Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-46-2018.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Y. H., T.. XX.XX.XXXX a U. H., T.. XX.X.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. I. T. D., deti rodičov: matky I.. I. H., T.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom T. D. T. D. XXX, t.č. bytom Č., B. XXX, právne zastúpená Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Komenského 2700/7 a otca M. H., T.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom T. D. T. D. XXX, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.07.2018 zamieta.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia :
Maloletá Y.M. H., T.. XX.XX.XXXX a maloletý U. H., T.. XX.X.XXXX sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Určuje sa otcovi povinnosť dočasne platiť výživné na maloletú Y., T.. XX.XX.XXXX vo výške 150,- Eur mesačne a na maloletého U., T.. XX.X.XXXX mesačne sumou 100,-Eur vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí dňa 27.07.2018 podal na konajúci súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení návrhu uviedol, že matka maloletých detí sa počas letných prázdnin rozhodla, ako každý rok, vycestovať k mame do Č., kde trávili spolu s deťmi každý rok niekoľko týždňov prázdnin. Otec to považoval za prirodzenú zmenu prostredia, ale po niekoľkých týždňoch, teda dňa 12.07.2018 mu bola doručená sms, v ktorej ho matka detí informovala, že podala návrh na rozvod manželstva. Z tejto informácie zostal zaskočený, pretože predtým nič také ani len nenaznačila. Netvrdí, že manželstvo bolo ideálne a harmonické, no podľa neho nie je tak narušené, aby bolo potrebné pristúpiť k rozvodu manželstva a vyjadril nesúhlas s rozvodom manželstva. V súčasnosti považuje za problém, že matka detí s ním odmieta komunikovať a to, že sa nemôže s deťmi stretávať, keďže matka neodpovedá na sms a ani telefóny, prostredníctvom ktorých sa snaží dohodnúť si stretnutie s deťmi. Keď prišiel neohlásene do miesta súčasného pobytu detí, matka trvala na tom, aby s deťmi trávil čas na dvore rodinného domu. Takéto trávenie voľného času považuje za neprirodzené a nepodporuje rozvoj jeho dobrých vzťahov s deťmi. Uprednostňoval by spoločný výlet, odreagovanie sa a spoločné trávenie chvíľ inak, ako hraním sa hier a rozprávaním sa na dvore pod dohľadom matky a starej matky. Matke prostredníctvom sms navrhoval konkrétne dni, kedy by sa mohol s deťmi stretnúť, avšak zo správania matky má dojem, že matka nechce, aby sa s deťmi stretával. Súčasne si myslí, že nie je v záujme detí vzhľadom na ich rodinné prostredie, školu (navštevujú školu v Y.), kamarátov a záujmovú činnosť, aby dochádzali každý deň z Č. a poukázal na to, že matka ani nemá motorové vozidlo. Matka sa bez
akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie s otcom rozhodla vykonať zásadný zásah do práv otca ako rodiča, ale najmä do práv detí. Má za to, že matka svojim konaním obzvlášť hrubým spôsobom zasiahla do výchovného prostredia ich detí, vytrhla ich z domáceho prostredia a nasťahovala sa spolu s deťmi do domu svojej matky. Naplánovala deťom dochádzanie do školy, ktoré autobusom môže trvať aj viac ako 45 minút, ohrozila navštevovanie krúžkov, odtrhla ich od kamarátov, pričom toto všetko môže mať podľa názoru otca zásadný vplyv na psychický vývoj maloletých detí. Z konania matky má dojem, že nebude mať záujem, aby sa rodinná situácia v dohľadnej dobe napravila, a preto sa rozhodol podať návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletý deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený spôsob stretávania sa otca s maloletými deťmi, a to počas každého párneho týždňa v utorok od 16:00 hod. do 20:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do 20:00 hod. a počas nepárneho týždňa od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti pripraviť a odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté deti vrátiť v určenom čase matke v mieste jej bydliska.
2. Matka žiadala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože nikdy otcovi nezakazovala stretávanie sa s maloletými deťmi, práve naopak prosila ich viackrát, aby s otcom išli. Poprela, že by s otcom detí odmietala komunikovať - vždy keď jej zatelefonoval, komunikovala s ním niekoľko minút. Čo sa týka sms správ, sama otcovi navrhla, aby jej ich písal, keď bude chcieť si prísť pre deti a aby po synovi neodkazoval, nie je to vhodné. Vzhľadom k tomu, že deti zažili stresovú situáciu z posledného výstupu otca ešte v mieste trvalého bydliska, kedy vykrikoval po matke na dvore, osočoval ju a urážal, deti majú podľa vyjadrenia matky strach a s otcom sa stretávať nechcú. Verí, že mu toto správanie odpustia, i keď sú teraz z jeho správania zmätení a vystrašení a budú sa chcieť s otcom v blízkej budúcnosti vidieť. Matka si myslí, že deti potrebujú čas. Dcéra Y. svojho otca neustále odmieta, dlho sa jeho správaním trápila a momentálne mu nevie odpustiť. Snažila sa jej vysvetliť, že ľudia často robia chyby a aj ich otec si zaslúži druhú šancu. Syn U. jedenkrát išiel s otcom na výlet v nedeľu dňa 14.07.2018, ktorý si sám mal vybrať. Vybral si ZOO, ale otec mu povedal, že je to ďaleko a išli si pozrieť miniatúry hradov do C.. V ten deň bolo horúco a syn bol smädný. Otec mu povedal, aby vydržal, kým prídu domov. Syn sa pýtal za matkou, avšak otec mu povedal, že bude s ním až do 20.00 hod.. Po návrate do bydliska otca sa bicyklovali, zakopali si do bránky a následne bol syn hladný, no otec mu ponúkol len suché zemiaky, pretože mäso mu už nezostalo, zjedol ho na obed, nedostal ani žiaden keksík alebo ovocie. Otec si následne ľahol do obývačky k televízoru a sledoval futbalový zápas. Syn ho viackrát prosil, aby ho zaviezol k matke, ale otec nesúhlasil, a preto syn chodil po dvore a záhrade. Povedal matke, že mal slzy v očiach, pretože nevedel, ako by sa čo najskôr dostal k matke. Po príchode bol syn vystrašený a povedal, že viac k tatovi nepôjde. Matka nesúhlasí s tvrdeniami otca, že by deti vytrhla z výchovného prostredia, pretože deti vychovávala a učila sa s nimi sama, otec nemal záujem. Pracuje ako učiteľka v Základnej škole v Y., ktorú navštevujú i maloleté deti. Nemá v pláne ukončiť pracovný pomer a deťom meniť školu a nie je v jej záujme odtrhnúť deti od kolektívu a od priateľov. Spolu s deťmi bude do školy dochádzať. Čo sa týka záujmových krúžkov, nevidí v ich navštevovaní žiaden problém, pretože pani učiteľky sa deťom prispôsobujú, termín a čas si môžu sami navrhnúť tak, ako to robili doposiaľ. K zmene rodinného prostredia došlo preto, lebo deti o to matku žiadali. Trápili sa už dlhšie a viackrát to matke navrhovali. Po odchode sú obe deti pokojnejšie, kľudnejšie a aj na pohľad spokojnejšie. Od odchodu matky spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti, otec matke neprispel na zabezpečenie výživy žiadnou sumou, len synovi k narodeninám kúpil lego a dal 20,-Eur.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
7. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
8. Podľa § § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 11. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
12. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
14. V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.
15. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pri tom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť.
18. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.
19. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
20. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konaní podľa Civilného mimosporového poriadku aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem. V prípade maloletých detí, pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať práve na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
21. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie nariaďuje na návrh, musí navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva (§ 26 CMP). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tom prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania neodkladného opatrenia. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
22. Účelom neodkladného opatrenia je však len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania (v prejednávanej veci o úpravu rodičovských práva povinností k maloletým deťom) mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov, keď vzhľadom na vyššie uvedené zistenia tak možno konštatovať, že situácia v rodine maloletých detí bude do vydania rozhodnutia vo veci samej zastabilizovaná nariadením neodkladného opatrenia o ponechaní detí v osobnej starostlivosti matky a uložení povinnosti otca platiť výživné na
maloleté deti (otec si neplnil vyživovaciu povinnosť od opustenia domácnosti matkou len z toho dôvodu, pretože nevedel určiť výšku vyživovacej povinnosti, rodičia na pojednávaní sa ústne dohodli na výške vyživovacej povinnosti) tak, aby bol nastavený základný rámec fungovania rodičov pri plnení si svojich rodičovských povinností. Za súčasnej rodinnej situácie, kedy uplynul len veľmi krátky čas od rozdelenia spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod (01.07.2018 a návrh na rozvod bol súdu doručený dňa 19.07.2018) a bol vyslovený nesúhlas maloletých detí, niet žiadneho dôvodu na nariadenie otcom žiadaného neodkladného opatrenia (teda autoritatívne určiť rozsah úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi), pričom matka podľa doterajších zistení nebráni v stretávaniu sa detí s otcom, no je problém v postoji detí k stretávaniu sa s otcom (maloletá Y. stretnutia úplne odmieta a maloletý U. by si vedel predstaviť výlet s otcom, ale nechce u otca prespávať). V záujme maloletých detí, ich zdravého fyzického a psychického vývoja, je nepochybne vhodné zabezpečiť možnosť stretávania sa s otcom v pravidelných intervaloch, avšak je to veľmi krátka doba od rozchodu rodičov, keď deti spracovávajú, čo sa udialo a súčasne deťmi popísané situácie nezáujmu otca počas obdobia, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti, bráni pre danú chvíľu zo strany súdu pristúpiť k úprave spôsobu stretávania sa otca s maloletými deťmi. Za účelom zistenia momentálnej situácie v rodine bol vykonaný pohovor s rodičmi a maloletými deťmi a súd má za to, že v záujme maloletých detí je, aby rodičia začali riešiť vzájomné partnerské problémy, ktoré im komplikujú nastavenie si spôsobu plnenia si rodičovských práv a povinností. Počas pohovoru boli zisťované možnosti a spôsob, ako by bolo najvhodnejšie momentálne upraviť stretávanie maloletých detí s otcom a bol dohodnutý jednodenný výlet, no rodičia o jeho priebehu doteraz súd neinformovali. Vzhľadom na zistené skutočnosti, keď nebola v čase rozhodovania súdu daná nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy spôsobu stretávania sa maloletých detí s otcom navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh otca zo dňa 27.07.2018 zamietol. Súd má dokonca po pohovore s deťmi názor, že striktnou úpravou s poukazom na postoj maloletých detí a prežité situácie pred odchodom zo spoločnej domácnosti, by došlo k zhoršeniu rodinnej situácie a postoja detí k otcovi.
23. S poukazom na rozdielny postoj rodičov k úprave spôsobu starostlivosti o maloleté deti (matka navrhuje, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec navrhuje striedavú starostlivosť), ako aj ukončenie manželského spolužitia (matka podala návrh na rozvod manželstva a otec s návrhom nesúhlasí) je dôvodné, aby bolo rozhodnuté o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, kde sa momentálne deti cítia bezpečne a matku popisujú ako toho rodiča, ktorý sa im venoval, na rozdiel od otca, ktorého popisujú ako rodiča, ktorý sa im venoval málo a preferoval svoje záujmy. Súčasne súd rozhodol v zmysle § 366 CMP o povinnosti otca maloletých detí platiť výživné v nevyhnutnej miere, pričom výšku určil v súlade so zhodným prejavom rodičov na pojednávaní.
24. Podľa 365 ods. 3 CMP, v zmysle ktorého uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
25. Súd bude pokračovať v konaní vykonávaním dokazovania na nariadenom pojednávaní na deň 06.09.2018 za účelom zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, zistenia najvhodnejšieho prostredia pre maloleté deti tak, aby bola zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté deti a zachované, resp. budované plnohodnotné väzby medzi otcom a maloletými deťmi, prípadne súd zváži možnosť poskytnúť rodičom a maloletým deťom odbornú pomoc. O návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu sa bude rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom súd vykoná dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí. Po vykonaní dokazovania vo veci samej súd taktiež určí výživné v takej výške, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám maloletých detí, schopnostiam a možnostiam povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).