Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky Ing. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad M. XXX, t.č. bytom B. 5, M. W., zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra proti manželovi Ing. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad M. XXX, zastúpeného JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom N., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX K. zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/35/2016-301 zo dňa 28. marca 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom N. a G. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo Ing. S. K., rod. N. a I.. R. K. sa rozvádza /výrok I./, maloleté deti N., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach /várok II./, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého N. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 150 eur mesačne do konca mesiace predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje do rúk matky /výrok III./, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi v párnych týždňoch v takomto poradí: s maloletým N. vždy od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že prvý takýto styk s N. sa uskutoční v prvom párnom týždni po právoplatnosti rozsudku; v druhom nasledujúcom párnom týždni je otec oprávnený stretávať sa s maloletým G. od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že prvý takýto styk s G. sa uskutoční v druhom párnom týždni po právoplatnosti rozsudku; v treťom nasledujúcom párnom týždni je otec oprávnený sa stretávať s maloletými G. a N. od piatka od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že prvý takýto styk s deťmi sa uskutoční v treťom párnom týždni po právoplatnosti rozsudku; s maloletými G. a N. je otec oprávnený sa stretávať každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., tiež počas vianočných prázdnin každý párny rok od 22.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 9.00 hod a každý nepárny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod., každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od štvrtku od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 9.00 hod., každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 14.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod. /várok IV./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli

manželstvo 14.9.2002 a obaja sú rodičmi maloletého N., nar. XX. XX. XXXX a maloletého G., nar. XX. XX. XXXX, ktorí pochádzajú z manželstva. Spoločnú domácnosť viedli až do júna 2016, kedy matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa žiť a bývať k rodičom do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Otec zostal bývať v pôvodnej domácnosti. V roku 2009 sa im narodil maloletý G., ktorému bola diagnostikovaná DMO, ťažké zdravotné postihnutie, ktoré vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť o dieťa. Išlo pre oboch o veľmi ťažké obdobie kedy sa obaja museli vyrovnať s touto diagnózou. Matka bola na materskej dovolenke a o dieťa sa celodenne starala, pričom otec po príchode z práce na seba prevzal tiež starostlivosť o G.. Snažil sa mu venovať každú chvíľu keď bol doma. Naučil sa s ním cvičiť, kŕmiť ho, upokojovať ho, keď mal bolesti. Medzi manželmi v dôsledku tejto psychickej a fyzickej záťaže vznikali konflikty. Matka bola unavená z každodennej starostlivosti o ich dieťa s ťažkou diagnózou DMO, otec bol vystavený takému istému fyzickému a psychickému tlaku a mal aj finančnú zodpovednosť za rodinu, preto musel chodiť do práce. Vtedy sa otec spoznal s inou ženou. S manželkou navštívili psychologickú poradňu, kde sa za asistencie psychologičky dohodli, že na vzťahu budú pracovať. Následné podozrenie z nevery u manželky viedlo k rozhodnutiu ukončiť s manželom spolužitie. Súd v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine dospel k záveru, že hlavnými príčinami rozvratu manželstva boli narodenie maloletého G. a z toho vyplývajúca záťaž oboch manželov, ktorá viedla ku konfliktom odcudzeniu a nevere manžela. Aktuálne pretrváva medzi manželmi nedostatok vzájomnej komunikácie, ale aj neschopnosť akceptácie a vzájomné citové ochladnutie a odcudzenie sa manželov. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že o obe deti sa zodpovedne stará od ich narodenia matka i otec. Matka bola na materskej dovolenke, kedy sa o deti starala počas dňa prevažne sama. Otec maloleté detí zabezpečoval skôr finančne. Maloletý G., trpí ťažkým zdravotným postihnutím DMO, je uznaným ZŤP v rozsahu 70%, je odkázaný na pomoc inej osoby a dohľad vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, či sebaobsluhy. Je odkázaný na sprievodcu a individuálnu prepravu. Obe deti sú na seba veľmi silne citovo naviazané. Matka je zamestnaná na dohodu o vykonaní pracovnej činnosti, prácu z veľkej časti vykonáva v domácom prostredí. Maloletý N. má u otca i matky svoju detskú izbu a vytvorené podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti musel opustiť svojich kamarátov, rodinu, školu, keďže hral futbal za Prievidzu, aj športový kolektív. Podľa jeho vlastného vyjadrenia v tom čase mu bolo Opatovciach lepšie ako v Nitre, čo zopakoval aj pri výsluchu na pojednávaní. Reagoval na uvedenú situáciu veľmi citlivo. Vzhľadom na tento jeho postoj súd skúmal znaleckým dokazovaním, či je v záujme maloletého zverenie do starostlivosti matky, alebo otca, v tej súvislosti súd skúmal aj záujem maloletého G.. Podľa znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča maloletý N. sa ťažšie vysporadúval s rozchodom rodičov, resp. s odsťahovaním sa matky do iného mesta. Mal problémy sa adaptovať na nové bývanie, na novú situáciu v rodine, nie celkom rozumel počínaniu matky. Aj preto sa opakovane vyjadroval, že sa chce vrátiť bývať k otcovi, že sa u otca cíti byť šťastnejší. Odstupom času, prijal dôvody matky pre ktoré sa rozhodla odsťahovať a chápe matku ak bola zo strany otca podvedená. Maloletý má rád obidvoch rodičov, má s nimi vytvorený pozitívny citový vzťah, obidvoch rodičov ľúbi. Maloletý N. sa na novú situáciu už adaptoval, zvykol si, nezanechalo to na ňom nejaké zásadnejšie psychické následky, aj keď s rozchodom rodičov má problém. Maloletý tohto času o niečo viac preferuje bývanie s matkou, pričom nie je možné konštatovať, že by s matkou mal bližší citový vzťah ako s otcom, ale táto mierna preferencia bývania s matkou súvisí s celkovým vyhodnotením prostredia u otca a u matky, kde maloletý dospel k záveru, že u matky bude mať lepšie zázemie ako u otca. Maloletý zmienil, že striedavú osobnú starostlivosť by uvítal, keby neboli rodičia tak ďaleko od seba. Dve školské zariadenia znalec neodporúčal a aj preto v tejto situácii neodporúčal striedavú osobnú starostlivosť. V záujme maloletého N. navrhol zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a s otcom určiť podľa možnosti rozšírený styk. Rozdelenie súrodencov je v rozpore s ich záujmom, takisto neodporúčal striedavú starostlivosť. Podľa doplnenia znaleckého posudku aktuálna patoplastická klíma medzi rodičmi a neschopnosť kooperovať negatívne vplýva na psychický stav maloletého N.. Maloletý má rád oboch rodičov, primárne si nevie vybrať, s kým by chcel byť viac. Sekundárne sa však prikláňa vždy k tomu rodičovi, o ktorom si myslí, že mu bolo ukrivdené, ktorý vo vzťahu rodičov menej pochybil, či ktorý mohol menej za rozpad rodiny. Ďalším výrazným faktorom psychickej nepohody maloletého je fakt, že nastavený styk s otcom sa nerealizuje podľa odporúčaní, dohody či rozhodnutia súdu. Maloletý sa s otcom stretáva len s nízkou frekvenciou, často krát je styk s otcom skomplikovaný o futbalové stretnutia, na ktoré musí maloletý ďaleko cestovať. Uvedené spôsobuje pocit strádania u maloletého, obaja rodičia sú pre maloletého vzťahovo významné osoby, teda s obomi chce tráviť čas. Rovnako je potrebné zmieniť, maloletý N. nechce byť oddelený od maloletého brata G., chce byť v starostlivosti rodiča, kde bude aj maloletý G.. Matka maloletých má čistý priemerný príjem je 173,20 eur mesačne. Okrem toho je poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 220,52 eur mesačne. Je poberateľkou kompenzačného príspevku na zvýšené výdavky na

hygienu a ošatenie vo výške 18,06 eur mesačne. Ďalej poberá kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky OMV vo výške 31,71 eur mesačne. Otec maloletých detí jej prispieva na výživu oboch detí sumou 200,- eur mesačne. Otec poberá prídavky na obe maloleté deti vo výške 47,08 eur mesačne. Maloletý G. má zriadenú zbierku v Aktívny vozík z čoho majú ako rodičia príjem cca 5.000,- eur ročne. Spolu s maloletými deťmi a rodičmi žije v rodinnom dome v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Výdavky na domácnosť sú najmä: elektrina 40,- eur mesačne, plyn 70,- eur mesačne, pevná linka s internetom 38,38 eur mesačne, poistenie nehnuteľnosti 35,88 eur polročne, daň z nehnuteľnosti 32,56 eur ročne, smetné 32,- eur ročne, domáce potreby cca 30,- eur mesačne. Všetky vyššie uvedené výdavky uhrádzajú rodičia, ktorým prispieva mesačne sumou cca 100,- eur na ich úhradu. Okrem toho samostatne uhrádza stravu sebe a maloletým deťom vo výške cca 200,- eur mesačne a výdavky na naftu vo výške cca 150,- eur mesačne. Maloletý N. navštevuje piaty ročník ZŠ Tulipánova, Nitra. Výdavky na maloletého N. sú najmä futbalový krúžok 20,- eur mesačne, stravné v škole 21,71 eur mesačne, oblečenie a obuv cca 30,- eur mesačne, hygienické potreby cca 10,- eur mesačne, mobil cca 7,- eur mesačne, poplatky v škole a školské pomôcky cca 15,- eur mesačne. Uvedené výdavky uhrádza matka. Otec maloletých detí uhrádza maloletému N. životnú poistku v ČSOB a.s. - 19,59 eur mesačne. Maloletý G. navštevuje cca 15 hod. týždenne Domov sociálnych služieb v Nitre na Topol'ovej ul. 6. Matkine výdavky na maloletého G. sú najmä strava a poplatky v DSS cca 160,- eur mesačne, masáže cca 40,- eur mesačne, hypoterapia cca 40,- eur mesačne, kraniosakrálna terapia cca 1.000,- eur ročne, kúpele cca 1.200,- eur ročne, therasuit terapia cca 1.200,- eur ročne, ďalšie výdavky na lekárov, ktoré nehradí poisťovňa vo výške cca 100,- eur ročne, oblečenie a obuv cca 50,- eur mesačne, hygienické potreby cca 40,- eur mesačne, PZP vozidla 110,50 eur ročne. Otec je zamestnaný ako príslušník PZ na oddelení v Novákoch jeho príjem je priemerne 950 eur. Jeho výdavkami sú hypotekárny úver - splátka 138,25 eur mesačne, spotrebný úver 37 eur mesačne, inkaso 125 eur mesačne, telefón + internet 67 eur, poistky - suma 100 eur mesačne, poistka N. 19,62 eur, poistka G. 20,48 eur, strava 200 eur mesačne, oblečenie a obuv 20 eur mesačne, hygiena 10 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne, spolu výdavky cca 790 eur, bez výživného, ktoré pravidelne od 6/2016 poukazuje matke v sume 200 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 24 ods. 1 a 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že prihliadajúc na výpovede matky, lekárske správy potvrdzujúce diagnózu maloletého G. ale i vzájomnú dobrú kooperáciu maloletého G. s matkou, dobré vzťahy oboch maloletých s matkou i s otcom, s poukazom na záujem maloletého skúmaný znaleckým dokazovaním rozhodol tak, že maloletého N. a maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd nemal pochybnosti, že otec má maloletých rád a je schopný im poskytnúť kompletnú starostlivosť s podporou zamestnávateľa i svojej matky. Súd bol však toho názoru že u maloletého N. vzhľadom na jeho ochranársky postoj k obidvom rodičom nie je možné prihliadať na jeho deklarovaný názor a vystavovať ho konfliktu lojality. Matku má rád, aj keď principálne by chcel, aby boli rodičia spolu. Matka je schopná s podporou jej rodičov, ktorí na pojednávaní deklarovali, že maloletí majú a budú mať u nich vytvorené podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj, pri výchove maloletých jej pomáhajú, riadne zvládnuť starostlivosť o maloletých. Preto súd napriek vyjadrenému názoru N., že lepšie mu je u otca, je toho názoru, že aktuálne nie je v jeho záujme akceptovať jeho pozíciu „sudcu“ do ktorej maloletého vmanévrovali rodičia, tým, že dovolili aby ich rodinní príslušníci maloletého konfrontovali so zavinením rodičov na rozpade manželstva. Maloletý, ako súd vyššie konštatoval, zaujíma ochrannú úlohu vo vzťahu k slabšiemu rodičovi, čím je vystavený neriešiteľnému vnútornému konfliktu. Rodičia mu túto situáciu vedome nijako neuľahčujú nedostatkom vzájomnej komunikácie. Súd preto, aby zabezpečil maloletým dostatočné emocionálne sýtenie prítomnosťou otca rozhodol, o rozšírenom styku otca s maloletým. Takýto rozšírený styk je pri správnom postoji rodičov spôsobilý navodiť stabilizáciu psychického stavu maloletého N.. Aj súd bol toho názoru, že rozdelenie maloletých nie je v záujme detí. Pri úvahách o výške výživného, ktoré bude otec po rozvode manželstva platiť skúmal súd možnosti a schopnosti otca a oprávnené potreby na strane maloletých. Matka požadovala určiť výživné na maloletého G. v sume 100,- eur a na maloletého N. 150,- eur. Súd túto sumu považuje za primeranú vzhľadom k veku a potrebám maloletých. Okrem toho maloletý G. vyžaduje špeciálnu starostlivosť, rehabilitácie. Matka má čistý príjem 173,20 eur mesačne. Okrem toho je poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 220,52 eur mesačne. Je poberateľkou kompenzačného príspevku na zvýšené výdavky na hygienu a ošatenie vo výške 18,06 eur mesačne. Ďalej poberá kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky OMV vo výške 31,71 eur mesačne. Otec detí jej prispieva na výživu oboch maloletých detí sumou 200,- eur mesačne. Otec poberá prídavky na obe deti vo výške 47,08 eur mesačne, jeho príjem je podľa jeho posledného vyjadrenia priemerne 1000,- eur. Výdavky, ktoré otec platí na poistky nie sú nevyhnutnými výdavkami, výdavok na hypotéku je výdavkom na zvyšovanie životnej úrovne otca, ide o dom v jeho vlastníctve. Preto za primerané považoval súd výživné vo výške

150 eur mesačne na mal N. a 100 eur na maloletého G.. Podľa názoru súdu aj s ohľadom na preukázané výdavky dosahuje otec dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné v tejto sume. Pri určovaní vyživovacej povinnosti musí byť v zásade zachovaná rovnaká životná úroveň dieťaťa i rodičov. Otec bude mať podľa názoru súdu dosť prostriedkov na to, aby si mohol plniť takto vyživovaciu povinnosť, aby bola takto dosiahnutá rovnaká životná úroveň maloletých, akú má otec.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku III. o určení výšky svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom N. a G.. Výška súdom určeného výživného na obe maloleté deti je spolu 250,- eur mesačne a to pri príjme otca cca 1.000,- eur mesačne a preukázaných nevyhnutných výdavkoch 800,- eur. Otec si síce platí životnú poistku, táto je ale s ohľadom na jeho prácu príslušníka policajného zboru nevyhnutným výdavkom. Otec platí poistenie aj maloletému G., ktoré je spojené aj so sporením a kryje náklady úrazu. S ohľadom na zdravotný stav maloletého G. sa javí aj tento výdavok ako nevyhnutný. Za takýto výdavok považuje otec aj náklady na poistenie syna N., ktorý hrá aktívne futbal. Okrem toho otec sporí maloletému G. mesačne 10,- eur na sporiaci účet. Všetky tieto výdavky slúžia na zabezpečenie maloletých detí v budúcnosti a sú preto nevyhnutné. Pokiaľ ide o splátku úveru 175,- eur mesačne, tento úver otec použil na zariadenie domu pre potreby maloletého G. a zabezpečenie jeho potrieb v čase, keď rodičia nedostávali ešte žiadny príspevok a museli kvôli diagnostike zdravotného stavu maloletého absolvovať finančne nákladné cesty a to aj do zahraničia. Čo sa týka v rozhodnutí uvádzaných rodinných prídavkov na maloleté deti, tieto sú poukazované na účet maloletého N.. Na tento majú prístup obaja rodičia maloletých detí a obaja akceptujú, že ide o sporenie pre maloleté deti. Závažným dôvodom pre odvolanie otca je aj skutočnosť, že sú d prvej inštancie nevykonal dokazovanie na zistenie výšky príjmu matky zo zbierky pre maloletého G.. Matka v konaní uviedla približnú sumu 5.000,- eur, ale otec sa po rozhodnutí súdu prvej inštancie dozvedel, že za rok 2017 bol príjem z tejto zbierky 8.300,- eur, teda 690,- eur mesačne. Táto suma pokrýva všetky výdavky na výživu maloletého N., ktoré matka v konaní vyčíslila na 620,- eur mesačne. Spolu s určeným výživným od otca a príspevkov od štátu dostáva matka na uspokojovanie potrieb maloletého G. sumu 840,- eur mesačne. Určená suma výživného na maloletého G. od otca 150,- eur mesačne je tak zjavne neprimeraná. Tu treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že počas pobytu o otca zabezpečuje tento pre maloletého G. potrebnú terapiu a masáže, na čo mu matka z prostriedkov na to určených nijako neprispieva. Nakoniec otec maloletých detí poukázal na skutočnosť, že podľa zákona majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom obaja rodičia. Matkou tvrdený príjem 393,- eur mesačne nezodpovedá jej možnostiam a schopnostiam. Má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, maloletý G. je v celodennej starostlivosti domova sociálnych služieb, kde trávi čas denne od 8.00 hod. do 14.00 hod., s maloletými deťmi matke pomáhajú jej rodičia a preto je v možnostiach matky dosahovať vyšší príjem ako dosahuje. V súvislosti s plnením jej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom treba vziať do úvahy aj životnú úroveň matky, ktorá vycestovala na niekoľkodňový výlet do Ameriky. Na základe týchto skutočností otec navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mu určí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí N. a G. po 100,- eur mesačne, prípadne, aby v tejto časti napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol o ďalšom postupe vo veci.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Podľa nej vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú rodičia a nie charita. Preto nie je možné príjem zo zbierky pre maloletého G. spájať s výškou vyživovacej povinnosti otca na maloletého G.. Výška výživného od otca nemôže byť nižšia len preto, že maloleté dieťa dostane dar od cudzích osôb. Je rozdiel medzi povinnosťou rodiča pravidelne a kontinuálne vyživovať maloleté dieťa a dobrou vôľou cudzích ľudí a ich rozhodnutí, či a koľko niekomu jednorazovo prispejú na charitu. Príjem z charity nie je istý a ani pravidelný, výdavky na maloleté dieťa však áno. Peniaze z charity má matka vyplácané raz ročne a sú viazané na konkrétne veci. Matka ich použila na nákup špeciálneho kočíka za 3.200,- eur, vírivku za 885,- eur, rehabilitačné pobyty za 2.800,- eur a podobne. Okrem toho dar nie je povinnosťou a maloletý G. nemá istotu, či a v akej výške dar dostane. V roku 2018 bol maloletému G. vyplatený aktuálne dar len vo výške 1.556,- eur. Výdavky na výživu maloletého G., či už bežného charakteru alebo súvisiace s jeho postihnutím, sú však Maloletý G. nemôže byť svojou výživou odkázaný na charitu, z ktorej okrem toho nie je možné ani hradiť bežné zvýšené výdavky na neho ako sú napríklad zvýšené výdavky na benzín, Na druhej strane otec maloletých detí má neopodstatnené výdavky. Neplatí si jednu životnú poistku ale štyri, spolu v sume 100,- eur mesačne. Úvery, ktoré otec spláca nezvýšili životnú úroveň maloletých detí ale jeho. Spláca úver, ktorý si zobral v čase, keď deti ešte nemali a preto nemohol byť použitý pre maloletého G. a druhý úver, ktorý bol použitý na stavbu garáže a chodníkov. Nie je pravdou ani tvrdenie otca, že je v schopnostiach a možnostiach matky maloletých detí dosahovať vyšší príjem. Maloletý G. si vyžaduje od

matky celodennú osobnú starostlivosť minimálne 85 dní v roku, kedy je na liečeniach, rehabilitáciách, kúpeľoch a návštevách lekárov. Matka tak nemôže byť zamestnaná na plný pracovný úväzok ale len na skrátený. Nakoniec matka uviedla, že podľa ustálenej súdnej praxe by výška výživného mala predstavovať 20 % až 30 % príjmu povinného rodiča. V tomto prípade pri príjme otca 1.000,- eur mesačne predstavuje určené výživné 250,- eur spolu na obe deti 25 % jeho príjmu. Matka maloletých detí preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletých detí. Ten rovnako navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť, pretože určené výživné je primerané potrebám maloletých detí.

5. K vyjadreniu matky na svoje odvolanie otec maloletých detí podal vlastné vyjadrenie. Uviedol, že mu nikdy nešlo o to, aby vlastnú vyživovaciu povinnosť preniesol na charitu. Od začiatku mal záujme získať deti do svojej osobnej starostlivosti a poskytnúť im celodennú starostlivosť. Poukázal na to, že po zverení maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti si matka uplatnila nárok na poberanie prídavkov na deti i daňový bonus. Ohľadne výdavkov na maloletého G. uviedol, že je nutné rozlišovať pravidelné nevyhnutné výdavky a výdavky spojené s rehabilitáciami a cvičením. Tiež je nutné oddelene skúmať príspevky od charity a dávky pre zdravotne ťažko postihnutú osobu poskytované zo systému zdravotného a sociálneho poistenia. Matka platí za takmer celodenný pobyt maloletého G. v zariadení poplatok 30 eur. Výdavky na stravu sú primerané veku dieťaťa a oblečenie, obuv nepredstavujú zvýšené výdavky. Plienky a hygienické pomôcky sú plne hradené zdravotnou poisťovňou bez doplatku. Okrem toho matka poberá príspevok na benzín 32,- eur mesačne a príspevok na hygienu 18 eur mesačne. Do roku 2017 mala matka preplácané všetky výdavky na benzín z občianskeho združenia - charity, v ktorom bol maloletý G. zaradený. Pre rok 2018 matka bez konzultácie s otcom svojvoľne preradila maloletého do iného občianskeho združenia a tak stratila nárok na preplácanie benzínu. Podľa otca nie je pravdou tvrdenie matky, že príspevky pre maloletého G. z charity budú tento rok oveľa nižšie ako v roku 2017. On sám zabezpečil od svojich známych príspevky v celkovej sume 4.000,- eur. Bežné výdavky na maloletého G. sú plne pokryté vyživovacou povinnosťou otca a matky a nepresiahnu spolu mesačne sumu 150,- eur. Preto otec navrhuje, aby mu bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého G. v sume 100,- eur mesačne. Otec, aby si zabezpečil príjem preukázaný v konaní musí pracovať nadčasy a brať mimoriadne služby. Na druhej strane matka s vysokoškolským vzdelaním ekonomického smeru pracuje za 200,- eur mesačne a poberá opatrovateľský príspevok 223,- eur mesačne a prídavky na deti. Podľa názoru otca je však schopná dosiahnuť aj vyšší ako deklarovaný príjem, čo potvrdzuje to, že v čase, kedy žila s otcom maloletých detí bola schopná dosahovať oveľa vyšší príjem ako teraz. Matkou tvrdených 85 dní v roku, ktoré musí tráviť s maloletým G. a byť uvoľnená z práce je tvrdenie nepravdivé a skreslené. Rovnako je nepravdivé tvrdenie matky, že úver z roku 2009 bol použitý na zvýšenie životnej úrovne otca. Týmto úverom otec vyplatil úver z roku 2004 a navýšenie použil na úpravu bezbariérovej domácnosti pre maloletého G. a na jeho zahraničný liečebný pobyt v Španielsku.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti N. a G. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, vo výroku II. o zverení maloletých detí N. a G. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky ako aj vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi odvolaním účastníkov napadnutý nebol a preto je v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.

8. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním otca, vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti N. a G. na čas po rozvode manželstva, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní v uvedenej časti do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne tohto výroku napadnutého rozsudku a z tohto dôvodu si odvolací súd aj

osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam otca maloletých detí dodáva nasledovné:

9. S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd má preto povinnosť v konaní o rozvod manželstva upraviť rodičovské práva a povinnosti rozvádzajúcich sa manželov k ich maloletým deťom, najmä rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov bude vykonávať o maloleté dieťaťa osobnú starostlivosť, akým výživným bude druhý z rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa, prípadne aj upraviť styk s maloletým dieťaťom, či iné otázky.

10. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie, skutkový stav z vykonaného dokazovania správne ustálil a správne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti N. a G. na čas po rozvode. Určené výživné vo výške 100,- eur mesačne pre maloletého N. a vo výške 150,- eur mesačne pre maloletého G. považuje aj odvolací súd za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli v konaní preukázané a rovnako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

13. Matka maloletej je zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok s príjmom v priemere 173,20 eur mesačne v čistom a je poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 220,52 eur mesačne. Poberá aj kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky na hygienu a ošatenie vo výške 18,06 eur mesačne. Ďalej poberá kompenzačný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky motorového vozidla vo výške 31,71 eur mesačne. Odvolací súd sa na rozdiel od otca maloletých detí nedomnieva, že by bolo v možnostiach matky zamestnať sa na plný pracovný úväzok a dosahovať tak vyšší príjem, z ktorého by mohla plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vo vyššej miere. Zdravotný stav maloletého G. vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky. Maloletý G. je v sociálnom zariadení umiestnený len 6 hodín denne a už samotná táto skutočnosť znemožňuje matke pracovať na plný pracovný úväzok. Okrem toho niet dôvodu neveriť matke, že návštevy lekárov, kúpeľná a liečebná starostlivosť o maloletého G., pri ktorých je potrebná jej prítomnosť vyžadujú ročne čas presahujúci dovolenku zamestnanca v riadnom pracovnom pomere spolu s časom voľna, ktorý je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť pri prekážkach v práci. Tieto skutočnosti vedú odvolací súd k záveru, že nie je v súčasných možnostiach matky zamestnať sa na plnú pracovný úväzok a dosahovať tak zo zamestnania vyšší príjem.

14. Výdavky matky sú príspevok na domácnosť pre rodičov, u ktorých býva spolu s maloletými deťmi 100,- eur mesačne, strava vo výške cca 200,- eur mesačne, výdavky na pohonné hmoty vo výške cca 150,- eur mesačne, povinné zmluvné poistenia vozidla 110,50 eur ročne, pri maloletom N. výdavky na futbalový krúžok 20,- eur mesačne, stravné v škole 21,71 eur mesačne, oblečenie a obuv cca 30,- eur mesačne, hygienické potreby cca 10,- eur mesačne, mobil cca 7,- eur mesačne, poplatky v škole a školské pomôcky cca 15,- eur mesačne a pri maloletom G. výdavky na stravu a poplatky v sociálnom zariadení cca 160,- eur mesačne, masáže cca 40,- eur mesačne, hypoterapia cca 40,- eur mesačne, kraniosakrálna terapia cca 1.000,- eur ročne, kúpele cca 1.200,- eur ročne, therasuit terapia cca 1.200,- eur ročne, ďalšie výdavky na lekárov, ktoré nehradí poisťovňa vo výške cca 100,- eur ročne, oblečenie a obuv cca 50,- eur mesačne, hygienické potreby cca 40,- eur mesačne.

15. Otec je zamestnaný ako príslušník policajného zboru a jeho príjem je priemerne 950,- eur mesačne. Jeho výdavkami sú splátka hypotekárneho úveru 138,25 eur mesačne, splátka spotrebného úveru 37 eur mesačne, inkaso 125 eur mesačne, telefón + internet 67 eur, poistné na životné poistenie v sume 100 eur mesačne, poistka pre maloletého N. 19,62 eur mesačne, poistka pre maloletého G. 20,48 eur mesačne, strava 200 eur mesačne, oblečenie a obuv 20 eur mesačne, hygiena 10 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne.

16. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletých detí dosahuje, hoci ako tvrdí zvýšeným pracovným úsilím /nadčasy, mimoriadne služby/, príjem, z ktorého dokáže plniť výživné maloletým deťom v sumách určených súdom prvej inštancie. Pritom niektoré výdavky, ktoré otec zo svojho príjmu vynakladá pritom odvolací súd nemôže považovať za nevyhnutné /§ 62 ods. 5 Zákona o rodine. Konkrétne výdavok na poistné na jeho životné poistenie. Riziká kryté takýmto poistením kryje aj zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto nie je nevyhnutné, aby bol otec maloletých detí osobitne poistený. Rovnako aj výdavky na poistenie maloletých detí nie sú nevyhnutné a tieto môže otec upotrebiť na bežné výživné pre maloleté deti. Celkovo je teda v schopnostiach a možnostiach otca výživné v sumách určených súdom prvej inštancie platiť.

17. Pri určení výživného treba tiež prihliadnuť na skutočnosť /§ 62 ods. 4 Zákona o rodine/, že je to matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará /varí, peria, žehlí a vykonáva aj ostatné úkony v domácnosti, v ktorej maloletí žijú/ a táto skutočnosť musí byť v určitej miere zohľadnená ako plnenie si vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom. Pri maloletom G., s ohľadom na jeho zdravotný stav, musí potom odvolací súd zohľadniť osobnú starostlivosť matky, ktorá nepochybne nie je vyčerpaná bežnými úkonmi osobnej starostlivosti ako je to pri zdravom dieťati, ako plnenie vyživovacej povinnosti matky v absolútne prevažujúcej miere.

18. Čo sa týka nevyhnutných potrieb maloletých detí N. a G., tieto boli v konaní nesporne preukázané a určené výživné otca im plne zodpovedá. Peňažné dary od občianskeho združenia, na ktoré otec poukazuje nemôžu nahradiť výživné od povinnej osoby - rodiča. Nie sú ani určené na uspokojenie bežných potrieb maloletého G. a koniec koncov nie sú pravidelné a nárokovateľné.

19. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti N. a Olivera na čas po rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.