Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33T-45-2018.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/45/2018
Uznesenie
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci proti obvinenému K. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v Nitre dňa 22. augusta 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného K. Y., narodeného XX.XX.D. v W., trvale bytom Z. - S., Z. XXX, pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že: „v čase približne o 17.30 hodine dňa 05.10.2017 v obci Z. - S., v časti Z. číslo XXX, po tom, čo z dvora cez okno domu vulgárne nadával svojej manželke poškodenej A. Y., prišiel za ňou do obývačky rodinného domu, kde začal triasť s televízorom pripevneným na stene, následne prevrátil konferenčný stolík, pričom jej opätovne vulgárne nadával s tým, že keď chcela A. Y. opustiť miestnosť, obidvoma rukami ju chytil za ramená, oprel o stenu izby a povedal jej: „pozabíjam Vás všetkých, zabijem Ťa“, po čom ju pustil a odišiel z miestnosti, načo sa A. Y. ukryla v detskej izbe, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život tým, že svoje vyhrážky naplní“,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu na prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 24.04.2018 na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 3Pv 756/2017 na obžalovaného K. Y. (ďalej v texte len „obžalovaný“), a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. Okresný súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 30.07.2018 a 22.08.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej A. Y. a svedkov C. Q. a U. F., ďalej prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania C.. Zuzany A., C.. Y. A., A. R., M. Y. a T. Z. a prečítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Y.. V. C. a tiež prečítaním listinných dôkazov.
Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vo veci nebolo sporné, že medzi obžalovaným a poškodenou A. Y. (manželkou obžalovaného) došlo v kritickom čase, tzn. dňa 05.10.2017 približne o 17.30 hodine k verbálnemu konfliktu a k fyzického kontaktu, kedy bol obžalovaný preukázateľne pod vplyvom alkoholu, bol vulgárny, nahnevaný a vo vnútri domu si zlosť vybíjal na nábytku a robil neporiadok.
Súdu umožnili prijatie vyššie uvedeného záveru viaceré dôkazy, konkrétne výpoveď poškodenej zo dňa 30.07.2018, kedy podrobne popísala skutočnosti vzťahujúce sa nielen na skutok, ale tiež na kvalitu spolužitia a úroveň komunikácie medzi ňou a obžalovaným a kedy sa vyjadrovala aj k dôvodom zhoršenia alebo narušenia ich vzájomných vzťahov. Poškodená sa tiež zmienila aj o tom, že nie je v jej
silách ani schopnostiach viac znášať správanie obžalovaného a že si sama nedokázala poradiť s jeho agresívnym výstupom a bola tak nútená volať políciu. Súčasne však na adresu obžalovaného uviedla, že je starostlivým a láskavým starým otcom, pričom ani ona v niektoré dni nemá problém s ním hovoriť, prípadne s ním absolvovať spoločnú cestu do práce. Okrem toho, aj z výpovede samotného obžalovaného mohol súd ustáliť, že medzi ním a poškodenou došlo k výmene názorov a k nadávkam, pretože už dlhšie mali spolu nezhody. Obžalovaný tiež v rámci obrany popísal, že nezhodám sa nie vždy dokáže úspešne vyhnúť, pretože je dlhodobo vystavený výčitkám a výhradám zo strany manželky, avšak dôrazne odmietol, že jej hrozil zabitím. Potvrdil, že o rodinu ako aj práce spojené s užívaním domu sa snaží príkladne starať, ale nie je v jeho silách čeliť dôsledkom, ktoré voči nemu vyvodzuje manželka v rôznych situáciách. Agresivitu a vulgárny slovník obžalovaného v deň skutku následne potvrdili aj svedkovia C. Q. a U. F., ktorí ako privolaná hliadka polície riešili trestné oznámenie poškodenej v čase krátko po skutku a museli voči obžalovanému použiť donucovacie prostriedky. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že podľa zápisov o dychovej skúške z dní 05.10.2017 a 06.10.bol obžalovaný v čase skutku pod vplyvom návykovej látky, pretože celkom vytriezvel až na druhý deň po skutku po 12.00 hodine. Toto vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku Y.. V. C. - znalkyne psychiatričky, ktorá po vyšetrení mohla u neho v čase skutku diagnostikovať podnapitosť ľahkého stupňa a uviedla tiež, že nie je závislý na žiadnej návykovej látke, pretože zistila len abúzus (nadužívanie) alkoholu.
Z dokazovania ďalej súd zistil, že žiadny z ďalších vo veci vypočutých svedkov sa ku skutku vyjadriť nevedel, pretože pri ňom neboli a svedkyňa M. Y. využila svoje zákonné právo a odmietla ku skutku vypovedať s odôvodnením, že obžalovaný je jej otec. Svedkovia sa však všetci zhodne veľmi pozitívne vyjadrovali na adresu obžalovaného ako aj jeho spolužitie s poškodenou a neuvádzali žiadne poznatky o jeho narušení.
Pre nepochybné a spoľahlivé vytvorenie úsudku, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zažalovaného prečinu bolo nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen spôsob a následok konania obžalovaného, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku a okolnosti, ktoré jeho konaniu predchádzali.
Nakoľko medzi obžalovaným a poškodenou je narušený ich manželský vzťah a opakovane sa vyskytli nezhody a konflikty v dôsledku zistenej nevery obžalovaného a tiež v dôsledku jeho nevhodného správania po požití väčšieho množstva alkoholu, tieto skutočnosti výrazne poznačili ich manželstvo a ich komunikácia utrpela na kvalite pri každom kontakte, ku ktorému prirodzene prichádza v ich spoločne zdieľanej domácnosti.
Okresný súd po dôkladnom preskúmaní a vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že konanie obžalovaného jednak z hľadiska konkrétneho stupňa závažnosti žalovaného prečinu ako aj z hľadiska naplnenia jeho subjektívnej stránky nevykazuje splnenie týchto zákonom predpokladaných podmienok, pričom dôkazy nepreukázali odôvodnenosť jeho postavenia pred súd, pretože boli z hľadiska ich kvality nepresvedčivé.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákon v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná. Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe okresného prokurátora sa stal, že tento skutok spáchal obžalovaný a tiež že skutok vykazuje formálne znaky prečinu nebezpečného vyhrážania, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na: · spôsob vykonania činu - vulgárny prejav, nadávky a agresia zameraná na poškodzovanie vecí v domácnosti; · okolnosti, za ktorých bol vykonaný - pretrvávajúce manželské nezhody a prekročenie hranice prípustného správania sa k blízkej osobe (manželke) v dôsledku zábran zbúraných požitým alkoholom a v kontexte predchádzajúceho vážneho narušenia manželského spolužitia pre odhalenú neveru obžalovaného; · následok - u poškodenej neprišlo k porušeniu ani k ohrozeniu žiadneho jej Ústavou zaručeného práva (absencia dôkazu o vyhrážaní sa zabitím, alebo inou ťažkou ujmou v takej intenzite a takým spôsobom, ktorý by reálne vzbudil dôvodnú obavu) a navyše, poškodená pri výpovedi viackrát uviedla, že najväčším problémom je obžalovaného nadmerné pitie alkoholu a nie jej obava o vlastný život, alebo zdravie a · zavinenie - ktoré pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona musí byť vo forme úmyslu a naplnenie tohto zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu u obžalovaného absentovalo, pretože vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti zo žiadneho vykonaného a zadováženého dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný mal čo i len nepriamy úmysel ohroziť život alebo zdravie poškodenej, prípadne jej právo na život a plné zdravie akýmkoľvek spôsobom porušiť, nakoľko nič z jeho konania sa nevyznačovalo vážne mienenou vyhrážkou siahnuť poškodenej na život a zdravie, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že vo veci nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že poškodená pociťovala obavu o svoj život alebo zdravie ako dôvodnú.
Keďže súd na rozhodnutie o uznaní viny u osoby obžalovanej z trestného činu musí mať jednoznačné a nepochybné podklady a tie musia vyplývať z dokazovania vykonaného zákonným spôsobom a musia sa vzťahovať na všetky okolnosti, ktoré treba v tejto súvislosti dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).
Konanie obžalovaného vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu nebolo možné vyhodnotiť ako trestný čin, ale bolo možné podradiť ho pod priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. V nadväznosti na to súd považuje za správne a vhodné doplniť, že nie každý manželský konflikt alebo hádka, hoci môžu byť sprevádzané aj agresívnejším správaním (zvýšeným hlasom, krikom, gestami, ničením alebo poškodzovaním vecí, nadávkami, výčitkami s hanlivým obsahom, a podobne) a prípadným vyslovením hrubých výrazov alebo použitím slovných spojení, obsahujúcich vyhrážku v dôsledku preciťovaného hnevu alebo inej emócie s negatívnym nábojom (poníženie, zahanbenie, zúfalstvo, bezmocnosť, a podobne), ešte automaticky nemusia znamenať hrozbu, že zo strany páchateľa prišlo k prekročeniu hraníc Trestného zákona a k porušeniu alebo ohrozeniu práv a záujmov, ktoré tento zákon chráni.
S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obžalovaného postúpil Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddeleniu priestupkovému, ktorý je príslušným orgánom, ktorý by mal zažalovaný skutok prejednať ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.