Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-8-2018.pdf
PDF · 80.84 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci navrhovateľa: E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., zastúpený advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, vo veci zrušenia výživného na plnoletého syna: E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., zastúpený E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči E. P., F.. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 31. 01. 2011.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/129/2009 zo dňa 01. 10. 2009.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28. 06. 2018 sa navrhovateľ domáhal zrušenia výživného na jeho plnoletého syna E. P., a to z dôvodu, že že tento je plnoletý a je schopný samostatne sa živiť. Odkázal na obsah rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8C/129/2009 zo dňa 01. 10. 2009, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný platiť na oprávneného syna výživné v sume 166,- eur mesačne od 08. 09. 2009. Keďže oprávnený nadobudol schopnosť samostatne si zabezpečiť svoje živobytie, zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu. X. E. P. prostredníctvom svojej zástupkyne vo vyjadrení k návrhu uviedol, že so zrušením výživného súhlasí k 31. 01. 2011. K vyjadreniu bolo pripojené Potvrdenie o ukončení štúdia zo dňa 31. 01. 2011.
3. Podaním zo dňa 08. 08. 2018 navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu, a to v znení: Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť osoby povinnej na výživné E. P. voči osobe oprávnenej na výživné E. P., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/83/2009-59 zo dňa 03. 09. 2009. Uviedol, že naposledy bolo výživné na E. P. určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/83/2009-59 zo dňa 03. 09. 2009. Hoci rozhodnutie o výživnom označené v pôvodnom návrhu bolo vydané neskôr, týkalo sa iba obdobia do rozvodu manželstva. Preto rozsudkom o rozvode stratilo účinnosť a vyživovacia povinnosť bola do budúcna určená rozsudkom o rozvode, označeným v predchádzajúcom odseku.
4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného mimosporového poriadku, pričom vychádzal zo zásady vyjadrenej v článku 6 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva povinnosť zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré neboli navrhnuté.
5. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/83/2009-59 zo dňa 03. 09. 2009 okrem iného vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo manželstvo E. P. a E. P. rozvedené. Súd v danom rozhodnutí uložil E. P. povinnosť prispievať na výživu mal. E. P., nar. XX. XX. XXXX výživným, a to čiastkou 166,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania.
6. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/129/2009-28 zo dňa 01. 10. 2009 bola E. P. uložená povinnosť, počnúc dňom 08. 09. 2009, platiť na výživu E. P. čiastku 166,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa E. P., bytom R. XX.
7. Z obsahu listiny - Ukončenie štúdia zanechaním zo dňa 31. 01. 2011, je zrejmé, že táto bola vystavená Stavebnou fakultou Technickej univerzity Ostrava. Z jej obsahu vyplýva, že E. P., bytom R. XX, prestal byť študentom danej fakulty ku dňu 31. 01. 2011. Štúdium bolo ukončené na základe písomného prehlásenia o zanechaní štúdia.
8. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a pod.), v akých majetkových pomeroch bude žiť; pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
9. Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Treba brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, diaľkové štúdium, rekvalifikáciu, nadstavbu, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Pri hodnotení otázky prípravy na budúce povolanie je nutné skúmať aj prípadné zavinené a bezdôvodné prerušenie štúdia, ktoré sa tak nadmerne predlžuje; tento stav nemôže ísť na ťarchu povinného rodiča, ktorý by tak vynakladal prostriedky v neobmedzenom čase len z dôvodu pasívneho prístupu dieťaťa k svojej budúcnosti.
10. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. „Z uvedeného vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre maloleté deti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu. Naopak, z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/> (pozn. aktuálne § 121 CMP) vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery“ (z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012).
11. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o zrušení výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku. Vzhľadom na to, že konanie vo veci výživného na plnoleté osoby je návrhovým konaním, je súd, pokiaľ ide o vymedzenie momentu, od ktorého sa výživné zrušuje, viazaný procesným prejavom navrhovateľa (§ 155 CMP).
12. S ohľadom na obsah podaného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, na základe prejavu E. P., ktorý v písomnom vyjadrení k návrhu vyslovil súhlas so zrušením výživného, ako aj na podklade
vykonaných dôkazov o tom, že plnoletý syn je odo dňa 31. 01. 2011 (kedy ukončil štúdium na vysokej škole) schopný sa sám živiť, rozhodol súd vo veci tak, že sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho synovi zrušuje, a to spätne - odo dňa 31. 01. 2011 tak, ako to požadoval navrhovateľ na pojednávaní. Od uvedeného dňa nebol E. P. oprávnený poberať od svojho otca výživné. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá v zmysle ustanovení Zákona o rodine len do doby, kým dieťa nie je schopné sa samo uživiť. Keďže je zrejmé, že plnoletý syn dobrovoľne ukončil štúdium, nepokračoval v ďalšom vzdelávaní, bolo rozhodnuté spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku.
13. Napokon len stručne súd poukazuje na procesný návrh navrhovateľa na zmenu návrhu na začatie konania, ktorý bol zamietnutý na pojednávaní z dôvodu, že jeho modifikácia sa týkala úplne iného konania o výživnom. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho synovi bola naposledy určená v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/129/2009, nie v konaní 4C/83/2009, preto súd na pojednávaní požiadavku na zmenu návrhu zamietol. Uznesenie vyhlásené na pojednávaní nebolo potrebné písomne vyhotoviť ani doručovať (§ 235 ods. 2 CSP).
14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Pokiaľ zástupca navrhovateľa na pojednávaní vyslovil požiadavku na priznanie náhrady trov konania, túto postačujúcim spôsobom neodôvodnil. Súd dáva do pozornosti znenie ustanovenia § 55 CMP, v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to z ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. K uvedenému sa žiada uviesť, že jednoduchý návrh na priznanie náhrady trov konania, nie je na účely aplikácie daného ustanovenia postačujúci. Pokiaľ zástupca navrhovateľa dostatočným spôsobom skutkovo neodôvodnil ani nevysvetlil, aké okolnosti prípadu majú charakter taký, že by bolo nutné postupovať v zmysle § 55 CMP, nebolo možné jeho požiadavke vyhovieť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.