Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/105/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcov: GRENKELEASING s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 43 878 989, zastúpený advokátskou kanceláriou M & M Legal s.r.o., Drieňová 27, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ing. Marian Borovský, proti žalovaným: 1/ KORD - GYT, s.r.o., Smetanov háj 282/5, Dunajská Streda, IČO: 36 672 483, 2/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, W.. T. XXXX/XX, H. L., o zaplatenie 911,64 eur s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/29/2016-48 zo dňa 10.02.2016, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovanej 2/ o d m i e t a.

Žalobcovi odvolací súd voči žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi sumu 911,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 129,89 eur od 07.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,89 eur od 07.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 452,54 eur od 29.06.2013 do zaplatenia, sumy 159,32 eur od 25.06.2013 do zaplatenia a povinnost zaplatiť trovy konania vo výške 54,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca preukazoval, že so žalovaným 1/ uzatvoril leasingovú zmluvu č. 0950011374 dňa 20.09.2012 ako leasingovým nájomcom, ku ktorému záväzku žalovaného 1/ žalovaná 2/ pristúpila ručiteľským vyhlásením zo dňa 20.09.2012. Žalovaný 1/ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil, preto žalobca v súlade s §15 ods. 1 Všeobecných leasingových podmienok dňom 13.06.2013 od zmluvy odstúpil, vyzval žalovaného 1/ na vrátenie predmetu leasingu a náhradu trov súvisiacich s odstúpením od tejto zmluvy, pričom si uplatnil nárok i na zaplatenie sumy 911,64 eur, pozostávajúcej z dvoch leasingových splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 259,78 eur, z piatich neuhradených splátok odo dňa odstúpenia od zmluvy až do skončenia celkovej doby leasingu v celkovej výške rovnajúcej sa súčtu leasingových splátok bez DPH a príslušné poistné, ktoré mal žalovaný 1/ zaplatiť v období po odstúpení od zmluvy ( 5 x 91,74 , čo je 458,70 eur, ktoré boli diskontované na súčasnú hodnotu ku dňu 01.07.2013 (dátum splátky najbližšej splátky, nie splatnosti) na hodnotu 452,54 eur. Pod diskontovaním sa rozumie výpočet súčasnej hodnoty z hodnoty budúcej, čiže prepočítanie všetkých budúcich splátok leasingu na súčasnú hodnotu, čím je zvýhodnený dlžník. Žalobca žiadal priznať i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40 eur a v súlade s § 15 bod 1 Všeobecných leasingových podmienok žiadal zaviazať žalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne.

3. V súdenej veci sa jednalo o drobný spor, preto súd prvej inštancie vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď vychádzal z listinných dôkazov , ktoré mu boli predložené žalobcom. Súd prvej inštancie o veci rozhodol s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 273 ods. 1 Obchod. zák. a k povinnosti uloženej žalovanej 2/ ako ručiteľke poukázal na § 303, § 306 ods. 1,2, § 311 ods. 1 a ň§ 324 ods. 1 Obchod. zák., keď v súvislosti s omeškaním aplikoval i ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchod. zák.

4. Žalobca sa plnenia domáhal zo zabezpečeného záväzku, ktorý vznikol medzi leasingovým prenajímateľom a žalovaným 1/ ako nájomcom uzatvorením lízingovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej služby spočívajúcej v kúpe predmetu leasingu žalovanému 1/ , jeho odovzdanie na prevádzkovanie po dobu trvania zmluvy. Účastníci konania v rámci zmluvnej voľnosti vymedzili predmet zmluvy, a tým aj obsah svojich záväzkov iným spôsobom, ako je vymedzený pre jednotlivé zmluvné typy uvedené v Obchodnom zákonníku a uzatvorili tzv. nepomenovanú zmluvu. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, jej predmet je dostatočne určitý a jednotlivé ustanovenia nie sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Zmluva je platná a na jej základe vznikli účastníkom vzájomné práva a povinnosti. V konaní bolo preukázané porušenie dohodnutých podmienok leasingovým nájomcom, keď žalovaný 1/ neplnil záväzky z leasingovej zmluvy v dôsledku čoho žalobca od zmluvy odstúpil a zaslal obom žalovaným záverečné vyúčtovanie leasingovej zmluvy. Po posúdení hlavného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ prvoinštančný súd posudzoval a vyvodil dôsledky i k nároku uplatnenému voči ručiteľovi, t.j. žalovanej 2/, ktorá je k hlavnému záväzku v postavení ručiteľky. Subsidiarita ručenia sa prejavuje tým, že veriteľ sa musí najprv domáhať splnenia záväzku od dlžníka a povinnosť ručiteľa nastáva až po nesplnení povinnosti dlžníkom. Inštitút ručenia je upravený v Obchodnom zákonníku, preto prvoinštančný súd aplikoval ustanovenia tohto kódexu a dospel k záveru, že pre uplatnenie nároku žalujúceho veriteľa voči ručiteľovi boli splnené všetky zákonom a dohodou o ručení požadované predpoklady, ktorými sú existencia platného hlavného záväzku žalobcu a žalovaného 1, existencia platného ručiteľského záväzku žalovanej 2/ a nesplnenie povinnosti dlžníka, v primeranej dobe po tom, ako ho na plnenie veriteľ písomne vyzval. Žalované strany sporu v konaní nepreukázali nedôvodnosť tvrdení žalobcu a tak prvoinštančný súd na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol a žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ odvolanie v ktorom uviedla, že predmet leasingu vrátila, nepamätá si kedy presne, doklad o vrátení tovaru nemá a žalovaný 1/, ktorý predmetom leasingu disponoval je v konkurze.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na nedostatky podaného odvolania žalovanou 2/ ju vyzval uznesením č.k. 11Cb/29/2016-65 zo dňa 12.08.2016 na ich odstránenie, podrobne ju o spôsobe odstránenia vád odvolania vo výroku uznesenia poučil a zároveň ju poučil o tom, že ak v určenej lehote nedostatky odvolania neodstráni, odvolací súd podľa § 386 C.s.p. odvolanie odmietne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie, obsahom ktorého bolo poučenie o tom, ako je potrebné nedostatky odvolania odstrániť, odvolávajúca sa žalovaná 2/ prevzala dňa 22.02.2017, napriek tomu naň v súdom stanovenej lehote a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nereagovala a nedostatky odvolania neodstránila. Po uplynutí lehoty na odstránenie nedostatkov odvolania súd prvej inštancie spor predložil na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu.

8. K odvolaniu žalovanej 2/ sa vyjadril i žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého bolo odvolanie doručované, a ktorý žiada rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť ako vecne správne a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd skôr, ako pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má odvolanie náležitosti podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Odvolacie konanie začalo už za účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 386 písm. d) C.s.p. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s predmetným odvolaním žalovanej 2/ zistil, že predmetné odvolanie nespĺňa vyžadované náležitosti podľa § 363 C.s.p., nakoľko z neho nebolo zrejmé, v akom rozsahu sa dotknutý rozsudok okresného súdu napáda, odvolacie dôvody absentovali ako i odvolací návrh. Na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaná 2/ vyzvaná, aby v stanovenej lehote doplnila chýbajúce náležitosti odvolania, a tak odstránila jeho nedostatky nereagovala. Keďže k odstráneniu vád odvolania zo strany žalovanej 2/ nedošlo a tieto vady bránia odvolaciemu súdu v preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom absencia relevantných odvolacích dôvodov je vadou odvolania, pre ktorú nemožno vodvolacom konaní pokračovať.

13. Na základe uvedených skutočností a za situácie, kedy aj napriek výzve na odstránenie vád podaného odvolania a danému poučeniu o následkoch neodstránenia vád podaného odvolania nedošlo zo strany žalovanej 2/ k ich odstráneniu, krajský súd odvolanie žalovanej 2/ odmietol podľa § 386 písm. d) C.s.p.

14. Okrem toho v spise sa nachádza i podanie správcu konkurznej podstaty žalovaného 1/, ktorý poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Trnava, vydaného pod sp. zn. 25K/11/2013 zo dňa 11.06.2013 bol na majetok žalovaného 1/ vyhlásený konkurz, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 116/2013 dňa 18.06.2013, preto sa všetky konania, ktoré sa týkajú majetku a podliehajú konkurzu prerušujú.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná 2/ tým, že neodstránila vady podaného odvolania, procesne zavinila, že došlo k odmietnutiu ňou podaného odvolania, t.j. že nemohlo prebehnúť odvolacie konanie, preto žalobca má nárok voči nej na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu .

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).