Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-20-2018.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci spôsobilosti na právne úkony G. Y., nar. 06.11.1969, bytom „V Y." Zariadenie sociálnych služieb R. B., XXX XX R. B. 1, zastúpeného súdom ustanoveným opatrovníkom: „V Y." Zariadenie sociálnych služieb R. B., XXX XX R. B., a advokátom Mgr. Michalom Ferčákom, so sídlom Bernolákova 1652/29, 955 01 Topoľčany, za účasti Krajskej prokuratúry Nitra, so sídlom Damborského 1, 949 66 Nitra, o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Ps/41/2016-90 zo dňa 13.03.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony podľa § 231, § 239, § 240 ods. 1, § 243 ods. 1, § 244 a § 247 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“). Súd zároveň vyslovil, že navrhovateľ môže ďalší návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 29.11.2016 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý odôvodnil tým, že nie je duševne chorý, v pôvodnom konaní bol nespravodlivo zbavený svojprávnosti, a preto žiada vyšetrenie znalcom, ktorý mu vráti svojprávnosť späť. Následne žiadal, aby mu boli umožnené celodenné vychádzky zo zariadenia, v ktorom je umiestnený, a to tak, aby mohol kedykoľvek odísť k ľuďom, ktorí by si ho chceli vziať. Žiadal tiež, aby mu bola vrátená spôsobilosť na podpisovanie pracovných zmlúv, preberanie výplaty a na iné právne úkony okrem podpisovania pôžičiek. Požadoval navrátenie spôsobilosti na právne úkony, pretože sa chce zamestnať, splácať exekúcie a aby mu bola navrátená spôsobilosť pre styk s úradmi. V zariadení sociálnych služieb sa cíti neslobodný a z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa cíti byť vo vzťahu k iným klientom tohto zariadenia menejcenný. Taktiež navrhol, aby mohol disponovať s invalidným dôchodkom, ktorého je poberateľom v takom rozsahu, aby bolo zabezpečené financovanie jeho základných životných potrieb. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany navrhla konanie podľa § 247 ods. 1 CMP zastaviť z dôvodu, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ani na navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Ps/10/2013-152 zo dňa 19.10.2015 bol navrhovateľ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv a iných právnych úkonov týkajúcich sa majetku a styku s úradmi. Za opatrovníka mu bol ustanovený ,,V Y." Zariadenie sociálnych služieb R. B. s tým, že opatrovník je oprávnený nesvojprávneho zastupovať pri všetkých právnych úkonoch. Zo záverov znaleckého posudku č. 11/2017 MUDr. Henricha Gráca zo dňa 15.09.2017 navrhovateľ i naďalej trpí polymorfnou poruchou osobnosti trvalého charakteru, ktorá vo svojej podstate je liečebne neovplyvniteľná. Dominantné sú rysy histriónske, egocentrizmus, prejavy vzťahovačnosti, simplexná manipulatívnosť, sebadramatizácia, ale aj prejavy kverulácie a deformácia sebakritičnosti. Znalec odporučil nemeniť posledné rozhodnutie vo veci spôsobilosti na právne úkony a zachovať aktuálny status.
4. Súd konštatoval, že u navrhovateľa ide o závažné duševné ochorenie, pričom môže dôjsť aj k zhoršeniu zdravotného stavu. Umiestnením v zariadení sociálnych služieb je jeho stav v súčasnosti stabilizovaný. V zariadení, v ktorom sa navrhovateľ nachádza a v ktorom vykonáva pomocné práce v rámci terapie, nie sú vytvorené chránené dielne umožňujúce pracovné zaradenie zdravotne znevýhodnených osôb, a preto nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke na navrátenie spôsobilosti na podpisovanie pracovných zmlúv. Takisto návrh na navrátenie spôsobilosti na disponovanie časťou invalidného dôchodku vyhodnotil súd za nedôvodný, keďže navrhovateľovi je potrebné prioritne zabezpečiť podmienky na vykonávanie základných životných potrieb. Navrhovateľ má viacero dlhov a v zariadení platí len čiastočnú úhradu za poskytovanie sociálnych služieb. V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľovi nie je zakazované na krátky čas opustiť zariadenie sociálnych služieb. S prihliadnutím na jeho zdravotný stav a potrebu liečby súd v predmetnej veci nevyhovel požiadavke na celodenné alebo viacdenné priepustky, pretože je v záujme navrhovateľa, aby bol i naďalej umiestnený v zariadení, kde mu je poskytovaná liečba a kde má zabezpečené podmienky na vykonávanie základných životných potrieb. Vzhľadom na jeho zdravotný stav zhodnotený znaleckým posudkom, podľa ktorého znalec neodporučil navrhovateľovi vrátiť čo i len čiastočne spôsobilosť na právne úkony, súd konanie podľa § 247 ods. 1 CMP zastavil dospel z dôvodu, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky na navrátenie plnej spôsobilosti na právne úkony.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť, rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Ps/10/2013-152 zo dňa 19.10.2015 zrušiť a rozhodnúť o navrátení spôsobilosti na právne úkony, alternatívne zmeniť napadnuté uznesenie tak, že sa zmení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Ps/10/2013-152 zo dňa 19.10.2015 a obmedzí sa jeho spôsobilosť na právne úkony len pri disponovaní s invalidným dôchodkom, ktorého je poberateľom. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutné prihliadať na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25.06.2010. Súdy by nemali k znaleckým posudkom pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Skutočnosť, že človek má trvalú duševnú poruchu, neznamená, že nie je schopný sa rozhodovať. Schopnosť rozhodovať sa je podmienená sociálne a nezávisí na medicínskych predpokladoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je schopný komunikovať s úradmi, s ľuďmi, pracovať a orientovať sa v priestore. V priebehu dokazovania nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval vplyv zdravotného stavu navrhovateľa na jeho schopnosť komunikovať s úradmi a uzavierať akékoľvek úkony týkajúce sa jeho majetku. Skutočnosť, že navrhovateľ má dlžoby, nie je dôvodom pre ponechanie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súdny znalec potvrdil, že zaradenie navrhovateľa na trh práce je možné a navrhovateľ deklaroval záujem nájsť si prácu. V závere podaného odvolania zdôraznil, že obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa na právne úkony nie je dôvodné. Takýto závažný zásah do základných práv a slobôd bezdôvodne prehlbuje pocit jeho spoločenskej izolácie a menejcennosti.
6. Opatrovník navrhovateľa sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozhodnutie ponecháva na úvahe súdu. Poukázal na to, že navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 333,40 eura, pričom úhrada za poskytovanú finančnú službu je v sume 296,29 eura. Suma, ktorá musí navrhovateľovi zostať ako zostatok dôchodku je 25 % sumy životného minima, t. j. 49,87 eura. Z tejto sumy sú hradené výdavky spojené s pobytom v zariadení sociálnych služieb (lieky, hygienické potreby, atď.). Navrhovateľ teda nevytvára pohľadávku na úhradách za poskytovanú sociálnu službu.
7. Prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam aj k správnym právnym záverom, a teda opodstatnene konanie zastavil. Neboli totiž splnené podmienky na zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Schopnosť navrhovateľa vykonávať samostatne všetky právne úkony v rozsahu žiadanom navrhovateľom na pojednávaní konanom dňa 13.03.2018 nie je daná. Poukázal na časť záverov znaleckého posudku a vyjadrení znalca o tom, že i keď navrhovateľ vyzerá dobre, naďalej trpí polymorfnou poruchou osobnosti a neprítomný je u neho pocit zodpovednosti a schopnosť predvídať dôsledky svojho správania. V prítomnosti dominantnej osoby je manipulovateľný a výrazne sugestibilný.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
9. Súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti právnym úkonom musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu ako je to nevyhnutne potrebné. Rozhodovanie o obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby, a jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie sú schopné uskutočňovať žiadne, alebo niektoré právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť a nie poškodzovať, alebo ohrozovať záujmy občana.
10. Pri rozhodovaní o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd berie do úvahy základné práva a slobody, založené na spôsobilosti každého mať práva, na nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, na nedotknuteľnosti osobnej slobody a na zachovaní ľudskej dôstojnosti. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sú tieto práva ohrozené, preto pri rozhodovaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony súd musí skúmať nielen zmenu či odpadnutie dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu spôsobilosti právne úkony, ale aj to, či určené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Hoci základným predpokladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je prechodná, samotná existencia duševnej poruchy nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ani dôvodom pre zotrvanie určeného obmedzenia v konaní o navrátenie spôsobilosti na právne úkony osobe, ktorej spôsobilosť je obmedzená. Potrebné je vždy skúmať, aký má táto choroba vplyv na spoločenský a rodinný život, zdravie a majetkové záujmy osoby, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ktorej ide. Primárne sa sleduje záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28. novembra 2012).
11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 9Ps/10/2013-70 zo dňa 13.05.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 9Ps/10/2013-156 zo dňa 05.11.2015 čiastočne pozbavil navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony - na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv a iných právnych úkonov týkajúcich sa majetku a styku s úradmi. Zároveň bol navrhovateľovi ustanovený opatrovník „V Y.“ Zariadenie sociálnych služieb, R. B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2015. Navrhovateľ v návrhu o navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony uvádzal, že nie je duševne chorý, v pôvodnom konaní bol nespravodlivo zbavený svojprávnosti a v zariadení sociálnych služieb sa cíti neslobodný a menejcenný. Následne žiadal, aby mu boli umožnené celodenné vychádzky zo zariadenia, v ktorom je umiestnený, aby mu bola vrátená spôsobilosť na podpisovanie pracovných zmlúv, preberanie výplaty a na iné právne úkony okrem podpisovania pôžičiek, pretože
sa chce zamestnať, splácať exekúcie a aby mu bola navrátená spôsobilosť pre styk s úradmi. Taktiež navrhol, aby mohol disponovať s invalidným dôchodkom, ktorého je poberateľom v takom rozsahu, aby bolo zabezpečené financovanie jeho základných životných potrieb. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o závery znaleckého posudku č. 11/2017 zo dňa 15.09.2017 znalca MUDr. Henricha Gráca, podľa ktorého navrhovateľ stále trpí trvalou duševnou poruchou - polymorfnou poruchou osobnosti, ktorá je liečebne neovplyvniteľná a pri ktorej sú dominantné rysy opísané vyššie v bode 3., a na druhej strane nie je u neho prítomný pocit zodpovednosti a schopnosť predvídať dôsledky svojho správania. Znalec uviedol, že od posledného znaleckého dokazovania v r. 2014 neprišlo k zlepšeniu a podstatnej zmene jeho zdravotného stavu, preto odporučil nemeniť posledné rozhodnutie vo veci spôsobilosti na právne úkony a zachovať aktuálny status. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konanie podľa § 247 ods. 1 CMP zastavil, pričom zastavenie konania dôvodil predovšetkým tým, že vzhľadom na nezmenený zdravotný stav navrhovateľa nie sú dané dôvody na zmenu obmedzenia alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi.
12. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o zastavení konania stotožnil, vychádzajúc najmä zo záverov znalca a jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 13.03.2018, kedy uviedol, že navrhovateľ trpí duševnou poruchou od detstva, pričom ide o štrukturálnu poruchu osobnosti, ktorá je závažným psychickým ochorením; uvedené ochorenie nie je možné vyliečiť, ale len ovplyvňovať liekmi. Umiestnenie v ústave prispieva k stabilizácii jeho stavu, ktorý sa môže aj zhoršiť. Pracovné zaradenie navrhovateľa je podľa znalca možné z hľadiska motorických funkcii, avšak môže ísť len o jednoduché pracovné zaradenie, kde je jednoduchá manipulácia s vecami; u navrhovateľa prevažuje emočná zložka nad rozumovou a v prítomnosti dominantnej osoby je manipulovateľný a sugestibilný. Navrhovateľ v návrhu inak aj sám uviedol, že vykonáva pomocné práve v rámci zariadenia sociálnych služieb, čo potvrdila aj zástupkyňa tohto zariadenia. Navrátenie spôsobilosti na právne úkony nad rámec súčasného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony podľa návrhu navrhovateľa nie je s ohľadom na jeho duševnú chorobu opodstatnené z dôvodu, že u navrhovateľa absentuje pocit zodpovednosti a predvídateľnosť dôsledkov jeho konania a správania sa.
13. Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. (3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
14. Keďže v tomto prípade nebolo zistené, že by sa zmenili alebo že by odpadli dôvody, pre ktoré bol navrhovateľ obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, súd prvej inštancie správne na základe zisteného skutkového stavu - najmä s odkazom na závery znaleckého posudku - konštatoval, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu navrhovateľa a vzhľadom na to konanie podľa § 247 ods. 1 CSP zastavil. Odvolací súd po prejednaní veci teda urobil záver, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade s právnymi normami, ktoré prvoinštančný súd na daný prípad relevantne aplikoval. Preto odvolací súd odvolanie posúdil ako neopodstatnené a stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).