Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/238/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. K., bytom F. rad XX, A., 2/ M. K., A. M. 12, A., obaja zastúpení advokátom Q.. J. X., advokátska kancelária so sídlom A. cesta 7, W. proti žalovaným: 1/ V.. C. K., bytom H. XX, A., zastúpený Q.. T. P., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom R. X/A, A., 2/ N. K., bytom M. XX, A., v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke P. K., zomrelej dňa X.X.XXXX, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č. k. 26C/95/2006 - 333 zo dňa 12.2.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č. k. 26C/95/2006-333, zo dňa 12.2.2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1 a 2 m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. (ďalej aj súd prvej inštancie), v poradí druhým rozsudkom č. k. 26C/95/2006

- 333 zo dňa 12.2.2016 určil, že nehnuteľnosti zapísané v správe katastra Bratislava 1, katastrálne územie Staré mesto na LV číslo XXXX a to pozemok parcela číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v spoluvlastníckom podiele XXX / lO tisícin, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na parcele číslo XXXX, v spoluvlastníckom podiele XXX/ lO tisícin, spoluvlastnícky podiel XX/XXX na nebytovom priestore vo vchode bytového domu na F. rade č. XX, 7. podlažie, priestor číslo XX/NXX a byt č.XX nachádzajúci sa na X.nadzemnom podlaží vo vchode č. XX v bytovom dome F. rad súpisné číslo XXXX v podiele X/X (ďalej aj sporná nehnuteľnosť) patria do dedičstva po poručiteľke P. K., zomrelej X.X.XXXX. Rozhodol tak o žalobe žalobcov zo dňa X.X.XXXX, ktorou sa domáhali jednak určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke P. K., ako aj určenia, že zmluva, ktorou poručiteľka darovala spornú nehnuteľnosť žalovanému 1 je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že darovacia zmluva má formálne vady, chýbajú v nej právne náležitosti a bola doplnená spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonu. Prevod vlastníckeho práva bol schválený po smrti darkyne, v čase keď už nemala práva k nehnuteľnosti, lebo smrťou poručiteľky sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti zo zákona jej dedičia. Žalobcovia tvrdili, že v čase darovania nehnuteľnosti bola darkyňa nesvojprávna. Žalovaný 1 žiadal návrh zamietnuť, pretože žalobcovia mali v čase dedičského konania vedomosť o darovacej zmluve, dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov a žalobcovia vzali na vedomie skutočnosť, že žalovanému 1 bol darovaný byt za života ich matky a táto skutočnosť bola zohľadnená pri vyporiadaní dedičstva, čím zanikol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke. V danej veci preto žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

2. Prejednávanú vec súd prvej inštancie rozhodol dňa 11.9.2012, rozsudkom č. k. 26C/95/2006-211 tak, že žalobu v celom rozsahu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k. 2Co/241/2013

- 248 zo dňa 31.5.2013 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobný petit o určenie neplatnosti darovacej zmluvy súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.4.2014 vylúčil na samostatné konanie.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že P. K., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX (matka účastníkov sporu) bola výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, ktorú darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX darovala žalovanému 1. Na vykonanie tohto právneho úkonu splnomocnila T.. M. W. formou notárskej zápisnice spísanej dňa 1.7.2003 pred notárkou Q.. V. B., za prítomnosti dvoch svedkov J. X. a J. B.. Návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností bol účastníkmi zmluvy podaný na Katastrálny úrad dňa 9.7.2003. Vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave dňa 24.9.2003, podľa spisu Katastrálneho úradu v Bratislave sp. zn. V-XXXX/XX. Súd z dedičského spisu sp. zn. 1D XXX/XXXX zistil, že darkyňa P. K. zomrela dňa X.X.XXXX a dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 1.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.12.2004.

5. Pre posúdení dôvodnosti žaloby súd prvej inštancie riešil otázku, či poručiteľka P. K. bola v čase smrti vlastníčkou sporných nehnuteľností. Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 7.7.2003 bola uzavretá darovacia zmluva o darovaní spornej nehnuteľnosti poručiteľkou žalovanému 1. Návrh na vklad do katastra bol podaný za života poručiteľky, ale k povoleniu vkladu katastrálnym úradom došlo až po jej smrti dňa 24.9.2003. Právne účinky vkladu mohli vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona). Z dôvodu, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť v čase života poručiteľky, bola sporná nehnuteľnosť v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve, a preto súd prvej inštancie ustálil, že patrí do dedičstva po poručiteľke. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010, R 32/2011 a uviedol, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Prechod práv a povinností poručiteľa neprechádza na iné subjekty inak ako dedením z poručiteľa na jeho právnych nástupcov. Právnym dôvodom nadobudnutia nehnuteľnosti nie je len samotná zmluva , ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka a to právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým je vklad do katastra nehnuteľností, pričom právne účinky vkladu nastávajú právoplatnosťou rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu. Tým, že vklad bol povolený až 24.9.2003, teda až po smrti poručiteľky bola v čase smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti poručiteľka. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 151 odsek 3 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) rozhodol, že o trovách konania strán sporu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas a v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1. Žalovaný 1 poukázal na to, že v súdenej veci po rozhodnutí odvolacieho súdu nastala významná procesná zmena, spočívajúca vo vylúčení žalobného petitu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie. Pokiaľ odvolací súd v uznesení č. k. 2Co/241/2013 -248 zo dňa 31.5.2013 vyslovil názor, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, tak mal na mysli určenie, že právny úkon darovacia zmluva je neplatný a až v nadväznosti na to, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po poručiteľke, čo by bolo nevyhnutým právnym následkom, ak by sa v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy skutočne preukázala. Po vylúčení určenia neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie, však prvoinštančný súd nepostupoval tak, že by najskôr vyriešil právnu otázku platnosti darovacej zmluvy a následne by rozhodoval o určení, či predmet darovania patrí do dedičstva po poručiteľke, ale bez určenia neplatnosti darovacej zmluvy určil, že predmet darovacej zmluvy patrí do dedičstva po poručiteľke. Žalovaný 1 uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že predmet darovacej zmluvy (sporná nehnuteľnosť), v dôsledku právnej skutočnosti, že na základe darovacej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného 1, ako obdarovaného, po smrti poručiteľky, darcu, teda patrí do dedičstva po poručiteľke, čo je v plnom súlade s právnymi vetami vyslovenými v odôvodnení judikátu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 154/2010 (R32/2011), na ktorý sa prvoinštančný súd odvoláva. Táto nespornosť vyplýva z obsahu osvedčenia o dedičstve, keď dedičia rešpektujúc vôľu poručiteľky vyjadrenú v darovacej zmluve, viazaní právnym úkonom poručiteľky, započítali v súlade a s odkazom na ustanovenie § 484 Občianskeho zákonníka, predmet darovacej zmluvy (spornú nehnuteľnosť) na zákonný dedičský podiel žalovaného 1 a dedičskou dohodou vyporiadali svoje dedičské práva k ostatnému majetku, patriacemu do dedičstva po poručiteľke, na ktorom sa už žalovaný 1 nepodieľal. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia zomrelého sú viazaní jeho prejavom vôle. Základným predpokladom existencie naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) je spornosť medzi účastníkmi konania, ktorá v tomto štádiu konania absentuje. Žalovaný 1 poukázal na právne vety uvedené v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2008, v zmysle ktorých naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je daný stav, že právo, respektíve právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. V súdenej veci medzi účastníkmi konania nie je sporné, že predmet darovacej zmluvy, bez ohľadu na právne skutočnosti, ktoré nastali po úmrtí poručiteľky, patrí do dedičstva po poručiteľke, a preto berúc na vedomie, že predmet darovacej zmluvy patrí do dedičstva po poručiteľke, započítali spornú nehnuteľnosť na zákonný dedičský podiel žalovaného 1. Ak by súd prvej inštancie najskôr rozhodol o právnej otázke platnosti darovacej zmluvy a žalobu by zamietol, nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že predmet darovacej zmluvy patrí do dedičstva po poručiteľke s poukazom na obsah osvedčenia o dedičstve. Ak by súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva je neplatná, potom je daný naliehavý právny záujem na určení, že predmet darovania patrí do dedičstva po poručiteľke, aby mohlo prebehnúť dedičské konanie vo vzťahu k predmetu darovacej zmluvy. Z uvedených dôvodov žalovaný 1 navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie o návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

7. Žalobcovia 1 a 2 sa k odvolaniu žalovaného 1 nevyjadrili.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 , rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

9. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 . Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd vychádzal z ustálenia skutkového stavu súdenej veci súdom prvej inštancie, ako aj z obsahu súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že P. K. (matka žalobcov a žalovaných), ktorá zomrela dňa 6.8.2003 bola výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti, ktorú darovala darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX žalovanému 1. Na vykonanie tohto právneho úkonu splnomocnila T.. M. W. formou notárskej zápisnice spísanej dňa X.X.XXXX pred notárkou Q.. V. B., za prítomnosti dvoch svedkov J. X. a J. B.. Návrh na vklad vlastníckeho práva do K. nehnuteľností bol účastníkmi zmluvy podaný na K. úrad dňa X.X.XXXX. Podľa spisu Katastrálneho úradu v Bratislave, sp. zn. V-1596/03 bol vklad vlastníckeho práva žalovaného 1 povolený katastrálnym úradom dňa 24.9.2003. Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1D 624/2003 vyplýva, že darkyňa P. K. zomrela dňa X.X.XXXX a dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva vydaním osvedčenia o dedičstve D XXX/XX, D not XXX/XX s tým, že podľa bodu I osvedčenia bolo do dedičského podielu žalovaného 1 započítané to, čo za života poručiteľky od nej bezplatne dostal a to byt č. 48 v bytovom dome F. rad XX, A., k ú. B. V. a nehnuteľnosti v k. ú. B. v celkovej hodnote X.XXX.XXX,- Sk, čo je XX XXX,XX eur. Podľa bodu IV osvedčenia o dedičstve, uzavreli dedičia o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Malacky, katastrálne územie Stupava a preplatok na dani nadobudol žalobca X - M. K., nehnuteľnosti v katastrálnom území Mást a zostatky na dvoch vkladných knižkách nadobudol žalobca 1- T. K., nehnuteľnosti v katastrálnom území M. pri V. a ďalší zostatok na vkladnej knižke nadobudla žalovaná X - N. K.. Daňovú pohľadávku mesta Stupava sa zaviazal uhradiť žalovaný1.

12. Zákon číslo 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v ustanovení § 460 upravuje, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V prípade, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo vkladom nehnuteľností do katastra (§ 133 odsek 2 . Platná zmluva o prevode nehnuteľností však sama osebe nemá za následok nadobudnutie, respektíve prevod vlastníckeho práva, pretože k nej pristupuje ďalšia právna skutočnosť, a to vklad do katastra nehnuteľností. Až vkladom do katastra nehnuteľností sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy nenadobudlo právoplatnosť za života darkyne (poručiteľky) boli sporné nehnuteľnosti v čase smrti darkyne v jej výlučnom vlastníctve a patria do dedičstva po nej. V súdenej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, a v tejto súvislosti je bezpredmetná námietka žalovaného 1, že sa súd prvej inštancie mal v prvom rade vysporiadať so žalobným petitom o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (súd prvej inštancie tento žalobný petit vylúčil na samostatné konanie), pretože v opačnom prípade, s ohľadom na výsledok dedičského konania, kde sporná nehnuteľnosť bola zohľadňovaná, nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do dedičstva. Súdna prax však akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 29/2010, nález Ústavného súdu SR I., č. k. ÚS 482/2013 - 50) a nie je možné vylúčiť danosť naliehavého právneho záujmu na takomto určení, právnymi skutočnosťami, ktoré nastali po smrti poručiteľa. Len úspech v konaní o takejto žalobe, je spôsobilý v dedičskom konaní určiť právneho nástupcu poručiteľa (dediča alebo dedičov) viazaného prejavom vôle poručiteľa, uvedeného v darovacej zmluve. Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 579 . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak zomrel účastník zmluvy o prevode nehnuteľnosti, sú zmluvou viazaní dedičia (alebo podľa výsledku dedičského konania je ňou viazaný len niektorý z nich), ktorí vstupujú do práva a povinností zomrelého účastníka zmluvy, ktorá tu bola v okamihu jeho smrti. Preto, ak zomrel účastník darovacej zmluvy pred jej vkladom do katastra nehnuteľností, vstupuje do práv tohto účastníka v katastrálnom konaní dedič zomrelého účastníka a to podľa výsledku konania o prejednaní dedičstva. Tento dedič sa stane aj nositeľom vecnej legitimácie k úkonom spojeným s riešením žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Za dediča vo vlastnom slova zmysle možno považovať len toho, komu bolo dedičským rozhodnutím dedičstvo potvrdené, alebo kto sa stane nadobúdateľom pomernej časti dedičstva. S ohľadom na potrebu ustálenia osoby dediča (dedičov) k spornej nehnuteľnosti sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného 1, o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, keď strany sporu ako účastníci dedičského konania spornú nehnuteľnosť v dedičskom konaní už prejednali a dohodou rozhodli o jej právnom statuse, a zohľadnili ju ako započítaciu povinnosť žalovaného1 na jeho dedičský podiel, a to z dôvodu, že predmetom dedičského konania po poručiteľovi je jeho majetok, ktorý vlastnil v čase svojej smrti a nie započítacia povinnosť dediča. Sporná nehnuteľnosť bola ku dňu smrti poručiteľky v jej výlučnom vlastníctve, v dôsledku čoho podliehala pod právny režim vyporiadania ako majetkové aktívum dedičstva aj so všetkými dôsledkami vstupu dediča (dedičov) do práv a povinností jeho právneho predchodcu s ňou spojených, a v takomto právnom režime v dedičskom konaní sporná nehnuteľnosť prejednaná nebola. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa môžu domáhať určenia, že sporná vec patrí do dedičstva po poručiteľke, avšak s tým, že z tohto určenia, ak by aj vec bola následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľky, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve, že dedič je, vzhľadom na aktuálnu danosť vlastníckeho práva žalovaného 1 k spornej nehnuteľnosti, jej vlastníkom. Katastrálny orgán konal a rozhodol o vklade vlastníckeho práva žalovaného 1 vtedy, keď jeden z účastníkov katastrálneho konania (darkyňa) stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ by v katastri nehnuteľností došlo po prejednaní dedičstva k právnemu stavu duplicity vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, môže byť o tom, kto je skutočne vlastníkom spornej nehnuteľnosti rozhodnuté len v konaní o určenie vlastníctva.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, ktorý žalobe žalobcov o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke P. K., zomrelej X.X.XXXX vyhovel a odvolacie námietky žalovaného 1 nie sú spôsobilé tento záver spochybniť. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky 1 ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcom 1 a 2, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 .

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 .

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .