Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-30Cb/130/2015

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: EJRADI VIDEO s.r.l., so sídlom Quarto D´altino, via Roma-95, 300 20, (VE) Taliansko, IČO: 03177950270, zastúpeného SMA advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom Michalská 7, 811 01 Bratislava, IČO: 36 867 837, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, Česká republika, IČO: 64 948 242, zastúpenému advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, o zaplatenie 257.260,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 257.260,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v súvislosti s neoprávneným prevodom finančných prostriedkov v uvedenej výške v dňoch 27.03.2012 a 29.03.2012 z účtu žalobcu vedeného v Taliansku. Žalovaný mal žalobcovi spôsobiť škodu porušením , , a o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Podľa (ďalej aj „“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

3. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Procesné podmienky, aj keď ich vyslovene a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania a to ex officio. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej

podmienky konania, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí, okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ).

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 14.05.2019 namietol pred prvou obranou týkajúcou sa merita veci absenciu právomoci slovenského súdu na konanie v predmetnej právnej veci.

8. Osobitným prípadom sú spory, v ktorých vystupujú strany sporu z rôznych členských štátov Európskej Únie. Pre určenie členského štátu, ktorého súdy majú právomoc rozhodnúť o občianskych a obchodných sporoch vo veciach s medzinárodným prvkom, sú rozhodujúce ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I bis“).

9. Podľa čl. 4.1 Nariadenia Brusel I bis ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

10. Podľa čl. 7.2 Nariadenia Brusel I bis osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

11. Z citovaných ustanovení vo všeobecnosti vyplýva, že žalobca môže vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti podať žalobu súdu buď v mieste bydliska žalovaného, alebo tam, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku škodovej udalosti.

12. Žalovaný je osobou s domicilom (sídlom) na území Českej republiky.

13. Právomoc založená podľa miesta škodovej udalosti predstavuje výnimku z právomoci podľa bydliska žalovaného. Miestom, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku škodovej udalosti, sa pritom rozumie miesto vzniku (materializácie) škody, ako aj miesto príčinnej udalosti, ktorá viedla k vzniku tejto škody. Miestom škodovej udalosti je v predmetnom prípade miesto, z ktorého boli zadané žalobcom tvrdené neoprávnené príkazy na prevody peňažných prostriedkov z účtu žalobcu vedeného v talianskej banke, t. j. Taliansko (porov. tiež bod 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

14. V dôsledku uvedeného nemôže byť ani na základe čl. 4.1 ani na základe čl. 7.2 Nariadenia Brusel I bis založená právomoc slovenského súdu. S ohľadom na skutočnosti vyplývajúce zo žaloby mohol žalobca podať žalobu iba v Českej republike (s ohľadom na pravidlo o právomoci založené na domicile žalovaného), alebo v Taliansku (s ohľadom na pravidlo právomoci založené na mieste škodovej udalosti, keďže žalobcom tvrdené neoprávnené príkazy na prevody peňažných prostriedkov boli zadané v Taliansku).

15. Podľa čl. 26.1 Nariadenia Brusel I bis okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

16. Prvá veta citovaného ustanovenia stanovuje pre všetky spory, kde právomoc súdu, na ktorom bola podaná žaloba, nespadá pod iné ustanovenia Nariadenia Brusel I bis, pravidlo o právomoci založené na účasti žalovaného na konaní (t. j. právomoc má v zásade súd, na ktorom sa žalovaný zúčastní na konaní, a to aj v prípade, ak právomoc nemožno odvodiť z ostatných ustanovení Nariadenia Brusel I bis). Toto ustanovenie zahŕňa prípad, keď účasť žalovaného na konaní možno považovať za implicitné potvrdenie právomoci súdu, ktorý začal konať, a teda za voľbu jeho právomoci.

17. Druhá veta citovaného ustanovenia stanovuje odchýlku od uvedeného všeobecného pravidla. Uvádza, že implicitná voľba právomoci súdu, na ktorom bola podaná žaloba, sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní na konaní na účely namietnutia nedostatku právomoci, čím vyjadrí svoju vôľu neuznať

právomoc tohto súdu, alebo ak ide o spory, pre ktoré článok 24 Nariadenia Brusel I bis stanovuje pravidlá výlučnej právomoci. „Článok 24 druhá veta nariadenia č. 44/2001 stanovuje odchýlku od tohto všeobecného pravidla. Uvádza, že implicitná voľba právomoci súdu, na ktorom bola podaná žaloba, sa neuplatní, ak žalovaný uplatní námietku nedostatku právomoci, čím vyjadrí svoju vôľu neuznať právomoc tohto súdu, alebo ak ide o spory, pre ktoré článok 22 uvedeného nariadenia stanovuje pravidlá výlučnej právomoci“ (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-111/09).

18. Judikatúra Súdneho dvora k nariadeniu Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) je použiteľná aj pri výklade nariadenia Brusel I bis, ak sú príslušné ustanovenia rovnocenné, čo je v danom prípade splnené. Súdny dvor už rozhodol, že námietku nedostatku právomoci, ak nepredchádza obrane vo veci samej, nemožno vzniesť po zaujatí stanoviska, ktoré sa podľa vnútroštátneho procesného práva považuje za prvú obranu zaslanú súdu, ktorý vo veci rozhoduje (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-150/80, bod 16). A contrario teda platí, že ak je námietka absencie právomoci vznesená in limine litis a predchádza obrane vo veci samej, neuplatní sa implicitná voľba právomoci súdu, a teda takúto účasť žalovaného na konaní nemožno považovať za voľbu právomoci súdu, na ktorom bola podaná žaloba, resp. za podriadenie sa tejto právomoci.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd konanie podľa v spojení s zastavil.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok obchodnej sekcie talianskeho súdu v Benátkach č. 206/2019 z 25.01.2019, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu proti INTESA SANPAOLO S.P.A., talianskej banke žalobcu (ďalej aj „Cudzie rozhodnutie“). V konaní, v ktorom bolo vydané Cudzie rozhodnutie, si žalobca uplatnil ten istý nárok na náhradu škody vo výške 257.260,- eur s príslušenstvom, ktorý je predmetom tohto konania voči žalovanému, s tým rozdielom, že predmetný nárok si žalobca uplatnil proti subjektom odlišným od žalovaného, a to proti talianskej banke, v ktorej mal žalobca vedený účet, z ktorého boli podľa tvrdenia žalobcu neoprávnene odpísané peňažné prostriedky v celkovej výške 257.260,00 eur, a proti spoločnosti AKCENTA CZ a.s., na ktorej účet boli predmetné peňažné prostriedky prevedené. O žalobcom uplatnenom nároku taliansky súd rozhodol tak, že vyhovel žalobe proti talianskej banke žalobcu v časti týkajúcej sa 50 % uplatneného nároku, pričom pri tomto svojom rozhodnutí vychádzal taliansky súd zo záveru, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, vznikla spoluzavinením talianskej banky žalobcu a samotného žalobcu.

21. Podľa cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia. 21.1. Podľa čl. 36 bodu 1 Nariadenia Brusel I bis rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. 21.2. Podľa Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“) rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v , ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia“) majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi. 21.3. Podľa ZMPSP iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.

22. S poukazom na ustanovenia právnych predpisov citované v bode 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia súd na rozsudok obchodnej sekcie talianskeho súdu v Benátkach č. 206/2019 z 25.01.2019 prihliadol.

23. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v konaní, v ktorom bolo vydané Cudzie rozhodnutie, sám žalobca tvrdil, že predmetná škoda vo výške 257.260,- eur mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností talianskej banky, v ktorej bol vedený dotknutý bankový účet žalobcu, a to konkrétne v príčinnej súvislosti stým, že talianska banka si nesplnila včas povinnosť odvolať neoprávnene zadané platobné príkazy, čím by sa bolo predišlo ich platbe. Sám žalobca teda deklaroval, že škodová udalosť nastala v Taliansku. Práve na základe zistenia kauzality medzi vznikom škody žalobcu a porušením povinností talianskej banky žalobcu bol žalobcovi Cudzím rozhodnutím priznaný nárok na náhradu škody; výška priznaného nároku bola pritom ovplyvnená výlučne spoluzavinením žalobcu. Taliansky súd nezistil a ani samotný žalobca netvrdil, že by sa na vzniku predmetnej škody žalobcu podieľala akákoľvek ďalšia skutočnosť, napr. akékoľvek porušenie povinností žalovaného, ktoré ako príčinu vzniku škody tvrdí

žalobca v tomto konaní. Naopak, žalobca v konaní, v ktorom bolo vydané Cudzie rozhodnutie, tvrdil, že výlučnou príčinou vzniku predmetnej škody bolo opomenutie talianskej banky. Keďže sa jedná o tú istú škodu vzniknutú žalobcovi, je vylúčené, aby táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s domnelým porušením povinností žalovaného, ak podľa vlastných tvrdení žalobcu, uvádzaných v konaní pred talianskym súdom, vznikla predmetná škoda v celom rozsahu opomenutím talianskej banky žalobcu.

24. Zo skutočností uvedených v bode 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nárok o zaplatenie 257.260,- eur, uplatnený proti žalovanému v tomto konaní, si už žalobca uplatnil, a to úspešne, v konaní vedenom proti talianskej banke žalobcu, t. j. o celom predmete konania uplatnenom žalobou v tomto konaní bolo už rozhodnuté.

25. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za údajne spôsobenú škodu z porušenia právnych povinností žalovaného vyplývajúcich mu z ustanovení o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ani prípadné porušenie povinností žalovaného zakotvených zákonom nie je spôsobilé založiť zodpovednosť žalovaného ako povinnej osoby za škodu vzniknutú žalobcovi, t. j. priamy súkromnoprávny nárok žalobcu voči žalovanému. Úprava obsiahnutá v zákone smeruje výlučne k predchádzaniu a odhaľovaniu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Zodpovednosť povinnej osoby podľa zákona sa prejavuje iba ako administratívnoprávna (správna) zodpovednosť spojená s možnosťou uloženia správnej sankcie. Povinnosti zakotvené zákonom nezakladajú žiadne zodpovednostné vzťahy voči tretím, súkromným subjektom. Výnimkou je iba výslovne upravená ( zákona) zodpovednosť povinnej osoby za škodu spôsobenú vlastnému klientovi ohlásením neobvyklej obchodnej operácie alebo jej zdržaním, ak povinná osoba nepostupovala dobromyseľne. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom bolo skonštatované: „AML není zaměřen na ochranu fyzických či právnických osob před vznikem újmy ůsobené podvodným jednáním osob vstupujících do bankovních převodů, nýbrž jeho účelem je zabránit zneužití finančního systému státu k legalizaci výnosů z trestné činnosti a k financování terorismu. tedy neslouží k ochraně individuálních zájmů osob poškozených trestnou činností...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17.05.2022 sp. zn. ).

26. Slovenský , ako aj český zákon č. 253/2008 Sb. o některých opatřeních proti legalizaci výnosů z trestné činnosti a financování terorismu vychádzajú z rovnakej európskej právnej úpravy, a preto záver Najvyššieho súdu Českej republiky, že legislatíva neslúži na ochranu individuálnych záujmov fyzických a právnických osôb, ale jej účelom je len zabrániť zneužitiu finančného systému štátu k legalizácii výnosov z trestnej činnosti a k financovaniu terorizmu, je plne aplikovateľný aj v podmienkach slovenského práva. Vzhľadom na uvedené, keďže nie je zameraný na ochranu fyzických a právnických osôb (a teda ani na ochranu žalobcu ako právnickej osoby) a jeho účelom nie je zabrániť ujme spôsobenej protiprávnym konaním osôb vstupujúcich do bankových prevodov (a teda ani ujme spôsobenej v majetkovej sfére žalobcu realizáciou neoprávnených prevodov peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu vedeného v talianskej banke), prípadným porušením zákona nemohol byť založený zodpovednostný vzťah žalovaného ako povinnej osoby voči žalobcovi ako osobe, vo vzťahu ku ktorej nepredstavuje ochrannú normu.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením . V rozhodovanom spore vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže k zastaveniu konania vo veci došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť. Preto súd žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 27.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).