Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/81/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obvinenej I. N., R.. XX.XX.XXXX, stíhanej pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v Bratislave dňa 21.08.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s použitím § 214 ods. 1 Trestného poriadku sa p o s t u p u j e Okresnému úradu v Bratislave vec obvinenej I. N., R.. XX.XX.XXXX C. D., T. D. J. XXX/XX, D., podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II doručenej dňa 07.08.2018, č. k. 3Pv 116/18/1102-6, trestne stíhanej pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 09.06.2017 v čase asi o 22:00 hod. bez súhlasu vlastníka alebo užívateľa bytu vošla bez použitia násilia bližšie nezisteným spôsobom do bytu na adrese C. H. XX C. D., ktorý je v užívaní poškodeného K. J. a jeho rodičov a to tak, že prešla cez hlavnú vchodovú bránu, cez vchod do budovy, vyšla po schodoch na poschodie a vošla do obývacej miestnosti tohto bytu za účelom osobného kontaktu a rozhovoru s ich spoločnou dcérou I. J.X., pričom došlo medzi nimi k miernej hádke, čo započula v aute sediaca J. Z., na čo zareagovala tak, že prišla k dverám uvedeného bytu a snažila sa túto situáciu upokojiť, pričom presvedčila obvinenú I. N., aby opustila priestory bytu a následne spoločne odišli, keďže nejde o trestný čin, ale skutok by mohol byť priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 07.08.2018 obžalobu, č. k. 3Pv 116/18/1102-6 na Okresný súd Bratislava II na obvinenú I. N. pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Samosudkyňa podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu spolu so spisom preskúmala a zistila, že v predmetnej trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom, a preto podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie§ 214 ods. 1 Trestného poriadku rozhodla o postúpení veci inému orgánu. Uvedené súd odôvodňuje týmito skutočnosťami:

Okresný súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov dospel k záveru, že bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že obvinená sa v kritickom čase skutočne nachádzala na mieste činu, kde vošla cez hlavnú vchodovú bránu cez vchod do budovy na O. C. H. XX C. D., vyšla po schodoch na poschodie a následne vošla do predmetného bytu, kde aj následne neoprávnene zotrvala, pričom počas zotrvania v byte došlo k výmene názorov s jej maloletou dcérou I. J.. Tieto skutočnosti zhodne a nepochybne vyplývajú zo samotnej výpovede obvinenej, ako aj svedka poškodeného K. J..

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinená svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku, a následne teda vyhodnotiť nielen

spôsob konania obvinenej, spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osobu obvinenej a jej pomery. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinená prišla pred bytový dom poškodeného na adresu C. H. XX C. D., pričom videla, že sa svieti v byte v kuchyni. Telefonovala svojej dcére, ktorá sa podľa jej informácii nachádzala sama doma, ktorá jej však nezdvíhala telefón. Dvere na bytovom dome boli otvorené, preto vošla do domu, vyšla po schodoch ku samotnému bytu a vstúpila dovnútra bytu, kde nejaký čas neoprávnene zotrvala ( keďže poškodený ju nepozval a ani jej nedal súhlas na vniknutie do bytu ) a následne sa dcéru snažila presvedčiť, aby s ňou išla domov a nezostávala tam sama. Skutočnosť, že sa maloletá I. J. nachádzala sama doma potvrdil poškodený aj svedkyňa Z.. Rovnako zo spisového materiálu vyplýva aj skutočnosť, že obvinená opakovane telefonovala maloletej J., ale neúspešne.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákon, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. v ustanovení § 10 ods. 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná. Závažnosť činu je určovaná spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa (R I/1965, R II/1965 a tiež B 11/1/1979).

Okresný súd zistil, že skutok opísaný v obžalobe okresného prokurátora sa stal, že tento skutok spáchala obvinená a tiež, že skutok vykazuje formálne znaky prečinu porušovania domovej slobody, ale z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade podľa názoru okresného súdu konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný, a to predovšetkým s poukazom na:

- okolnosti, za ktorých bol vykonaný - obvinená vošla do bytu cez neuzamknutú bránu bytového domu a dovnútra bytu cez pootvorené dvere bytu, pričom zo spisu vyplýva, že v byte sa nachádzala jej maloletá dcéra sama bez dozoru dospelej osoby vo večerných hodinách, pričom maloletá dcéra obvinenej nezdvíhala telefón a neodpovedala ani na jej volanie,

- pohnútka obvinenej - obvinená v byte hľadala svoju maloletú dcéru, ktorá sa tam nachádzala bez dozoru dospelej osoby vo večerných hodinách, ktorá jej nezdvíhala telefón, a preto sa ju rozhodla skontrolovať, a teda nemala úmysel neoprávnene vniknúť do uvedeného bytu, prípadne tam zotrvať, a ani iným spôsobom zneužiť skutočnosť, že bola v cudzom obydlí bez súhlasu a povolenia jeho vlastníka. Nakoľko dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, týka sa to bez výnimky aj okolností, ktoré majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).V nadväznosti na už uvedené považuje súd prvého stupňa za nevyhnutné doplniť svoje úvahy a konštatovať, že formálne chápanie kategórie trestných činov má v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona zakotvenú výnimku, ktorá sa dá chápať dvoma spôsobmi. Podľa prvého spôsobu je výnimka vyjadrená v § 8 Trestného zákona v poslednej alinei slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“ a práve ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona je v priamej nadväznosti na túto alineu a zavádza do formálneho chápania trestného činu možnosť uplatnenia tzv. materiálneho korektívu. To znamená, že prečin má len formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Druhý spôsob považuje ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona za materiálny znak prečinu, za jeden zo zákonných znakov trestného činu, avšak výlučne len prečinu. Praktické dôsledky použitia ktoréhokoľvek z dvoch uvedených spôsobov sú však rovnaké. Ak je totiž závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky (znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná, nejde o prečin. Obligatórne, závažnosť prečinu teda musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli ani orgánov činných v trestnom konaní a ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať, alebo nie. Toto zvažovanie musí byť zachytené aj v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia

(R II/1965).Okrem toho, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní vyššie uvedený prístup neuplatnili, je priamo povinnosťou súdu, aby takéto opomenutie napravil a zdôraznil skutočnosť, že trestné činy sa nemajú zjednocovať pod jeden pojem, a aby za určitých zákonom presne stanovených podmienok rozlíšil kritériá pre príslušný procesný postup, ako aj pre objektívne posúdenie protiprávneho konania a tomu zodpovedajúcu trestnoprávnu sankciu. Aj v tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že za vedením kategórie prečinu umožňuje napríklad aj širšie využitie odklonov v trestnom konaní, ako aj uplatnenie pri aplikácii Trestného zákona také ciele, akými sú dekriminalizácia a depenalizácia. S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, okresný súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a s poukazom na § 214 ods. 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvinenej I. N. postúpil Okresnému úradu v Bratislave, ktorý je príslušným orgánom na prejednanie zažalovaného skutku ako priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť na Okresnom súde Bratislava II v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia.