Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-75-2021.pdf
PDF · 122.92 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/75/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobkyne: C. U., U.. XX. XX. XXXX, R. N. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená ADIUVANTE s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Halenárska 412/7, 917 01 Trnava, IČO 52 341 046, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Okresným úradom Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33b, 010 08 Žilina
- Vlčince, o určenie dedičského práva, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 05. 11. 2021 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je v dedičskej veci vedenej pred Okresným súdom Žilina pod č. k. 30D/582/2019 po poručiteľovi - C. F., Q.. XX. XX. XXXX, A.. Č.. XXXXXX/XXX, U.. XX. XX. XXXX, U. R. F. XXXX jedinou, resp. výlučnou dedičkou po poručiteľovi C. F. a priznal jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyni bolo dňa 08. 10. 2021 doručené uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 01. 10. 2021, č. k. 30D/582/2019, Dnot 286/21, v zmysle ktorého mala byť vyzvaná na podanie žaloby o určenie dedičského práva proti žalovanému z dôvodu, že má existovať spor žalobkyne a žalovaného o dedičské právo v dedičskej veci po poručiteľovi C. F.. Žalobkyňa si má podaním tejto žaloby uplatňovať svoje dedičské právo v dedičskom konaní v lehote, ktorá jej mala byť poskytnutá v zmysle uvedeného uznesenia Okresného súdu Žilina. Z priebehu dedičského konania má byť zrejmé, že poručiteľ nezanechal zákonných dedičov, a v prípade, ak by nenastali skutočnosti a neboli vydané rozhodnutia, ktoré má označovať žalobkyňa v žalobe, dedičstvo v dedičskom konaní by pripadlo žalovanému, resp. by mohlo byť posúdené ako odúmrť. Z uvedených dôvodov sa má žalovaný spolu so žalobkyňou domáhať v dedičskom konaní svojho dedičského práva. V ďalšom odkazovala na judikatúru NS SR. Uviedla, že jej bolo potvrdené dedičské právo po poručiteľovi na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 9. 4. 2001, č. k. D 598/2001, ktoré malo nadobudnúť právoplatnosť dňa 25. 04. 2001. Toto rozhodnutie č. k. D 598/2001 týkajúceho sa majetku poručiteľa (v rámci ktorého malo dôjsť reálne k prejednaniu majetku po poručiteľovi a nemalo ísť len o majetok nepatrnej hodnoty) má byť potrebné považovať za rozhodnutie, z ktorého sa má vychádzať pri každom ďalšom dedičskom konaní pri určení účastníkov dedičského konania. Preto má byť potrebné žalobkyňu považovať za jedinú a výlučnú dedičku po poručiteľovi. Zo záverov predmetného dedičského konania má vyplývať, že mu predchádzalo ešte jedno dedičské konanie vedené pred Okresným súdom Žilina, č. k. 1403/98, ktoré bolo zastavené, čo má znamenať, že okruh dedičov v konaní č. k. 1403/98 bol určený len predbežne. Žalobkyňa mala za to, že podľa judikatúry NS SR nie je možné prvé konanie o dedičstve, z ktorého
výsledkov má byť potrebné vychádzať pri určení okruhu dedičov v akýchkoľvek ďalších konaniach o novoobjavenom majetku po poručiteľovi považovať konanie D 1403/98, ktoré bolo zastavené z procesných dôvodov, ale konanie D 598/2001. V ďalšom uvádzala, že vo veci nie je podstatné, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 09. 04. 2001, č. k. D 598/2001 je nezákonné, keďže nemalo byť úspešne napadnuté akýmikoľvek opravnými prostriedkami alebo inými prípustnými zákonnými prostriedkami, je právoplatné a na základe neho žalobkyňa nadobudla riadne a bez neskoršej straty vlastnícke práva k pozemkom uvedeným v predmetnom osvedčení. Uvádzala, že namiesto podania mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora alebo žaloby o vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi malo byť voči notárovi vydané upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline, z čoho má vyplývať, že žalovaný mal byť v predmetnej veci nečinný. Uvádzala, že ak neskôr po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve zo dňa 09. 04. 2001, č. k. 598/2001 boli dodatočné konania o dedičstve alebo o novoobjavenom majetku po poručiteľovi, v ktorých nebola žalobkyňa účastníkom, resp. v ktorých mal notár prejaviť vôľu napraviť nedostatky prvého dedičského rozhodnutia z roku 2001, uvedená skutočnosť nemá mať vplyv na postavenie žalobkyne ako jediného zákonného účastníka vo všetkých ďalších dodatočných konaniach o dedičstve. V tejto súvislosti nemá byť rozhodujúce ani to, že žalobkyňa udelila súhlas s tým, aby v ďalších dodatočných konaniach o dedičstve bol jediným dedičom žalovaný, keďže dedičské právo nemá byť možné postúpiť na tretiu osobu na základe jednostranného úkonu dediča. Jedinú výnimku na prelomenie zásady uvádzanej judikatúry videla v prípade opomenutia významného dediča, a to priameho potomka alebo manžela poručiteľa. V prípade žalobkyne má však ísť o opačný prípad, kedy sa postavenia účastníka v dedičskom konaní domáha osoba, ktorá poručiteľa poznala, mali spolu určitý bližší vzťah, pričom na druhej strane je dedičom štát. Na záver uviedla, že osvedčenie o dedičstve bolo napadnuté v spore na Okresnom súde Žilina sp. zn. 27C/320/2013, pričom návrh v predmetnej veci mal byť zamietnutý.
3. Dňa 30. 12. 2021 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (žurnalizované na č. l. 41 - 42 spisu), v ktorom uviedol, že zosnulý C. F., A.. F., A..Č.. XXXXXX/XXX, U.. XX. XX. XXXX, U. R. F. XXXX (ďalej ako „poručiteľ“), zomrel slobodný, bezdetný, bez zanechania závetu, rodičia a prarodičia ho predumreli, súrodencov, ani spolužijúcu osobu nemal a žiadne z detí prarodičov ku dňu úmrtia poručiteľa nežili. Žalobkyňa na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 01. 10. 2021, č. k. 30D/582/2019, Dnot 286/21 mala byť vyzvaná na podanie žaloby proti Slovenskej republike o určenie dedičského práva v dedičskej veci po poručiteľovi. Žalobkyňa svoje právo na dedičstvo po poručiteľovi má odvodzovať najmä od vydaného Osvedčenia o dedičstve JUDr. Zdenkom Pijákom dňa 09. 04. 2001, č. k. D 598/2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2001. V tomto dedičskom konaní žalobkyňa mala vystupovať ako jediná dedička C. U., A.. F. s tým, že je tetou poručiteľa avšak malo sa ukázať, že žalobkyňa je sesternicou poručiteľa, na čo bol notár JUDr. Zdenko Piják upozornený listom Okresnej prokuratúry v Žiline pod zn. Pc 2032/02 zo dňa 26. 05. 2003 na nesprávny postup v dedičskom konaní po poručiteľovi, s tým že dedičské konanie malo byť vedené ako odúmrť. Na základe objektívnych skutočností, ale aj z vyjadrení žalobkyne v žalobe má byť zrejmé, že zákonným dedičom, resp. oprávneným na dedičstvo poručiteľa je z titulu odúmrte Slovenská republika (ďalej len ako „štát“) podľa ust. § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina, ktoré vydal dňa 01. 10. 2021 súdny komisár JUDr. Zuzana Kolembusová pod č. 30D/582/2019, D not 286/21 mal byť spísaný Záznam na Obecnom úrade v Terchovej dňa 04. 08. 2003, podpísaný zástupcom Obecného úradu Terchová, zástupcom Okresného úradu Žilina, odbor financií a C. U., z ktorého vyplýva, že C. U. súhlasila, aby prebehlo dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi, na ktoré je oprávnený štát, ktorému malo dedičstvo pripadnúť z titulu odúmrte a že s jej súhlasom nie je potrebná žaloba na určenie vlastníckeho práva zo strany Okresného úradu v Žiline ako zástupcu štátu. Zo záznamu napísaného dňa 04. 08. 2003 na obecnom úrade Terchová, je podľa názoru Okresného úradu Žilina zrejmé, že žalobkyňa uznala štát ako oprávnený subjekt, ktorému má v súlade s právnymi predpismi SR pripadnúť dedičstvo po poručiteľovi. Okresný úrad Žilina zdôraznil, že v čase od začatia dedičského konania č. k. D 598/2001 do času kedy bolo žalobkyni potvrdené dedičstvo, t. j. dňom nadobudnutia právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve č. k. D 598/2001 (právoplatnosť nadobudnutá dňa 25. 04. 2001), nebol oboznámený o prebiehajúcom dedičskom konaní č. k. D 598/2001 a rovnako nemal mať vedomosť o tom, že štát by mohol v tomto konaní z titulu odúmrte nadobudnúť dedičstvo po poručiteľovi, keďže nebol účastníkom konania. Z dôvodu uvedeného v predchádzajúcej vete, Okresný úrad Žilina, ktorý mal byť účastníkom dedičského konania č. k. D 598/2001 (avšak nezákonným postupom notára mal byť štát ako účastník konania opomenutý), sa ani nemohol úspešne domáhať nezákonnosti Osvedčenia o dedičstve č. k. D 598/2001 riadnym opravným prostriedkom, a preto má byť tvrdenie uvedené v bode 12. žaloby podľa názoru Okresného úradu Žilina irelevantné. Taktiež Okresný úrad Žilina nemal mať žiadne vedomosti
o dedičskom konaní č. k. D 598/2001 a právnom akte, ktorý mu ako jeho výsledok nasledoval, a to až do doby nasledujúcej uplynutiu premlčacej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 495 zákona č. 40/1964 Zb. Ďalej uvádzal, že v zmysle príslušných ustanovení OSP, v prípade dedičského konania č. k. D 598/2001 generálny prokurátor nebol oprávnený podať mimoriadne dovolanie proti Osvedčeniu o dedičstve č. k. D 598/2001. Prokurátor nemohol podať žalobu podľa § 465 zákona č. 40/1964 Zb., pretože v zmysle § 12 zákona č. 278/1993 Z. z. oprávnenie štátu prostredníctvom prokurátora podať žalobu je možné len vo veciach pri prevode majetku štátu. Dedičské konanie podľa názoru Okresného úradu Žilina nemá charakter prevodu majetku, resp. prevodu práv a povinností. S dedičským konaním sa spája prechod práv a povinností zo zosnulého na iné subjekty. Okresný úrad Žilina ďalej podotkol, že odvolávanie sa žalobkyne na judikatúru Najvyššieho súdu SR nie je celkom správne interpretované v takom ponímaní, ako to je uvedené v bode 8. žaloby. Žalobkyňa v poslednej vete bodu 8. žaloby uvádza, že v zmysle uvedeného (v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR) je zároveň potrebné v dedičskom konaní žalobkyňu považovať za jedinú a výlučnú dedičku po poručiteľovi. Tvrdenie žalobkyne, že je jediná a výlučná dedička je podľa názoru Okresného úradu Žilina nepravdivé a to z nasledujúcich dôvodov: Žalobkyňa nadobudla dedičstvo po poručiteľovi v dedičskom konaní na základe nezákonného Osvedčenia o dedičstve. Žalobkyňa nepatrí v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. do žiadnej dedičskej skupiny, či už zo zákona alebo zo závetu. Okresný úrad Žilina, ako oprávnený subjekt, ktorý koná za štát, v konaní o dedičstve č. k. D 598/2001 nemal možnosť domáhať sa svojich práv, keďže nemal vedomosť o tom, že takéto konanie prebieha, resp. prebehlo, a to až do doby, ktorá nadchádzala premlčaciu lehotu na podanie žaloby. Z tohto dôvodu nemožno označovať štát za nečinný, čo by mohlo spôsobiť (v zmysle judikatúry najvyššieho súdu SR) zánik nároku štátu na dedičstvo z titulu odúmrte. Okresný úrad Žilina dal do povedomia právny názor Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v Uznesení sp. zn. 9CoD/12/2015 - 59 zo dňa 25. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 08. 2015, v ktorom Krajský súd v Žiline uviedol: „Pokiaľ ide o okruh účastníkov, je odvolací súd toho názoru, že v dodatočnom dedičskom konaní o novoobjavenom majetku môže byť účastníkom i ten, kto nebol účastníkom pôvodného (základného) dedičského konania, ak jeho dedičské právo vyšlo najavo až pri dodatočnom obnovenom prejednaní dedičstva, a preto vymedzenie okruhu účastníkov v tomto konaní môže byť iné oproti pôvodnému konaniu.“ Takýto výklad Krajského súdu v Žiline považoval Okresný úrad Žilina za logický a zákonný, ktorý zároveň nemá odporovať judikatúre Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že nemôže byť na ujmu štátu ako zákonného subjektu oprávneného na dedičstvo po poručiteľovi to, že nebol účastníkom v pôvodných dedičských konaniach z dôvodu nezákonného postupu notára. Vydanie nezákonného Osvedčenia o dedičstve č. k. D 598/2001, ktorým si žalobkyňa nárokuje postavenie jedinej a výlučnej dedičky po poručiteľovi nemôže diskvalifikovať štát a zbaviť ho jeho zákonného nároku a oprávnenia na dedičstvo poručiteľa. Okresný úrad Žilina zastupujúci štát v dedičských veciach, z dôvodu nevedomosti o existencií dedičského konania (popísanej vyššie), nemohol napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami nezákonné Osvedčenie o dedičstve č. k. D 598/2001 a takisto sa nemal ako domáhať svojho práva žalobou na vydanie dedičstva, ktoré bolo vydané nepravému dedičovi. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami nemôže byť štátu na ujmu to, že nevyužil zákonom stanovené prostriedky slúžiace na ochranu jeho majetkových práv. Na základe uvedených skutočností Okresný úrad Žilina navrhoval, aby konajúci súd žalobu voči žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Okresným úradom Žilina z a m i e t o l a žalobkyni trovy konania nepriznal.
4. Dňa 19. 01. 2022 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobkyne (na č. l. 49 - 50 spisu), v ktorom uviedla, že žalobkyňa stále zotrváva na právnom názore ohľadne jednotnosti a nedeliteľnosti dedičského konania (ktorý je prezentovaný najmä rozhodnutím Najvyššieho súdu č.k. 3 Cdo 168/2014, ako aj ďalšími rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít), kde v zmysle uvedeného je dedičské konanie považované za jedno súdne konanie, aj keď v ňom môže byť vydaných niekoľko dedičských rozhodnutí (čo znamená aj jednotnosť a nedeliteľnosť účastníkov dedičského konania). V uvedenom zmysle aj úkon odmietnutia (celého) dedičstva môže byť uskutočnený len raz a výlučne len v prekluzívnej lehote podľa § 464 Občianskeho zákonníka, a ďalej tento úkon nemôže byť žiadnym spôsobom modifikovaný alebo zmenený. Tento úkon odmietnutia dedičstva má mať potom právne následky vo vzťahu k akýmkoľvek zisteným aktívam a pasívam dedičstva, a to bez ohľadu na to, či boli takéto aktíva alebo pasíva zistené v kmeňovom dedičskom konaní alebo v dodatočnom konaní o dedičstve. Uvedené zároveň má platiť aj naopak (t.j. v prípade, ak tento úkon nie je uskutočnený včas), kde v tomto prípade na dediča prechádzajú všetky aktíva a pasíva dedičstva, pričom akékoľvek dodatočné úkony odmietnutia dedičstva majú byť bez právnych následkov. Žalobkyňa dedičstvo nikdy neodmietla, inak by nemohlo byť vydané ani Osvedčenie o dedičstve zo dňa 9.4.2001, č.k. D 598/2001, a teda má byť jednoznačne aj jediným dedičom po poručiteľovi C. F. (keďže jej účastníctvo v dedičskom konaní bolo právoplatne
potvrdené). V prípade, ak po uplynutí lehoty podľa § 464 Občianskeho zákonníka v roku 2003 (a zároveň spôsobom, ktorý ani nezodpovedá ustanoveniu § 463 Občianskeho zákonníka) žalobkyňa uskutočnila prejav vôle, z ktorého má byť možné vyvodiť záver o tom, že súhlasí s tým, aby dedičstvo pripadlo štátu; má byť takýto prejav vôle bez akýchkoľvek právnych účinkov vo vzťahu k dedičskému konaniu, v ktorom konkludentným spôsobom už raz prijala aktíva a pasíva dedičstva. Judikatúra súdov nižšieho stupňa, ktorá podáva výklad o zákonnej možnosti odlišných účastníkov kmeňového dedičského konania a dodatočného konania o dedičstve, je podľa názoru žalobkyne v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, a nie je možné na ňu prihliadať. Konkrétnejšie vyjadrenie k tejto právnej otázke mal podať Najvyšší súd ČR v konaní č.k. 21 Cdo 4290/2013, ktorý potvrdil, že účastníci konania vo všetkých dedičských konaniach musia byť totožní aj v prípade, ak v dodatočnom konaní o dedičstve vyjde najavo, že dedičom má byť osoba, ktorej v skutočnosti nesvedčí dedičské právo. Táto judikatúra sa síce nemá považovať za judikatúru najvyšších súdnych autorít v zmysle slovenských procesných predpisov, ale v otázke jednotnosti účastníkov dedičského konania má byť totožná s judikatúrou tuzemských najvyšších súdnych autorít, kde z týchto dôvodov je možné aplikovať aj záver českej judikatúry o jednotnosti účastníkov dedičského konania v prípade, ak právoplatne potvrdenému účastníkovi konania dedičské právo v skutočnosti nesvedčí. Táto judikatúra zároveň nemá uvádzať situáciu, kedy právoplatne potvrdený dedič neskôr po právoplatnosti dedičského rozhodnutia vyhlási, že dedičstvo prenecháva inej osobe, ale aj napriek tomu nemá byť možné dospieť k inému záveru, ak pri tomto úkone dediča neboli dodržané ustanovenia § 463 a § 464 Občianskeho zákonníka.
5. Dňa 31. 01. 2022 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 61, 62 spisu), v ktorom uviedol, že dodatočné dedičské konanie nie je pokračovaním pôvodného (základného) dedičského konania, ale ide o relatívne samostatné dedičské konanie, ktoré do určitej miery nadväzuje na rozhodnutie v prvotnom konaní. V prípadoch dodatočného prejednania dedičstva nemá byť možné bezvýhradne súhlasiť so stanoviskom objavujúcim sa v judikatúre súdov ČR, že v rámci dodatočného konania nie je prípustné odlišné posúdenie otázky okruhu dedičov. Z ustanovenia vzťahujúceho sa na dodatočné konanie o dedičstve má implicitne vyplývať, že v prípade novoobjaveného majetku poručiteľa sa vykoná konanie o dedičstve bez akýchkoľvek zákonných obmedzení vylučujúcich aplikáciu príslušných ustanovení či už Civilného mimosporového poriadku alebo v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich konanie o dedičstve. V zmysle príslušných ustanovení uvedených právnych predpisov majú byť účastníkmi konania všetci tí, ktorým svedčí dedičské oprávnenie po poručiteľovi. Zdôraznil, že v dedičskom konaní sa nevydáva súdne rozhodnutie, ktoré by záväzným spôsobom (navyše pre osoby, ktoré nemali možnosť zúčastniť sa prvotného konania a ktoré nemali možnosť podať opravný prostriedok) určovalo, kto je dedičom poručiteľa. V prípade, ak by súd, vedomý si nezákonnosti postavenia žalobkyne ako účastníčky konania už v prvotnom dedičskom konaní, rozhodol v súlade s návrhom žalobkyne, že žalobkyňa je výlučnou dedičkou v predmetnej dedičskej veci po poručiteľovi C. F., by potom takéto rozhodnutie nekorešpondovalo so záujmom na spravodlivom usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi konania, čo by znamenalo zásah do Ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces. Podľa názoru Okresného úradu Žilina, by sa v rámci prejednania novoobjaveného majetku mal skúmať okruh dedičov vždy podľa hmotného práva, pretože tento okruh môže byť iný ako pri prvotnom prejednaní dedičstva. Procesný okruh dedičov má byť rozhodujúci len v okamihu vydania každého dedičského rozhodnutia, či už dodatočného alebo prvotného, avšak vždy má vychádzať z hmotnoprávnych nárokov dedičov. V zmysle uvedeného má byť možné vyvodiť záver, že aj v rámci konania o novoobjavenom majetku sú rozhodujúce platné hmotnoprávne normy a procesné normy nemôžu tomuto stavu odporovať. Uviedol, že Najvyšší súd neriešil identický prípad (právnu otázku) s vecou konania po poručiteľovi C. F., tak ako tvrdí žalobkyňa, ale otázku týkajúcu sa dodatočného konania o dedičstve majetku poručiteľa, ktorý už bol prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní a v ktorom žalobca mal namietať právny status žalovaného ako nezákonný. Fakticky Najvyšší súd ČR sa mal zaoberať vecou, v rámci ktorej bol namietaný nezákonný status dediča v pôvodnom konaní, pričom žalobca navrhoval, aby bol všetok poručiteľov majetok prejednaný v dodatočnom dedičskom konaní s jediným zákonným dedičom. Dokonca v tomto prípade odvolací súd (Městský soud v Praze) mal vydať uznesenie č. k. 24 Co 59/2013-284, na ktoré nadväzovalo uznesenie Najvyššieho súdu ČR č. k. 21 Cdo 4290/2013, v ktorom sa odvolací súd vyjadril, že v niektorých zvláštnych prípadoch bude výnimočne na mieste pripustiť aj iný okruh dedičov, ak by sa prevzatie pôvodného okruhu dostalo do rozporu so zákonom a vyšli by najavo skutočnosti, že niektorému dedičovi neprislúcha postavenie zákonného dediča, čo by znamenalo, že v tom prípade by bolo v rozopre so zákonom, aby sa takýto nezákonný dedič podieľal na nadobudnutí novoobjaveného majetku v dodatočnom dedičskom konaní. Nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu ČR toto uznesenie odvolacieho súdu potvrdilo z čoho má
byť možné vyvodiť záver, že v dodatočných konaniach nebude mať nezákonný dedič, ktorý však dedil v prvotnom dedičskom konaní, nárok na nadobudnutie novoobjaveného majetku, pretože mu takýto nárok podľa hmotného práva neprislúcha. Z tohto dôvodu podľa názoru Okresného úradu Žilina nie je možné aplikovať právnu vetu Najvyššieho súdu ČR č. k. 21 Cdo 4290/2013 na dodatočné dedičské konania po poručiteľovi, keďže skutkové okolnosti, na základe ktorých rozhodol Najvyšší súd ČR, nereflektujú ani jedno konanie po Poručiteľovi ale má ísť o odlišný stav, ktorého faktickosť má uvádzať aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení. Judikatúra Najvyššieho súdu SR, so zreteľom na jej obsah, podľa názoru Okresného úradu Žilina nijakým spôsobom nemá právne kolidovať s judikatúrou súdov nižšieho stupňa spomenutou vo Vyjadrení Okresného úradu Žilina pod sp. č. OU-ZA-MPO2021/044322-005 zo dňa 27. 12. 2021. Uvádzal, že úmysel Najvyššieho súdu SR v rámci právnych výkladov ohľadom dodatočných dedičských konaní má byť ochrana postavenia pôvodných dedičov, z dôvodu komisívneho alebo omisívneho konania neopomenutých účastníkov prvotného konania, ktorí mali o takomto dedičskom konaní vedomosť. V takýchto prípadoch nemá byť na ujmu pôvodnému právoplatnému dedičovi vznik dodatočného dedičského konania na ujmu to, ak sa napr. niektorí účastníci prvotného dedičského konania vzdali svojho práva na dedenie, avšak svoje účastníctvo si v dodatočnom dedičskom konaní nárokujú. Okresný úrad Žilina zastával právny názor, že aj v prípade novozisteného majetku, ktorý bude predmetom dodatočného dedičského konania, je účastníctvo stanovené pôvodným dedičským konaním, avšak v prípade zistenia opomenutého zákonného dediča, ktorý v tomto prípade nemal možnosť podať opravný prostriedok z dôvodu nevedomosti o prebiehajúcom konaní, je s ním potrebné jednať ako s dedičom, ktorý bude mať nárok na novoobjavený majetok pred nezákonným dedičom z prvotného konania.
6. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 25. 03. 2022, a to za účasti právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného, pričom súd na predmetnom pojednávaní vo veci rozhodol.
Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Osvedčením o dedičstve zo dňa 09. 04. 2001, sp. zn. 598/2001, Dnot 82/2001 vydaným JUDr. Zdenkom Pijákom, notárom ako súdnym komisárom bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi C. F., U.. XX. XX. XXXX, Q.. XX. XX. XXXX žalobkyni, pričom v osvedčení bolo konštatované, že po poručiteľovi závet nezostal a žalobkyňa dedila ako dedička IV. skupiny - teta poručiteľa (osvedčenie na č. l. 16 - 18 spisu). Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2001.
8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 07. 10. 2015, sp. zn. 27C/320/2013-100, právoplatný dňa 29. 12. 2015 a vykonateľný dňa 14. 01. 2016 bola žaloba žalobkýň G. G. K. K. L. voči žalovanej C. U. o určenie vlastníckeho práva zamietnutá a žalobkyniam bola uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania (rozsudok na č. l. 19 - 24 spisu).
9. V zázname z prejednania dedičstva Dnot 82/2001 zo dňa 09. 04. 2001 po nebohom C. F. spísanom žalobkyňou dňa 04. 08. 2003 (na č. l. 70 spisu) žalobkyňa uviedla, že súhlasí, aby prebehlo opakovane prejednanie dedičstva po poručiteľovi, oprávneným na podanie takého návrhu má byť štát, ktorému má dedičstvo pripadnúť z titulu odúmrte, pričom so súhlasom žalobkyne nemá byť potrebná žaloba na určenie vlastníckeho práva zo strany Okresného úradu Žilina. V prípade prevodu dedičstva na štát mala žalobkyňa záujem o kúpu dedičstva.
10. Uznesením Okresného súdu Žilina prostredníctvom povereného notára - súdneho komisára JUDr. Zuzany Kolembusovej zo dňa 01. 10. 2021, sp. zn. 30D/582/2019, D not 286/21 v dedičskej veci po poručiteľovi C. F. súd odkázal žalobkyňu, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia na Okresnom súde Žilina podala proti žalovanému žalobu na určenie, že je dedičkou po poručiteľovi. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že poručiteľ C. F. zomrel slobodný, bezdetný, bez zanechania závetu, rodičia a prarodičia ho predumreli, súrodencov, ani spolužijúcu osobu nemal a žiadne z detí prarodičov ku dňu úmrtia poručiteľa nežili. Dňa 08. 11. 2019 podala žalobkyňa na Okresnom súde Žilina návrh na prejednanie dodatočného dedičstva. Listom Okresnej prokuratúry v Žiline zn. Pc 2032/02 zo dňa 26. 05. 2003 bol notár JUDr. Zdenko Piják upozornený na nesprávny postup v dedičskom konaní po poručiteľovi, v ktorom vystupovala žalobkyňa ako jediná dedička s tým, že je tetou poručiteľa, ale malo sa ukázať, že je jeho sesternicou a že dedičské konanie malo byť vedené ako odúmrť (uznesenie na č. l. 13 - 15 spisu).
11. O dodatočnom konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľovi Jozefovi Tiešikovi bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Žilina prostredníctvom povereného notára - JUDr. Kolembusovej zo dňa 03.01.2022, sp. zn. 30D/582/2019, D not 286/21 tak, že majetok uvedený v uznesení pripadol štátu Slovenská republika, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2022.
Súd predmetnú právnu veci posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
12. V zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
13. V zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 CMP, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
14. V zmysle ustanovenia § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
15. V zmysle ustanovenia § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
16. V zmysle ustanovenia § 475 ods. 2 OZ, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
17. V zmysle ustanovenia § 475a OZ, ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
18. Súd konštatuje, že žaloba bola v predmetnej veci podaná v stanovenej 30-dňovej lehote plynúcej od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 30D/582/2019 zo dňa 01. 10. 2021, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 08. 10. 2021 pričom žaloba bola v predmetnej veci podaná dňa 02. 11. 2021. Súd v ďalšom konštatuje, že v spore nebolo sporným, že žalobkyňa bola sesternicou poručiteľa C. F., pričom s poukazom na ustanovenie § 475 a § 475a Občianskeho zákonníka žalobkyňa nespadá do žiadnej zákonom stanovenej skupiny osôb zákonných dedičov (vo štvrtej skupine dedičov dedia po tom, ako nededí manžel, deti, rodičia, súrodenci a spolužijúce alebo odkázané osoby a deti súrodencov, prarodičia poručiteľa alebo ich deti - teda tety a ujovia poručiteľa.) Žalobkyňa však bola sesternicou poručiteľa, ktorý nezanechal závet. Podľa názoru súdu je preto možné jednoznačne konštatovať, že žalobkyňa nie je dedičkou po poručiteľovi C. F.. Podľa názoru súdu nemožno za dediča v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku považovať tú istú osobu ako v pôvodnom konaní o dedičstve, pokiaľ od právoplatného rozhodnutia o dedičstve v pôvodnom konaní vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré také dedičské právo vylučujú (v predmetnom prípade vyšlo najavo, že žalobkyňa nebola tetou poručiteľa, ale bola jeho sesternicou, pre ktorú zákon dedičské právo nepredpokladá).
19. Je potrebné konštatovať, že dôvodom pre dodatočné dedičské konanie neboli vadné skutkové zistenia ohľadne príbuzenského vzťahu žalobkyne k poručiteľovi, ale dôvodom bola existencia novoobjaveného majetku, ktorý nebol v pôvodnom dedičskom konaní prejednaný. Nemožno bez zohľadnenia skutočností, ktoré vyšli najavo po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi vychádzať z okruhu dedičov zistených v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. D 598/2001. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na uznesenie NS ČR sp. zn. 21Cdo 4290/2013, súd konštatuje, že závery právnej vety tohto uznesenia sa vzťahujú na prípady, kedy je predmetom dodatočného dedičského konania majetok, ktorý už bol prejednaný v pôvodnom (skoršom) dedičskom konaní, kedy majú byť účastníkmi takého konania tí, ktorí boli účastníkmi pôvodného dedičského konania (ktorými podľa uvedeného uznesenia sú pôvodní účastníci aj vtedy, ak vyjde najavo, že niektorému z dedičov,
ktorý nadobudol dedičstvo podľa pôvodného právoplatného dedičského rozhodnutia nesvedčí dedičské právo). Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o odlišnú situáciu, ako je situácia v súdenom prípade, kde sa začalo konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva z dôvodu, že po poručiteľovi bol objavený nový majetok, ktorý nebol prejednaný v dedičskom konaní. Z predmetného uznesenia navyše okrem iného vyplynulo, že odvolací súd dovolanie voči rozhodnutiu ktorého najvyšší súd zamietol, vo svojom uznesení uviedol, že v niektorých osobitných prípadoch bude výnimočne na mieste pripustiť iný okruh dedičov, a to v prípadoch, ak by sa prevzatie pôvodného okruhu dedičov dostalo do rozporu so zákonom. Súd je toho názoru, že v predmetnom prípade pri prejednávaní novoobjaveného majetku po poručiteľovi nie je možné nebrať zreteľ na okolnosti, ktoré vyšli najavo po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania sp. zn. D 598/2001 (t.j. že žalobkyňa nie je zákonnou a ani závetnou dedičkou po poručiteľovi). Pokiaľ by bolo v predmetnom dodatočnom dedičskom konaní konané so žalobkyňou ako s dedičkou, také rozhodnutie by bolo nezákonné. Uvedené nevylučuje, aby také dodatočné konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa nadväzovalo na to pôvodné konanie o dedičstve, avšak už so zohľadnením skutočností, ktoré následne vyšli najavo. Zároveň v predmetnom dodatočnom dedičskom konaní o novoobjavenom majetku nedochádza k prehodnoteniu skutkových ani právnych záverov skoršieho konania o dedičstve po poručiteľovi, ale k prejednaniu nového objaveného dedičstva po poručiteľovi. Podľa názoru súdu nie je dôvod sa neodkloniť od pôvodného okruhu dedičov pri prejednávaní novoobjaveného dedičstva po tom istom poručiteľovi, a to z dôvodu dosiahnuť zákonné rozhodnutie so zohľadnením zákonom stanoveného okruhu dedičov. Z uvedených dôvodov potom súd nemohol vyhovieť žalobe žalobkyne a určiť, že je dedičkou po poručiteľovi C. F., a žaloba žalobkyne nie je s prihliadnutím na zákonné ustanovenia týkajúce sa zákonného okruhu dedičov dôvodná, na základe čoho bola zamietnutá.
20. Súd zároveň poukazuje na to, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 03. 01. 2022, sp. zn. 30D/582/2019 v dedičskej veci po poručiteľovi C. F. už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že dodatočne objavený majetok pripadol štátu Slovenská republika (uznesenie právoplatné dňa 26. 01. 2022). V predmetnom spore preto absentuje aj naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou požadovanom určení jej dedičského práva.
21. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Žalovaný bol v predmetnom spore úspešný v plnom rozsahu (žaloba bola voči nemu zamietnutá), avšak trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).