Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5T-82-2018.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/82/2018
Uznesenie
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obvineného H. R., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, vo Zvolene dňa 21. 08. 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v spojení s § 214 ods. 1 Trestného poriadku postupuje trestnú vec obvineného H. R., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., A. XXXX/X, stíhaného pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v bode 1/ dňa 27. 03. 2017 v presnejšie nezistenom čase asi o 17.00 - 18.00 h v obci V. okr. B., na spoločnom dvore rod. domov č. XX a č. XX sa vyhrážal G. H., tak, že po tom ako sa G. H. vracala z prechádzky zo psom a nachádzala sa už na svojom dvore jej po predchádzajúcej spoločnej hádke týkajúce sa brány do dvora jej povedal, že jej urobí zo života peklo a že ak ju podreže tak sa mu za to celá dedina poďakuje, čím vzbudil u G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX dôvodnú obavu a svoj život a zdravie, a v bode 2/ dňa 29. 05. 2017 v presnejšie nezistenom čase vo večerných hodinách v obci V. okr. B., na spoločnom dvore rod. domov č. XX a č. XX sa vyhrážal L. H. a G. H. tak, že po tom ako sa vracali z prechádzky zo psom im povedal, že dokedy budú zatvárať bránu, dokedy budú robiť prieky a následne sa ich opýtal, či majú poistený dom, pretože on má veľmi dobre a že keby to podpáli tak on sa nebojí, čím vzbudil u L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX a G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX dôvodnú obavu a svoj život a zdravie, Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie veci ako priestupku.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 02. 07. 2018 obžalobu na obvineného H. R. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v bode 1/ dňa 27. 03. 2017 v presnejšie nezistenom čase asi o 17.00 - 18.00 h v obci V. okr. B., na spoločnom dvore rod. domov č. XX a č. XX sa vyhrážal G. H., tak, že po tom ako sa G. H. vracala z prechádzky zo psom a nachádzala sa už na svojom dvore jej po predchádzajúcej spoločnej hádke týkajúce sa brány do dvora jej povedal, že jej urobí zo života peklo a že ak ju podreže tak sa mu za to celá dedina poďakuje, čím vzbudil u G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX dôvodnú obavu a svoj život a zdravie, v bode 2/ dňa 29. 05. 2017 v presnejšie nezistenom čase vo večerných hodinách v obci V. okr. B., na spoločnom dvore rod. domov č. XX a č. XX sa vyhrážal L. H.F. a G. H. tak, že po tom ako sa vracali z prechádzky zo psom im povedal, že dokedy budú zatvárať bránu, dokedy budú robiť prieky a následne sa ich opýtal, či majú poistený dom, pretože on má veľmi dobre a že keby to podpáli tak on sa nebojí, čím vzbudil u L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX a G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX dôvodnú obavu a svoj život a zdravie. Podľa § 278 ods. 3 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná Vzhľadom na uvedené potom samosudca pri rozhodovaní skúmal, či uvedené konanie obvineného naplnilo skutkovú podstatu pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, a či toto konanie možno kvalifikovať ako trestný čin. Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1. Podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Samosudca teda preskúmal podanú obžalobu, ako aj predložený dôkazný materiál z prípravného konania a dospel k záveru, že skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, nie je trestným činom. Obvinený H. R. vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedol, že ho to mrzí, ale on si nič z tých dní nepamätá, je možné, že niečo oslavovali, ale nevedel uviesť, či bol pod vplyvom alkoholu, alebo si na to nepamätal, pretože je od vtedy už dlhá doba. Je možné, že bol vyprovokovaný, takže ak sa niečo stalo, tak ho to mrzí. V rámci výsluchu sa poškodeným ospravedlnil, určite nemal v úmysle im niečo spôsobiť, alebo im ublížiť. Nikdy by k tomu nedošlo, keby nerobili prieky. Poškodená L. H. vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedla, že býva so svojou dcérou G. v rodinnom dome č. XX v obci V., pričom dom patrí jej dcére. V susednom dome býva obvinený H. R., no majú s ním spoločný dvor a aj jednu vstupnú bránu. Tá brána je dôvodom ich hádok, lebo obvinený a jeho priateľka namietali, prečo sa musí brána stále zatvárať, keďže oni chodia do dvora autom. Ona netrvala na tom, aby sa brána zatvárala, keď odíde na chvíľu autom preč, ale keď odíde ráno a vráti sa až v noci, prečo by mala byť celý deň otvorená. Pre to sa stále hádali. Asi v máji 2017 boli s dcérou na prechádzke so psom, a obvinený s jeho priateľkou sedeli v altánku, a vtedy im obvinený povedal niečo také, že kedy to už pochopia, že dokedy budú robiť prieky. Ona mu len povedala, aby im dal pokoj, a išli domov, ale on kričal, že ich podpáli, že on má dobre poistený dom, tiež povedal, že ho nepoznajú, a že nevie, kde všade on robil, a že ešte uvidia. Pretože sa vtedy zľakli, išli to oznámiť na políciu. Tiež v minulosti povedal jej dcére, že ju podreže, čo aj nahrala. Jej sa pred tým obvinený nevyhrážal, len jej dcére, od vtedy, ako sa to stalo, sa už tiež nevyhrážal, len stále niečo namieta a háda sa s nimi. Obvinený ich ani nenapadol, ani nespôsobil žiadne zranenia, ani škodu. Na záver uviedla, že má veľkú obavu z toho, čo obvinený vtedy povedal, nevie, čoho je schopný. Keď aj ide do roboty, a dcéra je sama doma, tak sa o ňu bojí. Poškodená G. H. vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania uviedla, že v obci Turová vlastní rodinný dom č. XX, v dome býva len so svojou mamou L.. Ich susedom je obvinený H. R., ktorý býva v dome č. XX so svojou priateľkou. Ich domy majú jeden spoločný dvor, majú jednu spoločnú bránu do dvora, ktorá je celým ich sporom, pretože obvinený s jeho priateľkou chcú, aby sa brána do dvora nezatvárala, pretože tam chodievajú autami. Ona s mamou ale chcú, aby sa brána zatvárala, pretože bývajú pri zastávke a ľudia vidia do dvora, hádžu tam špaky a takisto chodia do dvora aj psy. Ďalej uviedla, že dňa 27. 03. 2017 niekedy podvečer asi o 17:00 až 18:00 hod. to bolo na dvore, vtedy tam bola sama, prišla z mesta a išla na prechádzku so psom, a keď sa vracala, začala sa hádka, pričom na presné podrobnosti hádky si už nespomenula, ale vtedy jej obvinený povedal, že jej urobí zo života peklo, že to bude riešiť ďalej a povedal jej tiež, že keby ich podrezal, tak sa mu celá dedina poďakuje, alebo niečo podobné. K tomu do spisu doložila aj nahrávku. Dňa 29. 05. 2017 bola s mamou na dvore, resp. sa vracali z prechádzky o psom, a vtedy sedel obvinený so svojou priateľkou v altánku, pričom ako popri nich prechádzali, tak sa jej opýtal, že dokedy budú robiť prieky. Na to mu mama povedala, aby im dal pokoj. Obvinený im začal hovoriť, že jeho priateľke deň predtým zatvorili bránu, ale oni ho ignorovali a išli smerom domov, a ako otvárali dvere, tak im povedal, že ak budú robiť napriek, že ich podpáli, že on má dobrú poistku na dom, teda že keď ho podpáli, tak sa nebojí, lebo on má dobrú poistku. Tiež povedal, že ak budú robiť napriek, tak ich podreže. Pri tom prvom skutku bola prítomná len ona a obvinený s priateľkou, a pri tom druhom skutku ona a jej mama. Viac sa jej obvinený nevyhrážal, odvtedy ak aj majú nejaký spor, resp. hádku, už sa obvinený nevyhráža. Obvinený ju nenapadol, ani jej nespôsobil žiadne zranenia, ani žiadnu škodu. Na záver uviedla, že má obavu z toho, čo jej obvinený povedal, ona ho nepozná, on sa tam prisťahoval.
Svedkyňa R. A., družkou obvineného, v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva právo v zmysle § 130 Trestného poriadku a odmietla vypovedať, pretože obvinený je jej priateľ a žijú v spoločnej domácnosti 5 rokov. Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Nie každé vyhrážanie, resp. slovná hádka, musí vždy nevyhnutne naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Dokazovanie taxatívne ustanovených okolností preukazujúcich mieru závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona ako špecifického materiálneho korektívu je pri prečine obligatórne. Obligatórne teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu. V tomto prípade síce konanie obvineného vykazuje formálne znaky prečinu, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bolo potrebné pristúpiť ku korekcii posudzovania konania obvineného cez materiálny korektív, následkom čoho súd dospel k záveru, že v tomto prípade nejde o prečin. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, medzi obvineným a poškodeným už dlhodobo dochádza ku vzájomným hádkam ohľadne spoločného dvora a spoločnej brány, čo bolo aj predmetom oboch skutkov. Poškodené síce v rámci ich výpovedí uviedli, že majú dôvodnú obavu z toho, čo im povedal obvinený, ale zároveň uviedli, že od vtedy sa im nevyhrážal. Skutky sa mali stať marci a máji 2017, pričom obe poškodené v rámci ich výsluchu dňa 11. 06. 2018 uviedli, že majú dôvodnú obavu z toho, čo im povedal obvinený (teda po viac ako roku od skutku, pričom odvtedy sa obvinený vo vzťahu k nim žiadneho protiprávneho konania nedopustil). Súd preto s poukazom na uvedené neposúdil konanie obvineného ako spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že konanie obvineného nie je možné kvalifikovať ako prečin, pretože boli kumulatívne splnené všetky taxatívne vymedzené okolnosti podmieňujúce použitie materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň však konanie obvineného možno subsumovať pod priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Preto súd rozhodol tak, že trestnú vec obvineného Mirka Stehlíka postúpil Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie veci ako priestupku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.