Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/134/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX R., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpenému: RR Legal Corp., s.r.o. IČO: 46 789 634, so sídlom Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 83,68 eur s príslušenstvom a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/2/2018-151 zo dňa 09.04.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením č. k. 15Csp/2/2018-276 zo dňa 13.07.2018.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 470 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, 3; § 325 ods. 1, 2; § 326 ods. 1; § 328 ods. 1; § 329 ods. 1; § 333 a § 334 CSP.

3. Konštatoval, že po oboznámení sa s dôvodmi žaloby a predbežnom prieskume obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.06.2013 zistil, že žalobkyňa osvedčila v dostatočnej miere na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dôvodnosť a trvanie žalovaného nároku. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie žalobkyne, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti stanovené v ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za daného stavu prvoinštančný súd považoval predložené listinné dôkazy a žalobkyňou uvádzané tvrdenie o absencii obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve a prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvných dojednaniach spotrebiteľa s dodávateľom za dostatočné na účely posúdenia dôvodnosti a trvania nároku pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia. Poukázal na dočasný charakter neodkladného opatrenia, keďže až v rozhodnutí vo veci samej budú s konečnou platnosťou vyriešené otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, priznania žalovaného nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia zmluvných podmienok za neprijateľné.

4. Žalovaný do spisu poskytol oficiálne vyjadrenie, podľa ktorého „Od 18. decembra 2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavil poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho podnikanie sa rozhodol ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úvery na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov“. Toto vyhlásenie bolo poskytnuté ako

oficiálne autorizované vyhlásenie samotného žalovaného pre médiá a je zverejnené aj na webovej stránke žalovaného.

5. Prvoinštančný súd tak ustálil, že z vyššie uvedeného stanoviska samotného žalovaného, ako aj zo všetkých listín predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaný doposiaľ ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že žalovaný pozastavil a výrazne obmedzil svoju činnosť, v súčasnosti žiadne nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil všetky svoje obchodné pobočky, nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu dôvodne vyvolávať u žalobkyne obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou žalovaného nároku. Z predloženej výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je vo výrazne záporných hodnotách a to - 16 205 010 eur, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume 6 155 802,20 eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti.

6. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie považoval za dostačujúce za účelom osvedčenia obavy žalobkyne, že exekúcia bude ohrozená, lebo súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného totiž nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti uplatneného nároku žalobkyne. Prvoinštančný súd rovnako aj požadovanú výšku vkladanej sumy 470 eur považoval za primeranú, neprekračujúcu nevyhnutnú mieru zásahu do práv žalovaného, keďže táto pokrýva iba sumu žalovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania žalobkyne.

7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia stanovenou v § 324 ods. 3 so záverom, že žalovaný nemá žiadny majetok, na ktorý by žalobkyňa mohla efektívne zriadiť záložné právo, lebo jediným majetkom žalovaného sú finančné prostriedky a neurčité pohľadávky žalovaného voči neurčitým klientom. Tieto pohľadávky sú navyše postupované na tretie spoločnosti a nie je tak možné ich špecifikovať za účelom prípadného ich založenia prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.

8. V závere súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere preukázala opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a uviedla konkrétne skutočnosti vyvolávajúce oprávnenú obavu, že exekúcie bude ohrozená. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobkyni pred možnými a najmä aj reálne hroziacimi nepriaznivými následkami, ktorým nasvedčujú doposiaľ známe okolnosti týkajúce sa aktuálnych majetkových pomerov žalovaného, ako aj jeho podnikateľskej činnosti. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu teda nevyvolávajú žiadne pochybnosti o dôvodnosti potreby zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

9. O trovách neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval, s odôvodnením, že o ich nároku rozhodne v konečnom rozhodnutí.

10. Uvedené uznesenie bolo opravným uznesením č. k. 15Csp/2/2018-276 zo dňa 13.07.2018 opravené v záhlaví čo do označenia obchodného mena žalovaného tak, že toto správne znie: „Endepro, s.r.o. v likvidácii“.

11. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1, písm. b), d) f/, g/ a h/ CSP. Odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, čím mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces s poukazom na nález Ústavného súdu SR z 18.11.2008, III. ÚS/298/2008 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/5/1997 aplikované pod R/111/1998 z 28.08.1997. Tvrdil, že okresný súd v napadnutom uznesení neodôvodnil prečo uložil žalovanému zložiť do úschovy práve sumu vo výške 470 eur. Uvedená suma pritom prekračuje žalovanú sumu o viac ako 461 %. Tiež tvrdil, že mu nebola doručená žiadna z príloh zo žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu bolo znemožnené brániť sa a chrániť svoje práva. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že existuje obava, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Táto obava neexistuje. Napadnuté uznesenie neodkazuje na žiadne konkrétne

dôkazy preukazujúce túto obavu. Žalovaný nie je v úpadku, ani nie je platobne neschopný, ani predĺžený. Ku koncu účtovného obdobia 2016 hodnota jeho majetku bola 43.981.745 Eur a hodnota všetkých záväzkov žalovaného bola 25.286.256 Eur. Ku koncu účtovného obdobia roku 2016 dosiahol zisk v sume 11.956.972 Eur. Žalovaný má aj hmotný majetok ( stavby, hnuteľné veci a iné ) v sume 3.055.659 Eur a ku koncu účtovného obdobia 2016 má v bankách na účtoch 5.678.394 Eur. Obdobná uzávierka bude aj za rok 2017, preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že by bola ohrozená exekúcia v sume 83,68 Eur. Žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti Internationa Personal Finance Investments Limited, pôsobiacej v 12 štátoch. Žalovaný si vždy plní všetky svoje splatné záväzky. Podľa odvolateľa žalobca neosvedčil, aby žalovaný reálne vykonával akéhokoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku a poukázal na zisk v roku 2016 vo výške takmer 12 miliónov Eur. Aj keď je žalovaný v likvidácii, niet preto zámienky predpokladať, aby došlo k ukráteniu žalobcu. Upriamil pozornosť na § 75 ods. 3 a 4 z. č. 513/1991 Zb. Prvoinštančný súd neposudzoval povinné kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to či je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie - táto podmienka splnená nie je, ani len hypoteticky neexistuje možnosť, aby subjekt, akým je žalovaný v prípade úspechu žalobcu vo veci samej mohlo dôjsť k ohrozeniu následnej exekúcie. Napadnuté uznesenie nezohľadňuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, či rozhodnutie NS SR z 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Súd nespomenul vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, o dôvodnosti ktorej svedčia opakované rozhodnutia v právne totožných veciach (rozsudok sp. zn. 15Csp/143/16, 15Csp/153/16, 15Csp/108/16, 15Csp/161/16), čo vylučuje akúkoľvek potrebu zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia pre žalobcu. Nie je tiež splnená podmienka dočasného charakteru a nevytvorenia nenávratného stavu; tiež obmedzenie žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (t.j. princíp proporcionality), keďže ide o premrštenú sumu, prevyšujúcu viac ako 461 % oproti žalovanej pohľadávke; rovnako nie je splnená podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP, lebo žalovaný má majetok a je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa ods. 1 citovaného ustanovenia. K uvedenému sa súd prvej inštancie ani len nevyjadril, lebo žalovaný majetok má. Učinil tak iba voči nevymožiteľným pohľadávkam, všetko v súlade aj s § 17 z.č. 129/2010 Z.z. Bolo podaných veľa návrhov na neodkladné opatrenia voči žalovanému, a v prípade ich vyhoveniu by išlo o značné finančné prostriedky, ktorých obmedzené nakladanie by predstavovalo bezdôvodnú ujmu na strane žalovaného. Poukázal na viecero uznesení krajských súdov, ktorými bolo konštatované, že nie sú dané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a jemu bude priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.

12. K odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

15. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 .

16. Z ust. § 325 ods. 1 vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) .

18. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 .

19. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1

20. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení, prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).

21. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 . Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.

22. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa osvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu ohrozenej exekúcie.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, a to že žalobkyňa v danom prípade osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

24. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 prehľad o firme žalovaného a informáciu pre zákazníkov, že žalovaný od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

25. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je od 01.03.2018 v likvidácii. Uvedená spoločnosť na rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o. už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.

26. Z vyššie uvedeného sa dá dôvodne domnievať, že ide o zrušenie spoločnosti žalovaného, k čomu, podľa odvolacieho súdu, žalovaný nepochybne smeruje. Môže ísť o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

27. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložil žalobca sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov.

28. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava <<https://www.provident.sk/>> vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

29. Z vyššie uvedenej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015 záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z toho je nutné vyvodiť, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania.

30. Možno konštatovať, že žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok, respektíve, aj keď tvrdil, že majetok vlastní, nepredložil o tom, žiaden dôkaz a jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a ich množstvo je neurčité.

31. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, ani majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.

32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade, vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.

33. Z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

34. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie neodôvodnil výšku sumy 470 eur, ktorú uložil žalovanému zložiť do úschovy, odvolací súd uvádza, že v nej je zahrnutá žalovaná suma a trovy konania predbežne vyčíslené sumou 382,67 eur. Ak sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia k žalovanej sume, sú aj vo vzťahu k trovám konania.

35. K námietke žalovaného, že bolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, odvolací súd uvádza, že nebolo preukázané, a to ani žalovaným, hoci to tvrdil, aby žalovaný mal majetok, ktorý by mohol byť takto zabezpečený. Je nutné poukázať na to, že od 01.03.2018 žalovaný je v likvidácii, čo jednoznačne odôvodňuje záver o možnom ohrození prípadnej exekúcie. Preto, ak bolo poukazované na iné rozhodnutia súdov, ktoré návrhy na neodkladné opatrenia zamietali, od 01.03.2018 došlo k zmene situácie, odôvodňujúcej potrebu takýmto návrhom vyhovieť.

36. Pretože boli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením č. k. 15Csp/2/2018-276 zo dňa 13.07.2018 podľa ust. § 389 Civilného sporového poriadku potvrdil. Neodkladné opatrenie je dočasným rozhodnutím, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd vyhodnotil totiž ako nedôvodné všetky odvolacie námietky. Napadnuté uznesenie je preskúmateľné, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vec bola správne právne posúdená, nariadené neodkladné opatrenie spĺňa aj podmienku proporcionality. Ak žalovaný tvrdí, že disponuje majetkom, suma 470 eur mu nemôže po jej zložení zasiahnuť do jeho majetkovej sféry negatívne.

37. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nebolo rozhodované, lebo o ňom bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť a to v súlade s ust. § 262 .

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .