Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. V., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q. XXX, XXX XX Q., dieťa rodičov Q. V., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XX, XXX XX V. S. W. a E.. X. V., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q. Č.. XXX, XXX XX Q., právne zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Advokátska kancelária, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/99/2018-45 zo dňa 12.07.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenia neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, jeho doplnenie, z ktorého vyplýva, že otec maloletého dieťaťa sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/17/2018 uložil matke povinnosť zabezpečiť telefonický kontakt otca s dieťaťom v čase medzi 18.00 a 19.00 hod. každý deň, a to bez akýchkoľvek zásahov telefonovania, tiež aby ho matka informovala o všetkých udalostiach týkajúcich sa dieťaťa, ďalej aby upravil styk s maloletým dieťaťom do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/17/2018 tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým U., nar. XX.XX.XXXX každú parnú sobotu od 8.00 do nedele 18.00, pričom matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi pred bytom otca na ul. M. č. XX v V. S. W. v stanovený čas a otec maloletého dieťaťa je povinný si riadne v stanovenú hodinu maloletého U. prevziať. Otec maloletého dieťaťa je povinný maloleté dieťa v stanovenej hodine riadne a v čas pripraviť a matka je povinná si maloletého prevziať v stanovenú hodinu pred bytom otca. Uviedol, že od 13. júna 2018 nemá žiaden kontakt so synom, ktorý stále pretrváva. Následne podaním zo dňa 09.07.2018 doplnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úpravu styku s maloletým dieťaťom pred rozvodom s tým, že uviedol, že vyslovil súhlas zapojiť akreditovaný subjekt Návrat, ktorý bude realizovať činnosť prostredníctvom odborných metód práce. Súd prvej inštancie poukázal na prebiehajúce súdne konanie týkajúce sa účastníkov konania a to rozvodu manželstva, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 4P/140/2017, ktoré konanie bolo odročené na neurčito s tým, že obom účastníkom bola poskytnutá lehota v trvaní 3 mesiacov za účelom obnovenia manželského spolužitia. Ďalej bolo vedené konanie pod sp. zn. 4P/17/2018, v ktorom konaní uznesením zo dňa 06.02.2018 bol maloletý U. V., nar. XX.XX.XXXX predbežne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého U. mesačne sumou 70 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia. Súčasne bol upravený

styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec má právo predbežne sa stretávať s maloletým U. V., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod s tým, že otec je oprávnený v čase určenom si maloletého v mieste bydliska matky a v čase určenom maloletého matke odovzdať taktiež v mieste jej bydliska a matka je povinná maloletého prevziať. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania otcom, odvolací súd uznesením sp. zn. 22CoP/5/2018 z 06.03.2018 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého U. sumou 70 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou uznesenia. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti napadnuté uznesenie potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností. Súd ďalej uviedol, že prebieha konanie o určenie manželského výživného na základe podaného návrhu otcom maloletého dieťaťa pod sp. zn. 2Pc/3/2018, v ktorom konaní bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a to uznesením zo dňa 18.06.2018, ktoré uznesenie nie je právoplatné. Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 324 ods. 1 - 3, 326 ods. 1 - 2, 327, 328 ods. 1, 2, 329 ods. 1, 2, 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 9 Civilného mimosporového poriadku a uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre meritórne rozhodnutie. Súd po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov u maloletého U. V.. Súd sa nestotožnil so skutkovými dôvodmi uvedenými v návrhu otca maloletého dieťaťa. Skonštatoval, že nebola osvedčená naliehavosť a bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Je nesporné, že medzi rodičmi pretrvávajú konflikty a nezhody v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností. Maloleté dieťa nie je prostriedkom na riešenie vzájomných problémov a sporov. Pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť otec maloletého dieťaťa nepreukázal. Nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad. Už zo samotného návrhu otca na nariadenia neodkladného opatrenia nevyplýva žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nebolo preukázané, že by matka maloletého dieťaťa neumožňovala stretávanie sa otca s maloletým synom v súlade s právoplatným súdnym rozhodnutím o úprave styku. Sám otec v návrhu konštatuje, že nakoľko je dlhodobo práceneschopný a jeho ošetrujúca lekárka nevie posúdiť ako dlho bude práceneschopnosť trvať, keďže má stále bolesti, z tohto dôvodu nemôže ísť za maloletým U. nakoľko mu to jeho liečebný proces neumožňuje. Hoci neodkladným opatrením má otec maloletého dieťaťa styk zabezpečený, sám ho nerealizuje. Súd poukázal na to, že obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi, a preto je potrebné hľadať najvhodnejší spôsob ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov. Zároveň súd zdôraznil, že odovzdávanie a preberanie maloletého dieťaťa by sa malo realizovať pred bydliskom matky, nakoľko je aj trvalým pobytom maloletého dieťaťa, a preto k preberaniu a odovzdaniu maloletého dieťaťa by malo dôjsť na tejto adrese. Súd nepovažoval za dôvodné, aby finančné náklady súvisiace s odovzdávaním dieťaťa mimo bydliska mala znášať matka. Taktiež čo sa týka návrhu na úpravu telefonického kontaktu súd k tomu uviedol, že je prirodzené, že rodič môže udržiavať telefonický kontakt s dieťaťom kedykoľvek podľa vzájomných požiadaviek či už otca alebo dieťaťa a toto nie je potrebné upravovať formou nariadenia neodkladného opatrenia. Čo sa týka tohto kontaktu je potrebné uvedomiť si, že ide o malé dieťa, kde jeho pozornosť vzhľadom na vek je ťažko udržateľná. Kontakt má byť pre dieťa obohacujúci, nie únavný a nemožno nútiť malé dieťa do aktivít, ktoré sú vhodné skôr pre staršie deti, ktoré takémuto kontaktu aj porozumejú. Je potrebné rešpektovať denný režim dieťaťa, aj mieru jeho únavy. Čo sa týka povinnosti informovať otca o všetkých udalostiach týkajúcich sa dieťaťa, je potrebné túto povinnosť bližšie špecifikovať nakoľko v tejto podobe je petit nevykonateľný. Navyše otcom požadovaná informačná povinnosť matky týkajúca sa maloletého dieťaťa sa javí ako nedôvodná, keďže otec sa môže s maloletým U. stretávať v zmysle rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení a môže sa teda s dieťaťom kontaktovať. Súd uzavrel, že otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal nutnosť okamžitého zásahu súdu a tým neosvedčil potrebnosť rozšírenej dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Vo veci bol podaný aj riadny návrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom. Úprava vo veci samej si vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nárok na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec. Namietal, že naďalej pretrvávajú nezhody v komunikácii medzi rodičmi ohľadne maloletého dieťaťa z dôvodu, že sa s matkou maloletého dieťaťa nevedia dohodnúť. Podľa jeho názoru, mu je stretávanie s maloletým U. bránené matkou. Namietal postup kolíznej opatrovníčky, ktorá podľa jeho názoru nekonala v prospech maloletého dieťaťa. Akreditovaný subjekt Návrat privítal ako dobré riešenie, a preto zaslal súhlasné stanovisko. Vzhľadom k tomu, že je práceneschopný ponúkol prostredie bytu, kde sa s matkou maloletého dieťaťa, ako aj s maloletým U. často zdržiavali. Vo vzťahu k telefonickému kontaktu uviedol, že nemá ani telefonický styk s dieťaťom nakoľko súd nenariadil matke maloletého dieťaťa túto povinnosť a on z pochopiteľných dôvodov nemôže cestovať do Q.. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a uložiť matke do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/17/2018 zabezpečiť telefonický kontakt a to v čase medzi 18.00 - 19.00 s maloletým U. každý deň a to bez akýchkoľvek zásahov do telefonovania. Ďalej upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že dieťa si otec prevezme pred jeho bytom, ako aj ho odovzdá pred jeho bytom, a to každú párnu sobotu od 8.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rodine, článok 5, § 24 ods. 4, 5, § 30 ods. 1. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a jeho návrhu vyhovieť.

3. Právny zástupca matky maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zo strany otca sa jedná už o tretí návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k návrhu o úpravu telefonického kontaktu poukázal na to, že takýto návrh bol podaný 11.07.2018, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/102/2018, ktorý návrh bol uznesením dňa 12.07.2018 zamietnutý. Z dôvodu podaného odvolania je vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8CoP/16/2018. Poprel, že by matka maloletého dieťaťa bránila otcovi v komunikácii s maloletým synom až do mesiaca máj 2018. Problém nastal v tom, že otec maloletého dieťaťa niekoľkokrát denne volal matke v rôznych častiach dňa, častokrát aj do práce, a preto dňa 31.05.2018 matka otcovi SMS správou oznámila, aby maloletému synovi volal dvakrát cez pracovné dni od 19.00 do 20.00 hod. a jedenkrát cez víkend od 19.00 hod. do 20.00 hod. Na predmetnú SMS správu otec maloletého reagoval tým, že s týmto návrhom nesúhlasí, a že je ponižujúci. V skutočnosti však rozumná komunikácia s otcom maloletého dieťaťa nie je možná. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom právny zástupca matky poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/17/2018, v ktorom konaní bol predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom, ako aj práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove okrem výroku o výške výživného, ktorá bola znížená zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 22CoP/5/2018. Realita vo vzťahu k úprave styku a jeho realizácii je však taká, že otec maloletého dieťaťa od februára 2018 dieťa nenavštívil, pričom nerešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ani odvolacieho súdu. Na druhej strane sa však domáha rozšírenia úpravy styku s maloletým dieťaťom. Matka prehlásila, že nebude cestovať s maloletým synom do V. za otcom vzhľadom k tomu, že posledná návšteva nedopadla dobre z dôvodu, že otec si prevzal maloletého syna a vzal si ho do V. S. W., následne ho odmietol jej ho priviesť do Q. s tým, že musela si ísť pre syna do V. S. W.. Vo vzťahu k dlhodobej práceneschopnosti právny zástupca matky maloletého dieťaťa uviedol, že otec má povolené vychádzky v čase od 10.00 do 12.00 hod. a od 15.00 do 17.00 hod.. Má možnosť požiadať o vychádzky v časovom rozmedzí tak, ako určil súd úpravu styku otca so synom. Zdôraznil, že maloletý U. má 5 rokov, a preto nesúhlasí, aby prespával u otca každý druhý víkend. Od decembra 2014 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec maloletého dieťaťa od roku 2015 vôbec neprispieval na jeho výživu do mesiaca apríl 2016. Jeho návštevy boli sporadické a maloletý U. potrebuje určitý čas na to, aby si na otca riadne zvykol. Uvádzané skutočnosti otcom maloletého dieťaťa považoval právny zástupca matky za účelové zavádzanie súdu, nehovoriac o množstve podaných návrhov vrátane konania o určenie manželského výživného. Navrhol odvolanie otca maloletého dieťaťa zamietnuť, uplatnil si trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastúpenia.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa poukázal na výsledky šetrenia rodinných, bytových, ako aj sociálnych pomerov maloletého dieťaťa. Uviedol, že zo strany matky je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa s tým, že bolo zistené, že maloletý U. je zdravý, prosperuje, má zabezpečený stabilný denný režim. V čase, kedy jeho matka je v zamestnaní sa o dieťa so súhlasom matky starajú dospelí príbuzní matky žijúci v spoločnej domácnosti s matkou a dieťaťom. Ide o osoby, ktoré dieťa dôverné pozná. Matka priebežne čerpe aj dovolenku, venuje sa dieťaťu a to aj po návrate z práce. Podľa vyjadrenia matky, matka prestala umožňovať telefonický kontakt otca s dieťaťom poukazujúc na to, že otec počas telefonovania so synom zisťoval informácie o matke, o jej aktivitách namiesto toho, aby sa pri komunikácii so synom zaujímal o to, ako sa maloletý

má, či je spokojný, ako sa mu darí v škôlke a podobne. Navyše kolízny opatrovník poukázal na to, že od februára 2018 otec nerealizoval styk s maloletým dieťaťom. Zdôraznil, že vždy pri posudzovaní sociálneho rodinného prostredia maloletého dieťaťa prihliadali na záujem dieťaťa v súlade s článkom 5 Zákona o rodine. Matka maloletého dieťaťa zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti. Taktiež ani zo strany predškolského zariadenia, prípadne zo strany pediatra či obce Q. tieto skutočnosti zistené neboli. Dokonca zamestnanci akreditovaného subjektu Návrat, o.z. nezistili nedostatky v starostlivosti matky o dieťa. Zdôraznil nevyhnutnosť absolvovania konzultácii u klinického psychológa vrátane edukácie smerujúcej k zníženiu napätia a možnosti ustálenia rodičovských konfliktov, čo považoval za nevyhnutné pre upokojenie komunikácie medzi rodičmi.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len C.s.p.), v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.m.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. C.m.p. Po vykonaní úkonov v zmysle ust. § 329 ods. 1 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posudzoval zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu otca uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli opodstatnené. Je nesporné, že práva a povinnosti rodičov k maloletému U. sú predbežne upravené a to v konaní vedenom na Okresnom súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/17/2018 a to uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie predbežne zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletému U. mesačne sumou 100 eur, ktorá výška bola zmenená rozhodnutím odvolacieho súdu, č. k. 22CoP/5/2018-59 zo dňa 06.03.2018 na sumu 70 eur a ďalej bol predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom na každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v čase určenom si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a v čase určenom maloletého matke odovzdať taktiež v jej mieste bydliska, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť a následne ho prevziať. Z uvedeného vyplýva, že otec má upravený styk s maloletým dieťaťom, ktorý však nerealizuje a teda nerešpektuje ani súdne rozhodnutie. Nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby opakovane sa menili jeho pomery vo vzťahu k rodičom vzhľadom na opakovane podávané totožné návrhy otca maloletého dieťaťa. Aj vo vzťahu k navrhovanej úprave telefonického rozhovoru i napriek prebiehajúcemu tomuto konaniu otec podal opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/102/2018, v ktorom bol jeho návrh zamietnutý uznesením č. k. 4P/102/2018-109 zo dňa 12.07.2018, ktoré konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Odvolací súd nepovažoval v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formou uloženia povinnosti matke zabezpečiť telefonický kontakt otca s maloletým dieťaťom za opodstatnený, na ktorú skutočnosť taktiež súd prvej inštancie správne poukázal, ak prihliadal na vek, denný režim a záujem maloletého dieťaťa.

8. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj uplatnené námietky týkajúce sa navrhovanej úpravy styku v širšom rozsahu, lebo zákonné podmienky pre zmenu doposiaľ nariadenej úpravy styku neboli v konaní preukázané. Vzhľadom na vek, denný režim maloletého dieťaťa, v súčasnosti prebiehajúce konflikty a nezhody vo vzájomnej komunikácii medzi rodičmi, odvolací súd nepovažoval za vhodné a najmä v záujme maloletého dieťaťa, aby dieťa bolo svedkom týchto nezhôd vzhľadom na navrhovanú úpravu styku otcom, ktorá by sa mala realizovať v jeho mieste bydliska, konkrétne v jeho byte a v rozsahu dlhšom ako je úprava styku doposiaľ upravená, ale nerealizovaná zo strany otca.

9. Za nedôvodné odvolací súd považoval aj námietky vo vzťahu k postupu kolízneho opatrovníka v konaní v súvislosti s vykonávaním šetrenia sociálnych, bytových a majetkových pomerov maloletého dieťaťa, ako aj starostlivosti matky o maloleté dieťa. Uplatnenú námietku otcom maloletého dieťaťa voči uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa v tomto konaní odvolací súd

neposudzoval z dôvodu, že túto námietku si môže uplatniť na príslušnom úrade práce sociálnych veci a rodiny. Námietka zaujatosti v sporovom, ako aj mimosporovom konaní môže byť vznesená voči sudcovi, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie v zmysle ust. § 49 C.s.p., a voči súdnemu úradníkovi, iným zamestnancom súdu, znalcovi, predkladateľovi alebo tlmočníkovi v zmysle ust. § 59 C.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2, § 49 ods. 1, § 57 a § 52 C.m.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nepriznal uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za odvolacie konanie matke maloletého dieťaťa, lebo v zmysle ust. § 49 ods. 1 C.m.p., každý účastník si platí sám svoje trovy, ktoré mu vznikajú počas konania jemu a jeho právnemu zástupcovi.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.