Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-14-2021.pdf
PDF · 113.29 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Y. H., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. T. L. (Q. T. F.), o zaplatenie istiny 1858,86 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.858,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.858,86 € od 10.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.07.2020, postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica ako upomínacieho súdu tunajšiemu civilnému súdu dňa 12.02.2021, sa domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 1.858,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.858,86 € od 10.12.2019 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09.12.2019 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľnou, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a postupníkom - žalobcom, postúpil postupca svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Dňa 16.11.2015 postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 481585555, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu a na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť a tak podaním zo dňa 15.03.2018 postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru - povoleného prečerpania, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia v podaní uvedenej výpovednej doby. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 2.461,99 €, ktorá pozostávala z istiny v sume 1.858,86 €, riadneho úroku v sume 319,86 €, úroku z omeškania v sume 189,11 € a z poplatkov v sume 94,16 € s tým, že žalobca si v konaní uplatnil výlučne istinu a príslušenstvo pohľadávky titulom úroku, úroku z omeškania za obdobie do 09.12.2019 a poplatkov v celkovej sume 603,13 € si neuplatnil. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žaloby nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si popri plneniu uplatnil i zákonné úroky z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1016/2019/CE zo dňa 19.12.2019 s prílohou č. 1, zmluvou o osobnom účte zo dňa 16.11.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., účinnými od 01.01.2015, Produktovými obchodnými podmienkami pre depozitné produkty Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktovými obchodnými podmienkami pre kreditné karty a povolené prečerpania Slovenskej sporiteľne, a.s., Sadzobníkom Slovenskej sporiteľne, a.s., kreditnými a debetnými obratmi žalovaného, výzvou banky zo dňa 17.08.2017, výpoveďou zmluvy zo dňa 15.03.2018, odstúpením od
zmluvy zo dňa 14.06.2018, výzvou banky zo dňa 22.08.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019 a pokusom žalobcu o zmier zo dňa 29.05.2020 spolu s poštovým podacím hárkom č. EPH200446535.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, doručenie žaloby má vykázané fikciou doručenia na adrese evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Kráľová pri Senci), nakoľko na adrese bydliska označenej žalobcom (Výhonská č. 255, Kráľová pri Senci) i na ďalších súdom šetrených adresách potenciálneho bydliska žalovaného, je neznámy a skutočné bydlisko žalovaného súd nezistil.
3. Súd prejednal spotrebiteľský spor podľa ust. § 297 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti procesných strán, ktoré svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 24.03.2022 vopred neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania; súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „banka“) dňa 16.11.2015 uzatvoril so žalovaným ako klientom zmluvu o osobnom účte, na ktorej základe banka zriadila žalovanému osobný účet v kombinácii s bankovými produktmi, v rámci ktorých poskytla žalovanému povolené prečerpanie k účtu za podmienok a v rozsahu dohodnutom medzi bankou a klientom v zmluve o povolenom prečerpaní s tým, že súčasťou zmluvy o osobnom účte sú Všeobecné obchodné podmienky banky, Produktové obchodné podmienky pre depozitné produkty banky, Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania banky, účinné od 01.01.2015, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.
5. Zo súčtu jednotlivých kreditných a debetných obratov na účte žalovaného podľa žalobcom predloženej tabuľky z bankového systému vyplýva celková hodnota kreditných operácií na účte žalovaného v sume 59.766,54 € a celková hodnota debetných operácií v sume 62.066,33 €. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi žalovaného tak ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo forme povoleného prečerpania, t. j. ku dňu 15.06.2018 predstavoval dlh v sume 2.299,79 €, pozostávajúci z istiny - výšky dňa 15.06.2018 čerpaného úveru v sume 1.858,86 € (č. l. 76 súdneho spisu). Z prehľadu platobných transakcií na účte žalovaného je tiež zrejmé, že žalovaný po čerpaní úveru v sume 1.858,86 € nevykonal do postúpenia pohľadávky na žalobcu (za obdobie takmer 18 mesiacov) žiadnu čo i len čiastočnú úhradu
- vklad, ktorým by znížil svoj dlh voči banke.
6. Listom zo dňa 17.08.2017 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 31.07.2017 je v omeškaní so splácaním pohľadávky v sume 90.95 € a vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky v dodatočne poskytnutej 15 dňovej lehote.
7. Listom zo dňa 15.03.2018, označeným ako „Výpoveď zmluvy“ banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania a oznámila žalovanému, že s účinnosťou ku dňu uplynutia dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, nebude už poskytovať žalovanému povolené prečerpanie, pričom ku dňu vyhotovenia výpovede výška pohľadávky banky je 2.190,63 € a súčasne banka upozornila žalovaného na možnosť ukončenia zmluvy o osobnom účte. Následne listom zo dňa 14.06.2018 banka odstúpila od zmluvy, na základe ktorej poskytla a viedla pre žalovaného účet číslo: SK35 0900 0000 0004 8158 5555.
8. Výzvou zo dňa 22.08.2019 banka vyzvala žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky v sume 2.428,70 € s tým, že pohľadávka je splatná v celom rozsahu a nakoľko je žalovaný v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, oznámila súčasne žalovanému, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je oprávnená postúpiť svoju pohľadávku tretej osobe.
9. Podľa definície pojmov Produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania banky (ďalej len „POP“), povoleným prečerpaním sa rozumejú peňažné prostriedky, ktoré poskytuje banka klientovi na základe zmluvy o povolenom prečerpaní vo forme povoleného debetu (dlžnej sumy) na účte klienta vedeného v banke. Výška povoleného prečerpania predstavuje maximálnu výšku povoleného debetu na účte klienta dohodnutú v zmluve o povolenom prečerpaní. Zmluvou o povolenom prečerpaní sa rozumie zmluva, ktorej predmetom je poskytnutie povoleného prečerpania
alebo iná dohoda medzi bankou a klientom, podľa ktorej banka oznámila klientovi poskytnutie povoleného prečerpania a stanovila výšku povoleného prečerpania.
10. Podľa bodu 3.28. písm. a) POP, za porušenie zmluvy o povolenom prečerpaní sa považuje nepovolené prečerpanie, ktoré trvá viac ako 5 dní alebo je vo výške viac ako 10 % z výšky povoleného prečerpania.
11. Podľa bodu 3.29. písm. a), b) POP, ak nastane niektorý z prípadov porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky zo zmluvy o povolenom prečerpaní alebo jej časti, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní.
12. Právny predchodca žalobcu (banka) ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1016/2019/ CE zo dňa 09.12.2019 postúpil svoju pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému na žalobcu (nebankový subjekt) ako postupníka. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia (k 09.12.2019) predstavoval dlh v sume 2.461,99 € a istina z uvedenej dlžnej sumy činila 1.858,86 €. Žalovaný bol ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 947 dní a poslednú úhradu vykonal dňa 14.09.2017 v sume 23,52 €.
13. Oznámením zo dňa 10.12.2019 banka oznámila žalovanému postúpenie svojej pohľadávky z nepovoleného debetu na účte č. SK59 0900 0000 0051 4608 1838 spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalobcu s tým, že pohľadávku banky je možné od okamihu doručenia oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi (žalobcovi) na jeho účet.
14. Pred podaním žaloby sa právny zástupca žalobcu dňa 29.05.2020 písomne pokúsil o zmier so žalovaným a vyzval ho, aby dlžnú sumu zaplatil najneskôr do 08.06.2020 s tým, že v prípade nesplnenia záväzku bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde. Pokus o zmier podal právny zástupca žalobcu na poštovú prepravu dňa 01.06.2020.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
15. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 54a veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.
17. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá v spojení s § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
22. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase začatia súdneho sporu, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
27. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 30.09.2015 do 22.12.2015 (v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
29. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, povoleným prečerpaním sa rozumie forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
31. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2019 do 31.12.2019 (v čase postúpenia posudzovanej pohľadávky), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
32. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá až štvrtá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2019 do 30.06.2020 (v čase postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy) (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
33. Predmetom posudzovaného sporu je pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi bankou ako pôvodným veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, na ktorej základe banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie, teda možnosť prečerpať peňažné prostriedky nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte žalovaného, vedeného u právneho predchodcu žalobcu.
34. Súd sa zaoberal v konaní najskôr procesnou podmienku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t. j. jeho oprávnením domáhať sa voči žalovanému peňažného plnenia titulom úverovej zmluvy. Žalobca síce preukázal existenciu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nastala singulárna sukcesia (právne nástupníctvo) medzi pôvodným veriteľom a žalobcom, avšak je potrebné mať na zreteli, že žalobca na rozdiel od pôvodného veriteľa nie je bankovým subjektom. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval právne účinky postúpenia v zmysle ust. § 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
35. Z citovaného ustanovenia § 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva zákaz postúpenia pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a vzhľadom na skutočnosť, že postúpením pohľadávky z banky na nebankový subjekt nepochybne dochádza k zmene obsahu práva veriteľa na peňažné plnenie, keďže s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. citovaného zákona), súd považoval za nutné sa právne vysporiadať s aplikovaním dvoch navzájom protichodných zákonných ustanovení (§ 525 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vs. § 92 ods. 8 zákona o bankách). Vychádzajúc z právnej zásady „lex specialis derogat lex generalis“ je zrejmé, že zákon o bankách predstavuje oproti Občianskemu zákonníku osobitný právny predpis a preto má prednosť pred uplatnením Občianskeho zákonníka. Na základe tejto právnej skutočnosti možno vyvodiť záver, že za splnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, zmluva o postúpení pohľadávok z banky na žalobcu je platným a účinným právnym úkonom. Žalobca totiž náležite (výzvami zo dňa 17.08.2017, 15.03.2018, 14.06.2018 a 22.08.2019) preukázal, že banka opakovane písomne vyzývala žalovaného na splnenie dlhu, ale napriek tomu bol v omeškaní so svojím peňažným záväzkom viac ako 90 kalendárnych dní, keďže podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia posudzovanej pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 947 dní.
36. S prihliadnutím na povahu sporu, ktorý predstavuje spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľský právny spor, súd za účelom možnej aplikácie ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch skúmal existenciu zákonných výnimiek zo všeobecného zákazu postúpenia pohľadávky veriteľa na tretiu osobu a na základe obsahu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2019 zistil, že veriteľ postúpil na žalobcu okrem pohľadávky i príslušenstvo a práva z akéhokoľvek zabezpečenia, ďalej zo žalobcom predložených dôkazov (príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok) je zrejmé, že sa postupovala pohľadávka splatná pred termínom konečnej splatnosti úveru, keďže veriteľ ku dňu 15.06.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a súčasne súd nemal dôvod pochybovať o tom, že veriteľ - banka je oprávneným subjektom na poskytovanie spotrebiteľských úverov a rovnako žalobca
- nebankový subjekt na základe Národnou bankou Slovenska udeleného povolenia je oprávneným ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že banka (veriteľ) splnila všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky spolu s jej príslušenstvom na žalobcu a konštatuje, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2019 je platná a právne účinná. Žalobca tak riadne preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
37. Vzhľadom na to, že súdne konanie začalo za účinnosti ustanovenia § 54a v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, súd skúmal prípadné premlčanie žalobcom uplatneného nároku ex offo (z úradnej povinnosti). Nakoľko banka z dôvodu žalovaným porušenej platobnej disciplíny
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedala úverový vzťah a teda použila svoje zmluvne dojednané právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz, v danom prípade za aplikácie ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka plynie všeobecná trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2019, žalovaný vykonal svoj posledný vklad - úhradu spotrebiteľského úveru dňa 14.09.2017 v sume nevedno či zodpovedajúcej minimálnej splátke; ďalšie úhrady splátok povoleného prečerpania už žalovaný neuhradil, preto keď veriteľ zosplatnil úver ku dňu 15.06.2018, je zrejmé, že svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka použil až po uplynutí viac ako troch mesiacov od omeškania žalovaného so splnením splátky v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na dátum mimoriadnej splatnosti úveru (15.06.2018), možno vyvodiť záver, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť celého úveru účinne pre nesplnenú splátku splatnú v mesiaci marec 2018, ktorej zročnosť nastala najneskôr dňa 13.03.2018, nakoľko práve v súvislosti s uvedenou splátkou banka mohla požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz najskôr dňa 15.06.2018 (po viac ako troch mesiacoch omeškania dlžníka). Vzhľadom na účinne uplatnené právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz pre nesplnenú splátku, zročnú najskôr dňa 13.03.2018, od ktorého dátumu podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala veriteľovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie majetkového práva a táto uplynula až dňa 13.03.2021, súd konštatuje, že žalobca uplatnil svoju pohľadávku na upomínacom súde včas a jeho právo zo spotrebiteľskej zmluvy premlčané nie je.
38. Pokiaľ ide o splnenie podmienok zakladajúcich právo veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, súd mal preukázané, že v produktových obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy o osobnom účte, kontrahenti si dojednali právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas; zároveň nastal stav omeškania žalovaného so zaplatením splátky viac ako tri mesiace a vo vzťahu k tretiemu kumulatívnemu predpokladu spočívajúcemu v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), súd s prihliadnutím na procesnú nečinnosť žalovaného považoval za nespornú skutočnosť, že veriteľ v dostatočnom predstihu so zachovaním 15 dňovej lehoty pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru upovedomil žalovaného o hrozbe straty výhody splátok, preto dospel k záveru, že žalobca sa legitímne domáha voči žalovanému zaplatenia celej pohľadávky, teda rozdielu medzi všetkými od vzniku záväzkového vzťahu zrealizovanými debetnými a kreditnými obratmi.
39. Napriek tomu, že žalobca nepredložil zmluvu o povolenom prečerpaní, z ktorej by bol zrejmý úverový limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na platobnom účte žalovaného, výška, dátum splatnosti a frekvencia splácania minimálnej splátky povoleného prečerpania, súd mal zmluvou o osobnom účte zo dňa 16.11.2015 preukázané, že povolené prečerpanie k účtu banka žalovanému skutočne poskytla. Na základe platobných operácií vykonaných žalovaným za obdobie od 30.11.2015 do 15.06.2018 (do vypovedania úverového vzťahu) mal súd preukázané, že úver vo forme povoleného prečerpania žalovaný skutočne využíval a vychádzajúc z obsahu výzvy banky zo dňa 22.08.2019, považoval súd za nespornú skutočnosť, že žalovaný schválený úverový rámec povoleného prečerpania prekročil a tak vykazoval na svojom platobnom účte záporný zostatok peňažných prostriedkov v sume 2.428,70 € titulom nepovoleného debetu, ktorý dlh žalovaný ani v dodatočne poskytnutých lehotách banke ani žalobcovi nesplnil.
40. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd dospel k záveru, že žalovaná porušila svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť splniť svoj peňažný dlh riadne a včas banke a následne jej právnemu nástupcovi, o čom bola písomne upovedomená a napriek tomu svoj záväzok z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru, nesplnila ani v dodatočne opakovane poskytnutých lehotách na splnenie dlhu. Svojím omisívnym konaním, spočívajúcim v porušení platobnej disciplíny, žalovaný porušil podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súd konštatuje právnu opodstatnenosť uplatneného peňažného nároku, ktorý žalobca riadne preukázal a uplatnil v správnej výške. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu žalovanej istiny vyhovel.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. dňa 16.06.2018 a od uvedeného dátumu vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania, ale so zreteľom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 10.12.2019 (odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky), súd viazaný žalobným návrhom (ust. § 216 ods. 1 CSP) priznal žalobcovi úroky z omeškania až od ním určeného neskoršieho okamihu omeškania žalovaného s plnením dlhu.
43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 10.12.2019) predstavovala 0,00 %, preto žalobcovi vznikol nárok na ročný úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky tak, ako si správne uplatnil i žalobca.
44. Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.