Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-40-2018.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletých (toho času už plnoletých) U. X., nar. XX.X.XXXX, a O. X., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, do plnoletosti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov: matka E. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, toho času G. XXX; a otec X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/138/2015-89 zo dňa 21. decembra 2017 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zverení maloletého U. X., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k U. X., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 27.11.2015 prispievať na výživu syna U. X., nar. XX.X.XXXX, sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám U. X..
Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril (v tom čase) maloletého U. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otcovi uložil povinnosť od 1.11.2015 platiť na neho výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa (výrok II.); rovnako otcovi uložil povinnosť platiť výživné na dcéru O. za obdobie od 1.11.2015 do 21.2.2016 vo výške 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa (výrok III.). Vychádzal z toho, že jediným príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške 190,70 eur mesačne (od 1.1.2016), pričom od roku 2015 je onkologickým pacientom. Okresný súd konštatoval, že výživné vo výške navrhovanej matkou (po 100 eur mesačne na každé dieťa) by postačovalo na pokrytie potrieb detí, ale vzhľadom na príjmové schopnosti a možnosti otca by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z daného titulu vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok V.). 2. Zameškané výživné určil vo vzťahu k U. za obdobie od 1.11.2015 do 21.12.2017 v celkovej výške 706,14 eur a vo vzťahu k O. za obdobie od 1.11.2015 do 21.2.2016 v celkovej výške 108,52 eur a uložil otcovi povinnosť zameškané výživné splácať po 20 eur mesačne spoločne s bežným výživným; pod hrozbou straty výhody splátok až do splatenia zameškaného výživného (výrok IV.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukazoval na to, že od roku 2015 je onkologickým pacientom, pričom manželka (matka detí) o neho nejavila záujem a zakazovala to aj deťom, čo pretrváva doposiaľ. V roku 2016 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 192 eur, z ktorého uhrádza po 25 eur mesačne dlh 800 eur voči obci, ktorý vznikol ešte v čase spoločného bývania z titulu úhrad za odpad, vodu a dane. Okrem toho si platí pohrebné poistenie a má náklady na lieky a kompenzačne pomôcky na hygienu (má zabudovaný PEG). 4. Otec tvrdil, že nie je pravdou, že nemá žiadny záujem o deti. Pokiaľ bol zdravý, „staral sa, ako mohol“. Keby mu ostávali nejaké peniaze, veľmi rád by podporil svoje deti. Uzavrel, že vzhľadom na jeho situáciu nemôže platiť mesačne 20 eur na každé z detí. K odvolaniu otec priložil aj súvisiace listinné podklady týkajúce sa jeho príjmov a výdavkov.
5. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť „v celom jeho znení“. Zdôraznil, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu a okresný súd bral do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. 6. Inak zostali účastníci v odvolacom konaní nečinní.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a § 2 ods. 1 CMP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku o zverení (v danom čase) maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, podľa § 388 CSP zmenil (čiastočne) vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému (aktuálne už plnoletému) U. a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 35 CMP a § 391 ods. 1 CSP.
8. V súdenej veci ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 v spojení s § 111 CMP). Nadväzne platí, že odvolací súd nie je viazaný rozsahom (a ani dôvodmi) odvolania - § 66 CMP. To znamená, že prieskumu podlieha napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a nie iba vo výrokoch, ktorých sa bezprostredne dotýka odvolanie otca, resp. vo výrokoch závislých od odvolaním napadnutých výrokov.
9. Z daného dôvodu krajský súd preskúmaval aj výrok o zverení - v danom čase - maloletého U. do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na dlhodobejší faktický stav výkonu bezprostrednej osobnej starostlivosti matkou a nezistenie žiadnych relevantných nedostatkov v tejto starostlivosti, je plne opodstatneným rozhodnutie o zverení (v rozhodnom období) maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, ktoré riešenie navrhoval taktiež kolízny opatrovník. Na základe uvedeného krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v dotknutom výroku, na ktorom závere nič nemení fakt, že aktuálne je už (aj) U. plnoletou fyzickou osobou.
10. V konaní bolo náležite ustálené, že jediným príjmom otca je invalidný dôchodok. Rovnako bolo dostatočne preukázané závažné ochorenie otca, ktoré zdravotné obmedzenie nielen priamo podmieňuje jeho (plnú) invaliditu, ale (s poukazom i na jeho pracovné skúsenosti a zručnosti) bráni tiež tomu, aby mohol vykonávať nejakú zárobkovú činnosť, ktorou by si aspoň čiastočne vylepšil svoje príjmové pomery. Hoci je dôvodný predpoklad, že na zdravotných problémoch otca sa nemalou mierou podieľa nadmerné požívanie alkoholických nápojov, aktuálne ide o objektívny stav, ktorý je určujúci pre vymedzenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
11. Krajský súd zdôrazňuje, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov nepripúšťa jej neurčenie ani za situácie absolútne žiadneho príjmu na strane výživou povinného rodiča. Naopak, stanovuje minimálnu hranicu - 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu - v ktorej výške je povinný každý rodič bez ohľadu na jeho bezprostredné schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť vyživovaciu povinnosť k deťom. V bezprostrednom číselnom vyjadrení ide aktuálne, od 1.7.2018 o sumu 28,08 eur mesačne. 12. To znamená, že v dotknutom rozsahu je otec povinný prispievať na výživu (každého) jedného výživou oprávneného dieťaťa. Na danú skutočnosť krajský súd osobitne poukazuje, lebo z jednotlivých podaní otca je zrejmé, že nie celkom náležite rozumie podstate inštitútu minimálneho výživného, ktorý sa vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti v súdenej veci aplikuje.
13. V prejednávanom prípade je nepochybné, že súčasné schopnosti a možnosti otca neumožňujú tomuto určiť väčší rozsah vyživovacej povinnosti než vyššie spomínaných 30% zo sumy životného
minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Nadväzne krajský súd akceptoval túto výšku vyživovacej povinnosti určenej okresným súdom vo vzťahu k (v danom čase maloletému) U..
14. Rozsudok okresného súdu však (čiastočne) v dotknutom výroku zmenil, keďže nebol zistený dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 veta tretia zákona o rodine, pre ktorý by malo byť výživné určené spätne (od 1.11.2015) pred dňom podania návrhu, k čomu došlo až dňa 27.11.2015. Matka síce na pojednávaní dňa 21.12.2017 trvala na spätnom určení výživného, ale neuvádzala žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by bola svojim charakterom relevantným dôvodom hodným osobitného zreteľa. 15. Zo zvukového záznamu z daného pojednávania zároveň vyplýva, že ide skôr o protokoláciu konajúceho súdu/sudcu, ako o autentický prednes matky. Navyše, nie je celkom zrejmé, či matka pod pojem spätného určenia výživného zahŕňala bezprostredne niekoľkodňové obdobie pred podaním návrhu alebo obdobie (viac ako dvojročné) od podania návrhu po predmetný procesný úkonom okresného súdu, ktorý bol vykonaný (až) v decembri 2017.
16. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi sa netýka výživného na maloleté deti (§ 75 ods. 2 zákona o rodine, časť za bodkočiarkou). Okresný súd bližšie ani nevymedzil, v čom (osobitne v akom správaní výživou oprávnených osôb - detí O. a U.) by mal spočívať ním spomínaný (v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) rozpor s dobrými mravmi.
17. Napriek tomu, že prevažná časť vyššie vyslovených východísk a čiastkových zhrnutí sa viaže i k dcére O., krajský súd vo vzťahu k nej rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne je nutné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, na základe čoho - akej konkrétnej skutkovej a právnej úvahy - okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca k O. len za obdobie 1.11.2015 až 21.2.2016 (osobitne, ak na pojednávaní dňa 17.10.2017 túto vypočul i ku skutočnostiam z časového hľadiska sa viažucim k následnému/neskoršiemu obdobiu). 18. Nadväzne nie je možné nielen preskúmať dotknuté závery odvolacím súdom, ale predovšetkým zásadným spôsobom je znemožnené účastníkom konania konkrétnou protiargumentáciou brániť, resp. uplatňovať ich oprávnenia a právom chránené záujmy. Zhodný záver sa týka aj výrokov o zameškanom výživnom, ktoré postrádajú akékoľvek vysvetlenie okresným súdom ustálenej konkrétnej výšky nedoplatku na výživnom. Dotknutý výrok tak (minimálne) vykazuje znaky arbitrárnosti, z ktorého titulu musel byť odvolacím súdom zrušený.
19. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude jednoznačne vymedziť úvahy, východiská a z nich rezultujúce závery tak v otázke trvania vyživovacej povinnosti rodiča/otca k O., ako i v rámci ustálenia výšky zameškaného výživného. Krajský súd v tejto spojitosti dopĺňa, že v prípade povolenia splátok zameškaného výživného je nutné určiť výšku splátky, termín splatnosti a „miesto splatnosti“/ prijímateľa jednotlivých splátok vo vzťahu ku každej výživou oprávnenej osobe samostatne (v súdenej veci deti U. a O.). Keďže aktuálne už obe deti nadobudli plnoletosť, zameškané výživné (rovnako tak bežné výživné, pokiaľ bude určené) bude otec povinný platiť bezprostredne „k rukám“ detí.
20. Nakoľko výroky o zamietnutí návrhu matky vo zvyšku i o trovách konania sú výrokmi závislými od zrušených výrokov, týka sa zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj týchto výrokových častí.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.