Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-99-2018.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/99/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľky I. R., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., C. XX, t. č. T. T., Na K. XX proti manželovi J. Veselovskému, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., C. XX, t. č. bytom J., XXX XX I., E. A. H. 1, L. C., za účasti maloletej J. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., C. XX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky I. R., rod. H., nar. XX. XX. XXXX a manžela J. R., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev E. úradu F., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
J. schvaľuje dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J. R., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
E. J. R., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. R., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26. 04. 2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich funkcií a niet nádeje na jeho obnovenie. Bližšie svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po 2 a pol ročnej známosti z lásky. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, rozumeli si. Problémy v manželstve nastali postupne z toho dôvodu, že manžel začal pracovať v zahraničí čoraz na dlhšie etapy. V súčasnosti chodieva manžel do domácnosti len každých 7 mesiacov. Nehospodária spoločne ako manželia 7 rokov, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti. Intímne spolu nežijú 7 rokov. Netrávia spoločne čas ako rodina iba na príležitostných rodinných akciách. Navzájom si nepomáhajú ako partneri. Uviedla, že dôveruje manželovi ako partnerovi aj ako otcovi. Nemá záujem o návštevu manželskej poradne ani o obnovenie manželského spolužitia, nakoľko city voči manželovi ochladli, pociťuje k nemu len súrodenecký cit, nie partnerský. V súčasnosti má inú známosť, s ktorou však
nežije v spoločnej domácnosti. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označila ochladenie citov voči manželovi, manželstvo si neplnilo funkciu akú malo. Na všetko bola sama, čo sa týka rodiny, domácnosti a takisto zabezpečovania domácnosti po finančnej stránke. Poukázala na to, že z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa J., ktorá má 12 rokov s tým, že s manželom sa dohodli ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej. Uviedla, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona, túto zvláda. Má zabezpečené aj vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú. S maloletou býva v trojizbovom byte, kde má maloletá vlastnú izbu, vlastný priestor. Mesačné náklady na domácnosť, bývanie sú 430,- € mesačne vrátane energií. Poukázala na to, že maloletá má výborný vzťah s otcom, sú spolu v pravidelnom kontakte telefonicky aj každý deň, taktiež osobne, keď príde otec zo zahraničia. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletej od roku 2015 sumou 200,- € mesačne. Uviedla, že maloletá od septembra 2018 nastupuje do 7. ročníka základnej školy, kde sa platia poplatky ZRPŠ 20,- € na polroka, strava 35,- € mesačne. Maloletá navštevuje záujmový krúžok výtvarnú, kde sa platí 40,- € na polroka a folklórny súbor Matičiarik, kde sa platí 100,- € na polroka. Maloletá je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancií, neužíva pravidelne žiadne lieky. Ďalej uviedla, že poistky a sporenie pre maloletú uhrádza otec. S otcom maloletej sa vedia dohodnúť na starostlivosti o maloletú aj v prípade zvýšených nákladov. Ich komunikácia je dobrá, komunikujú predovšetkým telefonicky ale aj osobne. Jej príjem ako SZČO je v priemere v čistom 700,- € mesačne, uplatňuje si daňový bonus, poberá rodinné prídavky. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 27. 03. 2018 súhlasil s návrhom. Potvrdil vyjadrenia navrhovateľky v tom smere, že postupne došlo k vzájomnému ochladeniu citov medzi nimi, ktoré v súčasnosti považuje za nezvratné a manželstvo za natoľko rozvrátené, že nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. Taktiež potvrdil, že domov sa vracia výlučne len kvôli maloletej dcére. Intímne sa nestýkajú viac ako 6 rokov. Nemajú spoločné záujmy, netrávia spoločne čas ako manželia, navzájom si ako manželia nepomáhajú. Na maloletú prispieva pravidelne každý mesiac sumou 200,- €. Ďalej uviedol, že pracuje v Nemecku ako čašník, kde jeho čistý mesačný príjem je 1.800,- € s tým, že 7 mesiacov pracuje v zahraničí a následne trávi čas na Slovensku. Poukázal na to, že s navrhovateľkou sa vedia dohodnúť ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode s tým, že súhlasil návrhom navrhovateľky ohľadom tejto úpravy v celom rozsahu. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu výkonu práce v Nemecku a súhlasil aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
4. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
5. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
6. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
7. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo si neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, ktoré mu udáva Zákon o rodine, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania chýba predovšetkým vzájomná citová náklonnosť na čom je založený každý partnerský vzťah. Manželia nežijú väčšinu roka v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne ako manželia, intímne sa dlhšiu dobu nestýkajú. V súčasnosti manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára vhodné ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich
maloletého dieťaťa, pričom ani jeden z manželov už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania považuje rozdielnosť ich pováh, názorov na manželské spolužitie, ako aj výkon práce manžela navrhovateľky v zahraničí po väčšinu roka, ktoré postupne prerástli do citového odcudzenia sa.
8. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
9. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. R., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
10. Opatrovník maloletej odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s tým, že táto je v záujme maloletej a neodporuje zákonu. Sociálnym šetrením v rodine matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú. Maloletá má vytvorené vhodné rodinné, sociálne, ako aj bytové podmienky pre svoj zdravý vývoj. Sociálne šetrenie v domácnosti otca nebolo vykonané, nakoľko tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
11. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že rodičia prevažnú časť roka nežijú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Otec nemal výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú a pre jej priaznivý vývoj. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletú, matka mu v tomto nebráni. Otec napriek tomu, že je dlhodobo pracovne v zahraničí je v kontakte s maloletou telefonicky ale aj osobne. Otec pravidelne
prispieva na výživu maloletej od roku 2015 sumou 200,- € mesačne. Ich vzťah ako rodičov je dobrý, vedia sa dohodnúť čo sa týka starostlivosti o maloletú aj v prípade zvýšených nákladov na maloletú. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá J. má v súčasnosti 12 rokov, od septembra 2018 nastupuje do 7. ročníka základnej školy, kde sa platia bežné poplatky. Maloletá navštevuje záujmové krúžky výtvarnú, kde sa platí suma 40,- € na polroka a folklórny súbor Matičiarik, kde sa platí suma 100,- € na polroka. Je zdravá, matka nemá na maloletú zvýšené výdavky ohľadom zdravotnej starostlivosti. Obaja rodičia sú riadne zamestnaní. Matka dosahuje podľa vlastného vyjadrenia čistý mesačný príjem ako SZČO 700,- € mesačne, uplatňuje si daňový bonus, poberá rodinné prídavky. Otec podľa vlastného vyjadrenia dosahuje priemerný čistý príjem v Nemecku ako čašník 1.800,- € mesačne. Rodičia nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
16. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
18. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa navrhovateľka, opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).