Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXX/XX, K. V., zastúpeného Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom, so sídlom H. 7, XXX XX B. proti žalovanému: Ing. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. adresa na doručovanie L. XXX/XX, B., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Mariánom Kuckom, bytom V. E. XXXX/XX, XXX XX B., t.č. ÚTVOS Dubnica nad Váhom, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2016 vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2016 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 702,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. veta výroku) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. veta výroku) s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (III. veta výroku). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody spôsobenú na fasáde rodinného domu a v interiéry rodinného domu úmyselným protiprávnym konaním žalovaného a nahradiť žalobcovi trovy konania. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom spolu s podanou žalobou ako aj z obsahu výpovedí žalobcu a žalovaného mal súd preukázané, že otvory, ktoré boli prevŕtané na vnútorných stenách interiéru rodinného domu, boli prevŕtané v súvislosti s vedením bezpečnostného kamerového systému, ktorý inštaloval žalovaný; v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného bola spôsobená škoda v interiéri a exteriéry rodinného domu, a to vysekaním troch dier na troch stenách interiéru. Rozporovanie rozsahu spôsobenej škody v interiéry domu žalovaným, vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu vedenia kamerového systému ako aj antény v dome, vyhodnotil okresný súd ako nedôvodné. Pri konštatovaní vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 súd vychádzal aj z rozhodnutia Obvodného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ ZA - OVVS3/A/2013/06106-5/370/2KZ zo dňa 05.04.2013 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SVS-OVS1-2013/023252/TMM zo dňa 23.08.2013, na základe ktorých bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov na skutkovom základe, že v presne nezistený deň v mesiaci apríl až máj roku 2012 v B. - L. na ul. L. č. XX nainštaloval dve bezpečnostné kamery na fasádu rodinného domu so súp. č. XXX, nachádzajúcom na parcele č. 850, a to bez súhlasu vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, pričom montážou bezpečnostných kamier poškodil fasádu rodinného domu. Vo vzťahu k výške spôsobenej škody vzhľadom na zadokumentovaný rozsah škody, ktorá bola spôsobená v exteriéri a interiéri bytového domu, súd návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorý bol podaný oboma sporovými stranami zamietol a zdôvodnil to predovšetkým nehospodárnosťou vynaložených finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie. Zásada hospodárnosti konania bola aplikovaná predovšetkým tým, že súd nadviazal na odborné vyjadrenie spoločnosti Patria, s.r.o., zo dňa 29.11.2012, ktoré bolo vykonané v rámci priestupkového konania a požiadal znaleckú organizáciu Patria, s.r.o., o dopracovanie tohto odborného vyjadrenia aj k rozsahu spôsobenej škody v interiéri domu tak, ako bola zistená na základe výpovedi sporových strán a predloženej fotodokumentácie s doplnením výšky nákladov, ktoré si vyžaduje uvedenie veci do pôvodného stavu; spoločnosť Patria s.r.o. dopracovala odborné vyjadrenie dňa 27.01.2016. V tomto odbornom vyjadrení boli vyčíslené náklady na opravu interiéru v celkovej sume 565,20 Eur, ktorá suma je porovnateľná s nákladmi, ktoré v rámci cenovej ponuky od firmy Galmistav, s.r.o. predložil spolu s podanou žalobou žalobca. V odbornom vyjadrení bola vyčíslená všeobecná hodnota povrchovej úpravy stien pred poškodením, ktorá zohľadňovala vec a skutkový stav sumou 183,12 Eur. Výsledok odborného vyjadrenia vypracovaného Ing. F. J., žalobca nerozporoval, námietky voči odbornému vyjadreniu mal právny zástupca žalovaného, ktorý nesúhlasil s vyčíslením DPH zo sumy nákladov na opravu stanovenou zjednodušenou kalkuláciou, ako aj so spôsobom výpočtu škody v interiéri, keďže znalec bral do úvahy aj prvé, aj druhé nadzemné podlažie (škoda bola spôsobená len na druhom nadzemnom podlaží). Pre vznesené námietky bol vypočutý k odbornému vyjadreniu aj Ing. F. J. ako zodpovedná osoba za vypracovanie tohto odborného vyjadrenia. Vyjadril sa k tomu, že cenová ponuka bola porovnaná s bežnými cenami na trhu a v hrubých rysoch boli tieto ceny z cenovej ponuky prevzaté; v niektorých smeroch boli upravené podľa obdobných ponúk, ktoré boli k dispozícií na internete. Znalec pri vonkajšej obhliadke domu zistil, že dom má okolo 50 rokov, zásadná oprava vonkajších prvkov určite nebola vykonaná, čo zdôvodnil odpadnutým soklom a podľa celkového vzhľadu budovy napr. nenatretých drevených okien pri predpokladanej životnosti vnútorných omietok asi 10 rokov, teda maľoviek a vonkajšej omietky asi 50 rokov, náklady na opravu prevyšujú hodnotu poškodených prvkov pred opravou. Z pohľady od cesty nie je viditeľné poškodenie vonkajšej fasády, pri stanovení množstva práce vychádzal z m2 predovšetkým z predložených fotografií a pritom, že stena je poškodená z jednej aj z druhej strany odhadom z rozmerov budovy bol takto stanovený potrebný rozsah opravy. Potvrdil, že v odbornom vyjadrení bola pisárska chyba pri stanovení výšky DPH. Táto chyba však nemala vplyv na výpočet škody poškodených prvkov pred opravou. Vo vyčíslenom rozsahu nákladov na opravu interiéru vo výške 565,20 Eur je zahrnutá oprava dier v interiéri a stanovené práce, podklad pre maľovanie, samotné maľovanie, materiál na maľovanie a materiál na opravu (murovacia malta, stierka). Náklady v takomto rozsahu je potrebné vynaložiť na úpravu vnútorných stien a z estetického hľadiska vymaľovanie celých poškodených stien. Tieto náklady zodpovedajú oprave stien, ako aj estetickému hľadisku vymaľovaniu stien v celku v interiéri. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia na vonkajšej fasáde, okresný súd zohľadnil rozsah a umiestnenie tohto poškodenia v hornej časti domu tesne pod strechou, vek, stav a celkový vzhľad nehnuteľnosti. Na nehnuteľnosti nebola dlhodobo vykonaná zásadná vonkajšia rekonštrukcia, údržba a bolo potrebné zohľadniť aj charakter poškodenia právnej povinnosti, teda samotnej závažnosti protiprávneho konania. Na základe súhrnu uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o rozsah náhrady škody vo vzťahu k vonkajšej fasáde, žalovaného nemožno zaviazať k náhrade nákladov na vyhotovenie novej fasády jednej celej steny rodinného domu - v tejto súvislosti súd poukázal aj na hodnotu veci pred poškodením, ktorá bola vyčíslená na sumu 136,88 Eur. Z cenovej ponuky spoločnosti Galmistav, s.r.o. predloženej súdu žalobcom vyplynulo, že oprava dier a drážky na vonkajšej fasáde bola vypočítaná na sumu 24 Eur. Pretože mal súd preukázané, že aj vonkajšia fasáda bola poškodená, zohľadnením vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné priznať náhradu aj za škodu spôsobenú na vonkajšej fasáde v rozsahu vyčíslenej škody spôsobenej na vonkajšej fasáde podľa odborného vyjadrenia v sume 136,88 Eur. Celkovo bola výška náhrady určená ako súčet vyčíslených nákladov na opravu interiéru a vyčíslenej škode na vonkajšej fasáde na sumu 702,08 Eur. Okresný súd vo veci vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko z úradnej činnosti zistil, že právny zástupca žalovaného JUDr. Marián Kucko, advokát, bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov (informáciu mal súd potvrdenú aj zo Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18.2.2016, č.l. 135 súdneho spisu), s tým, že účinnosť vyčiarknutia menovaného nastala k 2.12.2015. JUDr. Marián Kucko bol výzvou zo dňa 22.02.2016 vyzvaný, aby si splnil povinnosti k súdu v prejednávanej veci, avšak zostal nečinný. Na pojednávanie konané dňa 20.05.2016 bol predvolaný žalovaný aj JUDr. Marián Kucko, pričom JUDr. Marián Kucko dňa 18.06.2016 oznámil súdu, že žalovaný je práceneschopný a z tohto dôvodu žiada odročiť pojednávanie a súčasne dodal, že žalovaného bude zastupovať ako splnomocnený zástupca a plnú moc doručí do spisu po ukončení práceneschopnosti žalovaného. Na výzvu súdu žalovaný nedoplnil potvrdenie o práceneschopnosti, žalovaný neospravedlnil neúčasť na pojednávaní riadne a včas a v čase konania pojednávania a rozhodnutia nebol zastúpený. Plná moc na zastupovanie v konaní žalovaného právnym zástupcom JUDr. Mariánom Kuckom v zmysle § 31 bola súdu predložená až dňa 10.06.2016. 3. O trovách prvoinštančného konania súd nerozhodoval; v zmysle § 151 ods. 6 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) si vymienil na rozhodnutie o trovách konania samostatné uznesenie z dôvodu, že v čase rozhodovania vo veci nemal vyčíslené hotové výdavky za vyhotovenie odborného vyjadrenia a o trovách konania je potrebné rozhodnúť v celosti.

4. Dňa 28.07.2016 bolo súdu doručené mailové podanie žalovaného označené ako „Vec: Odvolanie voči rozsudku 40C/142/2014-154“. Uvedené mailové podanie žalovaný nedoplnil zákonným spôsobom a v lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, na základe čoho naň nebolo možné v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia prihliadnuť.

5. Podanie žalovaného, doručené súdu dňa 24.04.2017, označené ako „Vec: Doplnenie odvolania voči rozsudku 40C/142/2014-154“, odvolací súd podľa jeho obsahu v zmysle § 124 ods. 1 posúdil ako odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/142/2014-154 zo dňa 20. mája 2017 v jeho I. výrokovej vete. Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a uloženia povinnosti žalovanému pri vypratávaní nehnuteľnosti uviesť poškodené vnútorné steny do pôvodného stavu. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenia o tom, že so žalovaným nie je dlhodobo možná komunikácia. Poukázal na situáciu, keď je žalobca ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za stav, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Žalovaný považoval montáž kamier za chybný krok, ich montáž však nebola bezdôvodná a žiadal súd, aby na uvedenú skutočnosť prihliadal. Žalobca podanou žalobou žiada náhradu škody (finančné odškodnenie) a v návrhu na mimosúdne vyrovnanie žiadal sumu 900 Eur, čo je suma podobná cenovej ponuke spoločnosti Galmistav, s.r.o. na obnovu fasády nehnuteľnosti a podobnú sumu určil prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí. Na predmetnej nehnuteľnosti je potrebné vymeniť okná a zatepliť celú vonkajšiu fasádu, čo bude žalobca vykonávať bez ohľadu na to, či boli na nehnuteľnosti montované kamery, na základe čoho žalovaný žiadal súd o oslobodenie od náhrady obnovy vonkajšej fasády. Žalobca zároveň podľa tvrdení žalovaného (odvolateľa) kamery z nehnuteľnosti demontoval a právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tieto budú zadržané ako zábezpeka - uvedeným konaním môže žalobca nakladať akýmkoľvek spôsobom s majetkom žalovaného, čím mu spôsobuje škodu; rovnako mohla byť na predmetných kamerách zo strany žalobcu spôsobená škoda pri ich demontáži. Žalovaný uviedol, že má v nehnuteľnosti, na ktorej ku škode došlo, spolu s matkou a súrodencami osobné veci a majetok, pričom žiadal súd o rozhodnutie, že pri ich vypratávaní bude povinný na vlastné náklady odstrániť poškodenie vnútorných stien a uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Žalovaný vzniesol aj námietky, na základe ktorých by mal podľa jeho názoru hradiť trovy konania konajúci súd prvej inštancie - namietal, že súd rozhodol na základe jednej cenovej ponuky predloženej žalobcom, pričom podľa cenníkov, ktoré súdu predložil v prílohe podaného odvolania, je suma za vykonanie dvoch náterov takmer o polovicu nižšia než suma, aká je v žalobe uvedená za jeden náter; cenová ponuka predložená súdu žalobcom má zároveň viacero chýb a namietal aj to, že súdu nebola doručená žiadosť o vystavenie cenovej ponuky. Žalobca sa viackrát nedostavil na pojednávanie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a túto skutočnosť okresný súd nijakým spôsobom nekontroloval, zatiaľ čo od žalovaného požadoval v lehote do 3 dní doložiť potvrdenie o neúčasti pojednávaní; súd vyhlásil napadnutý rozsudok napriek tomu, že žalovaný žiadal o odročenie pojednávania. Podľa názoru žalovaného by nemalo dôjsť ani k situácii, keď sa vo vedenom súdnom spise nachádzajú dve listiny od žalobcu s rozdielnym podpisom a poukázal aj na zamietnutie návrhu na vypočutie znalca, ktorý vypracoval vo veci odborné vyjadrenie č. 1/16. Žalobca spolu s manželkou nemuseli na ďalších pojednávaniach, na rozdiel od žalovaného, predkladať doklady totožnosti a pri prerušení pojednávania opustila samosudkyňa na okresnom súde pojednávaciu miestnosť, odišla do priestorov súdu a potom do týchto priestorov odišla aj manželka žalobcu. Záverom žalovaný namietal skutočnosť, že súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k otvoru v interiéri, cez ktorý boli ťahané káble, aj napriek situácii, keď žalovaný namietal, že tento otvor urobil v minulosti - takýmto spôsobom by si mohol žalobca nárokovať opravu rôznych častí nehnuteľnosti.

6. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené v zmysle § 373 ods. 3 dňa 27.12.2017 (č.l. 189 súdneho spisu), zostal nečinný a na zaslané odvolanie procesne nereagoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie vo výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. V nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň krajský súd v odôvodňovaní svojho rozhodnutia prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Primárne odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 20.05.2016. V čase medzi jeho vyhlásením a vypracovaním bolo okresnému súdu dňa 10.06.2016 doručené splnomocnenie, ktorým žalovaný podľa § 31 Občianskeho zákonníka splnomocnil JUDr. Mariána Kucka (fyzickú osobu) na zastupovanie vo vedenom súdnom konaní. Okresný súd dňa 30.06.2016 pri doručovaní rozsudku napadnutý rozsudok zasielal priamo žalovanému a nie jeho zástupcovi, čím nepostupoval v zmysle § 49 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase doručovania), a teda rozsudok nebol žalovanému doručený zákonným spôsobom. Okresný súd následne (po vrátení veci odvolacím súdom bez meritórneho rozhodnutia) pristúpil k doručovaniu rozsudku zástupcovi žalovaného (JUDr. Marián Kucko), ktorému bol rozsudok doručený dňa 05.01.2018. S prihliadnutím na uvedené tak bolo potrebné na podania žalovaného doručené súdu dňa 28.07.2016 (bližšie odsek 4. tohto uznesenia) a dňa 24.04.2017 (bližšie odsek 5. tohto uznesenia) prihliadať ako na podané v zákonnej lehote na podanie odvolania. Nakoľko však mailové podanie doručené súdu dňa 28.07.2016 žalovaný nedoplnil zákonným spôsobom a v lehote podľa § 125 ods. 2 CSP, na toto podanie súd nemohol v mysle uvedeného zákonného ustanovenia prihliadať; odvolací prieskum bol v danom prípade viazaný „len“ na podanie žalovaného doručené súdu dňa 24.04.2017.

11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní malo v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť mohol účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení k žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti bol okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

13. Rovnako od 01.07.2016 v civilnom sporovom konaní má navrhovanie dôkazov priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 . Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 .

14. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

15. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

16. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 . V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

17. Z obsahu podaného opravného prostriedku krajský súd zistil, že týmto odvolateľ (žalovaný) nijako nespochybnil závery vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené podrobne, vyčerpávajúco a poskytlo odpovede na všetky podstatné právne otázky. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že so žalovaným nebola dlhodobo pred podaním žaloby možná komunikácia, len takéto všeobecné tvrdenie nemožno pokladať za relevantnú odvolaciu námietku. Ak mal žalovaný v úmysle namietať postup žalobcu pred podaním žaloby, bolo jeho procesným oprávnením v prvoinštančnom konaní využiť takýto prostriedok svojej procesnej obrany, čo však v konaní neurobil.

18. Vo vzťahu k právnym názorom žalovaného prezentovaným v podanom odolaní o tom, že za stav nehnuteľnosti je zodpovedný jej vlastník, t.j. žalobca, inštalácia kamier bola zo strany žalovaného dôvodná a o tom, že na predmetnej nehnuteľnosti je potrebné vymeniť okná a zatepliť celú vonkajšiu fasádu, čo bude žalobca vykonávať bez ohľadu na to, či boli na nehnuteľnosti žalovaným montované kamery, na základe čoho žalovaný žiadal súd o „oslobodenie“ od náhrady obnovy vonkajšej fasády, odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).

19. Za právne irelevantné v danom prípade považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca z nehnuteľnosti kamery vo vlastníctve žalovaného demontoval, tieto sú zadržané ako zábezpeka a uvedeným konaním môže žalobca nakladať akýmkoľvek spôsobom s majetkom žalovaného, čím mu spôsobuje škodu, príp. mohla byť na predmetných kamerách zo strany žalobcu spôsobená škoda pri ich demontáži, pretože predmetom vedeného súdneho sporu totiž nebol nárok žalovaného na náhradu prípadne vzniknutej škody konaním žalobcu.

20. Ku žalovaným vznesenej námietke o tom, že trovy konania by mal v danom prípade znášať konajúci súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ako právny predpis upravujúci vedenie civilných sporových konaní, ktorý upravuje aj problematiku náhrady trov konania, možnosť uloženia povinnosti nahradiť trovy subjektom konania konajúcemu súdu, nepozná. Zároveň je potrebné prihliadnuť na procesné štádium, keď o trovách prvoinštančného konania doposiaľ nebolo rozhodnuté - konajúci prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p. (účinný v čase rozhodnutia okresného súdu), na základe čoho bude o prvoinštančných trovách rozhodnuté až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

21. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok okresného súdu v I. vete výroku ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane od vo veci samej závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (III. veta výroku), ktorý zodpovedá procesnej možnosti konajúceho súdu rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. (účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) až po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .