Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-71-2018.pdf
PDF · 77.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/71/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Michal Luknár, advokát so sídlom Nitra, Zvolenská 8, právne zastúpeného: JUDr. Eva Luknár Pavelková, advokátka so sídlom Bratislava, Tupého 25/A, proti povinnému: TEZAS, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Nábrežie sv. Metoda 125/19, IČO: 36 011 185, o vymoženie 20.342,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/13/2017- 55 zo dňa 09. mája 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie povolil odklad exekúcie 9Er/13/2017, EX 3076/16 až do právoplatného skončenia súdneho konania sp. zn. 21Cr/13/2017, vedeného na Okresnom súde Bratislava V.. Uviedol, že v danej veci bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, dňa 09.05.2017. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.05.2017 a toto bolo povinnému doručené dňa 23.05.2017. Povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii listom zo dňa 31.05.2017, podaným na pošte dňa 02.06.2017. V námietkach uviedol, že sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, Bratislava, sp. zn. AHC/0914/0006 zo dňa 30.11.2016, nakoľko rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky a rozsudok prekračuje dosah rozhodcovskej doložky. Povinný zároveň so žalobou požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v tom zmysle, že ich považuje za nedôvodné, účelové, s cieľom oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Súd prvej inštancie na Okresnom súde Bratislava V. zistil, že sa u nich vedie konanie pod sp. zn. 21Cr/13/2017 vo veci žalobcu TEZAS, spol. s r.o. proti žalovanému JUDr. Michal Luknár o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, sp. zn. AHC/0914/0006 zo dňa 30.11.2016. Toto konanie nebolo do dňa vydania napadnutého uznesenia právoplatne skončené. Avšak uznesením sp. zn. 21Cr/13/2017 zo dňa 20.09.2017 bol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietnutý. Súd prvej inštancie s poukazom na § 56 ods. 2 a 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za preukázané, že sa začalo konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. K zamietajúcemu rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku - exekučného titulu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V. uviedol, že zo žiadneho zákonného ustanovenie nevyplýva zákaz pre exekučný súd, aby nerozhodoval o odklade exekúcie za situácie, že sa súbežne, v inom konaní rozhoduje o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Uzavrel, že inštitút povolenia
odkladu exekúcie v zmysle § 56 Exekučného poriadku a inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. treba dôsledne rozlišovať.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v rozpore s § 50 ods. 2 Exekučného poriadku nerozhodol o námietkach povinného, ktoré sú zjavne nedôvodné, keďže neobsahujú žiadne skutočnosti odôvodňujúce ich prípustnosť v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd bez toho, aby mu to umožňovalo zákonné ustanovenie, rozhodnutie o námietkach povinného odložil na čas po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súdu Bratislava V. pod sp. zn. 21Cr/13/2017, hoci od doručenia námietok povinného exekučnému súdu do vydania napadnutého rozhodnutia uplynul bezmála jeden rok. Mal za to, že zákonná 60-dňová lehota na rozhodnutie o námietkach povinného bezpochyby slúži na odstránenie stavu právnej neistoty a je ustanovená aj na ochranu oprávneného v tom zmysle, že v prípade zjavne nedôvodných námietok povinného, môže oprávnený legitímne očakávať, že dôjde k naplneniu jeho práva na spravodlivé prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Z toho vyplýva, že exekučný súd porušil právo oprávneného na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázal aj na to, že okrem toho, že námietky povinného neobsahujú žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali ich prípustnosť, zároveň Okresný súd Bratislava V. uznesením č.k. 21Cr/13/2017-110 zo dňa 20.09.2017, zamietol návrh povinného na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Napadnuté rozhodnutie považoval za zmätočné v tom zmysle, že z neho nie je zrejmé, či exekučný súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku alebo § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Mal za to, že hoci na Okresnom súde Bratislava V. prebieha vyššie uvedené konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je to dôvodom na postup podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, s prihliadnutím na to, že Okresný súd Bratislava V. zamietol návrh povinného na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, keďže zo žaloby podanej povinným a ním predložených dôkazov neboli zistené také skutočnosti, na základe ktorých možno očakávať taký výsledok konania, že rozhodcovský rozsudok bude zrušený. Taktiež ani ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku nebolo možné podľa názoru oprávneného aplikovať v danej veci, keďže povinný nemá postavenie spotrebiteľa. Novelou Exekučného poriadku, účinnou od 01.01.2015, nebolo do Exekučného poriadku doplnené len ustanovenie § 56 ods. 5, ale aj ustanovenie § 48 ods. 2, v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu pri tejto novelizácii Exekučného poriadku bolo posilnenie ochrany spotrebiteľa, ale nejednalo sa o zmenu v prípade, že účastníkom rozhodcovského konania nebude spotrebiteľ tak, ako je tomu v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, aby odklad nepovolil, alebo aby napadnuté rozhodnuté zrušil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
5. V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 29.12.2016, dňom doručenie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie (dňa 23.05.2017) povinnému tento podal, v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii, ktoré doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 05.06.2017.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
10. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
11. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a odvolacie námietky povinného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné. V prejednávanej veci boli podané v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii a o týchto mal súd prvej inštancie rozhodnúť rozhodnutím v zmysle vyššie citovaného § 50 ods. 2 Exekučného titulu, ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia o odklade exekúcie. V tejto súvislosti bola teda odvolacia námietka oprávneného v tom, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), keď o námietke povinného exekučný súd nerozhodol bez zbytočných prieťahov v zákonnej lehote, opodstatnená.
13. Naopak, odvolací súd nepovažuje napadnuté rozhodnutie za zmätočné, nakoľko je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol o odklade exekúcie v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie aplikáciu § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 použil správne. Chcel poukázať na skutočnosť, že o odklade rozhodol bez výslovného návrhu povinného na odklad exekúcie, keďže vo vedenom exekučnom konaní možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, ak bude v konaní, č.k. 21Cr/13/2017, vedenom na Okresnom súde Bratislava V. úspešný žalobca. V takom prípade by musel exekučný súd exekúciu zastaviť (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).
14. S odvolacou námietkou oprávneného, že úmysel novely Exekučného poriadku (účinnej od 01.01.2015, zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), súvisel výlučne so zabezpečením väčšej miery ochrany práv spotrebiteľov v rozhodcovskom konaní a následne aj v exekučnom konaní, sa odvolací sú nestotožnil. Z gramatického výkladu § 56 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nevyplýva, že by sa tento mal vzťahovať len na prípady, keď by bol účastníkom rozhodcovského ako aj následného exekučného konania vyslovene spotrebiteľ. Ak by zákonodarca takýto výklad citovaného ustanovenia zamýšľal bol by to jednoznačne a výslovne uviedol v ustanovení § 56 ods. 5 Exekučného poriadku.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), najprv rozhodne o námietkach povinného doručených súdnemu exekútorovi dňa 05.06.2017 a súdu prvej inštancie dňa 19.06.2017 a následne pokiaľ to bude potrebné o povolení odkladu exekúcie.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).