Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-158-2018.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/158/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard, Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúceho na území Slovenskej republiky, prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovaným : 1. C. W., nar. X.XX.XXXX, bytom W. č. XX, U., 2. D. T., nar. X.X.XXXX, bytom Y. č. XX/XX, W. okres U., zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Kohanovou, so sídlom Bačíková 7, Košice, o zaplatenie 1.688,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.6.2011 č.k. 10C/32/2011-44
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.688,20 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.12.2009 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, Bratislava sumu 1.668,20 € s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 1.12.2009 až do zaplatenia, a povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 113,98 € na účet zástupcu žalobcu. Rozhodol tak o nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 10. 2006 poskytnutého žalovanej v 1. rade vo výške 2.323,57 € (70.000,- Sk) na účely kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 54. mesačných splátkach v hodnote 59,82 € mesačne (1.802,- Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15.11.2006. Žalovaný v 2. rade v časti zmluvy „prehlásenie partnera“ podpisom potvrdil, že sa zaväzuje spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade uhradiť jej záväzky zo zmluvy.
2. Súd prvej inštancie mal zistené, že žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlhu naposledy listom zo dňa 8.10.2009, a následne dňa 30.11.2009 sa dlh stal splatným v celom neuhradenom zostatku dlhu vo výške 1.688,20 €. Súd prvej inštancie prihliadol na výpoveď žalovanej v 1. rade na pojednávaní, ktorá záväzok nepopierala a vyjadrila záujem o jeho splatenie. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vychádzal zo záveru, že ani on nárok žalobcu nerozporoval, pretože k žalobe sa nevyjadril, keď zásielky doručované mu na adresu Ladmovce 87 sa vrátili neprevzaté. Po právnom posúdení veci podľa § 52, § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“) považoval za preukázanú existenciu záväzku žalobcu vo vzťahu k obom žalovaným, pričom voči žalovanej v 1. rade rozhodol rozsudkom na základe uznania.
3. V poučení o opravnom prostriedku súd prvej inštancie v súlade s vtedy platnou právnou úpravou podľa § 202 O. s. p. uviedol, že odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nie je prípustné s výnimkou, že neboli naplnené podmienky pre vydanie tohto rozsudku a poučil žalovaného v 2. rade o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku s vymedzením náležitosti odvolania podľa § 205 O.s.p..
4. Rozsudok bol riadne doručený žalovanej v 1. rade dňa 20.6.2011 a zástupkyni žalobcu dňa 21.6.2011. Žalovanému v 2. rade bol doručovaný na adresu W. 87, odkiaľ sa zásielka opätovne vrátila neprevzatá, ktoré náhradné doručenie bolo súdom prvej inštancie považované za účinne vykonané ku dňu vrátenia zásielky súdu 12. 7. 2011. Po uplynutí odvolacej lehoty súd prvej inštancie považoval rozsudok za právoplatný dňom 28. 7. 2011.
5. Žalovaný v 2. rade po zistení, že voči nemu prebieha exekučné konanie na základe súdneho rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 10C/32/2011, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, podal návrh na obnovu konania tohto konania dôvodiac, že súdne písomnosti, ako aj v konaní vydaný rozsudok zo dňa 7. 6. 2011 č.k. 10C/32/2011-44, mu nikdy neboli doručované na adresu, ktorá bola miestom jeho bydliska. O skutočnosti, že sa nezdržiava na adrese v W. XX, mal súd vedomosť z vyjadrení žalovanej v 1. rade ako z jej výpovede na pojednávaní. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že o poskytnutie úveru nikdy nežiadal, a ani nepodpisoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto niet právneho dôvodu na vyhovenie žalobe proti jeho osobe.
6. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.8.2015 č.k. 6Co/740/2014-71 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.6.2014 č.k. 9C/145/2013-55, ktorým bola povolená obnova konania sp.zn. 10C/32/2011 z dôvodu, že neboli naplnené podmienky pre konanie o povolení obnovy konania, lebo z obsahu spisu vo veci sp. zn. 10C/32/2011 je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v uvedenom konaní dňa 7. 6. 2011 č.k. 10C/32/2011-44, nebol riadne doručený žalovanému v 2. rade, preto ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Odvolací súd konštatoval, že už v štádiu doručovania žaloby bolo zrejmé, že žalovaný na adrese W. XX, na ktorú mu súd písomnosti doručoval, nebýva a ani sa nezdržuje, pričom má bydlisko na adrese W., Y. XX/XX. Na základe zmieneného rozhodnutia odvolacieho súdu, bol žalovanému v 2. rade cestou jeho zástupcu rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 16.12.2015.
7. Proti rozsudku podal žalovaný v 2. rade včas odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nikdy nežiadal právneho predchodcu žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., o úver, nikdy nepodpísal žiadosť o úver zo dňa 16.10.2006, ani zmluvu o úvere zo dňa 13.8.2007. Podpis na žiadnom listinnom doklade predloženom žalobcom mu nepatrí, pretože všetky písomnosti boli podpísané žalovanou v 1. rade bez jeho vedomia, čo potvrdila aj žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe ako aj na pojednávaní. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že nie je manželom žalovanej v 1. rade a nikdy neprevzal žiaden tovar, za ktorý by čo i len čiastočne mal kúpnu cenu zaplatiť. Poprel tiež, aby ho veriteľ pred podaním návrhu na súd vyzýval na úhradu pohľadávky. Ďalej zdôrazňoval, že na adrese W. XX nikdy nebýval, ale býva na adrese W. č. XX/XX. Táto skutočnosť vyplývala aj z vyjadrenia žalovanej v 1. rade, ktorá uviedla, že žalovaný v 2. rade u nej nebýva, nevie, kde sa zdržiava, a nemá s úverom nič spoločné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
8. Nakoľko po začatí konania dňa 1. 7. 2016 došlo k zániku pôvodného žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalobcu, súd prvej inštancie v súlade s § 470, § 64 Civilného sporového poriadku rozhodol uznesením zo dňa 16. 5. 2018 č.k. 10C/32/2011-103 o pokračovaní v konaní so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard, Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcej na území Slovenskej republiky, prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713 ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na žalobe proti žalovanému v 2. rade považujúc jeho argumenty za účelové a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pôžičku začala splácať cestou exekútora JUDr. Romana Fogta zrážkami z dôchodku, a chce ju zaplatiť čím skôr.
11. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovanej v 1. rade poukázal na to, že exekúcia vedená voči povinným C. W. a D. T. na uspokojenie jeho pohľadávky podľa rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7. 6. 2011 č. k. 10C/32/2014-44 bola zastavená, na základe uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.4.2016 č.k 12Er/1250/2011-46, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.12.2017. Zrážky zo mzdy žalovanej v 1. rade vykonávané v exekučnom konaní N.. Q. sp.zn. Ex 3321/2011 sa týkajú uspokojovania iného dlhu žalovanej v 1. rade vyplývajúcej z platobného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 11Ro/15/2011 zo dňa 4. 3. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. 4. 2011.
12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
13. Žalovaný v 2. rade podával odvolanie v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/63 Zb.) účinného do 30.6.2016. Krajský súd v Košiciach vec prejednával v čase účinnosti Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“). Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Rešpektujúc princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu, vychádzajúcich z dôvery, že ich úkonom vykonaným v súlade s platnou právnou úpravou budú priznané účinky ňou predvídané, odvolací súd posudzoval prípustnosť a účinky odvolania v súlade s právnou úpravou platnou v čase podania odvolania. Súčasne zohľadňoval podľa § 470 CSP aktuálnu procesnú úpravu vychádzajúcu zo zásady okamžitej aplikability procesných predpisov, pri zachovaní právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti skoršej právnej úpravy.
15. Podľa § 206 ods. 2 O.s.p. ako aj § 367 ods. 2 CSP, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom a ide o samostatné spoločenstvo, odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Odvolanie voči rozsudku podal iba jeden zo žalovaných. Z obsahu žaloby i zmluvy, z ktorej nárok žalobcu vyplýva, je zrejmé, že sa jedná o záväzok, ktorý mal povahu deliteľného plnenia (peňažné plnenie), vo vzťahu ku ktorému mali žalovaní vystupovať ako solidárni (spoloční a nerozdielni) dlžníci. V zmysle ustanovení hmotného práva solidárny záväzok dlžníkov znamená, že veriteľ mal oprávnenie žiadať o plnenie ktoréhokoľvek z týchto dlžníkov samostatne, alebo aj oboch súčasne (§ 511 OZ). O založení procesného spoločenstva medzi žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi bolo teda rozhodnuté iba na základe vôle veriteľa. V danom spore sa preto nejedná o tzv. nútené spoločenstvo žalovaných vyplývajúce zo zákona, charakterizované nerozlučnosťou žalovaných vyplývajúcou z hmotného práva, keď úkony jedného z nich sa vzťahujú aj na ostatných žalovaných (§ 91 ods. 2 O.s.p., § 77 ods. 1, § 78 CSP). V prípade žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade ide o spoločenstvo dobrovoľné, keď vyhovenie žalobe vo vzťahu k jednému zo žalovaných nevylučuje odlišné (zamietavé) rozhodnutie vo vzťahu k druhému žalovanému. Z uvedeného plynie záver o samostatnosti postavenia žalovaných na účely konania o opravnom prostriedku, ako aj vo vzťahu ku uskutočňovaniu ďalších úkonov v spore (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015). Vzhľadom na to, že rozsudok bol napadnutý iba žalovaným v 2. rade, predmetom odvolacieho prieskumu boli výroky rozsudku len v časti týkajúcej sa žalovaného v 2. rade, ktorý mal postavenie samostatného spoločníka tak za účinnosti starej právnej úpravy podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ako aj v zmysle aktuálnej procesnej úpravy podľa § 76 CSP, v zmysle ktorých zákonných ustanovení ide o samostatné práva a povinnosti každej zúčastnenej strany, každý koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
17. Zohľadňujúc vyššie uvedené, že práva a povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade vyplývajúce z ich hmotnoprávneho vzťahu založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere vychádzali zo samostatných skutkových okolností a hmotnoprávnou úpravou nie je predpísaný spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami, odvolaním bol dotknutý výrok rozsudku iba vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a výrok o trovách
konania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vyhovujúci výrok rozsudku nebol napadnutý opravným prostriedkom, preto nadobudol právoplatnosť.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné.
19. Žalovaným v 2. rade uplatnené odvolacie dôvody za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade, ak dôjde k vadám konania alebo vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie procesný postup súdu, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť jej patriace procesné práva vyplývajúce z procesného poriadku upravujúci postup konania pred súdom práve na účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom dochádza najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP sa vzťahuje na akékoľvek pochybenia v procesom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, ale mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia s výnimkou tých, ktoré spadajú pod odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. a), b) a c), keď 365 ods. 1 písm. a) CSP sa dotýka nesplnenia procesných podmienok konania a písm. c) citovaného ustanovenia je uplatniteľné v prípade, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný nesprávnym postupom súdu pri hodnotení výsledkov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania za situácie, keď súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak najavo a naopak, prihliada ako na skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci, ktoré preukázané neboli ani počas konania nevyšli najavo inak. K nesprávnym skutkovým zisteniam tiež dochádza za situácie, ak je logický rozpor v hodnotení dôkazov.
23. Strana sporu môže v konaní pred súdom účinne uplatňovať svoje práva a hájiť svoje záujmy predovšetkým za predpokladu, že nadobudla zákonom predvídaným spôsobom vedomosť o podaní žaloby, a o prebiehajúcom súdnom konaní vedenom na základe tejto žaloby. Súdne konanie voči žalovanému v 2. rade bolo začaté podaním žaloby dňa 10.2.2011 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý konanie súdu voči účastníkovi pri doručovaní písomností upravoval v § 45 až § 50a O.s.p. V prípade doručovania písomností, ktoré neboli určené do vlastných rúk sa ako miesto doručenia určovalo sídlo adresáta, jeho pracovisko alebo iné miesto, kde bol zastihnutý. Ak adresát nebol zastihnutý, zásielku bolo možné považovať za doručenú len za splnenia podmienky, že adresát sa v mieste doručovania zdržoval (§ 46 O.s.p.). Rovnako tak podmienky doručovania platili pre doručovanie písomností súdu určených do vlastných rúk, ktoré sa doručovali na adresu bydliska, pracoviska, či iné miesto, kde bol adresát zastihnuteľný. V prípadoch, v ktorých si adresát zásielku určenú do vlastných rúk neprevzal, bolo doručenie účinné tiež len v prípade, ak sa v mieste doručovania zdržoval (§ 47 O.s.p.).
24. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky zásielky adresované žalovanému v 2. rade zo strany súdu (žaloba, procesné poučenia, vyjadrenia v spore, predvolanie na pojednávanie, rozsudok) boli doručované na adresu W. XX napriek tomu, že žalovaná v 1. rade už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.5.2011 (čl. 19
spisu), oznamovala, že žalovaný v 2. rade sa na uvedenej adrese v W. nezdržiava, čo zopakovala aj na pojednávaní dňa 7.6.2011. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne šetrenie pobytu žalovaného v 2. rade napriek tomu, že poštové zásielky sa vrátili neprevzaté, ale vychádzal z tzv. náhradného doručenia, teda považoval súdne zásielky adresované žalovanému v 2. rade za účinne doručené ku dňu vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Súd prvej inštancie však nemal splnené podmienky účinného náhradného doručenia, pretože nebol splnený zákonom vyžadovaný predpoklad, že žalovaný v 2. rade sa v mieste W. XX zdržuje. Z konania nepochybne vyplýval opak, teda, že žalovaný v 2. rade sa na uvedenej adrese nezdržiaval, pričom z evidencie pobytu obyvateľov SR vyplýva, že bol dlhodobo prihlásený k pobytu na adrese W. XX/XX. Žalovaný v 2. rade tak v dôsledku postupu súdu stratil možnosť uplatniť procesnú obranu v konaní a súd prvej inštancie napriek záveru, že sa jednalo o spotrebiteľský zmluvný vzťah, neskúmal platnosť dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej mal záväzok žalovaného v 2. rade voči žalobcovi vyplývať.
25. Svojím postupom tak súd prvej inštancie zadal dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
26. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie uplatniť procesný postup vzťahujúci sa na konania s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasledujúce CSP) a pri doručovaní postupovať v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa doručovania písomností strane sporu, ktorá je zastúpená zástupcom sa splnomocnením na celé konanie (§ 110 CSP). V prípade ukončenia tohto zastupovania, bude postupovať pri doručovaní v zhode s ustanoveniami § 106, § 111 až § 116 CSP, teda vykonávať doručovanie na adresu bydliska žalovaného evidovanú v registri obyvateľov SR alebo na inú zistenú adresu, na ktorej sa preukázateľne žalovaný v 2. rade zdržuje. Pre prípad nemožnosti doručovania vykoná šetrenia vo všetkých dostupných evidenciách umožňujúcich zistenie pobytu strany sporu, a až následne možno pristupovať k doručovaniu formou tzv. náhradného doručenia, keď sa zásielky súdu považujú za doručené aj v prípade, ak sa vrátia neprevzaté a adresát sa o tom nedozvie. Vzhľadom na námietky žalovaného v 2. rade, ktorý uvádza, že s právnym predchodcom žalobcu neuzavrel žiadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani nepodpisoval žiadnu z listín doposiaľ predložených žalobcom, súd prvej inštancie vyhodnotí právnu povahu úkonu, z ktorého má tvrdený záväzok žalovaného v 2. rade voči žalobcovi vyplývať, posúdi platnosť dojednania skrz všeobecných zásad platnosti právnych úkonov i neprijateľnosti obchodných podmienok zohľadňujúc na strane dodávateľa zákaz klamlivých obchodných praktík a konania v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcich zo zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ by ďalšie dokazovanie v spore vyžadovalo predloženie originálov zmluvných dokumentov o spotrebiteľskom úvere, ktoré nebudú v dispozícii žalovaného v 2. rade, tieto písomnosti, z ktorých vyvodzuje svoj nárok v konaní žalobca, je povinný žalobca aj zabezpečiť. Inak súd bude vychádzať z vyhodnotenia dôkazov ako vyplynuli z vyjadrenia žalovanej v 1. rade, ktorá uviedla, že „žalovaný v 2. rade ako jej bývalý partner s tým nemal nič spoločné, iba žalobca trval na tom, že je potrebné uviesť do zmluvy niekoho ako partnera s tým, že so splátkami dlhu jej pomáhala dcéra“.
27. Predmetom ďalšieho konania bude vyhodnotenie existencie a obsahu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. V prípade, ak súd prvej inštancie konštatuje dôvodnosť záväzku žalovaného v 2. rade ako záväzku solidárneho so žalovanou v 1. rade, tento prizná len v rozsahu, v akom do času vyhlásenia rozhodnutia nezanikol plnením poukázaným žalovanou v 1. rade (§ 511 OZ). V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania medzi stranami sporu vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).