Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-39-2018.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/39/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky Dr. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. út X/X, XXXX Q., trvale bytom B. Q. utca XX.XX/X, Q., Q., štátna občianka Maďarska a otca X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XXX, XXX XX G. nad Z., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Klincová 35, 810 05, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 26P/29/2018-42 zo dňa 06.03.2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“), § 25 ods. 1, 2 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas veľkonočných prázdnin v roku 2018 v čase od 29.03.2018 od 12.00 hod. do 03.04.2018 do 14.00 hod. s tým, že maloletého si prevezme v určenom čase v bydlisku matky a po ukončení styku ho aj v určenom čase matke v mieste jej bydliska vráti (prvý výrok), matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk mu umožniť (druhý výrok), v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (tretí výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že otec maloletého podal dňa 28.08.2017 návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým; uznesením č.k. 25P/39/2017 - 23 zo dňa 21.09.2017 Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo veci návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie zastavil, pretože obvyklým pobytom dieťaťa je Maďarsko, matka spolu s maloletým sa zdržiava po opustení spoločnej domácnosti s otcom už niekoľko mesiacov na území Maďarska, žijú tu aj jej rodičia a zároveň tam má hlásený trvalý pobyt. Matka má v Maďarsku zázemie, odtiaľto pochádza, má vybudované citové, spoločenské a sociálne väzby, zamestnala sa tam a kúpila byt, čím preukázala úmysel zotrvať v tejto krajine, maloletý tam navštevuje jasle. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť vzhľadom na otcom podané odvolanie. Pri rozhodovaní o tomto návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd aplikoval pri posudzovaní právomoci súdu Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“). Z článku 8 ods. 1 Nariadenia je rozhodujúcim kritériom, podľa ktorého sa určuje právomoc súdu členského štátu, obvyklý pobyt dieťaťa. Z doposiaľ zistených skutočností je zrejmé, že konanie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu začalo v Maďarsku na súde v meste W. na návrh matky, avšak súd na pojednávaní dňa 13.09.2017 konanie prerušil - vychádzajúc zo zápisnice na č.l. 18 - 20 spisu, z dôvodu nedostatku právomoci a tiež na žiadosť matky. Následne bolo uznesením súdu Salgótarján č. 3.P.21.108/2017/2 zo dňa 04.12.2017 konanie preložené na Okresný súd v Miskolci (uznesenie a žiadosť matky na č.l. 35 - 40 spisu), pretože matka a dieťa sa prihlásili k trvalému pobytu v Q.. Podľa oznámenia právnej zástupkyne otca zo dňa 23.02.2018 (podanie zaslané e-mailom na č.l. 33 spisu), Okresný súd Miskolc doposiaľ v konaní nevykonal žiaden úkon smerom k otcovi a ak by sa tak udialo, tento bude namietať právomoc maďarského súdu, pretože trvá na tom, že maloletý X. bol do Maďarska premiestnený neoprávnene a právomoc si zachovali súdy Slovenskej republiky v zmysle čl. 10 Nariadenia Brusel II. Otec podával na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 20.11.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým synom počas zimných prázdnin v čase od 26.12.2017 od 10.00 hod. do 28.12.2017 do 17.00 hod. a tiež od 02.01.2018 od 10.00 hod. do 05.01.2018 do 17.00 hod., ktorý súd uznesením č.k. 26P/58/2017-57 zo dňa 15.12.2017, právoplatným dňa 05.01.2018 zamietol ako nedôvodný, pretože neboli potvrdené otcom tvrdené vyjadrenia matky, že maloletého už nikdy neuvidí. Navyše vzhľadom na prebiehajúce rozhodovanie o návrate dieťaťa na Slovensko bolo dôvodné predpokladať, že o tomto bude čoskoro rozhodnuté; zároveň prebiehala i komunikácia o prípadnom vyriešení veci cestou mediácie resp. dohody rodičov. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo súdu aktuálny stav konania o návrate dieťaťa na Slovensko, pričom zo správy, doručenej dňa 19.02.2018 (č.l. 30 spisu) vyplynulo, že návratová žiadosť otca nebola zatiaľ postúpená maďarskému súdu vzhľadom na plánované mediačné stretnutie rodičov na deň 26.02.2018 v priestoroch Centra za účelom dosiahnutia dohody rodičov. Ku dňu rozhodnutia žiadne nové informácie zo strany Centra ani účastníkov konania neboli súdu oznámené. Okresný súd poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Právo osobného styku je v porovnaní s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami výnimočné, pretože prostredníctvom neho môžu realizovať samotné rodičovstvo. Ide o súčasť práva na rodinný život. Pre rodiča a dieťa je možnosť byť spolu základným prvkom rodinného života. Nedostatok styku rodiča s dieťaťom znamená spretŕhanie rodinných väzieb medzi nimi, čo nie je v záujme dieťaťa. Ako vyplýva z § 25 ods. 1 Zákona o rodine, zákon na prvom mieste dáva možnosť rodičom dohodnúť sa na úprave styku s dieťaťom, ktorá dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode resp. rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 ods. 1 ZR. Pokiaľ sa však rodičia nedohodnú, o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhodne súd (§ 25 ods. 2 ZR). Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti, ktoré boli v danom konaní osvedčené, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým počas veľkonočných prázdnin, a to v čase od 29.03.2018 od 12.00 hod. do 03.04.2018 do 14.00 hod. s tým, že otec si mal. dieťa prevezme v určenom čase v bydlisku matky a po ukončení styku ho aj v určenom čase matke v mieste jej bydliska vráti. Súd zmenil čas odovzdania dieťaťa dňa 03.04. z navrhovanej 17-tej hodiny na 14.00 hod., čo považoval za vhodnejší čas ako odovzdanie dieťaťa v neskorších podvečerných hodinách, jednak s ohľadom na nízky vek dieťaťa i potrebu dlhšieho cestovania. Súd predchádzajúci obdobný návrh otca na úpravu styku počas zimných prázdnin zamietol, pretože v tom čase vychádzal z odôvodneného predpokladu, že čoskoro bude vyriešená otázka konania o návrate dieťaťa, ako aj otázka právomoci súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, prípadne uzavretá rodičovská dohoda, k čomu však doposiaľ nedošlo. Po posúdení skutkových i právnych argumentov, ktorými otec odôvodnil nový návrh, nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil ako opodstatnené, keďže matka podľa neho stále nie je prístupná uzavretiu rodičovskej dohody a naďalej mu umožňuje iba obmedzený styk s dieťaťom jedenkrát za dva týždne. Takýto rozsah styku je nedostatočný a vedie k obmedzovaniu rodičovských práv otca, najmä právo maloleté dieťa vychovávať a stýkať sa s ním, čo možno považovať za vážny zásah do práva otca na rodinný život. Pri takto obmedzenom styku navyše hrozí riziko, že dôjde k narušeniu citového puta medzi dieťaťom a otcom, čo je nepochybne v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 57 a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj „C.m.p.“), pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania priznať nežiadal.
2. Proti uzneseniu o neodkladnom opatrení podala včas rozsiahle odvolanie matka. Vyjadrila sa aj vo veci ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Podľa nej právomoc na posúdenie rodičovských práv a povinností majú maďarské, nie slovenské súdy.
3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil.
5. V zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ C.m.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
6. Právna úprava odvolacieho konania v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného do 30.06.2016, zrušeného zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, upravovala v § 218 ods. 1 písm. e/ možnosť odmietnuť odvolanie, ak rozhodnutie, napadnuté odvolaním, zaniklo inak. Nová právna úprava - civilný sporový poriadok - v §386 - ako dôvod odmietnutia odvolania situáciu, keď rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak, vypustila. Zachováva sa dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nesplnenie procesných podmienok (§ 221 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p.), pokiaľ nejde o rozhodnutie vo veci samej, ak dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. Zrušenie prvoinštančného rozhodnutia je výnimočným rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému má dôjsť výlučne vtedy, ak rozhodnutie, napadnuté odvolaním, nie je vecne správne (preto ho nie je možné potvrdiť), ale zároveň ho nemožno ani zmeniť pre existenciu závažných vád, ktoré zároveň odôvodňujú oprávnenie odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie. Zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymenované taxatívne; odvolací súd môže a zároveň musí zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak je preukázaný niektorý z dôvodov samostatne alebo ich kombinácia a na druhej strane nemôže zrušiť rozhodnutie zo žiadneho iného dôvodu. Pri zistení naplnenia niektorého z dôvodov nemá odvolací súd možnosť úvahy o inom spôsobe rozhodnutia, s výnimkou situácie, ak môže sám procesným postupom zistenú vadu odstrániť. Dôvod zrušenia rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. sa môže uplatniť vtedy, ak je podané odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým sa rozhodlo o procesných otázkach. Predmetom rozhodovania môže byť iba také uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie (§ 357), pretože odvolanie podané proti inému uzneseniu odvolací súd bez vecného prejednania odmietne. Zákonným dôvodom pre zrušenie nemeritórneho rozhodnutia je procesná situácia, keď po vydaní rozhodnutia zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané, alebo ak ani pred jeho vydaním neexistovali dôvody na jeho vydanie.
7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na základe návrhu otca bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým počas veľkonočných sviatkov v roku 2018. Matka podala v zákonnej lehote proti uzneseniu odvolanie; okresný súd spis na rozhodnutie odvolaciemu súdu predložil po zákonom predpísaných procesných úkonoch dňa 20.07.2018. Keďže uplynul čas, na ktorý bolo nariadené neodkladné opatrenie (marec - apríl 2018), zanikli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 odsek 1 písm. d/ C.s.p. zrušil.
8. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).