Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/328/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. Š. F., nar. X.XX.XXXX, bytom v F., H. X/X, 2. Ľ. F., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v H. X. L., X. H. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Adriánou Kmecovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6 proti žalovanému R 69 s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 33, IČO: 36 744 590, o zaplatenie 5.000,00 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15.6.2017 č.k. 15C/448/2015-86 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 5.000,00 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000,00 eur od 11.2.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcov, ktorého sa voči žalovanému domáhali na základe tvrdenia, že s týmto uzavreli ako záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti dňa 8.1.2015 dohodu o sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti, na základe ktorej sa tento zaviazal sprostredkovať im kúpu konkrétnej nehnuteľnosti, a to parcely registra C č. XXX/X - ornej pôdy o výmere 700 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. E., okres Prešov. V žalobe uviedli, že v zmysle čl. II. uvedenej dohody žalovanému uhradili v hotovosti zálohu na kúpnu cenu uvedenej nehnuteľnosti vo výške 5.000,00 eur z celkovej predajnej ceny nehnuteľnosti, ktorá mala byť pôvodne vo výške 25.000,00 eur, ale v zmysle čl. II. bodu 2 kúpnej zmluvy zo dňa 10.2.2015, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod V 955/2015 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 20.000,00 eur, ktorú aj kupujúcim uhradili. Majú preto za to, že sumu 5.000,00 eur si žalovaný ponechal bez právneho dôvodu.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia mali záujem o kúpu konkrétneho pozemku, ktorý našli na internetovom portáli bazos.sk a z tohto dôvodu aj kontaktovali ako záujemcovia o kúpu žalovaného ako realitnú kanceláriu. Pri uzavretí zmluvy o sprostredkovaní zaplatili žalovanému sumu 5.000,00 eur ako zálohu na kúpnu cenu uvedenej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie ďalej uzavrel, že dohoda o sprostredkovaní bola uzavretá dňa 8.1.2015, pričom žalovaný v tejto zmluve vystupoval ako podnikateľ realitná kancelária a žalobcovia ako spotrebitelia, ktorí mali záujem kúpiť nehnuteľnosť. Na základe toho súd prvej inštancie uvedenú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú a s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

mal za to, že povinnosťou žalovaného bolo jasne a zrozumiteľne vymedziť zmluvné podmienky pre uvedený typ zmluvy a ich výklad je potrebné vykonať vždy v prospech spotrebiteľa. Poukázal na ustálený skutkový záver, že žalobcovia uhradili žalovanému sumu 5.000,00 eur ako zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorá mala byť pôvodne vo výške 25.000,00 eur. Konštatoval, že žalobcovia uzavreli kúpnu zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť dňa 10.2.2015 a z jej obsahu vyplýva, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 20.000,00 eur a z uvedeného vyvodil záver, že žalobcami poskytnutá záloha na kúpnu cenu vo výške 5.000,00 eur nebola zo strany žalovaného započítaná v prospech kúpnej ceny. K obrane žalovaného, že žalobcovia uzavreli kúpnu zmluvu po 30.1.2015 a teda nedodržali termín podpisu kúpnej zmluvy podľa uzatvorenej dohody o sprostredkovaní a preto im nie je ochotný uvedenú zálohu vrátiť, súd prvej inštancie uviedol, že podľa dohody o sprostredkovaní bolo povinnosťou práve žalovaného vyhotoviť písomný návrh kúpnej zmluvy, pričom prvýkrát bola žalovaným táto zmluva predložená žalobcom dňa 10.2.2015. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že uvedenú kúpnu zmluvu predložil žalobcom skôr, teda do 30.1.2015. Na základe toho uzavrel, že nebol v konaní preukázaný právny dôvod vzniku nároku žalovaného na sumu 5.000,00 eur a preto tento nebol oprávnený si túto sumu ponechať a túto vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcov. Vylúčil možnosť, aby táto suma predstavovala zmluvnú pokutu za oneskorené uzavretie kúpnej zmluvy. Mal totiž za to, že na platné uzavretie zmluvnej pokuty zákon vyžaduje obligatórnu písomnú formu (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konaní preukázané nebolo. Na základe týchto dôvodov žalobe vyhovel a žalobcom priznal v súlade s ust. § 255 ods. 1 plnú náhradu trov konania.

4. Dňa 30.6.2017 podal žalovaný na pošte písomné podanie označené ako odpor proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/448/2015 zo dňa 15.6.2015. V tomto odpore označil účastníkov konania na strane žalobcov, ako aj žalovaného a citoval výrok. V podaní žiadal uvedený rozsudok zrušiť, resp. nárok žalobcov ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcov je nedôvodný, keďže má za to, že žalobcovia ako kupujúci v danom obchodnom prípade neboli škodní, keď zaplatili dohodnutú celkovú kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosti a jednoduchými matematickými výpočtami je výsledok jednoznačný. Označil ako dohodnutú kúpnu cenu 25.000,00 eur, zálohu 5.000,00 eur, doplatok 20.000,00 eur a preto má za to, že v danom prípade neexistuje žiadny rozdiel a teda ani nárok žalobcov na zaplatenie 5.000,00 eur. Uviedol, že kúpna cena v uvedenej dohode bola stanovená na 25.000,00 eur vrátane odmeny realitnej kancelárie a všetkých poplatkov súvisiacich s prevodom. S poukazom na pripojenú e-mailovú komunikáciu so žalobcami má za to, že z tejto vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci požadovali uvedenú sumu ako odškodné za náklady spojené s príjazdovou komunikáciou, nie od realitnej kancelárie, ale od predávajúcich. Po neúspechu preniesli bremeno na realitnú kanceláriu a klamstvom sa snažia dosiahnuť zaplatenie uvedenej sumy od realitnej kancelárie. Má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, keďže kúpna cena v celkovom súčte predstavuje dohodnutú kúpnu cenu.

5. Po doručení tohto písomného podania označeného ako odpor sa vyjadrili žalobcovia. Títo žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedli, že odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné, nenaplňujúce náležitosti ust. § 363 a nasl. CSP. K jeho tvrdeniam, ako aj označeným dôvodom na tvrdenie, že uvedenú sumu požadovali ako odškodné za náklady spojené s príjazdovou komunikáciou uviedli, že uvedenú obranu, ako aj dôkazy mal možnosť žalovaný uplatniť v pôvodnom konaní pred súdom prvej inštancie, čo sa však nestalo. Napriek tomu tieto dôkazy považujú za irelevantné vo vzťahu k predmetu konania. Vo vyjadrení nepopierali, že s predávajúcimi pôvodne uzatvorili dohodu o finančnom vyrovnaní, pričom finančné vyrovnanie sa týkalo skutočnosti, že v kúpnej zmluve predávajúci pôvodne vyhlásil, že v cene nehnuteľnosti sú zahrnuté poplatky spojené s vybudovaním príjazdovej komunikácie a inžinierskych sietí, k čomu však nakoniec nedošlo a preto predávajúci pristúpil pri uzatváraní kúpnej zmluvy ku kompenzácii tak, že kúpna cena nebola dojednaná v pôvodnej výške 25.000,00 eur, ale v konečnej sume 20.000,00 eur. Poukázali na to, že aby mohli na odkúpenom pozemku začať stavať, boli nútení rátať s tým, že je potrebné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez ďalšie pozemky, ako aj ohľadne napojenia sa na inžinierske siete. Z tohto dôvodu aj uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena dňa 19.4.2016, ktorú v konaní predložili ako listinný dôkaz.

6. Odvolací súd posúdil podanie žalovaného označené ako odpor podľa jeho obsahu v súlade s ust. § 124 ods. 1 ako odvolanie proti rozsudku a na základe jeho obsahu preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcej úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Na správnosti tohto rozsudku sa nezmenilo nič ani počas odvolacieho konania.

8. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalobcovia uhradili žalovanému sumu 5.000,00 eur ako zálohu na kúpnu cenu a teda v súlade s takýmto účelom mal byť prijímateľom uvedenej zálohy na kúpnu cenu predávajúci. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadny titul, ktorý by ho oprávňoval na prevzatie uvedenej sumy od žalobcov ako záujemcov o kúpu nehnuteľnosti. Je nesporné, že žalovaný uzavrel so žalobcami zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, z jej obsahu však nevyplýva, aby si v tejto zmluve dohodli odmenu za uvedené sprostredkovanie. Zo skutočnosti, že žalovaný inzeroval ako realitná kancelária predaj uvedenej nehnuteľnosti, je zrejmé, že zmluvu o sprostredkovaní mal tento uzavretú aj s predávajúcim. Postavenie žalovaného ako sprostredkovateľa v súlade s právnou úpravou sprostredkovateľskej zmluvy uvedenou v ust. § 774 Občianskeho zákonníka neoprávňuje na prevzatie kúpnej ceny ani zálohy na túto kúpnu cenu namiesto predávajúceho. Žalovaný v konaní nepreukázal, ale ani netvrdil, aby mal na takýto úkon osobitné splnomocnenie od predávajúceho. Z uvedeného vyplýva, že tento teda nebol oprávnený prevziať od žalobcov uvedenú sumu a jej prijatím vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov. Žalobcovia v konaní preukázali, že svoju povinnosť kupujúceho zaplatiť predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu si splnili a teda nemajú ani žiadny záväzok voči predávajúcemu. Odvolací súd preto považuje za správny vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného vydať žalobcom sumu 5.000,00 eur ako bezdôvodné obohatenie a preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 tento výrok vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil.

9. Odvolací súd nepovažuje za správnu formuláciu výrok prvoinštančného rozsudku, v ktorom bola vyjadrená solidarita žalobcov. Táto by totiž pripadala do úvahy iba v prípade, ak by viacero osôb vystupovalo na strane dlžníka a pripadala by do úvahy úprava miery povinnosti jednotlivých dlžníkov. V danom prípade sa o takúto situáciu nejedná. Ide však iba o formálnu vadu výroku, ktorá nemá vplyv na jeho vecnú správnosť ani vykonateľnosť a preto na ňu odvolací súd neprihliadol.

10. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im patrí plná náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .