Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-37-2018.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, proti osobe povinnej výživou W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., G. XXXX/XX, t. č. G., C. XXX/X, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej výživou povinného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. apríla 2018, č.k. 1Pc/19/2017-83 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa (osoby povinnej výživou) voči plnoletému navrhovateľovi z doterajších 150 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2017, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v tom - ktorom mesiaci vopred. Vo výroku II. určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do rozhodnutia súdu pre navrhovateľa vo výške 250 eur a povolil ho povinnému splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/137/2010 - 30 zo dňa 25.01.2011, právoplatným dňa 25.01.2011, v časti vyživovacej povinnosti povinného W. G. voči synovi S.. Vo výroku IV. v prevyšujúcej časti ponechal predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. Vo výroku V. návrh vo zvyšku zamietol. Vo výroku VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že doposiaľ bola výška vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi určená v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4C/137/2010. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/137/2010 zo dňa 25.01.2011, právoplatným dňa 25.01.2011, bol mal. S. G. (v tom čase žiak siedmeho ročníka základnej školy) zverený do osobnej starostlivosti matky, a jeho otcovi - W. G. bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur mesačne. Z uvedeného spisového materiálu zároveň vyplýva, že matka mal. detí bola od 04.08.2006 zamestnaná v Detskom domove P. s čistým mesačným príjmom za rok 2010 vo výške 644,80 eur mesačne a otec mal. detí bol príslušníkom PZ s čistým mesačným príjmom za rok 2010 vo výške 1.124,29 eur. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol podaný čiastočne dôvodne. Súd skúmal v súlade so zákonom zmeny pomerov u účastníkov konania, pričom mal za preukázané, že k zmene pomerov došlo u navrhovateľa i u osoby, ktorá má platiť výživné. V čase posledného rozhodovania bol navrhovateľ žiakom siedmeho ročníka základnej školy, v súčasnosti je študentom prvého ročníka denného bakalárskeho študijného programu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v L., čím došlo u neho k zvýšeniu výdavkov súvisiacich so
štúdium pozostávajúcich: v zimnom semestri z výdavkov na ubytovanie - od 01.09.2017 do 23.01.2018 mal so spolužiakmi prenajatý trojizbový byt, kde mesačne prispieval na nájom 100 eur, a z výdavkov na cestovné (v piatok a v nedeľu) spolu vo výške 20 eur - 30 eur mesačne, v letnom semestri, ktorý začal od 12.02.2018, z výdavkov na cestovné vo výške cca 100 eur mesačne (štúdium má štyrikrát do týždňa), z výdavkov na stravné lístky vo výške 6 eur týždenne (jeden stravný lístok na obed v škole stojí 2 eur) a z výdavkov na ďalšiu stravu počas vyučovania, z výdavkov na materiály na štúdium vo výške cca 50 eur mesačne, ktoré si buď stiahne z PDF a vytlačí, alebo si požičiava knihy z knižnice, z výdavkov na zakúpenie notebooku (v marci 2018 za 530 eur). V čase posledného rozhodovania navrhovateľ býval spolu s bratom D. a rodičmi v jednoizbovom byte v J. nad J., v súčasnosti spolu s matkou a jej priateľom býva v štvorizbovom rodinnom dome O. XXX. Matka navrhovateľa je od 04.08.2006 zamestnaná v Detskom domove P., v roku 2017 mala čistý mesačný príjem vo výške 861,64 eur. Otec navrhovateľa - W. G. bol v čase posledného rozhodovania príslušníkom PZ s čistým mesačným príjmom za rok 2010 vo výške 1.124,29 eur, od 01.03.2013 je poberateľom výsluhového dôchodku, od 01.07.2017 vo výške 754,85 eur mesačne, a teda došlo u neho k zníženiu príjmu, avšak v januári 2015 mu odbudla vyživovacia povinnosť voči synovi D. G.. Otec navrhovateľa býva v jednoizbovom prenajatom byte, nájomné vrátane energií je vo výške 200 eur mesačne, počas týždňa býva v byte sám, a cez víkendy chodieva ku nemu priateľka, avšak táto mu na výdavky spojené s bývaním a so stravou neprispieva, pretože je už asi päť rokov nezamestnaná, pričom v roku 2016 bol s priateľkou na dovolenke v Bulharsku, za ktorú zaplatil 2.000 eur. Vzhľadom na vyššieuvedené zistené zmeny pomerov u účastníkov konania, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou voči navrhovateľovi, ktorý je v súčasnosti študentom prvého ročníka denného štúdia vysokej školy, zo 150 eur mesačne na 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2017, keďže súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach povinného prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným, pričom súd zároveň dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t. j. vyživovacia povinnosť W. G. voči svojmu synovi S. G. má prednosť pred platením výdavkov svojej priateľky. Vzhľadom ku zvýšeniu vyživovacej povinnosti, okresný súd zároveň vyčíslil nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do rozhodnutia súdu vo výške 250 eur (5 mesiacov x 50 eur), ktoré povolil povinnému splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným, po právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4C/137/2010 zo dňa 25.01.2011, právoplatného dňa 25.01.2011 v časti vyživovacej povinnosti osoby povinnej výživou voči navrhovateľovi v Bánovciach nad Bebravou, pričom v prevyšujúcej časti zostalo predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhovateľa (osoba povinná výživou), ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného bude zamietnutý. Dôvodil, že so zvýšením výživného na sumu 200 eur mesačne nesúhlasí, pretože mu to neumožňujú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukázal na to, že naposledy bolo určené výživné na navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 25.01.2011 vo výške 150 eur, pričom súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jeho príjmu cca 1120 eur mesačne. Od 31.03.2013 je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý v tom čase bol cca 730 eur. Napriek tomu, že jeho príjem sa výrazne znížil, vyživovaciu povinnosť si plnil v plnej výške a nežiadal o jej úpravu. Nakoľko mu nezostávali finančné prostriedky, bol nútený si požičiavať, dokonca rozsudkom Okresného súdu Partizánske od 23.10.2012 mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 330 eur. V januári 2015 sa syn D. osamostatnil a vyživovacia povinnosť mu ostala len na navrhovateľa. V súčasnosti poberá výsluhový dôchodok vo výške cca 750 eur, pričom jeho nevyhnutné náklady na živobytie predstavujú 384 eur, nepočítajúc 200 eur pôžičku, ktorú bol nútený zobrať si na splácanie dlhov, ktoré mu vznikli v čase, keď nemal finančné prostriedky na úhradu výživného. Mal záujem zamestnať sa, aby mal aj vedľajší príjem, avšak mu bola diagnostikovaná generalizovaná epilepsia, nikto ho nechce zamestnať a taktiež mu bol odobratý aj vodičský preukaz.
3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu osoby povinnej výživou povinného uviedol, že otcovi skončila vyživovacia povinnosť voči jeho bratovi D., v dôsledku čoho sa jeho finančné pomery preukázateľne výrazne pozitívne zmenili. Jeho finančné pomery sa naopak zmenili k horšiemu, nakoľko začal študovať na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska, čo znamená, že mesačné náklady výrazne stúpli. Skutočnosť, že finančná situácia jeho otca je nepriaznivá, nekorešponduje s jeho vyjadrením, že hradil dovolenku aj svojej priateľke, a to vo výške 2000 eur. Rovnako aj vyjadrenie otca, že jeho
priateľka neprispieva z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaná nie je pravdivá, nakoľko priateľka otca bola údajne opakovane zamestnaná u viacerých subjektov, čo však nemôže zdokladovať. Vo vzťahu k otázke možnosti zamestnania otca má za to, že v prípade, že by jeho zdravotný stav bol tak nepriaznivý, že by nebol schopný pracovať, bol by mu priznaný invalidný dôchodok, o čom nemá žiadnu vedomosť. Rovnako skutočnosť, že ho nechcú zamestnať kvôli zdravotnému stavu je zavádzajúca. Ľudia postihnutí epilepsiou sú rovnako zaradení do pracovného procesu, aj keď samozrejme s obmedzením výkonu prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu - práce vo výškach a podobne. Mal za to, že ako syn povinnej osoby má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni a je zároveň presvedčený, že vyživovacia povinnosť voči synovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči priateľke.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného na tom právnom názore, že porovnaním pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k zmene pomerov došlo u navrhovateľa i u osoby, ktorá má platiť výživné. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ žiakom 7. ročníka základnej školy , v súčasnosti je študentom 1. ročníka denného bakalárskeho študijného programu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzity Konštantína Filozofa v L., čím došlo u neho k podstatnému zvýšeniu výdavkov súvisiacich so štúdiom. Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov aj u otca navrhovateľa, ktorý v čase posledného rozhodovania dosahoval príjem 1124,29 eur, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi D.. Od 01.07.2017 je osoba povinná výživou otec poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 754,85 eur mesačne, avšak v januári 2015 mu odbudla vyživovacia povinnosť voči synovi D.. Otec navrhovateľa býva v 1-izbovom byte, cez víkendy chodieva k nemu priateľka, avšak táto mu na výdavky spojené s bývaním a so stravou neprispieva. Súd prvej inštancie konštatoval, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. že vyživovacia povinnosť osoby povinnej výživou voči navrhovateľovi má prednosť pred platením výdavkov otca svojej priateľke. S prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2017 a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
6. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
7. Podľa § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania o tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné možno zmeniť v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že posledná úprava výživného na v tom čase mal. S. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 25.01.2011, č.k. 4C/137/2010-30, ktorým súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. S. vo výške 150 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného otec navrhovateľa dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1124,29 eur, matka navrhovateľa mala príjem 644,80 eur mesačne, obaja rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi D., na ktorého výživu platil otec výživné vo výške 150 eur mesačne. Mal. S. v tom čase
navštevoval 7. ročník základnej školy, bol vo veku 13 rokov. V súčasnej dobe je S. plnoletý, je vo veku 20 rokov, od septembra 2017 je študentom 1. ročníka denného bakalárskej študijného programu Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzity Konštantína Filozofa v L., čím sa podstatne zvýšili jeho náklady na výživu. Jeho pravidelné mesačné výdavky boli v zimnom semestri výdavky na ubytovanie vo výške 100 eur za nájom, v letnom semestri výdavky na cestovné vo výške cca 100 eur mesačne, výdavky na stravu, výdavky na študijné materiály vo výške 50 eur mesačne, výdavky na lieky 15 eur mesačne, výdavky na oblečenie, ako aj ďalšie výdavky spojené so športom, kultúrou a inými potrebami plnoletého dieťaťa. Matka navrhovateľa je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný zárobok 861,64 eur. Otec navrhovateľa je od 01.03.2013 poberateľom výsluhového dôchodku, od 01.07.2017 dosahuje výsluhový dôchodok vo výške 754,85 eur, v porovnaní s poslednou úpravou výživného teda došlo u neho k poklesu priemerného mesačného príjmu. Na druhej strane mu však odpadla vyživovacia povinnosť k synovi D., na ktorého platil výživné vo výške 180 eur mesačne. Otec navrhovateľa býva v 1-izbovom prenajatom byte, kde platí nájomné vrátane energií vo výške 200 eur mesačne , počas týždňa býva v byte sám a cez víkendy k nemu chodieva priateľka, ktorá mu však na výdavky spojené s bývaním a so stravou neprispieva, nakoľko je dlhodobo nezamestnaná. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, t.j. , že vyživovacia povinnosť povinného rodiča voči navrhovateľovi má prednosť pred platením výdavkov svojej priateľky. S prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov najmä na strane navrhovateľa, ktorému sa zvýšili podstatne životné potreby v súvislosti s návštevou vysokej školy, považoval aj odvolací súd za primerané zvýšenie výživného na navrhovateľa zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 01.12.2017. Nemožno obísť ani to, že povinný rodič žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že si hľadá prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu, pričom je vo veku 49 rokov a mal by vyvíjať aktívny prístup k získaniu zamestnania. Pokiaľ otec dôvodil, že mu bola diagnostikovaná generalizovaná epilepsia a preto sa nemôže zamestnať, k tomu je potrebné uviesť, že z predloženej lekárskej správy ošetrujúcej lekárky vyplýva, že otec je obmedzený iba vo vykonávaní prác vo výškach. Otec navrhovateľa nie je vedený v žiadnej personálnej agentúre, nevyvíja žiadny prístup k získaniu si zamestnania primeraného jeho zdravotného stavu. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v objektívnych schopnostiach a možnostiach povinného rodiča je platiť zvýšené výživné na navrhovateľa vo výške 200 eur mesačne.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie , pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).