Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-31-2018.pdf
PDF · 139.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci navrhovateľa otca I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Š. I. 435/8, zastúpeného N.. Z. D., advokátom so sídlom v C., G. D. X a matky V.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Š. I. XXX/X, zastúpenej JUDr. S. U., advokátkou so sídlom v C., M. R. XX/ X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: V. C., nar. XX.XX.XXXX, I. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.februára 2018, č. k. 12P/24/2017-432 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o určení výživného na maloleté deti a IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. manželstvo I. C., narodeného XX.XX.XXXX a Ing. N. C., rodenej I., narodenej XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I. republike, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MV SR- osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/42, ročník 2005, strana 200, pod poradovým číslom 399, rozviedol. Vo výroku II. na čas po rozvode manželstva schválil uzavretú rodičovskú dohodu v tomto znení: 1/ Maloleté deti, V. C., nar. XX.XX.XXXX, I. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, Ing. N. C., nar. XX.XX.XXXX. 2/ Podľa dohody rodičov maloletých detí je otec, I. C., nar. XX.XX.XXXX, oprávnený s maloletými deťmi, V., I. a B. sa stretávať každý utorok okrem letných školských prázdnin, od 15,00 hod. do 19,00 hod. a každý prvý víkend v mesiaci od piatku 15,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že v čase dohodnutom ako začiatok styku si otec deti na styk riadne pripravené pred bytom matky prevezme a na tom istom mieste v čase dohodnutom ako koniec styku všetky deti matke vráti. Vo výroku III. otcovi I. C. uložil povinnosť platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na výživu maloletej V. mesačne sumu 450 eur, na výživu maloletého I. mesačne sumu 350 eur a na výživu maloletej B. mesačne sumu 350 eur, k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci. Vo výroku IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že obaja manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I. republike. U oboch išlo o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným bydliskom bola C.. Z manželstva účastníkov pochádzajú tri mal. deti, V., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že rodičia mal. detí sa na výkone svojich práv a povinností voči maloletým deťom nevedeli dohodnúť, uznesením č. k. 12P/54/2017-15 zo dňa 06.12.2017, tamojší súd do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/24/2017, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril všetky tri mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. V. vo výške 300 eur mesačne, na výživu mal. B. vo výške 200 eur mesačne
a na výživu mal. I. vo výške 200 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2018 a vykonateľnosť dňa 06.12.2017. Zhodnotiac výsledky dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že boli splnené všetky podmienky § 22 a 23 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pre rozvod manželstva. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi dobré nie sú, manželstvo si minimálne od januára 2017 neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií, pričom pre postoj navrhovateľa nebol ani najmenší predpoklad, že v budúcnosti sa môže na tom niečo zmeniť. Navrhovateľ už viac ako rok udržiava vzťah s inou ženou, pričom ide o vzťah vážny, intímneho charakteru. Manželia takisto od januára 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich si snaží v súčasnosti zabezpečiť vlastné bývanie. Deti si takisto na situáciu v rodine už zvykli a teda rozvod manželstva nebude na ich ujmu. Hoci manželka mala záujem vzťah medzi ňou a navrhovateľom riešiť mediáciou, resp. inou odbornou pomocou, v priebehu konania i ona dospela k záveru, že ich manželstvo je len formálne a že nie je žiaden predpoklad, že by v budúcnosti mohli ešte spolužitie obnoviť. Z vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Podľa právneho názoru súdu vinu na rozvrate manželstva majú obaja manželia v tom, že potom, ako navrhovateľ skončil s aktívnou hráčskou kariérou a začal podnikať, menej času trávil s manželkou a takisto s deťmi, manželka mu túto skutočnosť vytýkala, pričom obaja nevedeli adekvátne celú situáciu riešiť, v dôsledku čoho sa postupne citovo odcudzovali. Podstatne väčšiu vinu na rozvrate manželstva má však navrhovateľ, ktorý za trvania manželstva nadviazal intímny vzťah s inou ženou, v dôsledku čoho bol rozvrat vzťahu oboch manželov zavŕšený. S konaním o rozvode manželstva je spojené takisto konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Hoci v návrhu na rozvod manželstva žiadal navrhovateľ zveriť všetky tri mal. deti do jeho osobnej starostlivosti s čím jeho manželka nesúhlasila, v priebehu konania obaja rodičia mal. detí uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že v podstatnej miere po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť mal. deťom zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti o mal. deti nezistil súd žiadne nedostatky. Naopak matka sa o mal. deti riadne po každej stránke stará a preto rodičovská dohoda v tejto časti bola v záujme mal. detí a preto ju súd aj na návrh kolízneho opatrovníka schválil. Nakoniec, samotné maloleté deti prejavili záujem v prípade rozvodu manželstva ich rodičov, zostať v osobnej starostlivosti ich matky. V priebehu konania sa nakoniec obaja rodičia mal. detí dohodli aj na rozsahu úpravy styku otca s mal. deťmi, prihliadajúc pritom na podnikateľské aktivity otca, školské a športové aktivity detí. Rodičovská dohoda aj v tejto časti bola v záujme všetkých troch mal. detí a preto súd rodičovskú dohodu aj v tejto časti, so súhlasom kolízneho opatrovníka, schválil. Zásadný rozpor medzi rodičmi zostal počas konania v tom, akou výškou výživného by mal na čas po rozvode manželstva otec na všetky tri mal. deti prispievať. Otec v priebehu celého konania poukazoval na to, že vzhľadom na skutočnosť, že podniká, pričom jeho príjem z podnikania pravidelný nie je a mesačne si dokáže zarobiť sumu cca 1.000 eur, je ochotný platiť na výživu svojich mal. detí na čas po rozvode spolu sumu vo výške 500 eur mesačne s tým, že v prípade, keď sa v podnikaní ,,rozbehne“, bude ochotný platiť na výživu svojich detí aj vyššou sumou. Obaja rodičia boli vlastníkmi bytu v Taliansku, v ktorom spolu v minulosti žili a ktorý spoločne predali, pričom z predaja tohto bytu každému z nich bola v priebehu roku 2017 poukázaná suma 160.000 eur. Otec mal. detí je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v k. ú. C. (výpis z LV č. XXXX), v ktorom byte v súčasnej dobe býva matka aj spolu s mal. deťmi. Podľa tvrdení otca, v tomto byte umožnil svojej manželke a takisto deťom dlhodobo bývať. Podľa tvrdenia matky to pravda nie je, pričom uviedla, že otec ju aj s deťmi z tohto bytu vyhadzoval, pričom ju mal ultimatívne žiadať vypratať byt do konca júna 2018. Z týchto dôvodov si matka v Prievidzi kúpila neprerobený byt, v ktorom v budúcnosti mieni so svojimi tromi deťmi bývať, na kúpu ktorého minula časť peňazí z predaja bytu v Taliansku, ktoré peniaze chce sčasti použiť aj na rekonštrukciu tohto bytu. Byt kúpila z dôvodu, že nemá žiadnu istotu, že v byte, v ktorom v súčasnej dobe býva, bude môcť, aj napriek prísľubu otca detí bývať spolu s deťmi, aj v budúcnosti. Obaja rodičia mal. detí sú takisto bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavebného pozemku v k. ú. Prievidza, ktorý kúpili v roku 2006 za kúpnu cenu 50.000 eur, na ktorom pozemku mali v minulosti záujem si postaviť dom. Otec mal. detí v súčasnej dobe býva v Bratislave, v nájomnom byte, vlastnícky patriacom D. I.. Nájomnú zmluvu s vlastníkom bytu dňa 23.2.2017 ako nájomca uzavrela spoločnosť IF I. s.r.o., so sídlom v C., v zastúpení otca mal. detí. V predmetnom byte žije otec spolu so svojou priateľkou (zmluva o nájme bytu z č.l. 17). Dňa 15.12.2017 uzavrel otec mal. detí Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a a nasl. v nadväznosti na § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zmluvy budúci predávajúci, Ing. D., ktorý je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Prievidza, odborom katastrálnym pre k. ú. C., konkrétne bytu, pozostávajúceho z dvoch izieb a príslušenstva a budúci kupujúci, otec mal. detí, sa zaviazali, že najneskôr do 30.9.2018 uzavrú kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti. V článku II. predmetnej
zmluvy si zmluvné strany dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za byt vo výške 60.000 eur. Zamýšľanú kúpu vyššie uvedeného bytu otec odôvodňoval tým, že tento byt potrebuje pre seba a pre svoje deti z dôvodu, aby sa s deťmi v čase úpravy jeho styku s nimi v Prievidzi mal kde zdržovať. Zo zhodných tvrdení rodičov mal. detí mal súd zistené, že otec mal. detí v minulosti aktívne hrával futbal, pričom z jeho príjmu boli hradené všetky potreby rodičov a takisto aj ich mal. detí. Matka v tom čase nepracovala, po dohode s otcom detí sa starala o domácnosť a zabezpečovala deťom celodennú osobnú starostlivosť. Otec detí je od 20.1.2016 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti V., s.r.o., so sídlom v C., predmetom činnosti ktorej je prevádzkovanie športových zariadení, organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), reklamné a marketingové služby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a obchodu, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, prenájom hnuteľných vecí, administratívne služby a vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti. Z daňového priznania vyššie uvedenej spoločnosti za rok 2016 mal súd zistený výsledok hospodárenia pred zdanením 2.994,76 eur, základ dane 2.994,76 eur, daň na účely určenia výšky preddavkov na daň 628,89 eur, odpisy hmotného majetku 536 eur, súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti 38.382,39 eur a súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 35.387,63 eur. Z účtovnej závierky vyššie uvedenej spoločnosti, zostavenej k 31.12.2016 mal súd zistený majetok spoločnosti v celkovej výške 41.868 eur, obežný majetok vo výške 16.721 eur, záväzky v celkovej výške 34.532 eur, výnosy z hospodárskej činnosti spolu 38.382 eur, náklady na hospodársku činnosť spolu 35.335 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením 2.995 eur, daň z príjmov 659 eur, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením 2.336 eur. Z účtovnej závierky vyššie uvedenej spoločnosti zostavenej k 31.12.2017 mal súd zistený majetok spoločnosti v celkovej výške 65.660 eur, obežný majetok vo výške 39.162 eur, záväzky v celkovej výške 74.874 eur, výnosy z hospodárskej činnosti spolu 84.181 eur, náklady na hospodársku činnosť spolu 97.933 eur, a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením -16.550 eur. Matka je od 7.7.2017 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti G. design s.r.o., so sídlom v C., predmetom činnosti ktorej spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, dizajnérske činnosti, vedenie účtovníctva, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, odevná výroba a textilná výroba. Spoločnosť sa podľa tvrdenia matky detí zaoberá len predajom textilných výrobkov. Z účtovnej závierky vyššie uvedenej spoločnosti, zostavenej k 31.12.2017, mal súd zistený majetok spoločnosti v celkovej výške 5.961 eur, obežný majetok vo výške 5.961 eur, záväzky v celkovej výške 551 eur, výnosy z hospodárskej činnosti spolu 11.694 eur, náklady na hospodársku činnosť spolu 11.284 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením a po zdanení 410 eur. Podľa tvrdenia matky, náklady prevádzky predstavujú mesačne sumu 1.000 eur (nájom, energie, mzdy), náklady na nákup tovaru 2.200 eur a predpokladaná tržba prevádzky je vo výške 3.300 eur mesačne (č.l. 252 - potvrdenie účtovníčky spoločnosti), pričom jej mesačný príjem bude predstavovať sumu 400-500 eur mesačne a nie predpokladaných 8.000 eur ako uviedla vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Matka tiež predložila do spisu pracovnú zmluvu (č.l. 356), ktorú uzavrela so spoločnosťou G. S. s.r.o., v ktorej spoločnosti je jedinou spoločníčkou a konateľkou, podľa ktorej zmluvy jej mesačný príjem v pracovnej pozícii „manager spoločnosti“ bude predstavovať sumu 165 eur mesačne. Matka v priebehu konania tvrdila, že skutočný príjem otca je vyšší než ním deklarovaný príjem. Tvrdila, že mesačný príjem otca je minimálne vo výške 3.000 eur, pretože otec ako hráčsky agent sa venuje aj obchodu so špeciálnymi chráničmi a je zaangažovaný aj v exkluzívnom predaji športovej obuvi zn. I., pričom ak by v skutočnosti mal taký príjem, ako deklaruje, nemohol by si dovoliť aj viackrát do roka chodiť so svojou priateľkou na zahraničné dovolenky a platiť drahé hotely za ubytovanie v Dubaji. Za týmto účelom navrhla, aby otec predložil výpisy z účtu spoločnosti V. s.r.o. a takisto zo svojho osobného účtu. Súčasne žiadala, aby si súd vyžiadal správy od nižšie uvedených klubov, resp. spoločností, s ktorými otec detí spolupracoval (spolupracuje) v rámci svojich podnikateľských aktivít. Zo správy I. a.s., zo dňa 25.10.2017, mal súd zistené, že otec detí ani spoločnosť V. s.r.o. v období rokov 2015 až 2017 nespolupracovali s ich spoločnosťou. Zo správy FK G., a.s., zo dňa 7.11.2017, mal súd zistené, že s otcom detí alebo spoločnosťou V. s.r.o. v rokoch 2015-2017, ani v predchádzajúcom období nebola zo strany FK G. a.s. podpísaná žiadna spolupráca. Zo správy FC DAC XXXX S. G., zo dňa 19.12.2017, mal súd zistené, že otec detí, resp. spoločnosť V. s.r.o. v časovom období 2015-2017 im predložili iba jednu faktúru, ktorú uhradili. Išlo o faktúru č. XXXXXXX, vystavenú dňa 26.1.2017 na sumu 6.000 eur, ktorou spoločnosť V. s.r.o. vystavila spoločnosti FK S. XXXX, a.s.
faktúru na sumu 6.000 eur na základe zmluvy o športovom poradenstve zo dňa 19.01.2017, za skauting hráča H. G.. Zo správy spoločnosti X. G. I. s.r.o., zo dňa 07.11.2017, mal súd zistené, že vyššie uvedená spoločnosť spolupracuje s konateľom spoločnosti V. s.r.o., I. C., od leta 2015. I. C. v tomto odvetví začína, spolupracujú vo forme sprostredkovania jeho kontaktov a znalostí talianskeho prostredia a pomáha im s hráčmi, ktorých zastupuje ich spoločnosť na území U.. Spolupracujú na základe ústnych dohôd v konkrétnych prípadoch. V období rokov 2015-2017 poukázali spoločnosti V. s.r.o. za sprostredkované služby: 15.07.2016 sumu 5.000 eur - skauting, 25.8.2016 sumu 10.000 eur - predloženie zmluvy hráča U. U., 14.12.2016 sumu 10.000 eur + DPH - hosťovanie T. K., 14.08.2017 sumu 4.166,67 eur + DPH - administratívne služby, 08.09.2017 sumu 5.000 eur + DPH - skauting Taliansko, 11.9.2017 sumu 5.000 eur + DPH - skauting Slovensko, a 19.10.2017 sumu 10.000 eur + DPH - spolupráca pri prestupe hráča D.. Z faktúry č. XXXXXXX, vystavenej spoločnosťou V. s.r.o. spoločnosti X. G. I. s.r.o., zo dňa 01.12.2017, mal súd zistené, že spoločnosť V. s.r.o. fakturovala spoločnosti X. G. I. s.r.o. sumu 30.000 eur spolu s DPH (bez DPH 25.000 eur) za spoluprácu pri prestupe S. D.. Faktúrou č. Q vystavenej spoločnosťou K2K G. J. K., s.r.o. spoločnosti V. s.r.o. dňa 4.12.2017 bola fakturovaná suma 12.500 eur s DPH v súvislosti so sprostredkovaním prestupu S. D. do FC Y.. Pokiaľ matka v priebehu konania tvrdila, že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla značky BMW, súd v priebehu konania zistil, že toto osobné motorové vozidlo nie je majetkom otca a ani majetkom spoločnosti V. s.r.o., s tým, že vyššie uvedené motorové vozidlo je v nájme spoločnosti V. s.r.o. na základe zmluvy o autokredite č. XXXXXX (č.l. 287). Mesačne táto spoločnosť hradí mesačné leasingové splátky v sume 490,34 eur. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi, vychádzal súd z odôvodnených potrieb všetkých troch mal. detí, ako i z možností a schopností ich rodičov, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť všetkým trom deťom po rozvode bude v podstatnej miere zabezpečovať matka. Rodičia okrem troch spoločných detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Obaja sú po majetkovej stránke veľmi dobre zabezpečení, keď z predaja bytu v Taliansku, ktorý mali v spoluvlastníctve, dostali každý po 160.000 eur. Obaja sú tiež spoločnými vlastníkmi nehnuteľnosti stavebného pozemku kúpeného v roku 2006 za sumu 50.000 eur. Otec je navyše aj výlučným vlastníkom trojizbového bytu v C., ktorý užíva toho času matka s deťmi a ktorý byt im otec detí prenechal bez toho, že by medzi matkou a otcom bola uzavretá nájomná zmluva. Matka mala záujem tento byt od otca aj odkúpiť, tento však s tým nesúhlasil. Z tohto postoja otca možno vyvodiť, že matka si dôvodne hľadala iné bývanie, pričom si v meste Prievidza už kúpila byt, v ktorom bude po jeho rekonštrukcii s deťmi bývať. Nadštandardné majetkové pomery otca sú úplne zrejmé aj z toho, že hoci mu musí byť zrejmé, že matka v byte v jeho vlastníctve, pokiaľ nemá v tomto byte zabezpečené dlhodobé bývanie pre seba a deti aj do budúcnosti, si bude hľadať iné bývanie, si v meste Prievidza plánuje kúpiť ďalší byt z dôvodu, aby sa mal kde s deťmi v Prievidzi stretávať. Obaja rodičia podnikajú v odbore, v ktorom už majú aspoň čiastočné skúsenosti. Je pravda, že príjem otca nie je pravidelný a je viac-menej závislý od realizácie prestupov konkrétnych hráčov do iných klubov. Príjem matky sa javí ako stabilnejší, pričom aj podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach matky mať príjem vyšší než len ňou deklarovaných 400-500 eur mesačne (prevzala ,,hotovú“ prevádzku, prostredie v Taliansku, kde nakupuje výrobky je jej dôverne známe). Skutočnosť, že je v možnostiach a schopnostiach otca detí mať vyšší príjem, než len ním deklarovaných 1.000 eur mesačne, resp. súdom zistený príjem otca, resp. spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom (bod 29 odôvodnenia rozsudku) svedčí aj to, že z sms-iek predložených do spisu matkou vyplýva, že bol ochotný na výživu všetkých troch detí platiť výživné spolu vo výške 1.200 eur (na každé z detí 400 eur, z toho 100 eur by platil na vkladné knižky deťom), ako i to, že bol viackrát v minulom roku so svojou priateľkou na luxusnej dovolenke v zahraničí (Dubaj), alebo aj to, že spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, spláca mesačné leasingové splátky vo výške takmer 500 eur za prenájom osobného motorového vozidla, keď už predtým, vo februári 2017 vyplatila spoločnosť zálohu za nové BMW X-Drive v sume 3.000 eur a v mesiaci jún sumu 5.875 eur. Pri určení vyživovacej povinnosti otcovi detí zohľadnil súd aj to, že pokiaľ ide o tréningy tenisu u všetkých detí, rodičia môžu ušetriť nejaké náklady súvisiace s tréningom detí v hale (viď čestné prehlásenie starého otca detí), preto súd pri určení výživného otcovi vychádzal u všetkých troch detí z nákladov na tréning vo výške 15 eur mesačne a za halu vo výške 7 eur mesačne, resp. náklady na tenis znížil o sumu 22 eur mesačne u každého dieťaťa. Súd teda vychádzal z mesačných nákladov na tenis u V. vo výške 49 eur, u B. i I. vo výške 46 eur. Je pravda, že mal. I. na tréningy futbalu toho času nechodí, pričom dôvody matka uviedla a tieto si súd osvojil. Pokiaľ otec namietal skutočnosť, že výučba talianskeho jazyka u všetkych troch detí a slovenského jazyka u V. je len dočasná, súd uvádza, že podstatný je stav v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, pričom v prípade, že deti už nebudú navštevovať doučovanie jazyka, je možné opätovne vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom upraviť. Za čiastočne nadsadené považoval súd matkou tvrdené náklady na deti na stravu mimo školského stravovania, keď tieto súd zohľadnil pri určení výživného v rozsahu 2/3 sumy deklarovanej matkou, u mal. V. vo výške 133 eur a
u mal. B. a mal. I. vo výške 100 eur mesačne. Tiež náklady na kultúru vo výške 50 eur na každé z detí mesačne vo výške 50 eur považoval súd vzhľadom na vyťaženosť detí v škole a športovými aktivitami za nadsadené a tieto zohľadnil pri určení výživného v jednej polovici, teda u každého dieťaťa v mesačnej sume 25 eur. Čiastočne za nadsadené považoval súd takisto matkou tvrdené náklady na oblečenie a obuv u všetkých troch detí, pričom za primerané považoval súd tieto náklady u každého z detí vo výške 70 eur. U mal. V. súd neprihliadol ani na matkou deklarované mesačné náklady na okuliare vo výške 20 eur, keďže maloletá okuliare má a celkom zjavne nejde v tomto prípade o náklady mesačné. Ostatné matkou uvedené a vydokladované náklady u každého dieťaťa považoval súd vzhľadom aj na to, že deti sú zvyknuté na vysokú životnú úroveň, za primerané. Mesačné náklady u mal. V. tak predstavujú sumu 756 eur (920 eur - 164 eur), u mal. B. 639 eur (766 eur - 127 eur) a u mal. I. 489 eur (616 eur - 127 eur). Obaja rodičia mal. detí sú zdraví, vyživovaciu povinnosť majú len k svojim trom mal. deťom, osobitné náklady nemajú žiadne. Prihliadnuc potom na majetkové pomery oboch rodičov mal. detí, ich príjem z podnikateľských aktivít a bežné náklady (náklady súvisiace s bývaním, stravou, obliekaním, hygienou, kultúrou ap.) a na odôvodnené potreby detí, ktoré sú tiež zdravé, berúc do úvahy ich vek, skutočnosť že V. navštevuje základnú školu a dve mladšie deti predškolské zariadenie, že deti majú zvýšené náklady súvisiace s ich športovými aktivitami a štúdiom talianskeho jazyka, že V. sa doučuje aj v slovenskom jazyku a takisto prihliadajúc na ďalšie bežné náklady detí, považoval súd za spravodlivé berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť o deti aj po rozvode manželstva bude v podstatnej miere deťom zabezpečovať matka, určiť otcovi na čas po rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť na mal. V. vo výške 450 eur mesačne, na mal. B. vo výške 350 eur mesačne a na mal. I. vo výške 350 eur mesačne. Právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1 - 3, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právoplatnosťou výrokov II. a III. rozsudku stráca účinnosť uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 12P/54/2017-15 zo dňa 06.12.2017.
2. Proti výrokovej časti III. rozsudku o určení výživného na maloleté deti podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Nesúhlasil s tvrdením súdu ohľadne bývania jeho manželky, keď umožnil bývať manželke aj s ich deťmi v jeho bytu bezplatne, nikdy ju z bytu nevyhadzoval, ani nežiadal, aby z bytu odišla. Len skutočnosť, že jej byt nechcel predať neznamená, že manželka bola nútená si zabezpečiť ďalšie bývanie v Prievidzi. Rovnako súd bez akéhokoľvek dôkazu uveril tvrdeniam manželky, že si v Prievidzi kúpila byt, hoci si žiadny byt nekúpila. Byt si kúpila matka manželky buď zo svojich prostriedkov, alebo z prostriedkov manželky, ktorá sa takto pravdepodobne snaží nezaradiť túto nehnuteľnosť do BSM. Nesúhlasil tiež s hodnotením súdu ohľadne jeho nadštandardných majetkových pomerov v súvislosti s jeho plánom manželke a ich deťom prenechať jeho byt na dlhodobé užívanie a kúpiť si byť v Prievidzi, v ktorom by mohol tráviť čas s deťmi. Pri určení výšky výživného súd vôbec nezohľadnil výšku jeho skutočných príjmov. Uveril len domnienkam a dohadom manželky, ktorá nijako jeho príjem nepreukázala, ale len uvádzala, že „príjem otca musí byť vyšší ako uvádza“. Ďalej vytýkal, že súd dôsledne nevyhodnotil príjem manželky, keď potvrdeniami o dennej tržbe preukázal, že tržba v období od septembra 2017 do februára 2018 bola približne 500 eur denne. Z uvedeného vyplýva, že manželka dosahuje vyšší príjem ako on aj preto, že obchod s oblečením, z ktorého má manželka príjmy, dostala bezplatne od jeho matky. Túto podstatnú skutočnosť súd pri určovaní výšky výživného nezohľadnil. Táto skutočnosť je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ CSP. Súd tiež pri určení výšky výživného vychádzal z domnienok a dohadov ohľadom jeho príjmu a nespravoval sa zisteným príjmom od neho, resp. jeho spoločnosti. Súd preto nemal dôvod na uplatnenie takéhoto postupu, t. j. vychádzať z predpokladaného príjmu, nakoľko súdu predložil všetky kompletné podklady. K tvrdeniu súdu, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem ako deklarovaných 1000 eur uviedol, že nevie, na základe čoho súd hodnotil jeho schopnosti dosahovať príjem, keď mal vychádzať z preukázaných skutočností aktuálnych v čase rozhodovania a nie zo svojich dohadov a dohadov a nepravdivých tvrdení manželky. Na dovolenke v Dubaji bol len raz, ostatné návštevy Dubaja boli pracovné cesty s tým, že jeho priateľka si vždy pobyt platila sama a na dovolenku mu prispela aj jeho matka. Aj z výpisu z jeho účtov, ktoré súdu predložil nevyplýva, že by sa jednalo o luxusné pobyty. Vytýkal súdu, že sa s týmito skutočnosťami v napadnutom rozsudku nevyporiadal. Súd rovnako opomenul skutočnosť, že manželka trávila na dovolenke podstatne viac času ako on a minula aj podstatne viac peňazí. V Taliansku pravidelne trávi aj niekoľko týždňov. Leasingové splátky na auto patriace jeho spoločnosti sú zahrnuté v účtovníctve spoločnosti. Bez auta by svoju činnosť nemohol vykonávať a neexistuje ani len predpoklad, že by v budúcnosti mohol z podnikania dosahovať vyššie príjmy a tak mal možnosť platiť vyššie výživné. Ďalej uvádzal, že v podnikaní v oblasti hráčskeho agenta podniká krátko, jeho príjmy sú nepravidelné a časť z peňazí získaných z predaja bytu v Taliansku musel použiť na podnikanie. Dal do pozornosti, že manželke zostalo ich auto v
približne rovnakej hodnote, ako to, ktoré správa jeho spoločnosť. Podľa jeho názoru súd nesprávne určil aj náklady, výdavky na ich maloleté deti, keď vychádzal , až na niektoré výnimky z nereálnych nákladov deklarovaných manželkou. Životnú úroveň svojich detí pozná, keď počas pôsobenia v Taliansku deťom aj manželke zabezpečoval životnú úroveň, ktorá v tom čase zodpovedala jeho príjmom. Jeho kariéra futbalistu sa pred niekoľkými rokmi skončila a preto bol nútený začať si zabezpečovať živobytie iným spôsobom. Začal podnikať, avšak tieto príjmy sú podstatne nižšie, ako boli jeho príjmy predtým. Z toho dôvodu výrazne klesla aj jeho životná úroveň. Aj v zmysle Zákona o rodine sa deti majú právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom na to, že manželka dostala už zabehnutý obchod, má k dispozícii byt, za ktorého užívanie neplatí odplatu a z dôvodu, že si žiadny byt nekúpila, má manželka vyššiu úroveň, príjmy a finančnú hotovosť ako on. To, že manželka má vyššiu úroveň ako on, preukazuje aj to, že si dňa 24.01.2018 zakúpila športové vybavenie v hodnote 1 000 eur. V prípade, že bude zaviazaný platiť výživné vo výške, akú určil súd prvej inštancie, bude toto výživné dočasne platiť z kúpnej ceny za byt v Taliansku a neskôr pri jeho súčasných príjmoch ho nebude schopný platiť vôbec. To mu znemožní si zabezpečiť vlastné bývanie v Bratislave, kde podniká, kde žije v podnájme. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu určí primerané výživné, ktoré bude schopný platiť, t. j. vo výške 300 eur na výživu mal. V., XXX eur na výživu mal. B. a 200 eur na výživu mal. I., t. j. spolu 700 eur mesačne.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedeným v odvolaní. Uviedla, že je pravdou, že z predaja domu v Taliansku získali každý po 160 000 eur, avšak u matky je to jediná hodnota, s ktorou disponuje. Na rozdiel od otca, ktorý má vo vlastníctve 3-izbový byt v Prievidzi, v ktorom k dnešnému dňu bývala s deťmi, avšak pod stále stupňujúcim tlakom otca, aby sa vysťahovala aj s deťmi, nakoľko ho otec chcel užívať na styk s deťmi. Za zavádzajúce a nepravdivé považovala tvrdenie otca, že matku s deťmi z bytu nevyhadzoval. Pre ňu ako matku je dôležité, aby zabezpečila deťom bezpečné a stabilné bývanie a nežila pod tlakom, kedy bude z bytu vyhodená. Nové bývanie má možnosť realizovať len z uvedenej finančnej hotovosti. To, že otec nebol ochotný s ňou uzavrieť ani nájomnú zmluvu do doby plnoletosti detí, ani jej predmetný byt odpredať, existuje zvukový záznam z pojednávania. Za byt platí všetky platby súvisiace s užívaním bytu. Ak otec tvrdí, že v Dubaji bol len raz, ide o zavádzajúcu informáciu, nakoľko obraty na jeho účtoch jednoznačne svedčia o jeho 3 pobytoch v tejto destinácii. To, že jeho priateľka si tieto cesty hradila sama, považovala za výsmech. Ďalej uviedla, že aj v prípade, že by súd vychádzal len z príjmov, ktoré v zmysle potvrdenia potvrdila spoločnosť X. G. I., s.r.o. bez zohľadnenia ostatných príjmov, tak príjem otca je cca 2 000 eur mesačne. Okrem uvedeného však má otec nemalý príjem z predaja chráničov, športovej obuvi, kde má otec maržu aj 100 %. Tvrdenie otca, že má matka v obchode tržby 500 eur denne považovala za zavádzajúce. Ku kúpe lyžiarske výstroje uviedla, že ju dostala darom od rodičov. Auto, ktoré jej zostalo je 6-ročné zn. Lancia s najazdenými kilometrami - 160 000 km. „Dovolenka v Taliansku“ znamenala pre matku najprv dokončenie ročníka V. v talianskej škole a následne išlo o pobyt súvisiaci s predajom domu a najmä úkonmi súvisiacimi so sťahovaním celej domácnosti z Talianska na Slovensko. Ostatné cesty do Talianska boli max. 2 dňové, súvisia s nákupom tovaru, ktorý si zabezpečuje. K tvrdeniu otca o jeho aktivitách s deťmi uviedla, že otec sa s deťmi stretáva len sporadicky, nedodržuje pravidelne ani rozsah styku určený súdom a od augusta 2017 do novembra 2017 neprispel na ich výživu žiadnou čiastkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako právne a vecne správne a odôvodnené potvrdil.
4. Otec vo svojej odvolacej replike uviedol, že manželka vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti a jej jedinou obranou je snaha o navodenie dojmu, že jeho životná úroveň je vysoká. Matka opakovane uvádza, že ju vyhadzoval z bytu a bola nútená hľadať si vlastné bývanie. Toto tvrdenie manželky považoval za nepravdivé, čo preukazuje to, že manželka s deťmi do dnešného dňa bezodplatne býva v jeho byte v Prievidzi, ako aj to, že si v Prievidzi žiadny byt nekúpila. K spochybňovaniu jeho zárobku uviedol, že manželka neberie do úvahy, že s jeho podnikaním sú spojené značné výdavky a reálny výsledok jeho podnikania je uvedený v daňovom priznaní, ktoré súdu predložil. Podniká krátko a z toho dôvodu bol nútený do podnikania vložiť finančné prostriedky. Tejto skutočnosti manželka z nejakého dôvodu nerozumie. Manželka prevádzkuje obchod s oblečením a vie, že aj po odpočítaní všetkých nákladov súvisiacich s prevádzkovaním obchodu, manželka dosahuje väčší príjem ako on. Ako už uviedol, jeho príjem nie je pravidelný, závisí od dvoch prestupových období v roku. Bežne sa stáva, že plánovaný prestup sa neuskutoční a jeho niekoľko mesačná práca zostane nezaplatená.
K tvrdeniam manželky o „luxusných“ dovolenkách v Dubaji aj s priateľkou uviedol, že na rozdiel od manželky je jeho priateľka zvyknutá živiť sa sama a je pre ňu prirodzené hradiť si svoje výdavky. Skutočnosť, že manželka „musela“ byť v Taliansku kvôli škole ich dcéry a sťahovaniu považoval za nepravdivé. Škola ich dcéry skončila v júni a manželka tam zostala ďalšie dva mesiace na dovolenke. Na tovar chodí manželka do Talianska na 5 dní, nákup trvá 1 deň a ostatné dni trávi s kamarátkami na pláži, baroch. Počas tohto času sú ich deti u jej rodičov. Rovnako manželka zavádza aj v ďalších tvrdeniach, ako napr. že lyžiarske vybavenie jej kupovali rodičia. K ostatným nepravdivým tvrdeniam manželky sa už vyjadril v konaní pred súdom prvej inštancie, resp. vo svojom odvolaní, na ktorom v celom rozsahu trvá.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku o určení výživného na maloleté deti podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem/ a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie o určení výživného na maloleté deti na tom právnom závere, že pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb všetkých troch maloletých detí, ako i z možností a schopností ich rodičov, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť všetkým trom deťom po rozvode bude v podstatnej miere zabezpečovať matka. Obaja rodičia sú po majetkovej stránke veľmi dobre zabezpečení, keď z predaja bytu v Taliansku, ktorý mali v spoluvlastníctve, dostali každý po 160.000 eur. Obaja sú tiež spoločnými vlastníkmi nehnuteľnosti stavebného pozemku kúpeného v roku 2006 za sumu 50 000 eur. Otec je navyše aj výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Prievidzi, ktorý užíva toho času matka s deťmi a ktorý byt im otec detí prenechal bez toho, že by medzi matkou a otcom bola uzavretá nájomná zmluva. Matka mala záujem tento byt od otca aj odkúpiť, tento však s tým nesúhlasil. Z tohto postoja otca možno vyvodiť, že matka si dôvodne hľadala iné bývanie, pričom si v meste Prievidza už kúpila byt, v ktorom bude po jeho rekonštrukcii s deťmi bývať. Nadštandardné majetkové pomery otca sú úplne zrejmé aj z toho, že si v meste Prievidza plánuje kúpiť ďalší byt z dôvodu, aby sa mal kde s deťmi v Prievidzi stretávať, pokiaľ bude matka s deťmi bývať v jeho byte. Obaja rodičia podnikajú v odbore, v ktorom už majú aspoň čiastočné skúsenosti. Je pravda, že príjem otca nie je pravidelný a je viac-menej závislý od realizácie prestupov konkrétnych hráčov do iných klubov. Príjem matky sa javí ako stabilnejší, pričom aj podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach matky mať príjem vyšší než len ňou deklarovaných 400-500 eur mesačne. Skutočnosť, že je v možnostiach a schopnostiach otca detí mať vyšší príjem, než len ním deklarovaných 1 000 eur mesačne, resp. súdom zistený príjem otca, resp. spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom svedčí aj to, že z sms-iek predložených do spisu matkou vyplýva, že bol ochotný na výživu všetkých troch detí platiť výživné spolu vo výške 1.200 eur (na každé z detí 400 eur, z toho 100 eur by platil na vkladné knižky deťom), ako i to, že bol viackrát v minulom roku so svojou priateľkou na luxusnej dovolenke v zahraničí v Dubaji, alebo aj to, že spoločnosť, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, spláca mesačné leasingové splátky vo výške takmer 500 eur za prenájom osobného motorového vozidla, keď už predtým, vo februári 2017 vyplatila spoločnosť zálohu za nové BMW X-Drive v sume 3 000 eur a v mesiaci jún sumu 5 875 eur.
8. Odvolací súd považuje tento právny záveru súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:
9. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Právna úprava výživného vychádza teda zo Zákona o rodine, ktorý stanovuje všeobecné kritériá, na základe ktorých súd v konkrétnom prípade určí výšku výživného.
11. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle hore uvedených zákonných kritérií, keď správne vyhodnotil, že je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby prispievať na výživu maloletých detí spolu sumou 1 150 eur mesačne, čo zodpovedá oprávneným potrebám maloletých.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že u povinnej osoby, ktorá má príjem z inej ako závislej činnosti, súd nevychádza len z daňového priznania jeho podnikateľskej činnosti, ale z celkovej životnej úrovne, na ktorej sa majú právo podieľať aj deti. Životnú úroveň možno vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, t. j. hmotných a duchovných potrieb. Zahrňuje v sebe predovšetkým úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelávania a kultúry, zdravotnej starostlivosti a pod.. Životná úroveň rodičov úzko súvisí s ich celkovými majetkovými pomermi. Pre účely ich zistenia je preto treba zohľadniť nielen faktickú príjmovú stránku, ale treba vziať na zreteľ aj celkovú hodnotu a rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku a rovnako aj spôsob života, ktorý rodičia v posudzovanej dobe vedú. V zmysle uvedeného aj odvolací súd potom považuje za adekvátne, aby rodičovi s vyššími príjmami bolo stanovené aj vyššie výživné na deti.
13. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza:
14. Námietku otca ohľadne úsudku súdu, že nechcel predať manželke byt, v ktorom býva aj s deťmi a preto si v Prievidzi kúpila byt, v ktorom bude po rekonštrukcii bývať odvolací súd považoval za dôvodnú, i keď nemá zásadný vplyv na rozhodnutie danej veci. Z vykonaného dokazovania, a to z sms-správ od otca vyplýva, že otec matke nesľuboval, že jej byt, v ktorom býva aj s deťmi predá, a preto ju žiadal, aby si niečo hľadala. Aj keď si matka doposiaľ iný byt nezabezpečila, tak ako to potvrdil otec /keď iný byt kúpila jej matka/ a matka to vo svojom vyjadrení k odvolaniu nevyvrátila, ešte neznamená, že si nebude iný byt zabezpečovať, pokiaľ otec bude trvať na jej vysťahovaní sa z jeho bytu.
15. Námietku otca, že súd pri určovaní výšky výživného vôbec nezohľadnil výšku jeho skutočných príjmov, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd už hore uviedol, že u povinnej osoby, ktorá má príjem z inej ako závislej činnosti, súd nevychádza len z daňového priznania jeho podnikateľskej činnosti, ale z celkovej životnej úrovne, na ktorej sa majú právo podieľať aj deti. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil zárobkové a majetkové pomery otca, keď okrem jeho mesačného príjmu vyplývajúceho z daňového priznania, prihliadol aj na jeho majetkové pomery, ktoré mu umožňujú dovolenky v Dubaji, leasingové mesačné splátky 500 eur za osobné motorové vozidlo prostredníctvom jeho spoločnosti, hotovosť získanú z predaja bytu v Taliansku vo výške 160 000 eur, spolu s matkou je spoluvlastníkom stavebného pozemku v Prievidzi kúpeného za sumu 50 000 eur, ako aj jeho vyjadrenie prostredníctvom sms-správ adresovaných matke, že je ochotný platiť na maloleté deti výživné spolu vo výške 1 200 eur mesačne.
16. Námietku otca, že súd nesprávne určil náklady, výdavky na maloleté deti, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, aké náklady matka vynakladá na maloleté deti, čo preukázala listinnými dôkazmi, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, ktoré treba považovať za odôvodnené, preto odvolací súd nemal o ich výške pochybnosti.
17. K námietke otca, že súd nesprávne posúdil pomery na strane matky odvolací súd uvádza, že obaja rodičia, teda aj matka sú po majetkovej stránke veľmi dobre zabezpečení. Matka býva v byte spolu s deťmi, ktorý vlastnícky patrí len otcovi, je tiež spoluvlastníčkou stavebného pozemku zakúpeného za sumu 50 000 eur, disponuje s hotovosťou z predaja bytu v Taliansku vo výške 160000 eur, a vedie obchod, z ktorého dosahuje väčší zisk ako prezentovala. Vzhľadom na jej majetkové pomery odvolací súd je toho názoru, že aj matka je povinná sa aj finančne podieľať na výžive maloletých detí, nie však v takom rozsahu ako otec. Z hore citovaného ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Znamená to, že potom vyživovacia povinnosť zo strany matky je vo väčšej miere vyvažovaná jej osobnou starostlivosťou o maloleté deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti a osobne sa o ne stará.
18. Odvolacie námietky otca z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.
19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).