Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-117-2020.pdf
PDF · 93.08 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/117/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Čulenova 6, Bratislava, proti žalovanému: Realin, s.r.o., IČO: 46 526 366, Priečna 660, Kopčany, zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. sv, Martina 3A, Holíč, o 773,75 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 29.06.2020, č. k. 9Cb/30/2019-146, takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 773,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 105,78 € od 20.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 98,08 € od 19.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 89,44 € od 21.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 85,32 € od 22.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 90,35 € od 20.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 83,46 € od 21.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,91 € od 20.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 34,20 € od 20.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,10 € od 22.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 108,50 € od 18.08.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € (výrok I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (výrok II).
2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
3. Žalovaný odoberal elektrickú energiu a používal distribučné služby poskytované žalobcom, žalovaný však za služby dodávky elektriny a distribučné služby riadne a včas nezaplatil cenu podľa platných a účinných Obchodných podmienok dodávky elektriny a v súlade s predpismi na základe regulovaného prístupu k distribučnej sústave. Žalobca vystavil žalovanému za poskytované služby faktúry č. 7270024544 za obdobie od 01.08.2017 do 31.08.2017 splatnú dňa 19.09.2017 vo výške 108,05 €, č. 7240658931 za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 splatnú dňa 18.10.2017 vo výške 100,52 €, č. 7280027721 za obdobie od 01.10.2017 do 31.10.2017 splatnú dňa 20.11.2017 vo výške 92,34 €, č. 7121335544 za obdobie od 01.11.2017 do 30.11.2017 splatnú dňa 21.12.2017 vo výške 85,32 €, č. 7250052837 za obdobie od 01.12.2017 do 31.12.2017 splatnú dňa 19.01.2018 vo výške 90,35 €, č. 7141104471 za obdobie od 01.01.2018 do 31.01.2018 splatnú dňa 20.2.2018 vo výške 83,46 €, č. 7160993874 za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2018 splatnú dňa 19.03.2018 vo výške 55,91 €, č. 7141128129 za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 splatnú dňa 19.04.2018 vo výške 34,20 €, č. 7121392943 za obdobie od 010.4.2018 do 22.04.2018 splatnú dňa 21.05.2018 vo výške 15,10 €, č. 7310017450 za obdobie od 1.07.2017 do 31.07.2017 splatnú dňa 17.08.2017 vo výške 108,50 €.
Žalobca si v konaní uplatňuje len cenu za dodávku a distribúciu elektriny v sume 773,75 €. Žalovaný do podania žaloby nezaplatil žiadnu sumu. Žalovaný si je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, keďže mal zo strany žalobcu aktivované odosielanie SMS správ v prípade nedoplatku, pričom po doručení predmetnej správy na tento účel (t. j. na účely informovania o pohľadávke) kontaktoval žalobcu.
4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 26 ods. 1, 36 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. takto:
5. Žalobca ako veriteľ má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku, pretože žalobca v prospech žalovaného plnil tým, že podľa predmetu podnikateľskej činnosti mu poskytol službu spočívajúcu v dodávke elektriny. Žalovaný však riadne neplnil a neuhradil cenu poskytnutých služieb, z ktorého dôvodu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške ceny dodanej služby, z ktorého dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 773,75 €. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaný žalobcovi cenu dodanej služby v lehote splatnosti uhradil, a to čo i len čiastočne, čím sa žalovaný dostal voči žalobcovi so zaplatením uvedenej sumy do omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm, na ktoré boli vystavené faktúry žalobcu, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia, a to v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, keďže bol v konaní úspešný.
6. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zamietnutia žaloby. Namietol, že napriek jeho návrhu na dokazovanie žalobca nepredložil vyúčtovaciu faktúru, ktorá ako jediná môže preukázať oprávnenosť požadovanej sumy, keďže obsahuje údaj o skutočnej spotrebe elektriny. Žalobcu informoval o zmene na odbernom mieste. Žalovaný nemá povinnosť zaplatiť cenu za nedodanú elektrinu. Žalobca nemôže požadovať uhradenie preddavkov bez ohľadu na skutočnú spotrebu, teda bez predloženia vyúčtovacej faktúry. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazným návrhom žalovaného týkajúcim sa vyúčtovacej faktúry, čím zaťažil rozsudok arbitrárnosťou. Žalobca nepreukázal, koľko elektriny žalovanému skutočne dodal.
7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je, že v konaní nebolo preukázané skutočné množstvo elektriny, ktorú žalovaný podľa žalobcu spotreboval, pretože žalobca nepredložil vyúčtovaciu faktúru, bez ktorej žalobca nemôže požadovať uhradenie preddavkov bez ohľadu na skutočnú spotrebu.
10. Je právom žalovaného popierať skutkové tvrdenia, na ktorých sa zakladá žalobou uplatnený nárok (§ 151 ods. 1 CSP). Ak ale poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania, má povinnosť uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP).
11. Žalovaného procesná obrana je postavená na mylnom východisku, že žalobca si uplatňovaný nárok odvodzoval z titulu preddavkov na cenu za dodanú elektrinu, ktoré mal vyúčtovať vyúčtovacou faktúrou za každý rok. Žalobca ale svoj nárok takto vôbec nevymedzil. Žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP) v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) tak, že „žalovaný odoberal elektrickú energiu a používal distribučné služby poskytované žalobcom… V súlade s ust. Čl. IV bod 4.11 OP žalobca fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a
ostatné regulované poplatky podľa údajov o spotrebe elektriny zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami. Dodané a odobraté množstvo elektriny sa vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických jednotkách… Žalobca vykonával vyúčtovanie odberu elektriny formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto“. Žalobca si teda neuplatňuje nárok na zaplatenie preddavkov, ale priamo nárok na zaplatenie ceny za dodanú elektrinu. Možno súhlasiť so žalovaným, že ak sa cena uhrádza priebežne formou preddavkov, konečné vyúčtovanie je potrebné na účely zistenia skutočnej spotreby a vyrovnania preplatku alebo nedoplatku. Žalobca ale nikdy netvrdil a nezistil to ani súd prvej inštancie, že by faktúry odzrkadľovali žalobcov nárok na preddavky. Žalobca priamo v žalobe uviedol, že faktúry obsahovali konkrétnu výšku spotreby (627 kWh, 567 kWh, 484 kWh, 503 kWh, 507 kWh, 452 kWh, 182 kWh, 26 kWh, 0 kWh a 648 kWh). Tieto tvrdenia sú v súlade s obsahom faktúr, ktorých pravosť a pravdivosť žalovaný nespochybňoval. Žiadna z faktúr neodkazuje na „preddavky“, ale týka sa skutočnej spotreby. Vo výsledku ide teda o faktúry, ktoré sa svojou povahou nijako nelíšia od vyúčtovacej faktúry, ktorou sa vykonáva vyúčtovanie zaplatených preddavkov na základe skutočnej spotreby. Zjednodušene možno povedať, že žalobcom uplatňované faktúry sú samé o sebe vyúčtovacími faktúrami, pretože vypočítavajú cenu za skutočne dodanú elektrinu. Odvolaciemu súd nie je zrejmé, z čoho žalovaný usudzuje, že vyúčtovacie faktúry sa musia týkať obdobia celého roka. Žalobca v žalobe odkázal o. i. na znenie čl. IV. ods. 4.12 obchodných podmienok, podľa ktorého sa vyúčtovanie odberu elektriny formou vyúčtovacej faktúry vykonáva „najmenej jedenkrát ročne“. Toto ustanovenie teda nebráni dodávateľovi, aby vyúčtovanie vykonával na mesačnej báze, teda tak, ako to bolo v prejednávanej veci. Mimochodom, každá zo žalobcom predložených faktúr je vo svojej prílohe označená ako „vyúčtovacia faktúra“.
12. Žalovaný výslovne (porovnaj § 151 ods. 1 CSP) nepoprel, že by elektrickú energiu od žalobcu odoberal, v dôsledku čoho treba tvrdenie žalobcu, že ju žalovanému dodal a že ju žalovaný odobral, považovať za nesporné. Čo sa týka kvantitatívnej stránky, skutočné množstvo dodanej elektrickej energie v konaní vyplýva jednak z tvrdenia žalobcu v žalobe a jednak z jednotlivých faktúr, ktoré k žalobe priložil (č. l. 27 až 66). Odvolací súd v predchádzajúcom bode vysvetlil, prečo je požiadavka žalovaného na predloženie samostatných vyúčtovacích faktúr za obdobie celého roka 2017 a 2018 neopodstatnená. Pokiaľ teda žalovaný popieral množstvo skutočne odobratej elektriny tým, že žalobca nepredložil vyúčtovaciu faktúru, je popretie žalobcom tvrdeného množstva tejto elektriny podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Vzhľadom na to sú už nepodstatné námietky žalovaného, že nebolo preukázané množstvo dodanej elektrickej energie a s tým súvisiace výhrady týkajúce sa napríklad chýbajúcich vyúčtovacích faktúr za celé obdobie rokov 2017 a 2018.
13. Elektrická energia je hnuteľnou vecou (§ 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“) a ako taká môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ods. 1 OZ). Podnikanie s elektrickou energiou je regulovanou oblasťou. Práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike upravuje zákon č. 251/2012 Z. z. [pozri § 1 písm. b)]. Tento zákon rozumie pod dodávkou elektriny jej predaj [§ 2 písm. b) bod 15]. Podľa § 26 ods. 1 sa zmluvou o dodávke elektriny zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Obdobne to platí aj pre tzv. zmluvu o združenej dodávke elektriny (§ 26 ods. 9). Elektrina sa teda dodáva (predáva) v zásade na základe zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a odberateľom.
14. Žalobca v žalobe tvrdil, že za spotrebované množstvo elektriny vyúčtoval žalovanému cenu podľa cenníka a obchodných podmienok. Žalobca priamo nespomenul, že by medzi ním a žalovaným bol uzavretý zmluvný vzťah, ale svoj nárok vymedzil skutkovo tak, že žalovanému dodával elektrickú energiu. Hoci netvrdil, že ju dodával na základe zmluvy, z ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. je zrejmé, že sa tak môže diať len na základe zmlúv uvedených v § 26. Pokiaľ by elektrinu dodával bez uzatvorenej zmluvy, mohlo by ísť podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o neoprávnený odber elektriny. Žalobca však netvrdil, že by žalovaný elektrinu odoberal neoprávnene, ani to, že by mu v tejto súvislosti vznikla škoda (§ 46 ods. 2 cit. zákona). Tomu nezodpovedajú ani jeho ďalšie tvrdenia, ani ním predložené dôkazy, ktoré naznačujú, že medzi stranami mal vzniknúť zmluvný, a nie mimozmluvný vzťah. Žalobca totiž v žalobe vyslovene upriamoval pozornosť na to, že jeho obchodného podmienky a cenník schválil svojimi rozhodnutiami z 30.11.2016 a 27.11.2017 regulačný orgán, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tieto zároveň v súlade s § 132 ods. 3 CSP pripojil k žalobe a citoval z nich aj niektoré vybrané ustanovenia. Odvolaciemu súdu je z vlastnej činnosti známe (§ 186 ods. 1
CSP), že obchodné podmienky, na ktoré žalobca v žalobe označuje, upravujú vzťahy vznikajúce medzi ním ako dodávateľom elektrickej energie a odberateľom na základe zmlúv (potvrdzuje to aj znenie čl. I ods. 1.1 obchodných podmienok, č. l. 67). Napokon žalobca v žalobe tiež uviedol, že cenu za dodanú elektrinu a súvisiace služby vyúčtoval žalovanému viacerými faktúrami. Tieto faktúry obsahovali odkaz na „zmluvný účet“ žalovaného. Vzhľadom na všetky tieto súvislosti je zrejmé, že uplatňovaný nárok mal vzniknúť na zmluvnou základe. Zodpovedá to aj postoju žalovaného v konaní, ktorý sa v rámci svojej obrany nezameral na spochybňovanie zmluvného vzťahu so žalobcom. Dokonca tvrdil, že žalobcu žiadal o zmenu odberateľa na danom odbernom mieste. Nepoprel ani obsah obchodných podmienok, či cenníka. Možno preto uzavrieť, že medzi stranami nebola sporná existencia zmluvného základu ich vzťahu a obsahu tohto vzťahu, ktorý vyplýva z tvrdení žalobcu, najmä z odkazov na obchodné podmienky a cenník. V tomto smere sa ale súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na daný skutkový stav uplatnil nesprávny právny predpis (§ 451 a nasl. OZ), hoci správne mal uplatniť § 26 z. č. 251/2012 Z. z. Vo výsledku je ale toto pochybenie súdu prvej inštancie málo podstatné, pretože žalobou uplatnený nárok priznal v súlade s cenníkom, z ktorého obsahu treba vychádzať pri výpočte uplatňovanej pohľadávky (ceny za skutočne dodané množstvo elektrickej energie) aj v prípade, že sa nárok posúdi ako zmluvný, a nie mimozmluvný.
15. Dodávaním elektriny teda žalobca plnil svoju povinnosť dodávať elektrinu v dohodnutom množstve podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. a žalovanému preto vznikol podľa tohto ustanovenia záväzok zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. Cenu za poskytnuté dodávky elektriny vyúčtoval žalobca žalovanému na základe čl. IV ods. 4.6 a 4.11 obchodných podmienok faktúrami podľa cenníka, voči ktorému žalovaný nenamietal. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka, vyúčtovaná faktúrami uvedenými v bode 3 tohto rozsudku, má teda zmluvný základ, a je dôvodná. Súd prvej inštancie vo výsledku rozhodol správne, keď žalobcovi priznal celú ním uplatňovanú sumu. V dôsledku toho, ako aj pre chýbajúcu odvolaciu argumentáciu žalovaného týkajúcu sa príslušenstva uplatňovanej pohľadávky (§ 379 CSP), nezostal priestor na spochybnenie správnosti záverov prvoinštančného súdu aj v rozsahu napadnutým rozsudkom priznaného príslušenstva v podobe úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
16. Pre úplnosť sa žiada dodať, že vyššie uvedené závery nemôže spochybniť ani žalovaného argument, že žalobcovi oznámil zmenu na dotknutom odbernom mieste, keď prevádzku prenechal inému podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení užívacích práv zo 07.08.2015, čím došlo k „univerzálnej sukcesii“. Žalovaný žiadnu takúto zmluvu v konaní nepredložil, takže jej obsah zostal nedokázaný. Len z jeho tvrdenia, že postúpil užívacie práva, alebo že žalobcovi oznámil zmenu prevádzkovateľa na danom odbernom mieste (presnejšie, že žalobcu žiadal o zmenu odberateľa na odbernom mieste - odpor, č. l. 101) ale nemožno vyvodiť, že z neho prešla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za dodanú elektrickú energiu. Okrem toho z § 531 OZ v spojení s § 1 ods. 2 OBZ vyplýva, že na prevzatie dlhu sa vyžaduje súhlas veriteľa, v danom prípade žalobcu. Žalovaný ale netvrdil, že by žalobca so zmenou zaviazanej osoby súhlasil, takže aj táto skutočnosť zostala nedokázaná. Žalovaným tvrdenú zmluvu o postúpení užívacích práv (teda postúpenie pohľadávky) nemožno považovať za spôsobujúcu prechod všetkých práv a povinností vrátane záväzku zodpovedajúceho žalobou uplatňovanej pohľadávke, pretože s postúpením práva (pohľadávky) takýto následok právna úprava obsiahnutá v § 524 ods. 1 a nasl. OZ nespája (na rozdiel napríklad od zlúčenia, či splynutia spoločnosti podľa § 69 ods. 3 OBZ, či zmluvy o predaji podniku podľa § 477 ods. 1 a 3 OBZ). Postúpenie užívacích práv, oznámenie o zmene prevádzkovateľa odberného miesta, ale ani žiadosť o zmenu odberateľa z rovnakého dôvodu nie sú ako jednostranné úkony samé o sebe spôsobilé privodiť zmenu záväzku v časti týkajúcej sa osoby dlžníka. Zo žalovaného teda povinnosť zaplatiť cenu za dodanú elektrickú energiu neprešla na iný subjekt.
17. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu (§ 388 CSP). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil (výrok I).
18. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj trovách odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). V danom prípade žalovaný so svojím odvolaním neuspel, takže úspešný bol žalobca, v dôsledku čoho odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).
19. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.