Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-248-2006.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/248/2006
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: neb. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Ľ.. Š. XX, 906 32 Jablonica, zomretý dňa XX.XX.XXXX, za účasti súdneho exekútora JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, pod č. EX 1005/2006, o vymoženie sumy 265,55 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Majkútovej náhradu trov exekúcie v sume 131,43 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 27.04.2006 bol súdny exekútor JUDr. Soňa Majkútová, poverený podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Senici č.k. XXX-XXX-XXXX/XX/Ha zo dňa 14.06.1999.
2. Dňa 28.11.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) z dôvodu nemajetnosti povinného. Šetrením bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie prebiehalo na tunajšom súde a uznesením č. XD/XXX/XXXX, L. XXX/XXXX bolo zastavené pre nemajetnosť.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
6. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 27a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
9. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
10. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 EUR) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
11. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len ,,vyhláška“) vo výške 152,92 €. Trovy pozostávali zo sumy 46,48 € v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, zo sumy 63,08 € v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 Vyhlášky, z hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 27,65 € - poštovné vo výške 26,65 €, poplatky vo výške 1,00 €, telekomunikačné náklady vo výške 0,50 € + 20 % DPH vo výške 22,21 €.
14. Súd preskúmal špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie takto:
- V zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky - časová špecifikácia (310 min. t.j. 6 hodín/6,64 € = 39,84 €)
- V zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 vyhlášky - paušálne za úkony (14 úkonov/3,32 € = 46,48 €)
- V zmysle § 22 vyhlášky (hotové výdavky) - poštovné vo výške 26,65 € + poplatky vo výške 1,00 € + 20 % DPH vo výške 17,46 €.
15. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške , t.j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a súčasne za úkony podľa § 15 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať súdnemu exekútorovi odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri
zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“ Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s činnosťou, za ktorú súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, teda podľa počtu jednotlivých úkonov (vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 15 písm. c), výzva povinnému na vyhlásenie majetku - každé zisťovanie majetku povinného podľa § 15 písm. j), vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie podľa § 15 písm. e), vypracovanie príkazu na začatie exekúcie - príkaz na začatie exekúcie podľa § 15 písm. b), vypracovanie exekučného príkazu podľa § 15 písm. d)). Ak by súd priznal i odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky spolu s § 14 ods. 1 písm. b) bola by priznaná duplicitne. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu účelne vynaložených hodín za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a za vypracovanie špecifikácie trov exekúcie, nakoľko sa nejedná o úkony bezprostredne smerujúce k vymáhaniu nároku oprávneného z exekučného titulu. Vyúčtovanie nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, je to totiž činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov. Vyúčtovanie teda nesúvisí priamo s exekučným konaním a súdny exekútor nemá za takýto úkon nárok na odmenu a ani na náhradu výdavku. Odrátaním z celkového času stráveného exekučnou činnosťou tak súdnemu exekútorovi patrí odmena za každú začatú hodinu (310 min.) , t. j. celkovo 6 hodín (1hodina po 6,64 EUR).
16. Súd taktiež nepriznal exekútorovi odmenu za príkazy na začatie exekúcie za 2 úkony, ale iba za jeden, za exekučné príkazy za 3 úkony ale iba za jeden, a tiež za upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie za 3 úkony ale iba za jeden, pretože za úkony podľa §15 ods. 1 a) až f) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to, koľko príkazov na začatie exekúcie, exekučných príkazov, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie alebo koľkým subjektom bol príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručovaný. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1 vyhlášky, napr. písm. g), h), i), j). vzhľadom k uvedenému súd celkovo priznal exekútorovi odmenu len za 14 úkonov a nie za 19 úkonov.
17. Súd v rámci náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 0,60 € za telekomunikačné poplatky, nakoľko tieto výdavky sú v zmysle § 25 vyhlášky považované za administratívne náklady zahrnuté v odmene súdneho exekútora a z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že náhrada za administratívne práce sa nepriznáva v náhrade hotových výdavkov samostatne, pretože už je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za telekomunikačné poplatky vo výške 0,60 €.
18. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 Exekučného poriadku).
Proti uzneseniu v časti zastavenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).