Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/214/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.-Y., P. P. studni XXX/XX, 2. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.-Y., P. P. studni XXX/XX, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 2. Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 45 684 618, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. marca 2018 č. k. 7C/40/2018-27 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. marca 2018 č. k. 7C/40/2018-36 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Y., obec O., okres O., zapísaných v Správe Okresného úradu Nitra - katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to stavieb: rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ parcela č. 39/7, parcela č. 43/2, letná kuchyňa bez súpisného čísla postavená na parcele registra „C“ parcela č. 43/3, pozemky: parcela registra „C“ parcela č. 39/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 167 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, v podiele 1/1 vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Ďalším výrokom uložil žalobcom v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobcovia sa návrhom, doručeným súdu dňa 19. 02. 2018 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci s tým, že vo veci samej sa budú domáhať určenia neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 16. 01. 2014 uzatvorili ako dlžníci spolu so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu o OTP refinanc úvere č. 376/3001/13SU, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol úver žalobcom vo výške 63.900 eur, pričom záväzok zo zmluvy bol zabezpečený záložnou zmluvou v prospech žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Z dôvodu nesplácania dlhu je na základe realizácie zmluvného záložného práva prikročené k vykonávaniu dobrovoľnej dražby spoločnosťou Platiť sa oplatí, s. r. o. Uviedli, že im nie je zrejmé, kedy sa koná prvé kolo dražby, oznámenie o dražbe,

dražobnú vyhlášku doposiaľ neobdržali. So žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili. Z verejne dostupných informácii vedia, že žalovaný v 2. rade vykonáva často dražby v prospech žalovaného v 1. rade. Do finančnej tiesne sa dostali z osobných a pracovných problémov, žalovaný v 1. rade im odmietol vyhovieť v požiadavke na splátkový kalendár. Namietajú, že žalovaný v 1. rade nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver od 16. 01. 2014 zaplatené. Okrem toho im nebolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08. 01. 2016 sú uvádzané chybné údaje. Žalobcovia sa domnievajú, že pri uzatváraní zmlúv bola obmedzená autonómia vôle. Tvrdili, že je tu obava, že by ich výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozil v ich právach a spôsobil im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného v 1. rade možnou dobrovoľnou dražbou, dôsledkom čoho by bolo vysťahovanie žalobcov z predmetnej nehnuteľnosti, pričom nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie a súčasne by týmto boli postihnuté osoby, ktoré na ich dlhu nemajú žiadne pričinenie. Navrhovaným neodkladným opatrením sledujú dočasnú úpravu pomerov, keďže je tu obava, že žalovaný si uplatňuje neprimerané požiadavky, čo do výšky plnenia. So žalovaným v 1. rade sa chceli dohodnúť, avšak neúspešne. Dražba nehnuteľností, kde majú zabezpečené bývanie, podľa názoru žalobcov predstavuje podstatný zásah do rodinného života žalobcov, ktorý už nie je možný zvrátiť, preto je daná dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému v 1. rade neprimeraná ujma. Súd, posudzujúc návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s pripojenými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a osvedčili aj to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu vo forme neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa názoru súdu návrh žalobcov spĺňa všetky zákonné náležitosti, vrátane opísania rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, ktorým má súd uložiť žalovanému v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalobcovia preukázali a osvedčili svoje tvrdenia, že medzi nimi a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o OTP REFINANC ÚVERE č. 376/3001/13SU zo dňa 16. 01. 2014 a súčasne, že pohľadávka žalovaného je zabezpečená záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Pretože žalovaný v 1. rade už vykonal úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, resp. prostredníctvom žalovaného v 2. rade, výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva a právom chráneného záujmu žalobcov, ktorí v predmetnej nehnuteľnosti bývajú. Žalobcovia namietajú pravosť a splatnosť pohľadávky. Podľa žalobcov vymáhanie pohľadávky dobrovoľnou dražbou predstavuje ohrozenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj ohrozenie ich práva na obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného v 1. a 2. rade sú oveľa menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov. Strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. V nadväznosti na uvedené, súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. Y., obec O., okres O., zapísaných v Správe Okresného úradu Nitra - katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to stavieb: rodinný dom súpisné číslo 343 postavený na pozemku parcely registra „C“ parcela č. 39/7, parcela č. 43/2, letná kuchyňa bez súpisného čísla postavená na parcele registra „C“ parcela č. 43/3, pozemky: parcela registra „C“ parcela č. 39/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 333 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 167 m2, parcela registra „C“ parcela č. 43/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, v podiele 1/1 vo vlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň súd uložil podľa § 336 ods. 1 žalobcom povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 1. rade, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že nemožno súhlasiť s viackrát uvedenými tvrdeniami žalobcov, že títo neobdržali žiadne upomienky, či výzvy na zaplatenie a taktiež, že im nikto nedoručil oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Pred začatím výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prejavil dostatočnú snahu o dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy zo strany dlžníka, avšak s negatívnym výsledkom. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcov, ako aj konštatovaním súdu, že v danom prípade je naliehavá potreba upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na právach

žalobcov v 1. a 2. rade. Uspokojovanie veriteľa výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby totiž nie je možné vnímať ako ujmu žalobcov v 1. a 2. rade, keďže sami žalobcovia ako dlžníci a zároveň aj ako záložcovia prestali plniť záväzok vo forme dohodnutých splátok, práve naopak, takéto konanie zo strany žalobcov je spôsobilé privodiť ujmu záložnému veriteľovi. Nariadením neodkladného opatrenia sa práve jemu ako veriteľovi znemožňuje domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky v zmysle ustanovení záložnej zmluvy, čím na jeho strane, bez jeho zavinenia, vzniká protiprávny stav. Ďalej uviedol, že len upriamenie pozornosti súdu zo strany žalobcov na smernice na ochranu spotrebiteľa bez ďalšieho nie je dostatočným odôvodnením ich nároku. Záložná zmluva nie je spotrebiteľská zmluva, táto slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej podstatou je oprávnenie veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu v prípade, ak pohľadávka nebude riadne a včas splnená. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože neboli splnené zákonné podmienky, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku žalobcov.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, že podané odvolanie považujú za účelové, tendenčné a nesúhlasia s ním. Majú za to, že dostatočne opísali dôvody a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré doložili dôkazmi, ktoré mali k dispozícii. Žalovaný v 1. rade si v oznámení o začatí výkonu záložného práva nárokuje inú sumu ako vo vyhlásení okamžitej splatnosti úveru či výzve pred zosplatnením. Zmluva je pre nich neprehľadná, nezrozumiteľná, nedávajúca jasný prehľad o tom „koľko“, „ako dlho“, aké % a spochybňujú jej platnosť. Z korešpondencie žalovaného vyplýva vždy iná ním požadovaná suma dlhu, ktorú ale nijako nešpecifikuje, nepreukazuje ním jednotlivé nárokové položky, z čoho sa skladajú a na akom základe. Ďalej uviedli, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Sú tohto názoru, že vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je a bola naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí ich záujmom, a preto je a bolo nariadenie neodkladného opatrenia namieste. Súd pri rozhodovaní o vydaní neodkladného opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov a mal by vychádzať zo skutočností preukázaných alebo osvedčených žalobcami, čo urobil. Bez akýchkoľvek pochybností je možné uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú a boli v tejto veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného, ktorý je naďalej záložným veriteľom, a preto zásada primeranosti neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie žalovaného v 1. rade zamietnuť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.

8. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda, že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

9. V preskúmavanej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci Nitra katastrálnom území Y., zapísaným na LV č. XXXX, špecifikovaným v návrhu, nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (určenie neplatnosti, neexistencie záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov). Žalobcovia dôvodili, že so žalovaným v 1. rade dňa 16. 01. 2014 uzatvorili zmluvu OTP Refinanc úvere č. 376/3001/13SU, na základe ktorej im žalovaný v 1. rade poskytol úver vo výške 639.000 eur, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve, zapísaných na LV č. XXXX. Z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému v 1. rade je na základe realizácie zmluvného záložného práva prikročené k výkonu dobrovoľnej dražby spoločnosťou Platiť sa oplatí s. r. o. (žalovaný v 2. rade). Majú za to, že je tu obava, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby ich ohrozí na ich právach a spôsobí im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva žalovaného v 1. rade možnou dražbou a následným udelením príklepu či exekučným konaním, nehľadiac na vysťahovanie z nehnuteľnosti, kde nemajú zaistené náhradné ubytovanie, pričom strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Dražba nehnuteľností, v ktorej majú zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je možný zvrátiť. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému v 1. rade neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. Zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že vzťahy medzi stranami sporu je odôvodnené neodkladne upraviť vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v žalobcami požadovanom znení. Je nesporné, že žalobcovia sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. 1410 pre katastrálne územie Dražovce. Rovnako nespornou je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na uvedené nehnuteľnosti, a to na základe zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá skutočnosť bola žalobcom oznámená listom žalovaného v 1. rade zo dňa 08. 11. 2016, ako i listom žalovaného v 2. rade zo dňa 04. 01. 2018.

11. Odvolací súd vyhodnotením rozhodujúcich skutočností tak dospel k záveru totožnému so súdom prvej inštancie, že v preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre žalobcami požadované využitie inštitútu neodkladného opatrenia ako ochranného prostriedku pred vznikom závažnej ujmy na ich strane v podobe straty vlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku napadnutého uznesenia, vo vzťahu ku ktorým je vykonávané záložné právo prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú vykonáva žalovaný v 2. rade, teda v podobe straty ich majetku, ale súčasne tiež v podobe straty ich obydlia, keďže nie je sporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby k tomuto účelu žalobcom slúžia. Žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, prameniaceho zo zmluvy o poskytnutí úveru, v súvislosti s ktorou uzatvorili so žalovaným 1. tiež zmluvu o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa, ktorým je žalovaný 1. a predmetom ktorej sú práve nehnuteľnosti špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia osvedčili aj dôvodnosť obavy, že napriek tomu, že spochybňujú existenciu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá skutočnosť má byť predmetom konania vo veci samej, bude naďalej žalovaný 1. uplatňovať výkon záložného práva formou realizácie dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy, práve prostredníctvom žalovaného 2.

12. Jedinou procesnou zárukou, ktorú majú žalobcovia k dispozícii na svoju ochranu, je podanie návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní tak bol preukázaný základný predpoklad, splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcov. Žalobcovia preukázali vôľu druhej strany (žalovaného 1.) realizovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby (žalovaným 2.), pričom predmetom dražby sú sporné nehnuteľnosti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je spôsobilý privodiť neoprávnený zásah do práv a právom chráneného záujmu žalobcov, t. j. do ich majetkových práv. Potrebné je zdôrazniť, že nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného v 1. rade, ako finančnej inštitúcie s finančným zázemím a krytím a pre žalovaného v 2. rade vykonávajúceho dobrovoľné dražby, ako súčasť jeho podnikateľských aktivít sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcov. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V Európskej únii predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia, umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia, týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobcovia, ktorí spochybňujú platnosť záložného práva, mienia podať žalobu o určení neplatnosti, neexistencie záložného práva, ktorú povinnosť im aj súd prvej inštancie uložil v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie neposudzoval nárok vo veci samej, ale riešil, či pre procesnoprávny inštitút neodkladného opatrenia sú alebo nie sú osvedčené zákonné podmienky k vyhoveniu takéhoto návrhu, pričom dospel k záveru, že tieto zákonné podmienky boli osvedčené, splnené. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase jeho rozhodovania je nesporné, že v súvislosti s odvolacím konaním im žiadne trovy nevznikli, ktorá skutočnosť odôvodňovala záver o tom, že sa žalobcom náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .