Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8C-33-2017.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským, v právnej veci žalobcu S. B., rod. O., nar. X.X.XXXX, bytom N., N. X, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Kracinom, Advokátska kancelária Zvolen, Nám. SNP 25, proti žalovanému RESALE, spol. s r.o., so sídlom Bakova Jama 17, 960 01 Zvolen, IČO: 36683361, zastúpený advokátkou JUDr. Evou Balážovou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 81, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50.000,-- €, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručenom Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.000,-- € a to na základe tej skutočnosti, že dňa 14.10.2015 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu spolu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobkyni, nachádzajúcich sa v kat. úz. R., na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X o výmere 4808 m2, vedené ako trávnaté porasty. Podľa článku III. kúpnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o cene odpredávanej nehnuteľnosti vo výške 200.000,-- €, ktorá mala byť vyplatená v dvoch splátkach a to vo výške 50.000,-- € do 30.11.2015 a zostatok vo výške 150.000,-- € do 1.2.2016. Pre prípad, že zostatok kúpnej ceny nebude kupujúcim vyplatená do 1.2.2016 sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 50.000,-- €. Napriek skutočností, že medzi sporovými stranami došlo k riadnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy, kupujúci - žalovaný neuhradil ani do dnešného dňa kúpnu cenu ani jej časť. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/33/2017-14, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy, pričom proti uvedenému platobnému rozkazu žalovaný riadne a včas podal odpor prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na základe tohto súd uznesením sp. zn. 8C/33/2017-22 zo dňa 20.11.2017 podľa § 267 ods. 3 zrušil platobný rozkaz a nariadil pojednávanie.
3. V odpore proti platobnému rozkazu poukazujú predovšetkým na tie skutočnosti, že žalovaný nikdy neuzavrel predmetnú kúpnu zmluvu a prvýkrát sa s ňou oboznámil až momentom prevzatia platobného rozkazu. Poukázali, že v priebehu roku 2015 mal záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva predmetnú parcelu, avšak od tohto úmyslu potom upustil. Ohľadom predaja komunikoval s JUDr. Pavlom Kracinom, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ žalobcu pri obstaraní záležitostí. Ak by aj k platnému uzavretiu zmluvy došlo čo však odmietajú, k povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu nemohlo dôjsť, pretože zo strany žalobcu nikdy nebol splnený záväzok odovzdať predmet kúpy žalovanému a previesť
na žalovaného právo k predmetu kúpy. Podľa nich by sa žalobca mohol domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty len vtedy ak by si splnil svoju povinnosť a odovzdal predmet kúpy žalovanému. K tomuto však nedošlo. Zároveň navrhujú, aby súd v konaní vypočul JUDr. Pavla Kracinu, pána M. Z., S. B. (žalobkyňu).
4. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. R. zistil, že ako vlastníčka je tu zapísaná žalobkyňa, pričom jednou z nehnuteľností je aj parcela č. XXXX/X o výmere 4808 m2 vedené ako trvalé trávnaté porasty.
Súd z kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim zistil, že predávajúcou je tu uvedená žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností v 1/1-ine, zapísanej na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X o výmere 4808 m2 - trvalé trávnaté porasty. Podľa článku II. predávajúca predáva a kupujúci kupuje do svojho vlastníctva uvedené predmetné nehnuteľnosti. Podľa článku III. kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť, ktoré sú uvedené v článku I. a II. tejto zmluvy bola dohodnutá na sumu 200.000,-- €. Táto bude vyplatená na účet právneho zástupcu predávajúcej JUDr. Kracina Pavol vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu. v termíne do 30.11.2015 uhradí kupujúci sumu 50.000,-- €, v termíne do 1.2.2016 uhradí 150.000,-- €. Zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 50.000,-- € pre prípad, že zostatok kúpnej ceny nebude vyplatený kupujúcim do 1.2.2016. Podľa článku VII. zmluvné strany sa dohodli, že poplatok spojený s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností uhradí kupujúci. Zmluva je podpísaná v L. 14.10.2015 za predávajúcu, pričom uvedené je aj overené apostillom a za kupujúceho je pečiatka Resale, s.r.o., Bakova Jama 17, Zvolen, IČO: 36683361 a je tam uvedený nečitateľný podpis, dátum kedy bola podpísaná nie je uvedené. Súd poukazuje na to, že originál kúpnej zmluvy je uložený v prílohovej obálke na čl.54, ktorý je totožný s kúpnou zmluvou priloženou k návrhu.
Súd z písomných vyjadrení žalobcu, ktorý sa vyjadril na základe uznesenia okresného súdu 8C/33/2017-23 v zmysle § 167 ods. 3 CSP súd zistil, že žalovaný z viacerých pohľadov sa snaží o to, že uplatnenie dohodnutej sankcie zo strany žalovaného môže nastať až po vykonaní zmien vlastníckeho práv v prospech žalovaného. S uvedením nesúhlasíme z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 50.000,-- € nebola viazaná na prevod majetku, ale bola vzájomne dohodnutá pre prípad neskorého uhradenia druhej časti kúpnej ceny tak ako je to uvedené v časti III. kúpnej zmluvy. Je klamlivé tvrdenie žalovaného s tým, že žalobca so žalovanou neuzatvoril zmluvu. Na hlavnom pojednávaní predložila originály tejto zmluvy, na ktorej je okrem podpisu žalovaného aj pečiatka s označením kupujúceho a podpis predávajúceho - žalobcu. Na základe tohto súd v plnom rozsahu návrhu vyhovel. Zároveň podaním doručeným súdu dňa 17.1.2018 žiadal, aby súd vo veci vypočul ako svedka L.. M. B.. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 5.6.2018, tento poukazuje na to, že žalovaná strana opätovne uvádza nepravdu o uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností. Poukazuje na rozpor so skutočnosťou, že zmluva bola uzatvorená a vrcholom klamlivého tvrdenia je krivé obvinenie, že došlo k výmene strán zmluvy. Taktiež nie je pravdivé, že žalujúca strana žiadnym spôsobom žalovaného nevyzvala na podpis návrhu na vklad a úhradu kúpnej ceny vo výške 50.000,-- €. Na pojednávaní konanom dňa 23.8.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa nich je žaloba opodstatnená, strany si dohodli zmluvnú pokutu, pričom on jednal s osobou, ktorá sa mu predstavila ako pán Z. a zároveň mu predložila aj vizitku s menom. Nepreveroval si či ide o osobu, ktorá je uvedená na vizitke. Taktiež poukázal na to, že ohľadom predaja pozemkov jednal aj s pánom B., pričom sa jednalo o iné pozemky. V reakcii na poukázaní právnej zástupkyni žalovaného, že uvedená zmluvná pokuta je neurčitá a nezrozumiteľná poukázal na to, že podľa neho je vyjadrená určite, pričom tiež uviedol, že žiadna kúpna cena v rámci tejto zmluvy nebola zaplatená.
Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyni žalovaného doručeného elektronicky dňa 26.3.2018 (čl.39) zistil, oni trvajú na tom, že žalovaný uvedenú zmluvu nikdy neuzavrel. V rámci rokovaní predložil právny zástupca žalobkyne žalovanému písomný návrh kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom z článku III. vyplýva, že kúpna cena za nadobudnutie parcely bola určená vo výške 200.000,-- € a mala byť zaplatená najneskôr do 9.10.2015. V článku III. teda nielenže absentovala dohoda o úhrade kúpnej ceny v dvoch častiach, ale aj dohoda o zmluvnej pokute. Poukazuje na to, že žalovaný by nikdy nepristúpil na dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, prípadne jej časť v dohodnutej lehote splatnosti a to predovšetkým vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty 50.000,-- €. Za nepriamy dôkaz poukazujú, že žalovaný nebol žalobkyňou alebo
jej právnym zástupcom vyzývaný na podpis návrhu na vklad vlastníckeho práva, úhradu správneho poplatku, úhradu prvej časti kúpnej ceny vo výške 50.000,-- €, druhej časti kúpnej ceny vo výške 150.000,-- €, ani zmluvnej pokuty. Navrhujú, aby súd uložil žalobkyni predložiť originál kúpnej zmluvy. Na pojednávaní konanom dňa 23.8.2018 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pričom podľa nich predmetné dojednanie zmluvnej pokuty je neurčité a nezrozumiteľné, pretože nie je tam uvedené aký zostatok kúpnej ceny má žalovaný zaplatiť a teda nebola naplnená podmienka pre uplatnenie si zmluvnej pokuty. Okrem iného poukazujú opätovne na to, že samotná kúpna zmluva nikdy žalovaným ako kupujúcim nebola podpísaná, pričom ide o negatórnu dôkaznú povinnosť, ktorú je povinný potvrdiť žalobkyňa, že ju podpísal žalovaný.
5. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
7. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
8. Podľa ustanovenia § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
9. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
10. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
11. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná a preto túto zamietol. Predovšetkým na vyššie uvedené §§-y citujúce ustanovenia civilného sporového poriadku súd poukazuje z toho dôvodu, že v rámci návrhov účastníkov konania títo navrhovali vykonať aj iné dôkazy ako súd v rámci konania vykonal, pričom podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd musí poukázať z akého dôvodu nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkmi. Dôvodom prečo súd nevykonal dôkazy a to výsluch L.. M. B., M. Z. a V. Z. sú tie, že súd nepovažoval za potrebné výsluch týchto účastníkov a taktiež ani výsluch žalobkyne. Uvedenými výsluchmi podľa toho z akých dôvodov ich právni zástupcovia účastníkov navrhli vypočuť by súdu žiadnym spôsobom neovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej. Súd dokazuje len tie skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné a ktorými možno dosiahnuť zmenu určitého stavu konania, t.j. zmenu dôkaznej situácie, ktorá môže prispieť k rozhodnutiu v prospech tej či ktorej strany. Medzi účastníkmi nebola sporná tá skutočnosť, že právny zástupca žalobcu jednal s osobou menom Z. čo nepoprel ani právny zástupca žalovaného, či už vo svojom ústnom vyjadrení na pojednávaní, resp. v písomnom vyjadrení. Je len samozrejmé, že v prípade výsluchu, či už M. alebo V. Z., títo by netvrdili iné skutočnosti ako to, že
predmetnú zmluvu neuzavreli, avšak takto prezentovaný dôkaz by nebol pre súd smerodajný, pretože samotný dôkaz podpísania kúpnej zmluvy, kde sa nachádzala pečiatka a podpis, ktorý bol nečitateľný by bolo možné určiť len dôkazom a to grafologickým znaleckým posudkom, ktorý by jednoznačne určil, či podpis na strane 3 predmetnej zmluvy patrí V. Z., ktorý bol konateľom žalovaného - kupujúceho. V tomto smere neobstojí ani tá skutočnosť, ktorú tvrdila právna zástupkyňa žalovaného, že ide o tzv. negatórnu dôkaznú povinnosť kedy samotný žalovaný nemôže preukázať, že uvedenú zmluvu nepodpísal, ale naopak ide tu o pozitívnu dôkaznú povinnosť, kde jednoznačne konateľ žalovaného predložením odborného stanoviska posudku z oblasti grafológie by jednoznačne preukázal, že predmetnú zmluvu on nepodpísal. Čo sa týka preukazovania skutočností, ktoré mal potvrdiť výsluch svedka L.. M. B., tento výsluch súd tiež považoval za nadbytočný, ktorý by neovplyvnil rozhodnutie súdu a to z toho dôvodu, že ako súd nižšie uvedie uvedenú zmluvnú pokutu v predmetnej kúpnej zmluve súd považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu hospodárnosti potom súd tieto dôkazy nevykonal, keďže podľa súdu žalobu zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, dojednania zmluvnej pokuty.
14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je ten kto poruší určitú povinnosť, povinný zaplatiť druhej osobe. Najčastejšie v praxi ide o prípady, keď dlžník vlastným zavinením nesplní zaplatenie určitej peňažnej sumy. Pokiaľ ide o formu dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne, ináč by bola neplatná. V dohode musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je teda viazaná na porušenie povinnosti, ktorú dlžník prevzal na seba na základe zmluvy a je jednou z podmienok platnosti dojednania o zmluvnej pokute, pričom táto musí byť vymedzená určitým a zrozumiteľným spôsobom a musí dôjsť k porušeniu takéhoto záväzku, na základe ktorej je možné uplatniť si zmluvnú pokutu. Povinnosť, ktorú má splniť dlžník a ktorá je sankcionovaná zmluvnou pokutou, musí mať zákonný základ, t.j. musí byť v súlade s § 37 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade je takéto dojednanie o zmluvnej pokute neplatné. Na základe vyššie uvedeného strany si v predmetnej kúpnej zmluve v článku III. jednoznačne dohodli, zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-- € pre prípad, že zostatok kúpnej ceny nebude vyplatený kupujúcim do 1.2.2016. Zo samotnej predmetnej vety jednoznačne teda vyplýva zo slova zostatok, že žalovaný by musel v prípade uplatnenia si zmluvnej pokuty žalobcom zaplatiť akúkoľvek časť kúpnej ceny. Na základe tej skutočnosti, že tak žalobca, ako aj žalovaný jednoznačne potvrdili, že nedošlo k žiadnemu plneniu v rámci predmetnej zmluvy nemôže byť naplnená ani podmienka možnosti uplatniť si zmluvnú pokutu, keďže strany si ju výslovne dojednali tým spôsobom, že nebude zaplatený zostatok kúpnej ceny čo je chápané tým spôsobom, že časť kúpnej ceny už mala byť zaplatená. K tomuto istému súd taktiež poukazuje vo veci zostatku zaplatenia kúpnej ceny aj na samotné vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyni (čl.29 a 30), kde výslovne uvádza, že zmluvná pokuta bola vzájomne dohodnutá pre prípad neskorého uhradenia druhej časti kúpnej ceny, tak ako je to uvedené v časti III. kúpnej zmluvy. Teda aj zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že zmluvná pokuta by sa mala uplatniť a môže uplatniť len v prípade nezaplatenia druhej časti kúpnej ceny a nie celej kúpnej ceny. Súd okrajovo teda uvádza, že v prípade ak si účastníci dohodli pre prípad nezaplatenia, či už časti alebo celej kúpnej ceny zmluvnú pokutu táto musí byť určite, jasne a zrozumiteľne vyjadrená, či ide o celú kúpnu cenu alebo iba o časť kúpnej ceny. Keďže strany v rámci zmluvy mali dohodnutú, že ide o zostatok kúpnej ceny, jednoznačne by muselo byť zo strany žalobcu preukázané, že časť kúpnej ceny už bola zaplatená. Okrem iného súd poukázuje aj na to, že aj samotné formulovanie možnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50.000,-- € tak ako je uvedené v tejto zmluve, je dosť neurčité, pretože slovo zostatok neurčito špecifikuje, či to mal byť zostatok po prvej splátke, t.j. po zaplatení sumy 50.000,-- €, ktorá mala byť zaplatená do 30.11.2015, resp. zostatku sumy až by nezaplatil prvú splátku celú, resp. ak by nezaplatil druhú splátku celú. Aj v tejto časti súd považuje dohodnutú zmluvnú pokutu za neurčitú čo tiež spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, z ktorého nie je možné si uplatňovať právne nároky. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd žalobu zamietol.
15. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný priznal náhradu trov voči žalobcovi vo výške 100%.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z . § 185 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z . § 34 zák. č. 40/1964 Zb. § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 544 ods. 1 , 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).