Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-32-2018.pdf
PDF · 105.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa N. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov F. F., trvale bytom Q. XXXX/XX-XX, S. C. a Z. A., trvale bytom C. XXX, M. Z., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. februára 2018, č.k. 3P/67/2017-32, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. F., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 06. 11. 2017, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Zameškané výživné na maloletú N., za obdobie od 06. 11. 2017 do 28. 02. 2018 vo výške 268,33 eur, uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol a týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 6P/23/2011-40 z 22. 08. 2011. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú N. zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka podala návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú N., na sumu 200,- eur mesačne, od podania návrhu. Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne nevyjadril. Po podaní návrhu matky však podal návrh na zníženie výživného, ktorý došiel na súd dňa 13.12.2017, ktorý odôvodnil tým, že jeho finančná situácia mu neumožňuje platiť 80,- eur. Uvedené konanie sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 7P/81/2017. Vzhľadom k tomu, že obe konania (o zvýšenie a zníženie výživného) sa týkajú tých istých osôb, pričom zároveň skutkovo spolu súvisia, súd uznesením č. k. 3P/67/2017-19 zo dňa 18.12.2017 spojil tieto konania na spoločné konanie.
3. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/23/2011-40 zo dňa 22.08.2011, právoplatným dňa 06.10.2011, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej N. zo sumy 66,40 eur na sumu 80,- eur mesačne, od 01.09.2011. V tom čase /podľa rozsudku/ bola matka evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 52,71 eur. Majetok väčšej hodnoty nemala. Dieťa navštevovalo materskú školu, kde matka platila 25,- eur mesačne za stravu a 8,- eur polročne ako príspevok do ZRŠ. Dieťa bolo zdravé a otec sa s ním nestretával. Otec dieťaťa bol živnostník s brutto príjmom podľa daňového priznania za rok 2010 vo výške 367,73 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2010 bola suma 367,73 eur základom dane. Vtedy otec do zápisnice vypovedal, že je živnostníkom v oblasti opravy áut, je vyučený automechanik a hoci sú jeho zárobky nízke, chce zostať živnostníkom. Otec tiež vypovedal, že si požičiava peniaze, keďže jeho príjem je 50,- eur mesačne. Žil s priateľkou C. S., s ktorou má maloletého M.. Býval u svojich rodičov v ich 3-izbovom byte, ktorým na bývanie prispieval, ak mal peniaze. Otec v tom čase nemal majetok väčšej hodnoty. V súčasnosti otec má okrem maloletého M. a maloletej N. vyživovaciu povinnosť k synovi Z. A., nar. XX. XX. XXXX, o neho sa stará spolu s priateľkou. Otec podľa jeho výpovede býva u rodičov v ich rodinnom dome v M. Z.. Majetok väčšej hodnoty nemá. Je rozvedený a na maloletého M. mu bola určená vyživovacia povinnosť 75,- eur. Od 22.01.2018 je evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici. S maloletou N. sa nestretáva. Uviedol, že o ďalšie dve deti - maloletého Z. a M. - je veľmi dobre postarané. Dodal, že okrem elektriny, ktorú platí za to, že býva u rodičov, nemá žiadne výdavky. Jeho daňové priznanie za rok 2016 bolo nulové, za rok 2017 daňové priznanie ani podávať nebude. Uviedol, že pomáha rodičom pri prerábke letnej kuchyne, za toto mu rodičia neplatia. Z výpisu zo živnostenského listu súd zistil, že otec až do 22.01.2018 bol živnostníkom, od 22.01.2018 do 22.07.2018 otec pozastavil činnosť v predmetoch podnikania: Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel (túto činnosť vykonával od 02.06.2010 do 18.10.2014 a následne od 09.06.2015 do 22.01.2018), Kúpa tovaru /maloobchod,veľkoobchod/, Nákladná cestná doprava do 3,5 t, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, Poskytovanie služieb v lesníctve. Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že je vyučený ako automechanik, pričom túto prácu sa snažil vykonávať aj v rámci živnosti. Otec dôvodil, že činnosti pozastavil z dôvodu, že nič nezarobil, podľa jeho vyjadrenia nemal robotu 6 až 7 rokov. Vypovedal, že mu pomáhali rodičia, ich príjem ani to, či sú zamestnaní alebo už na dôchodku otec nechcel uviesť, tvrdil že to nevie. Z lustrácie sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nepoberá dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti. Jeho matka je zamestnaná s najvyšším vymeriavacím základom u súčasného zamestnávateľa, u ktorého pracuje od 01.08.2016, v sume 303,39 eur + poberá invalidný dôchodok vo výške 197,- eur; jeho otec je registrovaný v sociálnej poisťovni ako SZČO s tým, že nepoberá dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti. Z potvrdenia o príjme matky, z pracovnej zmluvy a dohody o zmene pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že matka pracuje na základe pracovnej zmluvy v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy u zamestnávateľa IMAKO, s.r.o., Považská Bystrica, od 02.06.2014, pričom od 01.01.2016 má dohodnutú mzdu 200,- eur mesačne. Pracovný pomer je na dobu neurčitú. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2016 do 10/2017 bol vo výške 181,52 eur. Maloletá N. navštevuje v súčasnosti 4. ročník základnej školy v Považskej Bystrici. V škole sa stravuje, mesačne za stravu v škole zaplatí matka od 24,- do 26,- eur. V škole platí ZRŠ 8,- eur polročne. Dieťa navštevuje ZUŠ v Považskej Bystrici, hrá na flaute, každé 3 mesiace platí cez 20,- eur ako poplatok na školu - školné a na ZRŠ platí 72,- eur. Dieťaťu dobíja kredit na telefón mesačne vo výške 7,- eur. Na konci roka dieťa so školou absolvuje výlety, rovnako tak chodí na výlety počas celého roka v rámci turistického krúžku. Dieťa je zdravé, prekonáva bežné ochorenia.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej N. nie sú manželia a nebývajú v spoločnej domácnosti. Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodované v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/23/2011, kde bola rozsudkom určená vyživovacia povinnosť otcovi vo výške 80,- eur mesačne. Je nesporné, že od tejto doby sa podstatne zmenili pomery na strane maloletej N., a to prirodzeným plynutím času - táto je o 6,5 roka staršia a vyspelejšia; kým v čase ostatnej úpravy výživného navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska. V súvislosti s týmto matke nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletej. Rovnako aj na strane rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - u otca však len v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a požiadal o pozastavenie činnosti živnostníka, ktorá mu bola pozastavená ku dňu 22.01.2018, pričom v súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na strane matky maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že táto v porovnaní so stavom v čase ostatnej úpravy výživného, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi 52,71 eur, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 181,52 eur + tringelty. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné na maloletú N. je potrebné zvýšiť; z toho dôvodu potom návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri stanovení výšky výživného súd zobral do úvahy aj to, že matka je zamestnaná, dosahuje vyšší príjem ako v čase ostatnej úpravy výživného, pričom súd prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletú, keďže v podstate od jej narodenia (podľa matky od jej pol roka) sa o maloletú stará výlučne ona. Otec už v čase ostatnej úpravy výživného podľa jeho tvrdenia v podstate nič nezarobil, hoci mal vybavené živnostenské oprávnenie. Takto tomu bolo podľa tvrdenia otca až doteraz, preto sa rozhodol požiadať o pozastavenie činnosti. Podľa názoru súdu otec nemá záujem legálne pracovať, napríklad v odbore, aký študoval, inak by si za 7 rokov už nejaké zamestnanie našiel. Nepreukázal, že by mu v hľadaní zamestnania a následnom zamestnaní sa bránili vážne dôvody, napr. zlý zdravotný stav. Otec ani nepreukázal, že vynaložil nejaké úsilie zarobiť si finančné prostriedky. Pozastavenie činnosti v predmetoch podnikania v priebehu konania o zvýšenie výživného súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Súd mal za to, že otec má príjem, veď ako inak by dokázal z občasných brigád, za ktoré dostane podľa jeho výpovede 2,- až 5,- eur, uspokojovať nielen svoje základné potreby, ale aj pravidelné platby výživného matke a tiež sa veľmi dobre postarať o ďalšie dve svoje deti. Ak by aj bola pravda, že otcovi finančne prispievajú rodičia, takýto prípadný (evidentne dlhodobý) prístup otca k zabezpečovaniu si prostriedkov na život, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, nebodaj na zníženie výživného, ak u maloletej došlo k takej podstatnej zmene pomerov, aká bola v konaní preukázaná. Hoci skutočný príjem otca v konaní nebol zistený, súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na potenciálne schopnosti otca vzhľadom na jeho vzdelanie a tiež na odôvodnené potreby maloletej. Rozhodol teda o zvýšení výživného na maloletú N. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 06.11.2017, ktorá výška výživného je vzhľadom na vyššie uvedené primeraná. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. V súvislosti so zvýšením výživného vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 268,33 eur za obdobie od 06.11.2017 do 28.02.2018 (pomerná časť za mesiac 11/2017 vo výške 58,33 eur a 3 mesiace x 70,- eur), ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/23/2011-40 zo dňa 22.08.2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťa. Uviedol, že okresný súd vydal rozsudok, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie výživného, naopak bolo ešte výživné zvýšené, nakoľko sudkyňa nebola oboznámená s jeho zdravotným stavom. Preto prikladá príslušnú zdravotnú dokumentáciu a žiadal o nové prejednanie veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Matka mal. v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, z dôvodu, že otec mal. predložil zdravotnú dokumentáciu z roku 2005, kde sú uvedené jeho zdravotné problémy s termínom predoperačného vyšetrenia a objednaním termínu operácie, ktoré by boli riešením jeho zdravotných problémov. Preto účelovo nerieši svoj zdravotný stav a snaží sa vyhnúť vyživovacej povinnosti určenej okresným súdom. Vzhľadom k tomu, že okresný súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
8. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
9. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.
10. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
11. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
12. Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ani na jeho doplnenie podľa ust. § 68 CMP. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 6P/23/2011-40 zo dňa 22.08.2011, právoplatným dňa 06.10.2011, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Vanesse zo sumy 66,40 eur na sumu 80,- eur mesačne, od 01.09.2011. V tom čase bola matka evidovaná ako nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 52,71 eur. Majetok väčšej hodnoty nemala. Dieťa navštevovalo materskú školu, kde matka platila 25,- eur mesačne za stravu a 8,- eur polročne ako príspevok do ZRŠ. Dieťa bolo zdravé a otec sa s ním nestretával. Otec dieťaťa bol živnostník s brutto príjmom podľa daňového priznania za rok 2010 vo výške 367,73 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2010 bola suma 367,73 eur základom dane. Vtedy otec do zápisnice vypovedal, že je živnostníkom v oblasti opravy áut, je vyučený automechanik a hoci sú jeho zárobky nízke, chce zostať živnostníkom. Otec tiež vypovedal, že si požičiava peniaze, keďže jeho príjem je 50,- eur mesačne. Žil s priateľkou Barborou S., s ktorou má maloletého M.. Býval u svojich rodičov v ich 3- izbovom byte, ktorým na bývanie prispieval, ak mal peniaze. Otec v tom čase nemal majetok väčšej hodnoty.
13. V súčasnosti Maloletá N. ukončila 4. ročník základnej školy v Považskej Bystrici. V škole sa stravuje, mesačne za stravu v škole zaplatí matka od 24,- do 26,- eur. V škole platí ZRŠ 8,- eur polročne, navštevuje ZUŠ v Považskej Bystrici, hrá na flaute, každé 3 mesiace platí cez 20,- eur ako poplatok na školu - školné a na ZRŠ platí 72,- eur, je zdravá, prekonáva bežné ochorenia. V súčasnosti otec má okrem maloletého M. a maloletej N. vyživovaciu povinnosť k synovi Z. A., nar. XX. XX. XXXX, o neho sa stará spolu s priateľkou. Otec podľa jeho výpovede býva u rodičov v ich rodinnom dome v M. Z.. Majetok väčšej hodnoty nemá. Je rozvedený a na maloletého M. mu bola určená vyživovacia povinnosť 75,- eur. Od 22.01.2018 bol evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici. V období od 22.01.2018 do 22.07.2018 si pozastavil živnosť. S maloletou N. sa nestretáva. Jeho daňové priznanie za rok 2016 bolo nulové, za rok 2017 daňové priznanie ani podávať nebude. Matka mal. pracuje na základe pracovnej zmluvy v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy u zamestnávateľa IMAKO, s.r.o., Považská Bystrica, od 02.06.2014, pričom od 01.01.2016 má dohodnutú mzdu 200,- eur mesačne. Pracovný pomer je na dobu neurčitú. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2016 do 10/2017 bol vo výške 181,52 eur.
14. Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletej, ktorej náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástli. Pričom doposiaľ určené výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky maloletej na jej výživu, výdavky v súvislosti so školou ako i výdavky v súvislosti s jej záujmami. Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom už uplynulo viac ako 6 rokov, odkedy vzhľadom aj na vek maloletej, jej potreby podstatne vzrástli, pričom matka v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala všetky odôvodnené výdavky. V čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala materskú školu, v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy v mieste svojho bydliska. V súvislosti s týmto aj podľa odvolacieho súdu matke nepochybne vzrástli celkové náklady potrebné na uspokojovanie potrieb maloletej. Rovnako aj na strane rodičov došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov - u otca však len v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť a požiadal o pozastavenie činnosti živnostníka, ktorá mu bola pozastavená od 22.01.2018 do 22.07.2018, pričom v čase rozhodovania súdom prvej inštancie bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na strane matky maloletej došlo k zmene pomerov v tom smere, že táto v porovnaní so stavom v čase poslednej úpravy výživného, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi 52,71 eur, je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 181,52 eur + tringelty. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania teda správne dospel k záveru, že výživné na maloletú N. je potrebné zvýšiť; z toho dôvodu potom správne návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri stanovení výšky výživného súd prvej inštancie správne zobral do úvahy aj to, že matka je zamestnaná, dosahuje vyšší príjem ako v čase poslednej úpravy výživného, pričom správne prihliadol i na rozsah osobnej starostlivosti matky o maloletú, keďže v podstate od jej narodenia (podľa matky od jej pol roka) sa o maloletú stará výlučne ona. Otec už v čase poslednej úpravy výživného podľa jeho tvrdenia v podstate nič nezarobil, hoci mal vybavené živnostenské oprávnenie. Takto tomu bolo podľa tvrdenia otca až doteraz, preto sa rozhodol požiadať o pozastavenie činnosti. Aj podľa odvolacieho súdu otec nemá záujem legálne pracovať, napríklad v odbore, aký študoval, inak by si za 7 rokov už nejaké zamestnanie našiel. V konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by mu v hľadaní zamestnania a následnom zamestnaní sa bránili vážne dôvody, napr. zlý zdravotný stav. Čo sa týka zdravotnej dokumentácie otca mal. priloženej k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že táto je z roku 2005, teda nepreukazuje, že by v súčasnosti otec mal nejaké zdravotné problémy. Rovnako otec v konaní ani nepreukázal, že vynaložil nejaké úsilie zarobiť si finančné prostriedky. Pozastavenie činnosti v predmetoch podnikania v priebehu konania o zvýšenie výživného aj odvolací súd považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že otec má príjem, veď ako inak by dokázal z občasných brigád, za ktoré dostane podľa jeho výpovede 2,- až 5,- eur, uspokojovať nielen svoje základné potreby, ale aj pravidelné platby výživného matke a tiež sa veľmi dobre postarať o ďalšie dve svoje deti. Ak by aj bola pravda, že otcovi finančne prispievajú rodičia, odvolací súd zdôrazňuje tak ako správne už konštatoval súd prvej inštancie, že takýto prípadný (evidentne dlhodobý) prístup otca k zabezpečovaniu si prostriedkov na život, nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, nebodaj na zníženie výživného, ak u maloletej došlo k takej podstatnej zmene pomerov, aká bola v konaní preukázaná. Hoci skutočný príjem otca v konaní nebol zistený, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na potenciálne schopnosti otca vzhľadom na jeho vzdelanie a tiež na odôvodnené potreby maloletej.
15. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení, prihliadajúc na odôvodnené potreby mal. N., ktorá je o 6 rokov staršia, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca maloletého, na ďalšie vyživovacie povinnosti na strane otca, pri zohľadnení preukázaných výdavkov u matky, ako i pri zohľadnení preukázaných výdavkov u otca, považoval aj odvolací súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej z časti za dôvodný, pričom za primerané zvýšenie výživného na maloletú, považoval aj odvolací súd sumu 150 eur a preto súd prvej inštancie správne na túto sumu otcovi vyživovaciu povinnosť zvýšil, nakoľko takto stanovené výživné je v súlade tak s potrebami maloletej, ako i s možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi oboch rodičov podieľať sa spoločne na nákladoch, spojených s výživou a výchovou maloletého dieťaťa. Túto sumu považoval teda aj odvolací súd za zodpovedajúcu zmeneným pomerom a súčasne táto suma spĺňa kritéria vyššie citovaných zákonných ustanovení. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na zmeškanom výživnom, ktorý súd uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd preto námietky otca uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené.
16. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletá N. je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka, nie je schopná sama hradiť všetky jej preukázané výdavky. Otec mal. je v produktívnom veku, má isté schopnosti, teda je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si našiel prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť určené výživné. Skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca je jeho finančná situácia zlá, sama o sebe nemôže zakladať dôvod, aby nebolo zvýšené výživné, bez preukázania faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho trvalého bydliska. Obrana otca, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške, sa odvolaciemu súdu javila ako účelová, pretože pokiaľ by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby mal vyššie príjmy.
17. V danom prípade teda súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.