Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v exekučnej veci oprávneného: TONE, s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 216 640, právne zastúpeného E.. E. V., advokátkou, H. XX, P.O. L. XX, XXX XX P., proti povinnému: 1) U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom č. XXX, XXX XX F. a 2) H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. - K., L. A., o vymoženie spoločne a nerozdielne zmenkovej istiny 18.921,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2017, č.k. 16Er/2648/2012-20, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.07.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza (správne malo byť uvedené Bratislava V) č.k. 3Zm/266/07-36 zo dňa 24.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.05.2010. Predmetom exekúcie je vymoženie spoločne a nerozdielne zmenkovej istiny 18.921,13 Eur s príslušenstvom. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 21.08.2012. Dňa 10.02.2016 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným zo dňa 20.01.2016 podľa § 243 ods. 1 Ex. poriadku. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplynulo, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol uzavretím úverovej zmluvy

- Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č XXXXXXX 0 04, ktorú ako dlžník uzatvoril dňa 31.08.2005 so spoločnosťou J. a.s. povinný. Za účelom zabezpečenie záväzkov dlžníka z úverovej zmluvy povinný vystavil v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlad e s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. K doplnenému návrhu bola predložená zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č XXXXXXX 0 XX uzavretá s povinnými zo dňa 31.08.2005 a dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX dňa 31.08.2005. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorú povinní uzavreli dňa 31.08.2005 s právnym predchodcom oprávneného vyplynulo, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného ako veriteľ a povinní ako spoludlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Povinný bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech remitenta - J. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného vzťahu

na základe zmluvy o úvere. Z pripojených listín ďalej vyplynulo, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Právne poukázal súd prvej inštancie na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1,4,6 a § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 31.08.2005 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona, ku dňu vzniku zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, § 23a ods. 1 (typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Predmetná zmluva je tak zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to upravujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm 266/2007-36 zo dňa 24.09.2007. Zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplynulo, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. Oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku zastavil. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne podľa § 200 ods. 5 Ex. poriadku po právoplatnosti uznesenia po tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený. Uviedol, že zmenkový súd skutočne neskúmal vlastný vzťah oprávneného a povinných, týkajúci sa zmenky, nakoľko v tom čase mu zákon takúto povinnosť neukladal. Prijatím z.č. 438/2015 Z.z. bola nepochybne ochrana spotrebiteľa, ktorý v zmenkovom konaní nemohol uplatniť kauzálne námietky. Zdôraznil, že preskúmaná úverová zmluva v tomto konaní neobsahuje žiadne také ustanovenia, ktoré by v prípade posudzovania súdom v nachádzacom konaní znamenali neúspech žalobcu (oprávneného) vo veci, t.j. nevydanie zmenkového platobného rozkazu. Právoplatným zastavením exekúcie tak dôjde k úplne opačnému dôsledku ako zamýšľal zákonodarca. Po zastavení totiž v rámci obnovy konania prípustnej podľa § 3 z.č. 125/2016 Z.z., o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím CSP, a SSP a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjde najavo, že žiadne neprimerané zmluvné podmienky zmluva neobsahuje, resp. neboli použité a bude vydaný nový exekučný titul, zaväzujúci povinných v rovnakom rozsahu ako aktuálnom, avšak navýšenom o trovy obnovy konania a trovy novej exekúcie. V konečnom dôsledku je tak aplikácia § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku povinnému ako spotrebiteľovi na škodu, keďže jeho pohľadávku len zbytočne navýši. Ďalej oprávnený doplnil, že ak súd v čase vydania zmenkového platobného rozkazu nemal povinnosť skúmať vlastný vzťah dlžníka a veriteľa zo zmenky, nemožno zrušiť účinky takto vydaných rozhodnutí s odvolaním sa na skutočnosť, že tento vzťah neskúmal. Ak zákonodarca predmetným ustanovením zasahuje do účinkom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, vydaného súdmi pred účinnosťou § 57 ods. 1 písm. m) Ex. poriadku, je takýto zásah retroaktívny a vedie k absolútnej strate právnej istoty. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že v exekúcii sa pokračuje.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.07.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1) a 2) pre vymoženie 18.921,13 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/266/07-36 zo dňa 24.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.05.2010. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané Okresným súdom Prievidza dňa 21.08.2012.

14. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23. decembra 2015) oprávnený, ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, prípadne jej prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6).

15. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii vznikla na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzavretej medzi povinnými a bankou. Ide o úverovú zmluvu , na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky na stavebný účel. Na zabezpečenie pohľadávky z úverového vzťahu uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky dlžníkom. Podmienky vyplnenia bianzmenky sú uvedené v zmluve. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody. Na preukázanie týchto skutočností oprávnený priložil fotokópiu predmetnej zmluvy a dohody.

16. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu, alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť,

v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. 19. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

20. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.

21. Súd prvej inštancie síce v napadnutom uznesení vyhodnotil, že vzhľadom na obsah Zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov sa jedná o úver poskytnutý ako spotrebiteľovi a že sa v danej veci jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Bližšie však túto zmluvu nepreskúmaval a nezaoberal sa, či podmienky jej uzavretia boli v súlade so zákonom. Uzavrel len, že zmenkový súd v základnom konaní neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou. Prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom uznesení neskúmal prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo prípadný rozpor s dobrými mravmi. Vec preto nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.

23. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

24. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 .

25. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach viacero rozhodnutí, v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .