Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom, v sporovej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, A., o zaplatenie 130,61 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 130,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 130,61 € od 28.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 02.06.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 130,61 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom neoprávneného odberu elektrickej energie.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.04.2016 bola vykonaná kontrola odberného miesta č. 4600784002 poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 130,61 Eur. Na základe uvedeného žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 130,61 Eur, výzvou zo dňa 25.04.2016, so splatnosťou do 27.05.2016.

3. Žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu neuhradil, preto si žalobca zároveň uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. okrem nároku na zaplatenie istiny 130,61 Eur aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

4. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.08.2018.

5. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 25.04.2016 súd zistil, že pri kontrole odberného miesta č. 4518756403, odberateľ: N. B., adresa odberného miesta: Q. XX, A. bolo zistené, že ide o odberné miesto bez platnej zmluvy, ktoré bolo v čase kontroly pripojené. Zamestnanci žalobcu odberné miesto odpojili.

7. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že jej výpočet bol vyčíslený podľa dennej spotreby podľa § 1, ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. v objeme 5,700 kWh, za obdobie od 13.12.2015 do 25.04.2016, v počte 117 dní, pri počte hodín denne 12, použitá bola sadzba NO/MOO 2016, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená vo výške 661,299 kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená sumou 81,62 Eur. Náklady na DPH boli vyčíslené sumou 12,35 Eur, náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. sumou 36,64 Eur, celková škoda bola vyčíslená v sume 130,16 Eur.

8. Z výzvy na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 130,61 Eur, výzvou zo dňa 25.04.2016, so splatnosťou do 27.05.2016.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedenému do predošlého stavu.

11. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

12. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201>.

13. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

14. Podľa § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný. Na základe kontroly odberného miesta vykonanej dňa 25.04.2016 poverenými zamestnancami žalobcu, bolo zistené, že žalovaný neoprávnene, bez uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, odoberal na odbernom mieste č. 4518756403, adresa odberného miesta: Q. XX, A., v období od 31.12.2015 do 25.04.2016, elektrickú energiu. Neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorej výšku má súd za preukázanú z predloženej špecifikácie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny žalovaným predstavuje sumu 130,61 Eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi.

18. Pri určení výšky úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že v danom prípade ide o občianskoprávny vzťah, súd pri uložení povinnosti žalovanému platiť žalobcovi úrok z omeškania aj ohľadom výšky úroku z omeškania vychádzal z § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.

20. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).