Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.. J. XXX/XX, Z. H., proti maloletému C. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, a v 2. rade E. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. O. O., X R. R., P., R., Y. L., R. X C., občanovi Spojeného kráľovstva, toho času na neznámom mieste, za účasti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že E. X., nar. XX. XX. XXXX, občan Spojeného kráľovstva, je otcom maloletého C. G. G., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., ktorého matkou je G. G., rod. F., nar. XX. XX. XXXX Z. H.. II. Súd z v e r u j e maloletého C. G. G., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky G. G., rod. F., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., ktorá je zároveň oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. E. X. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. G. G., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 250,- eur mesačne vopred počnúc 21. 02. 2014 vždy do 21. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 21. 02. 2014 do 21. 08. 2018 vo výške 13 750,- eur súd povoľuje splácať E. X. v mesačných splátkach po 250,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

V. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

VI. V zostávajúcej časti uplatneného výživného súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 21. 02. 2014 sa navrhovateľka domáhala určenia, že E. X., nar. XX. XX. XXXX, občan Spojeného kráľovstva, je otcom maloletého C. G., nar. XX. XX. XXXX v Z. H.. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa mala dlhodobejší vzťah, ktorý trval dva roky, počas ktorých sa intímne stretávala len s ním. Žili spolu v spoločnej domácnosti, pol roka strávili cestovaním po juhovýchodnej Ázii a istý čas strávili spolu v Španielsku. V decembri 2008 sa navrhovateľka rozhodla vrátiť na Slovensko, kde zistila, že je tehotná. Otec dieťaťa sa k tejto situácii postavil pozitívne a po dohode s ním sa vrátila naspäť do Anglicka. Avšak ich vzťah sa ukázal ako nereálny, odcudzili sa a preto sa vrátila späť na Slovensko, kde chcela porodiť a sama vychovávať dieťa. S otcom dieťaťa v čase od jeho narodenia nežila v spoločnej domácnosti. Prvých päť mesiacov jej vôbec neprispieval na výživu syna, od februára

2010 začal platiť výživné vo výške po 200 libier mesačne. V lete 2012, keď mal syn dva roky, prišiel otec so svojou priateľkou syna pozrieť na Slovensko. Začiatkom roku 2013 ho navrhovateľka požiadala o zvýšenie výživného aspoň o 50,- eur, na čo však už otec dieťaťa nereagoval a od 01. 11. 2013 si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Nakoľko doposiaľ otcovstvo dobrovoľne neuznal, navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že E. X. je otcom maloletého C. G. G..

2. Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, pričom súdu sa nepodarilo doručiť mu návrh na začatie konania do vlastných rúk žiadnymi dostupnými prostriedkami. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania uviedla adresu otca dieťaťa XX W. P. R. XHJ, neskôr v konaní oznámila, že by sa mal zdržiavať na adrese D. O. O., X R. R., P., R., Y. L., R. X C.. Dožiadaním zo dňa 06. 05. 2014 súd požiadal príslušný súd vo Veľkej Británii o výsluch otca dieťaťa ako aj o doručenie návrhu na začatie konania a uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka. Na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 01. 12. 2014 dožiadaný súd, HM Court and Tribunals Service so sídlom v Bristole, oznámil, že sa stále uskutočňujú kroky k vypočutiu otca dieťaťa, pričom dňa 07. 01. 2015 dožiadaný súd oznámil, že k jeho výsluchu by malo dôjsť 29. 01. 2015. Z podania dožiadaného súdu zo dňa 05. 05. 2015 však vyplýva, že otca dieťaťa nie je možné lokalizovať a dožiadaný súd zároveň požiadal o doplnenie žiadosti o vykonanie dôkazu. Navrhovateľka doručila dňa 28. 05. 2015 súdu podanie v ktorom uviedla osoby, ktoré by mohli poznať aktuálnu adresu E. X., pričom táto informácia bola postúpená dožiadanému súdu vo Veľkej Británii. V priebehu konania navrhovateľka oznámila ďalší možný pobyt, a to na farme Z. K. u H. F. Y. L.. Dožiadaný súd na štyri výzvy, poslednú zo dňa 04. 03. 2016, doposiaľ žiadnym spôsobom nereagoval. Pre úplnosť súd uvádza, že E. X. doručil aj úradne preložený návrh na začatie konania a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka na e-mailovú adresu uvedenú navrhovateľkou. Nakoniec sa súd pokúsil s otcom dieťaťa skontaktovať aj prostredníctvom sociálnej siete, na ktorej má E. X. zriadený profil, avšak tento na správu súdu, ktorá obsahovala aj poučenie o tom, že právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje vykonať konania aj v neprítomnosti účastníka, ak sa mu nepodarí doručiť návrh (č. l. 165), žiadnym spôsobom nereagoval. Súd opakovane požiadal dožiadaný súd o doručenie súdnych listín otcovi dieťaťa, pričom z oznámenia súdu zo dňa 26. 05. 2017, 31. 08. 2017 a 13. 08. 2018 vyplýva, že E. X. si na vyššie uvedených adresách zásielky neprevzal. Súd uznesením zo dňa 07. 02. 2017, sp. zn. 4C/39/2014 do konania pribral Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorému sa prostredníctvom kontaktných bodov nepodarilo zistiť inú adresu pobytu E. X. . Z oznámenia centra zo dňa 12. 05. 2017 vyplýva, že dožiadaný súd nereagoval ani na jednu zo štyroch výziev centra. Súd na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. Podľa § 116 ods. 2 C. s. p. sa tak návrh na určenie otcovstva považuje za doručený E. X. po 15 dňoch od zverejnenia, t. j. 06. 06. 2018. Nakoniec súd považuje za potrebné uviesť, že podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve neexistuje register obyvateľov, pričom súdy adresy účastníkov konania ani nezisťujú. Jediným spôsobom, ako vypátrať pobyt účastníka v Spojenom kráľovstve je prostredníctvom súkromného detektíva, čo by však bolo nehospodárne.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti E. X. ako aj v neprítomnosti Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré sa z neúčasti včas ospravedlnilo.

4. Navrhovateľka vypovedala, že v rozhodnom čase sa pohlavne stretávala len s E. X., pričom vždy išlo o nechránený pohlavný styk. Spoliehali sa na prerušovanú súlož. O tom, že je tehotná sa dozvedela na bežnej gynekologickej prehliadke. Po dohode s otcom dieťaťa sa vrátila naspäť do Anglicka, kde začali spolu žiť. Jeho správanie sa však zmenilo, vôbec k navrhovateľke nepristupoval ako ku tehotnej. Naviac, bývali v dome, ktorý práve on prerábal, čiže domácnosť nebola absolútne vyhovujúca na život. Nakoniec sa navrhovateľka v máji 2009 po dohode s mamou, rozhodla vrátiť domov s tým, že jej mama v tejto situácii pomôže. E. X. s jej odchodom súhlasil. Dohodli sa, že jej bude prispievať na výživne sumou 200 libier mesačne, čo pre neho nebola vysoká suma, nakoľko v tom čase zarábal 170 libier denne. Výživne pritom neposielal pravidelne, ale vždy na základe jej výzvy. Synovi posielal aj pohľadnice, kde sa podpísal ako „daddy“. Kúpil synovi veľký box vláčika V., avšak nakoľko len doručenie stálo 70 libier, dohodli sa, že bude posielať peniaze a navrhovateľka synovi kúpi, čo bude potrebné, resp. čo bude chcieť. Potom, ako sa dozvedel o jej tehotenstve, nikdy nespochybňoval, že je otcom. Od roku 2013, kedy prestal prispievať na výživu syna, s ním navrhovateľka nie je v kontakte. Snažila sa s ním spojiť, posielala mu fotky syna, oboznamovala ho s jeho pokrokmi, ako rastie a aký je jeho zdravotný stav, avšak otec žiadnym spôsobom nereagoval. Navrhovateľka je v kontakte s ich spoločnými známi, ktorý

vedia o celej situácii. Má vedomosť, že E. X. má priateľku, s ktorou bol nedávno spolu s ich spoločnými známymi na štvordňovej plavbe loďou a s ktorou sa ide vo februári oženiť v Thajsku. Navrhovateľka tvrdila, že E. X. jej nikdy nepovedal, že by nemohol mať zo zdravotných dôvodov deti, jeho zdravotný stav bol dobrý. Nevedela o jeho prípadných iných deťoch. Pred synom nikdy nezatajovala jeho otca, situáciu mu vysvetlila tak, že jeho otec žije a pracuje v cudzine. Podľa navrhovateľky je E. X. pracovne činný, je stavbárom. Vlastní nehnuteľnosti, ktoré majú v Anglicku oveľa vyššiu hodnotu ako na Slovensku. Cestuje po svete, minimálne raz do roka chodí na exotické dovolenky. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojím synom a manželom, pričom príjem domácnosti predstavuje približne 1 600,- eur. Momentálne bývajú v mestskom byte, avšak nakoľko už nespĺňajú podmienky, sú nútení kúpiť si vlastný byt, v súvislosti s čím budú čerpať hypotekárny úver vo výške 61 000,- eur. Navrhovateľka má trvalý pracovný pomer, jej manžel má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, nakoľko do zamestnania nastúpil v marci tohto roku. Syn navštevuje výtvarný krúžok, je umelecky zameraný, rád stavia Lego a chodí aj do školského klubu detí.

5. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, lebo je v záujme maloletého C., aby mal v rodnom liste uvedeného svojho biologického otca. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že E. X. spočiatku prejavoval záujem o maloletého, prispieval na jeho výživu, z čoho možno usudzovať, že sa cíti byť jeho otcom. Matka má vhodné podmienky na to, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť a výchovu syna.

6. V rodnom liste C. G. F., nar. XX. XX. XXXX matke G. F., nar. XX. XX. XXXX, otec uvedený nie je. V priebehu tohto konania navrhovateľka oznámila, že v júli 2017 uzavrela manželstvo, čím došlo k zmene jej priezviska ako aj k zmene priezviska jej syna C. G. G..

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 08. 2018 vyplýva, že navrhovateľka žije so synom v dvojizbovom mestskom byte, ktorý je plne zariadený a dieťa v ňom má svoju izbu. Mesačný nájom predstavuje 238,- eur, za elektriku hradia 38,- eur mesačne. Navrhovateľka platí synovi poistenie vo výške 20,- eur mesačne a sporenie vo výške 20,- eur mesačne. Na zariadenie bytu a kúpu auta si navrhovateľka zobrala úver, ktorý spláca mesačne po 140,- eur. Syn pôjde od 3. ročníka základnej školy, kde za družinu navrhovateľka hradí 8,- eur mesačne, na stravu 25,- eur mesačne. V súvislosti s výtvarných krúžkom sa uhrádza suma 70,- eur ročne.

8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

10. Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. Vzhľadom k tomu, že maloletý C. G. sa narodil v čase, keď jeho matka nebola vydatá, čiže za otca nemožno považovať jej manžela a nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, navrhovateľka mohla ako aktívne legitimovaná podať návrh na určenie otcovstva, ktorý možno podať kedykoľvek bez obmedzenia zákonnou lehotou. Súd pri určení otcovstva zisťuje, či označený otec s matkou dieťaťa súložil v rozhodnom období ako aj to, či jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Zákon o rodine teda nevyžaduje, aby sa pri určení otcovstva súdom vychádzalo zo znaleckého dokazovania. V danom prípade ani nebolo možné takýto dôkaz vykonať, nakoľko označený otec sa zdržiava na neznámom mieste. Súd sa preto musel uspokojiť s ostatnými dôkaznými prostriedkami bez použitia dôkazu analýzy DNA, predovšetkým s výpoveďou navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že v rozhodnom čase súložila len s označeným otcom, ktorého zdravotný stav nevylučoval otcovstvo, pričom išlo o nechránený pohlavný styk. Súd tomuto tvrdeniu uveril, keď nemal žiadne pochybnosti o jeho hodnovernosti. Určenie otcovstva, ktoré prináleží skutočnému biologickému otcovi, je nepochybne v záujme dieťaťa, ktoré má právo poznať svojho otca a preto súd prednostne vychádza z toho, že matka, ktorá sa vzorne stará o svoje dieťa, označí za otca toho, o koho otcovstve nemá pochybnosti. V opačnom prípade by konala v rozpore so záujmami svojho dieťaťa. V danom prípade však z výpovede

navrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že si je vedomá následkov svojho tvrdenia a že koná výlučne v záujme potrieb svojho dieťaťa. E. X. nikdy nepoprel otcovstvo k C. G., spočiatku prispieval na jeho výživu, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že otcovstvo uznáva. Naviac, o skutočnosti, že ho navrhovateľka v návrhu doručenom súdu označila za otca, mal možnosť sa dozvedieť aj prostredníctvom e-mailu ako aj sociálnej siete, pričom súd nemá pochybnosti o tom, že si minimálne správu na sociálnej sieti prečítal, nakoľko má na nej aktívny účet. Na základe vykonaného dokazovania potom súd určil, že E. X. je otcom maloletého C. G..

12. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 110 C. m. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Súd zároveň zveril maloletého C. G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zároveň oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu jeho syna sumou 250,- eur mesačne od 21. 02. 2014, čiže odo dňa podania návrhu na určenie otcovstva. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo nie. Z tvrdenia navrhovateľky vyplýva, že jej otec po dohode spočiatku poukazoval výživné vo výške 200 libier, avšak od novembra 2013 už nepostupoval zodpovedne k zabezpečovaniu výživy svojho dieťaťa, naviac sa pred ním dlhodobo zatajuje a žiadnym spôsobom s vlastným dieťaťom nekomunikuje. Rodičovstvo je zásadný a záväzný stav, v ktorom sa rodič nemôže zbaviť povinnosti vyživovať svoje dieťa len tým, že spočiatku platí výživné a tým považuje svoju povinnosť za splnenú v plnom rozsahu. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil tú skutočnosť, že bolo nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca

dieťaťa prispievať na výživu novonarodeného syna sumou 200 libier a nič nenasvedčuje tomu, že by sa jeho situácia medzičasom zhoršila. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky o životnom štandarde otca dieťaťa, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého ako aj dobu, ktorá uplynula od okamihu, kedy si otec prestal plniť svoje rodičovské povinnosti, súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- eur mesačne. Zameškané výživné za obdobie od 21. 02. 2014 do 21. 08. 2018 vo výške 13 750,- eur súd povolil splácať E. X. v mesačných splátkach po 250,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku spolu so splátkou bežného výživného pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.