej domácnosti nežijú viac ako dva roky. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad, že by manželstvo plnilo svoj účel a nemožno ani očakávať, že by sa manželské spolužitie obnovilo. Súd preto v súlade s návrhom navrhovateľky, ku ktorému sa v závere manžel pripojil, dospel k záveru, že je dôvodné pristúpiť k rozvodu

manželstva podľa § 22 zákona o rodine, pretože sú splnené podmienky, ktoré predpokladá § 23 ods. 1 zákona o rodine. Súd preto manželstvo rozviedol.

3.

Súd s poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine preto rozhodoval o tom, ako upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Z dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť o maloletého po prerušení spolužitia účastníkov konania zabezpečuje v prevažnej miere otec, s ktorým maloletý aj žije. Matka sa domáhala zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do výlučnej osobnej starostlivosti, ale súd tento návrh nepovažoval za dôvodný a rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd vychádzal z doterajšej situácie, kedy maloletý žije u otca, otec zabezpečuje maloletému všetku starostlivosť. Maloletý odmieta žiť s matkou, pričom nebolo preukázané, že by maloletý bol manipulovaný, pretože tento postoj je dlhodobý, maloletý navyše sám pred súdom verbálne prezentoval svoje postoje a jeho dôvody. Súd sa tento názor rozhodol zohľadniť. Podporený je však aj dokazovaním. Sama navrhovateľka si uvedomuje, že v aktuálnej konštelácii nie je možné realizovať striedavú starostlivosť a k tomu súd dodáva, že zjavne nie je možné realizovať ani výlučnú osobnú starostlivosť v situácii, kedy maloletý matku odmieta a je potrebné riešiť obnovenie dôvery maloletého v prospech matky. Sama navrhovateľka popísala situáciu, kedy chcela vyzdvihnúť maloletého zo školy, ten sa iracionálne rozbehol a skoro skočil pod auto. Správa z organizácie Úsmev ako dar podporuje tieto závery, pretože sa potvrdila potreba edukácie a nasvedčuje to skutočnostiam vyplývajúcim z výsluchu otca, že došlo u maloletého k strate dôvery v navrhovateľku ako matku, ktorú je možné obnoviť len postupne. Aktuálne však z dokazovania nevyplynulo, že by dosahovali tieto možnosti stav, ktorý by umožňoval zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Bolo preukázané, že v ostatnom období otec maloletého zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a nebolo preukázané, že by ju zabezpečovala dlhšie navrhovateľka, čiže bez súčinnosti otca, ani z dokazovania nevyplynulo, že by v režime striedavej osobnej starostlivosti boli lepšie zaistené potreby maloletého a bolo to v záujme maloletého tak ako to predpokladá § 24 ods. 2 zákona o rodine. Zverenie do osobnej starostlivosti otca so stykom v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku maloletému umožní zachovať vzťah k obom rodičom, umožní mu zachovať jeho citové väzby a vývinové potreby a súčasne mu zabezpečí stabilitu výchovného prostredia. Súčasne bude týmto rozhodnutím rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine. Súd neprihliadol na návrh kolízneho opatrovníka, aby bol styk s maloletým nebol upravený, pretože práve potreba istoty a stabilizácie vzťahov viedla súd k tomu, že by bol styk upravený a to v rozsahu, ktorý navrhoval otec vo vyjadrení k návrhu. Bez tohto určenia by navrhovateľka nemala garantovaný žiaden časový priestor pre kontakt s maloletým a tiež by mohlo dôjsť k väčšiemu odlúčeniu maloletého od navrhovateľky, čo by nebolo žiadúce a takejto situácii je potrebné predísť. Inými slovami, podľa súdu nastavená úprava má tvoriť, v spojení s pokračovaním v edukácii matky a vôbec celkovom odbornom poradenstve, základ pre to, aby v budúcnosti boli vzťahy natoľko reparované, že bude možno pristúpiť napr. k striedavej starostlivosti, resp. ju vôbec nebude potrebné riešiť autoritatívne súdom. S ohľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že maloletého podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine zveril do osobnej starostlivosti otca.

4.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka dosahuje aktuálne príjem cca 1.275 eur mesačne v čistom. Otec dosahuje porovnateľný príjem zo zamestnania, ale z dokazovania vyplynulo, že jeho majetkové pomery (vlastnil obchodné spoločnosti, ktoré boli prevedené počas konania na tretie osoby) a životná úroveň je vyššia než je životná úroveň navrhovateľky. Táto skutočnosť však v danom prípade je irelevantná, pretože súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a preto nebolo dôvodné vykonávať dokazovanie bližšie k stavu životnej úrovne otca maloletého.

5.

Výdavky maloletého súd ustálil na sume 440 eur mesačne v súlade s vyčíslením, ktoré predložil otec s tým, že z tohto prehľadu vylúčil výdavky na súkromnú školu, ktorú je možné s ohľadom na aktuálny príjmový stav oboch rodičov považovať za nadštandard. S ohľadom na takto zistené skutočnosti a to, že výdavky na maloletého zodpovedajú tomu, že ide o dieťa v ranom školskom veku a maloletý je stále odkázaný na sústavnú osobnú starostlivosť, pričom náklady na tieto výdavky sú mierne nadštandardné, čo ale súvisí s právom maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca (napr. aj súkromné vzdelávanie), súd určil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné zo strany matky na maloletého vo výške 250 eur mesačne. Matka (rovnako tak otec) je osoba

v produktívnom veku, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená, dokončuje si druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Určené výživné 250 eur plne zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky, ktoré vyplývajú z toho, že môže dosahovať príjem v zistenej výške (1.275 eur, čiže stále ide o necelých 20% deklarovaného čistého príjmu). Tieto možnosti sú obmedzené potrebou zabezpečenia bývania, pretože matka si hradí nájom a zálohové platby v sume 770 eur mesačne. Takto zistený príjem určuje i životnú úroveň, pričom výživné 250 eur mesačne po zohľadnení vyživovacej povinnosti otca zabezpečí otcovi maloletého dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby sa životná úroveň maloletého rovnala životnej úrovni otca, resp. stavu životnej úrovne, keď otec, matka a maloletý tvorili spoločnú domácnosť.

6.

Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania a ustanovením znalca, pretože sa to súdu javilo ako nadbytočné. Skutočnosť, že maloletý inklinuje viac k otcovi a aj to verbálne opakovane a dlhodobo deklaruje samo o sebe nezakladá dôvody manipulácie s maloletým, ktoré by bolo treba skúmať v znaleckom dokazovaní ako skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky, resp. by pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačovalo odborné vyjadrenie. Dôvody, ktoré viedli k aktuálnemu stavu, ako aj chronologický priebeh obaja rodičia počas konania popísali zhodne, nezhodujú sa len v interpretácii jednotlivých udalostí a jeho dôsledkov pre život maloletého a jeho vnútorné prežívanie. Pre posúdenie otázky osobnej starostlivosti bolo postačujúce dokazovanie v danom rozsahu v spojitosti s výsluchom maloletého, ktorého názor súd zohľadnil. Dôvodnosť znaleckého dokazovania nevyplýva ani z názoru F. G. (č. l. 492 spisu), ktorá potrebu verifikácie znaleckým dokazovaním odvodila od skutočnosti, že referencie rodičov vypovedajú o neštandardnom správaní toho druhého. Súd sa stotožňuje s prednesom zástupcu otca, že účastníci mali dosť času na prezentovanie dôkazov, ktoré by preukazovali ich tvrdenia a zo žiadneho dôkazy nevyplýva náznak tomu, že by mal byť maloletý manipulovaný alebo že by bolo prítomné akákoľvek patologické správanie.

7.

Ako nadbytočné považoval súd dopĺňať dokazovanie výsluchom bývalej učiteľky maloletého C. B. a G. G. H., manažéra základnej školy. Nebolo zrejmé k akým tvrdeniam by mali byť vypočutí a samotná otázka ako sa správa maloletý v kolektíve nemá žiaden vplyv na to, v starostlivosti ktorého rodiča by mal maloletý byť na čas po rozvode manželstva. Vzhľadom na zverenie maloletého do starostlivosti otca bolo nadbytočné, aby skúmal súd podmienky prevodu obchodného podielu v spoločnosti I. J., so sídlom Búdkova cesta 3, 811 04 Bratislava, IČO: 44 505 736, ku ktorému malo dôjsť s účinnosťou od 2. júna 2021, ako aj súvisiace dôkazy, ktoré sa týkali majetkových pomerov otca v súvislosti s tým, že bol majiteľom obchodných spoločností. Súd vníma, že tieto prevody sa javia byť bez bližšieho vysvetlenia týchto transakcií účelové, nakoľko boli vykonané v čase súdneho konania, ale význam by to malo podrobne ich skúmať z hľadiska potencionality príjmov manžela len, ak by sa rozhodovalo o výživnom popri striedavej starostlivosti alebo osobnej starostlivosti matky. Nadbytočný bol aj výsluch svedkov K. L., C. L., a E. F. B., brata otca, keďže tieto výpovede by nemali ako zmeniť prijaté závery.

8.

Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II. až VII. (teda s výnimkou rozhodnutia o rozvode manželstva) podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a .

9.

Namietala súčasne, že je rozhodnutie súdu prvého stupňa povrchné a nepresvedčivé, z právneho hľadiska odporuje princípom a zásadám rozhodovania súdov vo veciach starostlivosti o maloletých, potvrdeným rozsiahlou judikatúrou nie iba ‘vnútroštátnych’ súdov SR, ale aj a najmä judikatúry ESĽP. Čo je však závažnejšie, súd svojim postupom neodňal prakticky bezdôvodne (pokiaľ sa za dôvod na ignorovanie základných procesných postupov a zmyslu súdneho procesu nepovažuje snaha vysporiadať sa s rozsiahlym nápadom spisov v dôsledku prerozdelenia vecí) a bez reálneho právneho základu a preskúmania veci, naopak, aj v rozpore so zisteniami súdov v tej istej veci, základné práva iba práva navrhovateľky ako starostlivej matky a rodiča maloletého dieťaťa, ale najmä poškodil - a je možné sa dôvodne domnievať, že trvalo negatívne poznačil aj ďalší život a vývoj dieťaťa. Z hľadiska tohto rozmeru je rozhodnutie súdu nie iba nepochopiteľné, ale aj neospravedlniteľné.

10.

Podľa odvolateľky súd bez akýchkoľvek zistení prijal záver o tom, že si navrhovateľka našla mimomanželské známosti, a pravdivé nie je ani jeho konštatovanie, že sa domáhala zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nakoľko túto uviedla iba ako možnosť – alternatívu, s ktorou by bola ochotná súhlasiť.

11.

Navrhovateľka je presvedčená, že z vykonaného dokazovania je zjavné, že maloletý je zo strany odporcu zásadným spôsobom manipulovaný. Za účelom nesporného preukázania tejto skutočnosti preto navrhovateľka a kolízna opatrovníčka navrhli vo veci znalecké dokazovanie, ktoré malo zodpovedať najmä na otázku, prečo maloletý odmieta styk s matkou. Súd prvej inštancie pritom návrhu na nariadenie komplexného znaleckého dokazovania uznesením zo dňa 11.1.2022 vyhovel. Následne súd prvej inštancie dňa 16.2.2022 (t. j. už po zmene zákonného sudcu) v rámci upovedomenia o zrušení pojednávania nariadeného na deň 7.3.2022 ako dôvod odročenia pojednávania uviedol nariadenie znaleckého dokazovania, ustanovenie znalca a prípravu znaleckého posudku, ktorý v čase plánovaného termínu pojednávania ešte nebude vyhotovený. V rámci predvolania (zo dňa 6.4.2022) na pojednávanie nariadené na deň 5.5.2022 však už súd prvej inštancie účastníkom oznámil, že ruší uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania. Navrhovateľke pritom nie sú známe žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali v období medzi 11.1.2022 až 6.4.2022, ktoré by odôvodňovali zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania.

12.

Navrhovateľka však naďalej zotrvala na požiadavke nariadenia znaleckého dokazovania z dôvodu, že: · Aktuálna zaneprázdnenosť znalcov nemôže byť dôvodom na upretie práv navrhovateľky a maloletého. Navrhovateľka je presvedčená, že v konaní nebol predložený jediný relevantný a nestranný dôkaz svedčiaci o tom, že by maloletý nemal byť zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky). · O uvedenej skutočnosti svedčí aj Vyjadrenie SPDDD Úsmev ako dar k spolupráci rodičov maloletého zo dňa 28.4.2022. V prvom rade je nutné uviesť, že SPDDD Úsmev ako dar nie je odbornou (a už vôbec nie znaleckou) organizáciu v odbore psychológia, nakoľko stretnutia s navrhovateľkou a maloletým neboli realizované prostredníctvom psychológa, ale sociálneho pracovníka. Predmetné vyjadrenie, ktoré bolo navrhovateľke doručené na pojednávaní dňa 5.5.2022, vykazuje znaky laickosti a nekompetentnosti vo vzťahu relevantného a adekvátneho posúdenia vzťahu medzi matkou a maloletým. Závery a odporúčania SPDDD Úsmev ako dar uvedené vo vyjadrení sú všeobecné a nekonkrétne, bez akejkoľvek relevancie pre meritum veci. Toto vyjadrenie nie je schopné v žiadnom smere nahradiť účel výsledku znaleckého dokazovania – t.j. posúdiť mieru manipulácie maloletého zo strany otca, mieru a najmä dôvody verbalizovaného „strachu“ z matky, a následne navrhnúť odborné (erudované) možnosti riešenia zistených problémov. Navyše, je nutné vziať na zreteľ, že SPDDD Úsmev ako dar navrhol odporca, navrhovateľka so sedeniami ústretovo súhlasila, avšak rozhodne nie za účelom, aby vyjadrenie SPDDD otázok vo veci znaleckého dokazovania“. Úsmev ako dar finálne fakticky nahradilo závery znaleckého dokazovania. Na zreteľ je podstatné vziať aj tú skutočnosť, že SPDDD Úsmev ako dar je úzka spolupráca s Rímskokatolíckou cirkvou na Slovensku, a preto závery SPDDD Úsmev ako dar vo vzťahu k potenciálnej manipulácii maloletého prostredníctvom viery nemusia byť objektívne. · Rovnako tak je navrhovateľka presvedčená, že samotný súd nedokáže na základe nahrávky rozhovoru s maloletým, ktorý nebol vedený psychológom, relevantne posúdiť psychologické aspekty výpovede maloletého.

13.

Súd napriek tomu znalecké dokazovanie nepovažoval za dôvodné a v rámci odôvodnenia rozsudku skutkové zistenia oprel prakticky výlučne o výsluch maloletého a písomné vyjadrenie SPDDD Úsmev ako dar, stretnutia v ktorom mali iba edukačný charakter. Odvolateľka na základe priebehu sedení nemá voči tejto inštitúcii dôveru, podľa jej názoru je vyjadrenie tendenčné a nemôže nahradiť znalecké skúmanie príčin odmietania matky maloletým.

14.

Konštatovanie súdu uvedené v ods. 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že: „Správa z organizácie Úsmev ako dar podporuje tieto závery, pretože sa potvrdila potreba edukácie a nasvedčuje to skutočnostiam vyplývajúcim z výsluchu otca, že došlo u maloletého k strate dôvery v navrhovateľku

ako matku, ktorú je možné obnoviť len postupne;“ je podľa názoru navrhovateľky celkom irelevantné a nemôže odôvodňovať zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom matke ponechá styk s maloletým v priemere na 15 hodín týždenne. Takáto úprava styku matky s maloletým je závažným zásahom do práv matky aj maloletého, a preto by mala byť zdôvodnená relevantnými skutočnosťami a dôkazmi. V tomto prípade však navrhovateľka takéto dôvody nevzhliadla, a preto považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za svojvoľné a arbitrárne. V tejto súvislosti navrhovateľka dáva odvolaciemu súdu do pozornosti aj vyjadrenia kolíznej opatrovníčky maloletého, ktorá na pojednávaní zo dňa 11.1.2022 ešte navrhovala nariadenie znaleckého dokazovania, no zrejme na základe celkom irelevantných, laických a tendenčných správ SPDDD Úsmev ako dar dospela (v rámci pojednávania zo dňa 5.5.2022) k záveru, že znalecké dokazovanie už potrebné nie je, a dokonca v rámci záverečných návrhov (na pojednávaní zo dňa 5.5.2022) navrhla, aby styk maloletého s matkou súd neupravil vôbec. Takéto konanie kolízneho opatrovníka maloletého navrhovateľka nepovažuje za súladné so záujmami maloletého, nakoľko je taktiež zjavne celkom svojvoľné. Navyše, ako už navrhovateľka opakovane uvádzala počas konania na súde prvej inštancie, dôvodnosť nariadenia znaleckého dokazovania odôvodňuje aj vyjadrenie (vydané na žiadosť otca) F. M. G. (poradenský psychológ a psychoterapeut pre deti a dospelých) zo dňa 22.7.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odborník v oblasti detskej psychológie považuje za nutné urgentne verifikovať závažné tvrdenia oboch rodičov o ich neštandardnom správaní formou znaleckého dokazovania, a to v záujme psychického zdravia a ďalšieho vývoja maloletého. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľka upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na ods. 18 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2021, č. k. 11 CoP 167/2021–303 (ďalej ako „Uznesenie KSBA“), v rámci ktorého odvolací súd vo veci návrhu matky a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol nasledovné: „... Styk matky s maloletým neprebieha, čo je v absolútnom rozpore so záujmom maloletého a toto status quo vážne ohrozuje udržanie a budovanie ich vzájomného citového puta a celkového vzťahu.... Avšak dôvody na tak vážny zásah do jej rodičovských práv, ktoré pri rozsahu styku navrhuje otec odvolací súd nenašiel a preto ponechal ucelené víkendy v mesiaci, ktoré matka bude využívať na plnohodnotné trávenie času s maloletým, ako aj primerane vymedzený čas kalendárneho mesiaca august, ktorého hodnotenie môže byť podkladom pre ďalšie dokazovanie súdom prvej inštancie v 9/2021. Styk matky počas pracovných dní v týždni odvolací súd považuje v tomto prípade za nevyhnutný a samozrejmý.“ Odo dňa vydania Uznesenia KSBA však styk matky s maloletým doposiaľ fakticky neprebieha, čo je (ako uviedol odvolací súd) v absolútnom rozpore so záujmom maloletého. Súd prvej inštancie pritom v priebehu konania prakticky žiadnym spôsobom neprispel k zlepšeniu (náprave) vzniknutej situácie a nekriticky preberal iba návrhy odporcu, ktorý určoval zariadenia, ktoré bude maloletý navštevovať (ako tomu bolo aj v prípade SPDDD Úsmev ako dar). Odporca pritom prezentoval SPDDD Úsmev ako dar ako organizáciu s „výbornými výsledkami v tejto oblasti“, avšak predložené vyjadrenia (správy) SPDDD Úsmev ako dar sú natoľko všeobecné a povrchné, že boli pre napredovanie veci celkom neprínosné, naopak počas konania na súde prvej inštancie uplynulo obdobie ďalších štyroch mesiacov, počas ktorých styk maloletého s matkou neprebiehal ani len v rozsahu stanovenom Uznesením KSBA.

15.

Za jasný dôkaz manipulácie maloletého zo strany otca považuje matka listinu predloženú na pojednávaní konanom dňa 5.5.2022 – Zoznam, v ktorom maloletý zaškrtával činnosti rodičov. Matka považuje za nepredstaviteľné, aby 6 ročné dieťa z vlastnej iniciatívy vytvorilo takýto zoznam, podľa nej bol maloletý zmanipulovaný. Súd ustálil mesačné výdavky na maloletého v sume 440 eur, z ktorej polovicu 220 eur predstavujú náklady na krúžky, čo odvolateľka považuje za nadštandardné, rovnako ako školné na súkromnej škole, ktorú maloletý navštevuje iba na žiadosť otca. Pritom, hoci životná úroveň otca je vyššia, ju zaviazal súd na platenie výživného vo výške 250 eur, teda viac ako je polovica výdavkov na maloletého.

16.

Odvolateľka považuje za otázne, či otec nebráni maloletému v povinnej školskej dochádzke, nakoľko počas školského roka 2021/22 v škole vymeškal 213 hodín, čo by hypoteticky mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Súd pritom odmietol vykonať ňou navrhované výsluchy riaditeľa školy a predchádzajúcej triednej učiteľky, nezaobstaral si základné relevantné podklady pre rozhodnutie o odňatí dieťaťa matke, keď v snahe čo najskôr rozhodnúť zrušil

nariadené znalecké dokazovanie a odôvodnil to spôsobom, ktorý sám o sebe zakladá vážnu vadu konania.

17.

V tejto súvislosti odvolateľka poukazovala aj na právne názory Európskeho súdu pre ľudské práva, prezentované v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých názor dieťaťa je potrebné vypočuť s plnou vážnosťou, ale nemožno ho brať ako definitívny, pre rozhodnutie súdu, s absolútnym právom veta na iné okolnosti, zistenia, a pre vynesenie rozsudku v neprospech znevýhodneného rodiča, ak je dieťa v konflikte lojality s rodičom voči ktorému sa vedie odpor, treba zistiť príčinu a adekvátne ju pomenovať, či podľa ktorých právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Súd je presvedčený, že stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a tento rodič nespĺňa dostatočné morálne predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku.

18.

Podľa odvolateľky sa súd pred hrubým odňatím jej základných práv má vysporiadať s nasledovným: · Obstarať si kvalifikovaný znalecký posudok, ktorý by podľa ustálenej judikatúry musel konštatovať vážne ohrozovanie zdravia a života dieťaťa matkou. V kontexte doterajšieho konania je predpoklad takéhoto záveru viac ako nepravdepodobný. · Zistenie príčin a dôsledné vysporiadanie sa s dôvodmi, prečo dieťa vo vynútenej dlhodobej starostlivosti iba jedného z rodičov, a to otca, po dlhom čase strávenou iba s otcom odmieta svoju matku, s ktorou malo toto dieťa intenzívny a zdravý rodičovský vzťah od svojho narodenia, kedy ho otec zneužívajúc nedostatky systému matke de facto odňal. Súd by si v tejto súvislosti obstaral podrobné dôkazné materiály, ktoré strana navrhovateľky márne požadovala (napr. zo školského prostredia, známych, z okruhu rodiny matky), aby bolo možné zistiť bez účelových a premyslene pripravovaných „podkladov“ a „správ“ z obdobia vážneho zásahu do práv dieťaťa a matky (z obdobia, kedy matka s dieťaťom prakticky nemohla byť), skutočný vzťah a postoj matky k dieťaťu a jeho postoj k matke v období, kedy mu mohla dávať svoju lásku a starať sa o neho (t.j. v období od narodenia do času rozchodu). V tejto súvislosti veľa napovedá aj vyjadrenie strany otca, ktorej PZ na pojednávaní 11.1.2022 vyhlásil, že vykonateľné rozhodnutia priznávajúce právo matke stýkať sa s dieťaťom sú pre neho iba nepodstatné zdrapy papiera. · Dôsledné vysporiadanie aj s takými okolnosťami, ako sú metódy použité stranou otca pri presadzovaní vlastných záujmov, obstarávaní dôkazov, ich charakter a tiež okruh osôb zvolených pre tento účel a tiež skutočnými motívmi konania otca (napr. rozchod, osobná pomsta, riešenie osobných problémov prostredníctvom dieťaťa, a pod.). · Posúdenie vplyvu takých okolností na dieťa ako je aktívna komunikácia s extrémistickými organizáciami a osobami, podozrenia z vnucovania tendenčných (až fanatických) náboženských vplyvov implicitne nesúcich v sebe odsudzovanie, zastrašovanie a vzbudzovanie obáv z osôb, ktoré majú iný názor či svoju vieru a vyznanie dávajú (alebo aj nedávajú) najavo iným spôsobom.

19.

Podľa odvolateľky neobsahuje odôvodnenie napadnutého rozsudku zákonom vyžadované náležitosti, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľným, súd postupoval arbitrárne a formalisticky, presvedčivým spôsobom sa nevysporiadal s otázkou, prečo odmietol vykonať znalecké dokazovanie, ale svoje závery podporil správami SPDDD Úsmev ako dar, ktoré má výlučne edukačné zameranie a jeho závery nemôžu byť pre súd relevantné. Súd rozhodol o veci v čase, keď matka dlhodobo nemá žiaden prístup k synovi pričom tento stav navodila a udržiava na strane otca s účelovým tvrdením, že matka nemá o syna záujem, že syn matku odmieta a že predložené dôkazy odôvodňujú zverenie maloletého do starostlivosti otca a preukazujú negatívny vplyv matky.

20.

Považuje za zjavné, že ide o premyslenú stratégiu otca majúcu za cieľ prerušenie akýchkoľvek väzieb maloletého k matke. V konaní sa pritom relevantne a najmä objektívne nezisťovali pomery, vzťah dieťa

a starostlivosť rodičov o dieťa (v danom prípade najmä matky) do času, kedy došlo k rozchodu rodičov (napr. zisťovaním pomerov a správania sa maloletého v škole do času rozchodu rodičov, zisťovaním situácie pred rozchodom, výpoveďami blízkych osôb). Ide pritom o relevantné zistenia, nakoľko ide o jediné obdobie, kedy je dôvodný predpoklad, že otec voči matke nebol negatívne zaujatý a kedy aj matka mohla (pre ňu naposledy) nerušene realizovať svoje rodičovské práva (v rámci rodinného prostredia). Údajné stanoviská a posudky predkladané otcom sú pritom prakticky všetky z obdobia, kedy matke bolo dieťa násilne (proti jej vôli) odobraté a vzhľadom na konanie otca už nemala takmer žiadny priestor poskytnúť dieťaťu to základné, čo dieťa od matky potrebuje pre vytvorenie, v tomto prípade pre zachovanie, citovej väzby.

21.

Podľa matky sú odborné názory a judikatúra jednoznačné, strana ktorá má dieťa vo faktickej starostlivosti, a teda má na neho prakticky bezvýhradný vplyv, má elementárnu povinnosť vplývať na dieťa tak, aby malo záujem a tešilo sa na stretnutie s druhým rodičom. Nie druhého rodiča očierňovať, dieťa zastrašovať, vzbudzovať u neho pocity viny pokiaľ prejaví city k druhému rodičovi, a v horšom prípade až nenávisť voči rodičovi. Výsluch maloletého, ktorý údajne „má postačovať súdu“ pre rozhodnutie, preto nie je dôkazom, aby syn bol zverený do výchovy otca, t.j. rodiča, ktorý po mesiacoch prakticky výlučného vplyvu na dieťa umožnil, aby dieťa druhého rodiča (s ktorým prakticky vôbec nie je v styku) odmietalo, či dokonca nenávidelo alebo sa ho bálo. Je výlučne dôkazom o výraznom negatívnom vplyve na dieťa toho z rodičov, ktorý mal dieťa vo svojej starostlivosti a samé osebe dôvodom na zverenie do starostlivosti matky (v tomto prípade). Prípadným rozhodnutím o zverení maloletého do starostlivosti otca by došlo k zasiahnutiu do práv matky ale najmä do základného práva dieťaťa, ktorému jeden z rodičov pri zneužití systému de facto odobral milujúcu matku.

22.

Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. až III. zmenil tak, že v celom rozsahu vyhovie jej návrhu, alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

23.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa neho je z odvolania navrhovateľky zjavné, že zodpovednosť za aktuálnu situáciu vzťahu s maloletým prenáša na otca a dokonca počas súdneho konania na súd, kolízneho opatrovníka aj SPDDD Úsmev ako dar. Rozsudok súdu považuje navrhovateľka za povrchný, otec maloletého ho proti matke manipuluje, správa SPDDD Úsmev ako dar vykazuje znaky laickosti a nekompetentnosti a kolízna opatrovníčka nekoná v súlade so záujmami maloletého a jej konanie je svojvoľné. Priznanie zodpovednosti matky za rozvrátený vzťah s maloletým je základom jej ďalšej edukácie pre budúcu reparáciu vzťahov medzi navrhovateľkou a maloletým. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že nastavená úprava styku maloletého s matkou má byť základom pre budúcu zmenu úpravy styku s ingerenciou súdu alebo dohodou rodičov. Matka sama v konaní potvrdila, že osobnú starostlivosť o maloletého po prerušení spolužitia účastníkov konania zabezpečuje v prevažnej miere otec, s ktorým maloletý aj žije. Matka zároveň potvrdila, že maloletý s ňou odmieta žiť a odmietanie matky zo strany maloletého vytvára rizikové situácie, kedy maloletý napríklad skoro skočil pod auto. Maloletý stratil voči matke dôveru v dôsledku správania sa matky najmä po opustení spoločnej domácnosti v máji 2020, kedy matka odišla z dôvodu mimomanželskej známosti. Matka častým striedaním partnerov nevytvorila pre maloletého stabilné prostredie a maloletý jej nedôveruje a odmieta ju. Za aktuálny stav vzťahu maloletého k matke nenesie zodpovednosť nikto iný ako matka. Prvostupňový súd správne posúdil vykonané dokazovanie v súlade s výpoveďou maloletého keď prijal záver, že maloletého nie je aktuálne možné zveriť do striedavej ani výlučnej osobnej starostlivosti matky. Maloletý matku odmieta a osobná starostlivosť matky by nebola bez ďalej edukácie a reparácie vzťahov v prospech maloletého dieťaťa. Otec matke v styku s maloletým nebráni. Nie je pravdou, že otec matku „odpísal.“ Zo zhodnej výpovede účastníkov bolo preukázané, že medzi nimi predtým prebiehal režim striedavej starostlivosti ale táto v dôsledku konania a správania sa matky ublížila jej vzťahu s maloletým. Matka počas striedavej starostlivosti opakovane maloletého sklamala a ponižovala ho a tento k nej stratil dôveru a začal ju odmietať. Striedavá starostlivosť nebola pre maloletého prospešná a maloletý začal postupne viac

inklinovať k otcovi. V dôsledku striedavej starostlivosti maloletý nechcel chodiť do školy keď mala po neho prísť matka, plakával a mal nevoľnosť. Striedavá starostlivosť nie je po predchádzajúcej skúsenosti rodičov vhodná dovtedy, kým sa edukáciou matky a budúcou reparáciou jej vzťahu s maloletým nevytvorí prostredie vhodné pre jej osobnú starostlivosť o maloletého. Otec matku na odmietanie zo strany maloletého a nevhodnosť jej správania a konania upozornil a podporoval, aby si maloletý na novú situáciu zvykol. Počas konania navrhoval stretnutia matky s maloletým prostredníctvom organizácie Úsmev ako dar. Otec maloletého ku komunikácii s matkou povzbudzuje ale maloletý s matkou komunikuje iba na jeho podnet. Dôkaz o nezáujme matky o styk s maloletým otec preukázal aj predložením denníka styku v prvostupňovom konaní. Otec odmieta tvrdenia matky, že maloletého na styk s matkou nepripravuje. Zo súdneho spisu vyplýva, že otec sám dovážal maloletého k matke do bytu, platil deväť mesiacov nájomné a podporoval v rozsahu všetkých svojich možností, aby si maloletý zvykol na novú situáciu. Chodil sa hrať s maloletým do matkinho bytu, prinášal rôzne pochutiny, prišiel zobudiť maloletého v matkinom byte keď bolo potrebné vstávať do školy a odviezť ho tam. Otec neustále nabáda maloletého, aby matke zavolal a stretol sa s ňou, avšak matka výhradne svojim postojom a nesprávnou komunikáciou s maloletým v reparácii vzťahu s ním nenapreduje. Otec trvá na tom, že vynaložil obrovské úsilie, aby sa vzťah maloletého s matkou zlepšil a to viac ako 60 pokusmi vo forme whatsappových správ, navrhnutím spolupráce s organizáciou Úsmev ako dar, aktívne zapracoval odporúčané terapeutické nástroje do života maloletého ako napríklad pridal fotografiu matky k spoločným fotografiám s maloletým a pod. Matka má podľa napádaného prvostupňového rozhodnutia právo styku s maloletým v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16:00 h do 19:00 h a vždy v párnom kalendárnom týždni každú sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 h do 19:00 h. Na jednej strane matka podaným odvolaním žiada styk s maloletým upraviť vo väčšom rozsahu, na druhej strane sa s maloletým nestretáva ani v rozsahu styku upravenom prvostupňovým rozhodnutím. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.05.2022, č. k.: -536 sa stal vykonateľným dňa 14.6.2022. Dňa 28.6.2022 sa matka s maloletým stretla v rozsahu 11 minút, dňa 30.6.2022 matka na styk s maloletým neprišla, dňa 2.7.2022 matka na styk neprišla, dňa 3.7.2022 matka na styk neprišla, dňa 5.7.2022 matka na styk neprišla, dňa 7.7.2022 matka sa matka omeškala 45 minút a styk s maloletým trval v rozsahu 9 minút. Z doterajšieho dokazovania považuje za preukázané tieto podstatné skutočnosti rozhodujúce pre zverenie do osobnej starostlivosti a úpravu styku s matky s maloletým: Organizácia Úsmev ako dar zabezpečila stretnutia maloletého s matkou s odporúčaním jej ďalšej edukácie a následným nastavením práce na uzdravení vzťahu a pocitu bezpečia medzi matkou a maloletým tak, aby matka viac rozumela prežívaniu a potrebám maloletého, naučila sa správne reagovať a komunikovať. Zo správy organizácie je preukázané, že matka vytvára na dieťa neúmerný tlak a nedarí sa dosiahnuť cieľ vzhľadom na svojvoľné rozhodnutia matky, porušovania odporúčaní a konaní v rozpore s procesom smerujúcim k náprave a dosiahnutí cieľa, ktorým je náprava vzťahu. Maloletý vo výsluchu prejavil záujem byť s otcom, nechce byť s matkou. Kolízny opatrovník, ktorý nestranne zastupuje záujmy maloletého dieťaťa sám navrhol, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, pretože iná forma nie je vhodná. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti navrhovateľka nesúhlasí, že ju súd zaviazal na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne, čo je viac ako polovica výdavkov maloletého. Otec sa stotožňuje s názorom súdu, že v prípade výlučnej osobnej starostlivosti otca a pri príjme matky 1.275 eur mesačne v čistom je vyživovacia povinnosť matky vo výške 250 eur primeraná a tvorí necelých 20% jej deklarovaného príjmu. Navrhovateľka považuje zaradenie výdavkov na krúžky maloletého vo výške 220 eur za nadštandardný výdavok, s čím otec nesúhlasí. Výdavky na záujmy a krúžky nie sú nadštandardným ale obvyklým výdavkom pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti rodiča. Zo spisového materiálu vyplýva, že matka na jednej strane napáda otca, že maloletého otec nedáva na krúžky, na druhej strane tieto výdavky považuje za nadštandardné. Maloletý preukázane navštevuje dva povinné školské krúžky a to plávanie a časopisový krúžok. Nepovinne navštevuje tenisovú akadémiu. Rozsah dokazovania prvostupňového súdu považuje otec za postačujúci. Maloletý kontinuálne v konaní uvádzal, že matka nemá o neho záujem, ponižuje ho a nechce sa s ním stretávať. Prvostupňový súd správne považoval vykonané dokazovanie za postačujúce, keď dôkaz nariadením odborného posúdenia nevykonal. Prvostupňový súd rozhodol o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca po posúdení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré boli vo vzájomnej súvislosti jednotné a to výsluch matky aj otca k aktuálnemu stavu vzťahu matky a maloletého, výsluch maloletého, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a správa organizácie Úsmev ako dar. K zistenému skutočnému stavu vzťahu matky a maloletého nebolo potrebné odborné posúdenie, nakoľko tento vzťah bol v konaní dostatočne preukázaný ako nevhodný pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Matkou žiadané

odborné posúdenie znalca nemôže tento vzťah napraviť a ďalšia edukácia matky by mala vychádzať z jej vlastnej snahy a iniciatívy v čase po rozhodnutí prvostupňového súdu s využitím aktuálnej úpravy styku. Znalecké dokazovanie by v tomto prípade neefektívne a v rozpore so zásadou rýchlosti prejednania veci v rodinnoprávnej agende.

24.

Podobne procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Podľa jeho názoru z dokazovania, ktoré súd priebežne vykonával od začatia konania (II/2021) až do vyhlásenia rozsudku () vyplýva, že bolo vykonaných dostatok dôkazov, z ktorých bolo preukázané, že najvhodnejšia forma starostlivosti je zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Z pohovorov s maloletým a zisťovania názoru, ktoré realizoval kolízny opatrovník sa ukázalo, že má vážne výhrady voči správaniu matky, striedavá osobná starostlivosť mu nevyhovuje a odmieta ju. Aj pri pohovore, ktorý realizovala zákonná sudkyňa uviedol, že chce byť v starostlivosti otca. Jeho vyjadrenia a názory boli v priebehu konania konzistentné a jednoznačné. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že aktuálne nie je možné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, ani do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to v situácii, keď matku odmieta a je potrebné obnoviť jeho dôveru smerom k matke. Kolízny opatrovník súhlasí s výškou výživného, ktorú určil súd vo výške 250 eur, nakoľko zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, zárobkovým možnostiam matky a dosiahnutej životnej úrovne maloletého, ktorú mu nadstavili obidvaja rodičia.

25.

V následnom písomnom stanovisku k veci matka maloletého zotrvala na odvolaní, s tým, že tvrdenia otca maloletého a kolízneho opatrovníka sú nesprávne a nepravdivé. Uvádzala, že styk s maloletým naďalej nefunguje, maloletý styk odmieta, čo odôvodňuje tým, že ho navrhovateľka nerešpektuje a preto sa s ňou nechce stretávať. Pokiaľ sa však ona na styk nedostaví, otec jej vyčíta, prečo neprišla. Je preto presvedčená o tom, že maloletý je zo strany otca naďalej manipulovaný v záujme znemožnenia akéhokoľvek styku syna s matkou.

26.

Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého, keď nezistil odvolateľkou namietané vady či jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa.

27.

Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom, pričom v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, jasne a zrozumiteľne ozrejmil jeho právne i skutkové základy, vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil i prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Rozhodnutie tak, hoci nezodpovedá predstavám odvolateľky, zodpovedá požiadavkám procesného predpisu a svojim obsahom nenarúša právo odvolateľky na spravodlivý proces.

28.

V zmysle (, ) o tom, ktoré z (nielen) navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd na základe potreby objasnenia skutočného stavu veci, ktorý je v mimosporovom konaní povinný zistiť. Jeho povinnosťou teda nie je vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré považuje za spôsobilé objasniť skutočný stav veci v miere potrebnej pre rozhodnutie o predmete konania.

29.

V danom prípade považoval súd prvého stupňa skutočný stav veci za dostatočne objasnený, umožňujúci rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov bez znaleckého dokazovania, ktoré je iba jedným z rady dôkazných prostriedkov a ktorého vykonanie prichádza do úvahy v prípadoch, keď rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky ( ). Dôvody, pre ktoré súd po zmene zákonného sudcu nevykonal pôvodne predpokladaný dôkaz znaleckým dokazovaním, ale aj výsluchom svedkov z prostredia základnej školy navštevovanej

maloletým, pritom súd zrozumiteľne vysvetlil v bodoch 24 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď skutočný stav veci mal za dostatočne objasnený najmä výpoveďami rodičov maloletého, samotného maloletého, stanoviskom procesného opatrovníka a vyjadrením SPDDD Úsmev ako dar, ktoré, v rozpore s tvrdením odvolateľky, nie je náhradou znaleckého dokazovania.

30.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa zverujúce maloletého na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti otca nie je rozhodnutím o odňatí dieťaťa matke, ako odvolateľka prezentovala vo svojom opravnom prostriedku, nakoľko z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, že sa maloletý v starostlivosti matky nenachádzal už od mája 2020, kedy opustila spoločnú domácnosť vedenú dovtedy s otcom maloletého (jej tvrdenie v návrhu na začatie konania, že do konca roka 2020 na základe dohody prebiehala prakticky striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, sa nepreukázalo).

31.

Zverenie maloletého do starostlivosti otca je tak akceptovaním doterajšej situácie maloletého a zohľadňuje aj názor maloletého zisťovaný ako priamo súdom, tak i prostredníctvom procesného opatrovníka, ktorý (názor) je významným a súd naň podľa (, ) musí prihliadnuť, nie však jediným kritériom pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov. Maloletý v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) matku výrazne odmieta, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by to bolo následkom negatívneho vplyvu doterajšej výchovy otca, preto je postupné zbližovanie matky s maloletým formou styku v rozsahu stanovenom súdom prvého stupňa namieste. Odvolací súd v tejto súvislosti za nedôvodné považoval spochybňovanie kompetentnosti procesného opatrovníka pri formulovaní jeho stanoviska ohľadne zverenia maloletého do starostlivosti niektorého z rodičov, rovnako ako spochybňovanie významu a objektivity vyjadrenia Spoločnosti priateľov deti z detských domovov (SPDDD) Úsmev ako dar, s ktorou rodičia maloletého dobrovoľne spolupracovali a ktorá na základe dožiadania procesného opatrovníka ozrejmuje priebeh tejto spolupráce.

32.

V neposlednom rade mal podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatok podkladov pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti matky a stanovené výživné 250 eur mesačne (cca 20% z príjmu matky) zodpovedá ako potrebám maloletého a ďalším okolnostiam prípadu, tak Metodike výpočtu výživného v Slovenskej republike zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá síce je nezáväznou, ale vydanou na základe rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende a za účelom jej zjednocovania.

33.

K námietkam matky týkajúcim sa výšky mesačných nákladov na maloletého z ktorých súd uznal sumu 440 eur, je možné uviesť, že táto čiastka ani podľa rozhodovacej praxe odvolacieho súdu nepredstavuje pri dieťati vo veku 9 rokov (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) žiaden nadštandard, už podľa súdu prvého stupňa nezahŕňa výdavky na súkromnú školu, ktoré sú inak otcom objektívne vynakladané, pričom nepoukázať sa nedá ani na to, že sama matka maloletého v návrhu na rozvod manželstva priemerné mesačné náklady na maloletého vyčíslila sumou 735 eur.

34.

Vzhľadom na skutočnosť, že výživné zo strany rodiča, ktorý dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť, je konzumované touto osobnou starostlivosťou, ktorá je vzhľadom na nižšiu mieru samostatnosti dieťaťa, logicky, najnáročnejšou práve pri deťoch vo veku do 10 rokov, nemožno mať výhrady ani voči tomu, že výživné zo strany matky predstavuje viac ako polovicu mesačných nákladov na maloletého.

35.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v postupe a rozhodnutí súdu prvého stupňa nezistil pochybenia s možným následkom na správnosť rozhodnutia a preto napadnutý rozsudok podľa a ako vecne správny potvrdil.

36.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa .

37.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).