Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/269/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Lesné pozemkové spoločenstvo Mikšová, so sídlom Bytča, IČO: 00 630 608, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Gireth, so sídlom N., J. M. M. XXX/XX, proti žalovanej O. W., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XX, právne zastúpenej JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, o zaplatenie 213,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/492/2015-118 zo dňa 19. decembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 213,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.1.2016 do zaplatenia a vo výroku o priznaní žalobcovi proti žalovanej nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku úroku z omeškania.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 213,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 15.1.2016 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, registrovaným v príslušnom registri. Pozemok EKN parc. č. 589 kat. územie P. (ďalej bez uvádzania katastrálneho územia, keďže všetky dotknuté nehnuteľnosti sú situované v tomto katastrálnom území) je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. Nadväzne žalobca, prostredníctvom jeho výboru, je oprávnený uplatňovať nároky spoluvlastníkov (členov spoločenstva) týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti. 2. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami bolo nesporné, že časť pozemku EKN parc. č. 589/1 užíva žalovaná, a to v rozsahu zameranom geometrickým plánom ako parc. č. 675 o výmere 34 m2, parc. č. 684/8 o výmere 9 m2 a parc. č. 684/9 o výmere 120 m2. Na užívanie dotknutej časti nehnuteľnosti však nemá žiadnu nájomnú alebo inú zmluvu a za užívanie neposkytuje žalobcovi ani žiadnu náhradu. Žalovanou tvrdenú nájomnú zmluvu z 21.10.1970 uzavretú medzi jej právnym predchodcom X. T. a Q. P. (na dobu 50 rokov) vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Nebolo totiž preukázané, že Q. P. bol k danému dňu spoluvlastníkom ním prenajímanej nehnuteľnosti, resp. že by sa spoluvlastníci nehnuteľnosti dohodli, že menovaný je oprávnený nakladať s daným pozemkom. Navyše, v dotknutej nájomnej zmluve sa spomína pozemok parc. č. 589/1 o výmere 50 m2, pričom jeho výmera je v skutočnosti niekoľkonásobne vyššia.

3. Následne je žalovaná povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie od 27.10.2013 do 27.10.2015 vo forme peňažnej náhrady za užívanie (v nespornom rozsahu) nehnuteľnosti bez právneho titulu. V otázke výšky nájmu okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. F., ktorý hodnotil ako „hodnoverný listinný dôkaz“, keďže menovaná ustálila všeobecnú hodnotu nájmu akceptovateľným spôsobom. Z daného dôvodu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 213,20 eur (0,654 eur/m2/ rok). S plnením dotknutého dlhu sa ocitla v omeškaní, z ktorého titulu ju zaťažuje aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Okresný súd však neakceptoval omeškanie vymedzené žalobcom (od 27.10.2015), ale až od prvého dňa nasledujúceho po výzve na zaplatenie, t.j. po dni nasledujúcom po doručení žaloby (k čomu došlo 13.1.2016). Vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v celom rozsahu, lebo bol v konaní o zaplatenie istiny úspešný.

4. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou zamietajúceho výroku) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Trvala na tom, že predmetné pozemky užíva na základe právneho dôvodu, ktorý prezentovala v prebiehajúcom konaní. V tomto smere poukazovala na nepresnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktorý v dotknutej časti (bod 38. odôvodnenia) si pomýlil X. T. a Q. P.. Naďalej tvrdila, že Q. P. bol podielnikom „priamo zo zápisu z pozemkovej knihy“. 5. Odvolateľka sa pridržiavala svojej argumentácie ohľadne právneho postavenia žalobcu, ktorej záverom má byť nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie v súdenej veci. Zdôrazňovala správne (územné i stavebné) konania spojené s výstavbou chaty (v rozhodnom čase) v jej výlučnom vlastníctve, z ktorých je zrejmé, že staviteľ (jej právny predchodca) musel predložiť doklad o majetkoprávnom usporiadaní pozemku, čo predstavovala práve zmluva o nájme so Q. P. z 21.10.1970. Preto žiadala pripojiť súvisiace administratívne spisy. Pozemky, ktoré užívala boli totiž natrvalo odňaté pod výstavbu rekreačnej chaty pre jej právneho predchodcu. Daný stav užívania pretrvával až do prijatia zákona č. 229/1991 Zb. a v zmysle jeho § 22 ods. 1 písm. c/ sa zmenil na nájomný vzťah ex lege. Odvolateľka poukázala na to, že dotknutá nehnuteľnosť nemohla byť vydaná žalobcovi ani v zmysle zákona č. 330/1991 Zb., lebo v danom čase ešte neexistoval. Osvedčenie z roku 2012 nemôže zhojiť nedôslednosti v postupe podľa zákonov č. 229/1991 a 330/1991 Zb.; navyše, ak v podiele 4800/252000 (poradové číslo 108) bolo vydané i v prospech priamo žalobcu. 6. Dodala, že predmetnú rekreačnú chatu odpredala kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 23.9.2016. Zároveň žalobca nemôže mať aktívnu legitimáciu ani z toho dôvodu, že v zmysle § 9 ods. 9 zák. č. 97/2013 Z.z. je prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti zakázaný a vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu jej časť prenajať, ak neexistuje platný nájomný vzťah. Podľa odvolateľky takýto platný nájomný vzťah tu existuje.

7. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zopakoval podstatné okolnosti ním podanej žaloby a mal za to, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré potvrdilo dôvodnosť uplatňovaného nároku. Poukazoval na rozpornosť listín predkladaných žalovanou, keď v zmysle zmluvy o prenajatí pozemku z roku 1970 má byť jej predmetom výmera 50 m2 a v zmysle územného rozhodnutia malo dôjsť k odňatiu 400 m2. Žalobca naďalej tvrdil, že protistrana nepreukázala, že by Q. P. bol oprávnený nakladať s pozemkom pod rekreačnou chatou žalovanej, resp. jej právneho predchodcu a s priľahlým pozemkom.

8. V následnej reakcii žalovaná trvala na podanom odvolaní, vrátene súvisiacej argumentácie. Dodala, že vyňatím z lesného pôdneho fondu prestal pozemok o výmere 400 m2 tvoriť spoločnú nehnuteľnosť, čo vylučuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Podľa žalovanej „vyjadrenie žalobcu o tom, že nájomná zmluva z 21.10.1970 je absolútne neplatná, môžu napadnúť len podieloví spoluvlastníci vyňatého stavebného pozemku o výmere 400 m2“. 9. K dotknutému podaniu sa žalobca už nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 , z ktorého dôvodu nedotknutým zostal nenapadnutý výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšku úroku z omeškania a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Možno súhlasiť s odvolateľkou, že okresný súd v rámci bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku nepresne/opačne označoval strany nájomnej zmluvy z 21.10.1970, t.j. X. T. označil za prenajímateľa a Q. P. za nájomcu. Avšak v súhrne s ostatnými časťami odôvodnenia (osobitne body 14., 15. a čiastočne i 16.) je nepochybné, že ide svojou povahou iba o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemala vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia, keďže stranám je náležité postavenie menovaných jasné, o čom - napokon

- svedčí i obsah samotného odvolania. 12. Napriek uvedenej nedôslednosti je nutné konštatovať, že súvisiaci záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti dotknutej zmluvy o prenajatí pozemku je vecne správny. Žalovaná nepreukázala a ani konkrétne neoznačila žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval oprávnenie Q. P. uzavrieť zmluvu o nájme nehnuteľnosti parc. č. 589/1. Tvrdenie o jeho údajnom spoluvlastníctve - relevantne spochybnené protistranou - nedokázala nielen doložiť, ale ani bližšie skutkovo vymedziť. Za takéto vymedzenie rozhodne nemožno považovať vyjadrenie „bol podielnikom priamo zo zápisu pozemkovej knihy“; bez akéhokoľvek konkrétnejšieho označenia napr. pozemnoknižnej vložky, či poradového čísla zápisu v B časti pozemnoknižnej vložky a pod. X. konštatoval aj okresný súd, že žalovaná ani nenavrhla vykonanie dokazovania na preukázanie oprávnenia Q. P. disponovať s dotknutou nehnuteľnosťou (presnejšie s jej časťou). Na predmetnom čiastkovom závere nič nemení fakt, že pre rozhodovanie správnych orgánov v roku 1970 takáto zmluva bola dostatočná. Benevolentný, až úmyselne potierajúci a zaťažujúci vlastníctvo fyzických osôb (osobitne, ak išlo len o súkromné vlastníctvo, ktoré požívalo minimálnu právnu ochranu) prístup štátnych orgánov bol v období socializmu absolútne bežný. Z daného titulu nebolo potrebné pripájať/vyžiadať si k rozhodovaniu v súdenej veci dotknuté administratívne spisy, ktorý dôkazný návrh okresný súd náležite zamietol.

13. Nadväzne je zrejmé, že právny predchodca žalovanej nemal platný nájomný vzťah k pozemku zastavanému rekreačnou chatkou a k pozemku k nemu priľahlému, ktorý by mal zostať zachovaný ex lege v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. V tejto spojitosti krajský súd dáva do pozornosti, že žalovaná na jednej strane tvrdila, že na základe označeného zákonného ustanovenia jej vznikol nájomný vzťah k ňou užívaným pozemkom (podmienkou ktorého bolo právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby, t.j. neodňatie z lesného pôvodného fondu), ale na strane druhej zdôrazňovala trvalé odňatie 400 m2 (do ktorej výmery má patriť aj ňou užívaný rozsah) z nehnuteľnosti parc. č. 589/1 z lesného pôdneho fondu. Bez ohľadu na vzájomnú rozpornosť týchto tvrdení žalovanej je potrebné konštatovať, že samotné odňatie z lesného pôdneho fondu neznamená, že dotknutá časť nehnuteľnosti prestáva mať charakter spoločnej nehnuteľnosti. Súčasne len samotné rozhodnutie o odňatí z lesného fondu nepredstavovalo prekážku vydania nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.

14. Žalovaná relevantne nespochybňovala status žalobcu ako (lesného) pozemkového spoločenstva v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.; tento je zrejmý tiež z jeho registrácie v registri pozemkových spoločenstiev Okresným súdom v Žiline. Pokiaľ namietala (spolu)vlastnícke právo jednotlivých spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXX, činila tak vo vzťahu bezprostredne k žalobcovi. Ani za situácie, že by bola preukázaná nesprávnosť (ktorou otázkou sa odvolací súd podrobnejšie nezaoberal) zápisu spoluvlastníctva žalobcu, nestratili by dotknuté pozemky charakter spoločnej nehnuteľnosti a určujúcou z hľadiska uplatňovania nároku z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní časti spoločnej nehnuteľnosti bez právneho titulu by bola otázka oprávnenia žalobcu - ako pozemkového spoločenstva

- vo vlastnom mene konať pred súdmi v záležitostiach spoločnej nehnuteľnosti. 15. Odvolateľka namietala, že by žalobca mal takúto aktívnu legitimáciu, lebo len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu túto, resp. jej časť, prenajať (aktuálne § 9 ods. 15 zákona č. 97/2013 Z.z.; do 30.6.2018 § 9 ods. 13). Ide o účelový výklad, keďže dotknuté zákonné ustanovenie upravuje iba samotné oprávnenie vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti túto prenajať, ale neupravuje eventualitu (z tohto práva odvodenú) uplatňovania súvisiacich nárokov pred súdom. Podstatou súdenej veci ani nie sú otázky vyplývajúce z výkonu tejto (hmotnoprávnej) súčasti vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti; naopak, ide o (procesnoprávne) uplatňovanie nároku voči niekomu, kto užíva spoločnú nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy.

16. Z hľadiska oprávnenia pozemkového spoločenstva (žalobcu) konať pred súdmi je rozhodujúcim ustanovenie § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. (podstata zákonného znenia významná pre súdenú vec je identická v právnej úprave do 30.6.2018, ako i po 1.7.2018), ktoré oprávňuje výbor spoločenstva konať pred súdmi vo veciach - okrem iného - obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti. Uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý bez právneho dôvodu užíva časť spoločnej nehnuteľnosti, jednoznačne patrí do tejto kategórie

oprávnení. Zo znenia stanov žalobcu (článok V. písm. b/ bod 2.) toto oprávnenie vyplýva dokonca doslovne. 17. Bez ohľadu na uvedené je nutné konštatovať, že úmyslom zákonodarcu bolo zjednodušiť uplatňovanie nárokov vlastníkov spoločných nehnuteľností zadefinovaním aktívnej legitimácie priamo pozemkového spoločenstva, aby nemuseli v súdnych a správnych konaniach vystupovať stovky účastníkov; čo viedlo nielen k maximálne nehospodárnemu konaniu, ale aj k zásadnému oddialeniu odstránenia stavu právnej neistoty, teda v konečnom dôsledku k porušovaniu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ zákonodarca tak výslovne učinil v otázke nadobúdania vlastníctva, bolo by určite v rozpore s jeho vôľou, aby v otázke od vlastníctva len odvodenej a často i finančne triviálnej (čo platí i o súdenej veci) mali pred súdom konať (boli aktívne vecne legitimovaní) všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

18. Krajský súd uzatvára, že žalobca je aktívne legitimovaným na uplatňovanie nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bez právneho dôvodu časti spoločnej nehnuteľnosti tretím subjektom. Nadväzne je zrejmé, že (aj táto) odvolacia námietka žalovanej nebola opodstatnená. Nakoľko odvolacie dôvody vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli opodstatnené a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Žalovaná síce odvolaním napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.