Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/136/2018

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 05.04.2016, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý v deň vykonateľnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Adient Slovakia, s.r.o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 100 980 - Adient Slovakia, s.r.o. - odštepný závod Lučenec, Mikušovská cesta 5363, 984 01 Lučenec, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 05.04.2016, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej s označením žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., ktorou sa bude domáhať zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Právnym následkom úspešne podanej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2018, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 05.04.2016, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016 a žalovanému uložil povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s touto dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobcu Adient Slovakia, s.r.o. „Žiadosť o zrážky zo mzdy“ zo dňa 06.11.2017. Žiadosť vo svojom texte odkazuje na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným, a tiež na dohodu

o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 05.04.2016, ktorá súvisí so zmluvou o úvere. Žalobca v súčasnosti nedisponuje kópiou predmetnej zmluvy o úvere. Kópiu zmluvy o úvere nebola žalovaná spoločnosť ochotná poskytnúť žalobcovi aj napriek písomnej žiadosti žalobcu zo dňa 12.04.2018, čím mu bolo znemožnené objektívne posúdiť rozsah svojho prípadného záväzku voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Zamestnávateľovi žalobcu v priebehu mesiaca november 2017 zaslal žalovaný žiadosť, na základe ktorej žiadal vykonať zrážky zo mzdy vo výške 3.849,70 Eur a následne aj o zrážanie úrokov z omeškania, respektíve zmenkových a zákonných úrokov, ktoré budú vyčíslené v dodatočnej ďalšej žiadosti. Spolu tak požadoval vykonať zrážky v bližšie nešpecifikovanej výške, avšak vo výške určite vyššej ako 3.849,70 Eur. Zrážky zo mzdy prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy boli realizované v prospech žalovaného za obdobie od mesiaca november 2017 a sú vykonávané aj v súčasnosti. Zamestnávateľ bol povinný zrážky vykonávať v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Aj napriek skutočnosti, že žalobca nemá k dispozícii zmluvu o úvere, je možné z článku I. písm. a) dohody o zrážkach zo mzdy spoľahlivo vyvodiť, že žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.600 Eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX., pričom mal žalobca žalovanému uhradiť celkovú čiastku úveru vo výške 2.100,- Eur (istina 1.600,- Eur + celkové náklady 500,80 Eur). Žalobca doposiaľ zaplatil žalovanému sumu vo výške 1.867,50 Eur. Na základe uvedeného má žalobca za to, že pokiaľ existuje spornosť ohľadne nároku žalovaného na odplatu za poskytnutý úver a pokiaľ žalovaný žiadal o zrážanie sumy 3.849,70 Eur, táto suma je neprimeraná, neadekvátna v porovnaní so sumou istiny úveru 1.600,- Eur, ktorá už bola zaplatená. Taktiež aj v prípade, že by žalovaný mal nárok na odplatu za poskytnutý úver, celková suma, ktorú žalovaný požaduje, je neprimeraná a neadekvátna v porovnaní so sumou 2.100,80 Eur. Suma vo výške 3.849,70 Eur je ničím nepodložená a svojvôľa žalovaného pri určovaní výšky pohľadávky je zjavná. Jediným riešením pre žalobcu ako zabrániť neustálym zásahom do jeho majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje zmluvu o úvere, ktorú je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Po preštudovaní obsahu a právnom posúdení listín predkladaných v tomto súdnom konaní je možné dovodiť neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy aj na základe posúdenia predmetnej dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca má za to, že žalovaný týmto postupom úmyselne obchádza zákonné ustanovenia a snaží sa získať od žalobcu sumy, na ktoré neexistuje platný právny titul. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný požiadal zamestnávateľa o začatie výkonu zrážok zo mzdy v zjavne nedôvodnom rozsahu. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že nároky dodávateľov vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv je nevyhnutné podriadiť súdnej kontrole a neumožniť dodávateľom vymedzovať rozsah nároku na základe ich svojvôle, spoliehajúc sa na neinformovanosť a nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľstva. Žalobca má za to, že dohoda bola vopred pripravená listina dodávateľom (Pohotovosť, s.r.o.), ktorú predložil spotrebiteľovi na predtlačenom formulári, pričom obsah tejto dohody nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv, respektíve ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že žiadnym, respektíve nedostatočným oboznámením spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občianskoprávnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dohoda je ako zmluvná podmienka aj v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jeho majetku neschválil. Jediným účinným prostriedkom ochrany pre žalobcu je tak vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca má ďalej za to, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Jedná sa o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Podľa názoru žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy v danom čase nezohľadňovala základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkami zo mzdy. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného má za to, že existuje odôvodnená obava, že vykonanými zrážkami zo mzdy, resp. ďalšími vykonanými

zrážkami zo mzdy, by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalovaný voči žalobcovi uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd nenariadil navrhované neodkladné opatrenie, bude naďalej trvať vzniknutý protiprávny stav a žalobca bude zbavený akéhokoľvek účinného prostriedku na svoju obranu.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil žiadosť žalovaného o zrážky zo mzdy adresovanú spoločnosti Adient Slovakia s.r.o., Bratislava zo dňa 06.11.2017, dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.04.2016, odpoveď žalovaného na list žalobcu zo dňa 12.04.2018, výpis z obchodného registra žalovaného a zamestnávateľa žalobcu a tlač zostatkov zrážok.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listín (najmä z odpovede žalovaného zo dňa 12.04.2018) vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2016, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.600,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 400,80 Eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 500,80 Eur. Celkovú sumu 2.100,80 Eur sa žalobca zaviazal zaplatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- Eur a ďalšie splátky vo výške 262,10 Eur vždy k 5. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc 05.05.2016. Zmluvne dojednaná doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky boli ku dňu 05.04.2017. Zmluva o úvere ani Obchodné podmienky neboli súdu predložené. Žalobca zmluvou podľa svojho vyjadrenia nedisponuje a žalobca mu ju na jeho žiadosť neposkytol.

21. Žalobca osvedčil, že medzi stranami sporu bola v rovnaký deň 05.04.2016 uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa už na základe žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu realizuje.

22. Listom zo dňa 06.11.2017 označeným ako „Žiadosť o zrážky zo mzdy“ žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu Adient Slovakia s.r.o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobcu až do úplného uhradenia dlhu, t.j. do výšky 3.849,70 Eur s tým, že o výške úrokov z omeškania, resp. zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom vznikajú a ktorých konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom, bude žalovaný zamestnávateľa žalobcu informovať.

23. Z listiny „Tlač zostatkov zrážok“ zo dňa 04.07.2018 je zrejmé, že zamestnávateľ žalobcu doposiaľ vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1.847,50 Eur (11/2017 - 248,36 Eur, 12/2017 - 250,76 Eur, 1/2018 - 248,54 Eur, 2/2018 - 132,71 Eur, 3/2018 - 218,33 Eur, 4/2018 - 224,60 Eur, 5/2018 - 262,10 Eur, 6/2018 - 262, 10 Eur). Okrem toho z Odpovede žalovaného na list žalobcu zo dňa 12.04.2018 vyplýva, že dňa 22.12.2016 a 12.01.2017 žalobca zaplatil žalovanému po 10,- Eur. Pred splatnosťou dlhu uhradil žalobca žalovanému aj splátku vo výške 180,- Eur. Spolu teda doposiaľ zaplatil žalovanému 2.047,50 Eur.

24. S poukazom na predložené listinné dôkazy je súd toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je individuálne dojednaná. Dohoda síce nie je súčasťou zmluvy o úvere, bola však vyhotovená na predtlačenom formulári, ktorého obsah nemohol žalobca (spotrebiteľ) nijakým spôsobom ovplyvniť. Dohoda zároveň bola žalobcom podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, čo vzbudzuje dojem, že bola žalobcovi predložená pri podpise zmluvy bez reálnej možnosti ovplyvnenia obsahu dohody. Vzhľadom na uvedené i v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda nie je možné túto dohodu považovať ako individuálne dojednanú, nakoľko žalobca nemal možnosť jej prijatie vylúčiť. Rovnako možno mať pochybnosti o obsahu dohody, najmä o určitosti jej dojednaní, vzhľadom na neuvedenie konkrétnej výšky pohľadávky, ktorá má byť na základe tejto dohody zrážaná. Namiesto presne uvedenej sumy je v dohode uvedené, že „veriteľ a dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (ďalej len „zabezpečovaná pohľadávka“) vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to:

- pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom,

- pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou,

- pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere,

- pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktoré odpadol,

- pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.“. Aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky mal podľa dohody oznámiť zamestnávateľovi veriteľ. V dohode zároveň chýbajú presné a určité termíny začatia a skončenia splácania dlžnej sumy. Podľa vyššie uvedených skutočností súd vyhodnotil takto dojednanú dohodu za neplatnú, keďže nebola individuálne dojednaná, ktorá môže spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tento nie je schopný dosť dobre posúdiť všetky podmienky úveru, predovšetkým posúdiť zákonnosť plnení, ktoré si nárokuje veriteľ ako dodávateľ, napríklad aj žiadosťou o zrážky zo mzdy, s ktorou spotrebiteľ nemá inú možnosť ako súhlasiť.

25. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery strán sporu, pokiaľ má za osvedčené, že ich úprava neznesie odklad a mohlo by dôjsť k zásahu do práv, príp. právnych záujmov jednej zo strán. Takýmto opatrením je aj opatrenie, ktorým súd zakáže ďalší výkon zrážok zo mzdy jednej zo strán, pokiaľ má za osvedčené, že ďalšími zrážkami môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkových práv tejto strany. Súd mal z predložených listín za dostatočne osvedčené skutočnosti, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, aj skutočnosť, že žalovaný požiadal o realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu na základe tejto dohody. Ďalšie zrážky zo mzdy žalobcu môžu byť zásahom do jeho majetkových práv ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktorý môže od žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa požadovať plnenie, ktoré nemusí byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, čomu iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia nie je možné zabrániť. Z predložených listín a poskytnutého úveru pri aplikovaní ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnom úvere je zrejmé, že sumu, ktorú žiada žalovaný zraziť zo mzdy žalobcu, nie je možné pripustiť, nakoľko ide o plnenie presahujúce poskytnutý úver, a ktoré by mohlo byť plnením z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd vzhľadom na uvedené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby nedochádzalo k prípadnému zásahu do majetkových práv žalobcu bezdôvodným obohatením žalovaného. Nariadením tohto neodkladného opatrenia tak nevzniká škoda ani jednej zo strán, keď ním nezaniká nárok žalovaného na plnenie zo zmluvy o úvere ako taký, iba nárok na výkon dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je iba zabezpečovacím inštitútom k pohľadávke žalovaného ako veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

26. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na prípad Y./ POHOTOVOSŤ, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na ich základe môžu byť zo mzdy dlžníka uspokojené aj

tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ a ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Komisia zároveň poukázala na vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky, a to podľa bodu 1e prílohy k Smernici 93/13 EHS.

27. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy, žalobca osvedčil dôvodnosť úpravy pomerov strán sporu formou neodkladného opatrenia predložením žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobcu a zostavou zrážok preukazujúcou realizované zrážky zo mzdy. Z týchto listín jednoznačne vyplýva, že použitím dohody o zrážkach zo mzdy žalobcovi bezprostredne hrozí ujma spočívajúca vo vymáhaní nárokov žalovaného vo vyššej sume, než by mu patrili podľa zákona. Už v súčasnosti sú vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov podľa zmluvy o úvere.

28. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

29. Keďže predmetným neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu (vo veci zákazu výkonu zrážok na základe uzavretej dohody), súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalovaného súd poučil vo výroku IV. tohto uznesenia v súlade s § 337 ods. 1 a 2 o možnosti domáhať sa plnenia zo zmluvy o úvere súdnou cestou, pričom v takomto konaní zmluva o úvere aj zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi práva spotrebiteľa.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v spore mal plný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.