Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Csp/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: J. B.R., s. r. o. , V. XX, A., IČO: XX XXX XXX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jánom Šoltésom, advokát, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. S. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 2279,78 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 2279,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2279,78 eur od 16.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 20.02.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu ( VUB a.s.) so žalovaným podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách Zmluvu o používaní kreditnej karty VÚB a.s.( ďalej len Zmluvy).Na základe Zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver s úrokom 22,80%. Žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 900,- eur s mesačnou splátkou 30,-€. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a ku dňu 30.06.2017 žalovaný dlží žalobcovi sumu 2279,78 eur obsahujúcu súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil dôkazy na preukázanie splnenia podmienok v súvislosti s postúpením pohľadávky podľa § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Žalovaný sa k žalobe a k čerpaniu úveru nevyjadril.

4. Súd uznesením zo dňa XX. Y. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2017 pripustil, aby do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť J. Q. B., s.r.o. so sídlom V. XX, XXX XX A.. Podľa výpisu z obchodného registra od 17.02.2018 prišlo k zmene obchodného mena obchodnej spoločnosti tak, ako je uvedené v záhlaví rozhodnutia.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili strany sporu ( splnomocnenec žalobcu, žalovaný). Splnomocnenec žalobcu a žalovaný svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd postupom podľa § 180 prejednal vec v neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Žiadosť i aktiváciu Splátkovej „ č.XXXXXXXX podpísanú žalovaným dňa XX.XX.XXXX a M. a.s. dňa 20.02.2014, a to splnomocnencom CFH t.j. obchodnou spoločnosť E. H. S., a.s., všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX medzi E. H. S.J.N. a.s., M. Ú. A. a.s. a J. Q. B. a.s., prílohou č. 3, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2017, výpisom z bankovej knihy zo dňa 14.07.2017, poštovým podacím hárok č. XXX/XXX Z., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Všeobecná úverová banka a.s., ako právnická osoba uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XXXXXXXX ( ďalej len úverová zmluva) podpísanú žalovaným dňa XX.XX.XXXX a M. a.s. dňa 20.02.2014, a to splnomocnencom E. t.j. obchodnou spoločnosť E. H. S., a.s., ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 900 eur. 8. Súd po oboznámení sa s obsahom spotrebiteľskej úverovej zmluvy, úverových podmienkami spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s., oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z bankovej knihy teda z výpisu z účtu žalovaného a zistil, že spotrebiteľská úverová zmluvy je na predtlačenom formulári a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky.

9. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (veriteľ predmetného úveru) je obchodnou spoločnosťou ( bankou), pričom jedným z predmetom jej podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov bankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi stranami sporné.

10. Spoločnosť Všeobecná úverová banka , a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 1, IČO: 31320155 (postupca) uzatvoril so žalobcom (postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017, na základe ktorej podľa prílohy č. 3 bola na postupníka postúpená pohľadávka vo vzťahu k žalovanému.

11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2017 vyhotoveného obchodnou spoločnosťou E. H. S. a,s, - správca pohľadávok spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. podpísané riaditeľkou odboru správy a vymáhania rizikových pohľadávok CFH a.s. , mal súd preukázané, že postupca oznámil postúpenie pohľadávky z uzavretej zmluvy postupcovi vo výške 2378,42 eur s príslušenstvom, s tým, aby žalovaný ako dlžník zaplatil dlžnú sumu na bankový účet č. IBAN: B., pod variabilným symbolom XXXXXXX t.j. na účet žalobcu. K uvedenému oznámeniu nebolo priložené plnomocenstvo, či už VÚB a.s, alebo žalobcu. Oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 21.09.2017.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

15. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX. X. XXXX, sp. zn. X E. XXX/XXXX).

22. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe Rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.06.2017 a následne prílohou 3 zo dňa 20.09.2017 (dátum prevzatia je dátumom postúpenia) mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (VÚB a.s.) voči dlžníkovi (žalovanému).

23. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 24. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Žalobca sa v konaní od žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky bankou novým veriteľom žalovaného. V konaní mal súd preukázané Zmluvou o úvere a Zmluvou o postúpení pohľadávky - Prílohou 3, že pohľadávka vznikla zo zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. Zo zmluvy o úvere je dlžník povinný druhej strane

- veriteľovi vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalobca v konaní tvrdil, že sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným požadovať po žalovanom mu niečo dať a že je oprávnený to požadovať z dôvodu, že sa stal namiesto banky veriteľom žalovaného.

26. V zmysle § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník) a na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, dlžník o postúpení pohľadávky ani nemusí vedieť, môže plniť veriteľovi, s ktorým uzavrel zmluvu a ten je povinný plnenie prijať.

27. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 stal žalobca veriteľom žalovaného súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky vzniknutej z jej bankovej činnosti urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní. Z tvrdenia žalobcu a prílohám k zmluve o postúpení pohľadávky sa mal žalovaný dostať do omeškania s platením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Žalobca na preukázanie splnenia podmienok zo strany pôvodného veriteľa VÚB a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nepredložila súdu žiadny dôkaz. Právny úkon banky, pokiaľ sa týka povinnosti banky urobiť písomný právny úkon (výzvu- oznámenie) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách voči žalovanému (dlžníkovi) je právnym úkonom v zmysle § 34 určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú a podrobil ho skúmaniu, či bol právny úkon urobený v súlade so zákonom. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal.

29. Zo strany žalobcu ani na základe výzvy súdu nebolo preukázané splnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 Z.z. zákona o bankách. Citované ustanovenie treba vykladať v celom kontexte tak, že banka môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta v prípade, ak je klient napriek písomnej výzve banky, v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ak však klient pred postúpením uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva a jeho omeškanie nepresiahlo jeden rok, už nemôže banka peňažný záväzok postúpiť. Ak klient pred postúpením síce uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, avšak súčet jeho omeškaní presiahol jeden rok, môže banka peňažný záväzok ( ešte nesplatený) postúpiť (aj bez súhlasu klienta), ale zákonná podmienka predchádzajúcej bezvýslednej písomnej výzvy klienta na plnenie, musí byť splnená i v takomto prípade. V prípade, že tieto podmienky kumulatívne splnené neboli, postúpenie pohľadávky na žalobcu, ako právny úkon, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatné (§ 39 .

30. Ustanovenie § 525 ods. 1 zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia uvedených podmienok a to omeškanie klienta aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta - dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a dlžník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. 31. V spore zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená naňho, boli uvedené podmienky postúpenia splnené. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, kedy si žalovaný prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, koľko dní bol v omeškaní pred postúpením pohľadávky, keď len tvrdil, že si tieto povinnosti žalovaný neplnil, jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch a pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.07.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2017. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by bol žalovaný písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca takto v spore nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku uvedeného nemožno považovať za preukázané, že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.

32. Z uvedených dôvodov, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli. Rozhodovanie postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku žalovaného na náhradu trov konania a až po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania žalovaného, ktorému žiadne trovy nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).