Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Ján Šoltés advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: F. H., A.. XX.X.XXXX, W. H. XX, Ž., v konaní o zaplatenie 532,64 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 34,92 eur spolu s 8,00% ročným úrokom z omeškania od 16.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.12.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 532,64 eur, úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy vo výške 532,64 eur od 16.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právnym predchodca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava uzavrel so žalovaným dňa 9.4.2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 22071395. Žalovanému poskytol úver s dohodnutým úrokom 18%. Ku dňu výpisu kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 298,75 eur. Pri preukázaní výšky nárokov poukazoval na povinnosti podľa § 39 ods. 1 č. 483/2001 Z.z. o bankách viesť obchodnú knihu, vyhotovenie výpisov a skutočnosť, že klient v prípade nedoručenia písomnej reklamácie, potvrdzuje informáciu o obratoch.

3. Žalobca uviedol, že nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, bol zo strany žalobcu upozorňovaný na neplnenie si povinností. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil dňa 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016, ktorý obsahoval súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím na úhradu žalovaného, s konečným zostatkom 532,64 eur.

4. Počas konania došlo k postúpeniu nároku. Žalobca aktívnu legitimáciu preukazoval postúpením pohľadávky na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, registrovanej na súde pod sp. zn. 1OpP/2/2017 uzavretou dňa 31.08.2016 medzi Consumer Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcami a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom spolu s prílohou zmluvy - identifikáciou pohľadávky. O zmene účastníctva bolo rozhodnuté uznesením č.k. 14Csp/85/2016 -68 z 14.8.2017.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená spolu s výzvou súdu a procesnými poučeniami.

6. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade predmetom posúdenia bola iba otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd nenariaďoval pojednávanie.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

13. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

16. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

17. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

18. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)

alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyvodil nasledujúce skutkové zistenia.

20. Súd zistil, že dňa 9.4.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu VÚB a.s. v zastúpení Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe Žiadosti o aktiváciu Nákupnej karty NAY. Podľa obsahu zmluvy mal byť poskytnutý žalobcovi spotrebiteľský úver na kreditnú kartu, teda kontokorentný úver so stanoveným rámcom prečerpania 60.000,- Sk (1991,64 eur) s pevnou splátkou 2300,- Sk (76,35 eur).

21. Aj keď sa jedná o kontokorentný úver, s výnimkou úveru formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, sa na poskytnutie úveru vzťahujú ust. zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmysle judikatúry a výkladu zákona v znení aj nasledujúcej právnej úpravy, zákonnom č. 129/2010 Z.z. je zrejmé, že pri danom type úveru nemožno splniť všetky náležitosti stanovené zákonom, konkrétne ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.. Teda veriteľ musí splniť všetky náležitosti, ktoré splniť môže, osobitne aj povinnosti dané ust. § 3 ods. 6 cit. zák..

22. Žalovaný uvedené skutočnosti dokonca ani v žalobe neuviedol, nepreukázal, jeho odôvodnenie smerovalo len k povinnostiam viesť obchodnú knihu a metodike vedenia. Avšak podľa názoru súdu, uvedené povinnosti podľa § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov nemôžu nahradiť povinnosti dané inými právnymi predpismi a nemôžu ani konvalidovať vady právnych úkonov.

23. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. Uvedené povinnosti však vychádzajú z premisy, že veriteľ uzavrel platnú, účinnú (perfektnú) zmluvu, na základe ktorej poskytol úver. Teda skutočnosť, že veriteľ, resp. správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy") o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatností tejto splátky, preukazuje vytvorením vyvrátiteľnej domnienky aktívne a pasívne operácie.

24. Nakoľko súd však nezistil, že by vôbec veriteľ pri uzavretí zmluvy oznámil výšku ročnej úrokovej sadzbe, informoval žalovaného o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, v zmluve neboli uvedené ani ostatné náležitosti stanovené ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda neboli naplnené ani ostatné zákonné náležitosti (okrem úrokovej sadzby aj priemernú RPMN), súd musel postupovať podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. a považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

25. V konaní však žalobca svoj nárok vôbec nešpecifikoval, teda neuviedol akú sumu žalovaný skutočne čerpal, aký nárok si uplatňuje titulom úrokov, sankčných úrokov, rôznych poplatkov, poistenia, tak súd nemal v konaní preukázané, že žalobca poskytol žalovanému viac ako mu doposiaľ uhradil. Teda žalobca v konaní len preukázal, že eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 532,64 eur, avšak nepreukázal v akom rozsahu aj poskytol prostriedky žalovanému, v akom rozsahu žalovaný plnil a pod.. Svoj nárok preukazoval len výpisom transakcií od 20.4.2008 do 31.10.2016 bez toho, aby bol vôbec uvedený stav na konci zúčtovacieho obdobia z ktorého počítal úroky, stav na konci roku a pod.. Súd len dokázal

zistiť sumu kreditných transakcií 2400,- Sk (79,67 eur) a 277,46 eur, spolu 357,13 eur a mu debetných transakcií 5.35,92 Sk (176,12 eur) a 713,64 eur, z toho čerpanie vo výške 392,05 eur. Súd teda stanovil nárok žalobcu v rozsahu rozdielu 34,92 eur.

26. Nakoľko úverový vzťah súd musel podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. považovať za bezodplatný, nezistil jeho ukončenie pred odstúpením od zmluvy zo dňa 16.11.2016 so stavom k 31.10.2016, pričom úrok z omeškania si žalobca uplatňoval od 16.11.2016, súd nemohol priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania pred týmto dňom. Nakoľko preukázateľne po odstúpení od úverového vzťahu žalovaný nevrátil žalobcovi požičané prostriedky, súd podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v spojení s ust. § 11c cit. nar. priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu so stavom k 16.11.2016.

27. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Nakoľko úspech žalovaného bol v prevažujúcom rozsahu, avšak pre jeho nečinnosť mu nemohli vzniknúť žiadne trovy v konaní, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).